logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov
Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat

Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: 037 6508318
e-mail: Robert.Chlebo@uniag.sk
 
 


Stav a perspektívy včelárstva v rozšírenej Európskej únii

Počet včelstiev a včelárov

Na území rozšírenej Európske únie sa chová vyše 11 600 000 včelstiev, z toho počtu sa na území nových členských krajín nachádza takmer 2 800 000 včelstiev (vyše 24%). V hustote zavčelenia existujú medzi krajinami Európskej únie značné rozdiely. Na grafe 1 vidno, že medzi krajiny s najvyšším počtom včelstiev na počet obyvateľov patria Grécko (132 včelstiev na 1000 obyvateľov), Maďarsko (80) a Slovinsko (72). Pomerne vysoký počet včelstiev majú ešte Španielsko (62), Portugalsko (55), Česko (46) a Slovensko (46). V siedmich krajinách dosahuje početnosť včelstiev na 1000 obyvateľov hodnôt 11 a menej, konkrétne je to Veľká Britána, Malta, Holandsko, Írsko, Fínsko, Belgicko a Nemecko. Podobná situácia nastane aj vtedy, ak prepočítame počet včelstiev na veľkosť územia jednotlivých členských krajín. Nad 5 včelstiev na km2 dosahujú Grécko, Maďarsko, Slovinsko, Portugalsko, Malta, Česko a Slovensko, naopak Lotyšsko, Švédsko, Írsko a Fínsko nedosahujú v priemere ani 1 včelstvo na 1 km2. V absolútnom vyjadrení je najviac včelstiev sústredených na území Španielska (21,3 % zo všetkých včelstiev registrovaných v EÚ), Grécka (12%), Francúzska (9,9%), Talianska (9,5%), Poľska (8,2) a Maďarska (6,9%). Slovensko sa na celkových stavoch včelstiev v EÚ podieľa cca 2,15 %, čo je viac ako územný podiel (Slovensko tvorí 1,2% územia EÚ). Vybrané parametre zavčelenosti územia jednotlivých členských krajín EÚ sumarizuje tabuľka 1.

Graf 1: Počet včelstiev v jednotlivých krajinách EÚ pripadajúcich na 1000 obyvateľov

Tab. 1: Parametre zavčelenosti jednotlivých členských krajín EÚ za rok 2003

Štát

Celkový počet včelstiev (ks)

Percento zo včelstiev v EÚ (%)

Počet včelstiev na 1000 obyvateľov (ks)

Počet včelstiev na km2 (ks)

Belgicko

110750

0,95

10,86

3,67

Cyprus

45714

0,39

59,60

4,94

Česká republika

477743

4,12

46,51

6,06

Dánsko

155000

1,34

29,25

3,60

Estónsko

50500

0,44

36,25

1,12

Fínsko

42000

0,36

8,24

0,12

Francúzsko

1150000

9,91

19,04

2,09

Grécko

1388000

11,96

132,19

10,52

Holandsko

80000

0,69

5,06

1,91

Írsko

20000

0,17

5,41

0,29

Litva

83800

0,72

22,67

1,28

Lotyšsko

54173

0,47

22,38

0,84

Luxembursko

10213

0,09

23,81

3,95

Maďarsko

800000

6,89

80,26

8,60

Malta

1938

0,02

4,97

6,13

Nemecko

893000

7,69

10,89

2,50

Poľsko

949200

8,18

24,59

3,04

Portugalsko

590000

5,08

54,63

6,41

Rakúsko

327000

2,82

40,37

3,90

Slovensko

250000

2,15

46,30

5,10

Slovinsko

143152

1,23

72,01

7,07

Španielsko

2464601

21,24

62,55

4,88

Švédsko

145000

1,25

16,29

0,32

Taliansko

1100000

9,48

19,10

3,65

Veľká Británia

274000

2,36

4,68

1,04

Spolu resp. priemer

11605784

100,00

34,32

3,72

Produkcia medu v EÚ je sústredená prevažne na juhu (Španielsko, Grécko) a v centrálnej časti (Maďarsko, Slovinsko). Španielsko vedie nielen v počte včelstiev, ale aj v miere profesionalizácie, až 70% včelstiev tu obhospodarujú komerční včelári (tvoriaci vyše 16% z celkového počtu včelárov), pričom na jedného pripadá v priemere 420 včelstiev. Vysokú mieru profesionalizácie včelárstva vykazuje ešte Grécko – komerční včelári tu predstavujú vyše 18% zo všetkých včelárov a obhospodarujú nad 50% z celkového stavu včelstiev. V pôvodnej EÚ obhospodarovali profesionálni včelári priemerne 44% všetkých včelstiev a tvorili 3,2% zo všetkých registrovaných včelárov. Väčšina štátov však v podstate zachováva štruktúru včelárov zo záľuby. Okrem Španielska, Grécka a Portugalska sa profesionálni včelári vo väčšine ostatných krajín podieľajú na celkovom počte včelárov od 0,2 do 3%. Na Slovensku tzv. profesionálni včelári (ktorí udržujú stavy včelstiev nad 150) predstavujú 0,28% zo všetkých chovateľov včelstiev a obhospodarujú 4,18% včelstiev, konkrétne ide o 53 včelárov s priemerným počtom 204 včelstiev. Viac ako 80% všetkých včelárov na Slovensku obhospodaruje menej ako 20 včelstiev. Včelári sú koncentrovaní vo výhodnejších klimatických oblastiach (najviac Košice, Veľký Krtíš, Levice, najmenej včelárov je v okresoch Brezno a Čadca).

Stavy včelstiev v EÚ sú za posledné desaťročie v podstate stabilizované, aj keď v niektorých rokoch sú citeľné výkyvy v dôsledku otráv pesticídmi alebo zlého prezimovania. V 90-tych rokoch došlo v dôsledku štrukturálnych ekonomických zmien k poklesu stavov včelstiev vo väčšine post-komunistických krajín a v Portugalsku.

Produkcia a obchod s medom

Odhadovaná ročná produkcia medu rozšírenej EÚ by sa mala pohybovať okolo 160 000 ton, čo predstavuje asi 12 % z celosvetovej produkcie medu (1 311 000 ton). Medná produkcia je ovplyvnená rôznymi podmienkami v hlavných produkčných oblastiach, ako je klíma, osídlenosť krajiny, zdravotný stav včelstiev, príp. dotačná podpora včelárstva na národnej úrovni. Najviac medu v EÚ produkuje Španielsko s 25 až 30 tisíc tonami ročne, toto množstvo predstavuje asi 17% celkovej produkcie EÚ. Viac ako 5% sa na celkovej produkcii medu v rámci EÚ podieľajú ešte Nemecko, Francúzsko, Maďarsko, Grécko, Taliansko, Rakúsko a Poľsko. Slovensko produkuje okolo 1,8% medu v EÚ. Priemerná ročná spotreba medu na jedného obyvateľa EÚ je okolo 0,8 kg, nad 1 kg na osobu ročne zjedia Gréci, Rakúšania, Nemci a Dáni, naopak spotrebu pod 0,4 kg na osobu vykazujú Taliani, Fíni, Holanďania a väčšina nových členských štátov.

Úplne sebestačné v mede sú len 4 krajiny: Maďarsko, Slovensko, Česká republika a Slovinsko, tieto krajiny časť produkcie aj vyvážajú, takmer výlučne v rámci trhu EÚ. Sebestačnosť nad 80% vykazujú ešte Grécko, Španielsko a Portugalsko. Včelári v týchto krajinách sú tiež najviac vystavený tlaku svetových tržných cien, keďže nákladovosť na jedno včelstvo na území EÚ sa pohybuje od 20 do 120 euro, pri výkupných cenách medu od 1,3 do 1,8 euro. V ostatných krajinách je produkcia medu zameraná výhradne na domácu spotrebu a sú viac otvorené svetovému obchodu. Keďže celková sebestačnosť dosahuje okolo 50%, EÚ je v súčasnosti najväčším svetovým importérom medu.

Priemerná cena importovaných medov je 1,73 euro/kg, maloobchodná cena sa pohybuje okolo 2,6 do 8 euro. Na územie EÚ sa v roku 2002 doviezlo okolo 155 000 medu, okolo 12 000 ton z tohto čísla tvoril import z dnes už členských krajín EÚ, predovšetkým z Maďarska. Na územie EÚ sa najviac dovážajú medy z Argentíny, Mexika, Číny, Turecka, Rumunska, Brazílie a Kuby. Do roku 2000 bola najväčším importérom Čína, pre problémy s výskytom antibiotík však bol dovoz medu z tejto krajiny dočasne zakázaný. V tomto roku sa poradie importérov pravdepodobne opäť zamieša, keďže bol opätovne povolený dovoz z Číny a do zoznamu krajín s povolením dovozu pribudol aj náš sused – Ukrajina. Tieto krajiny sú schopné dodávať 1 kg medu v cene okolo 1 eura. Keďže USA si zachováva antidumpingové opatrenia voči argentínskym a čínskym medom, dá sa predpokladať, že tieto krajiny premiestnia prebytky svojich medov práve do Európy. Po konjunktúre v roku 2002, keď sa priemerná cena vykupovaného medu z tretích krajín vyšplhala na 1,89 euro možno v tomto roku očakávať jej zníženie. Viac než polovica všetkých dovezených medov do EÚ sa umiestni na nemeckom trhu. Táto krajina dováža ročne viac než 90 tisíc ton medu a je nielen najväčším dovozcom medu v Európe ale aj na svete. Vývoj dovozu ukazuje, že nemecký trh je obzvlášť citlivý na kvalitu medu (prítomnosť obsahu antibiotík, falšovanie a pod.), čo dokazuje prísnymi kontrolami. V rámci vnútorného trhu EÚ je hlavnou bránou vstupu a reexport medu do iných štátov Nemecko (cca 18 tisíc ton), značný reexport vykazuje aj Maďarsko, Belgicko a Veľká Británia.

Legislatíva

Priamu podporu včelárstva rieši Nariadenie Rady ES č. 797/2004 (nahradilo Nariadenie č.1221/97) zamerané na zvýšenie produkcie a zlepšenie marketingu medu v rámci spoločného trhu. Členské štáty môžu na základe tohto opatrenia vypracúvať národné stratégie rozvoja včelárstva, s dôrazom na šesť priorít: odborné poradenstvo, liečenie klieštikovitosti včelstiev, racionálne využitie včelej pastvy, laboratórne rozbory medov, podpora chovu včelích matiek a podpora aplikovaného výskumu. Podrobné pravidlá implementácie tohto Nariadenia upravuje Nariadenie Rady č. ES č. 917/2004 (bývalé Nariadenie č. 2300/97). Už v roku 2005 bude možné z tohto fondu čerpať čiastku 5 750 000 Sk, pričom v ďalších rokoch sa bude zvyšovať. Ďalšou formou podpory sú štrukturálne fondy – včelárske prevádzky u nás môžu predkladať projekty spolufinancované zo spoločných fondov EÚ cez Sektorový operačný program Poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, ktorého garantom je Ministerstvo pôdohospodárstva SR. V rámci tohto programu Slovensko disponuje čiastkou 252 miliónov eur na roky 2004 až 2006.

Základom potravinovej legislatívy vo včelárstve je Smernica Rady 2001/110/ES definujúca kvalitatívne parametre pre med a výrobky z neho. S touto Smernicou je plne harmonizovaný aj náš Potravinový kódex, ktorého deviata hlava “Med” bola novelizovaná v roku 2004. Zoznam krajín z ktorých je možné dovážať med upravuje Rozhodnutie Komisie č. 94/278/ES a následné aktualizácie, v súčasnosti je to 34 krajín, ktoré splnili podmienky stanovené veterinárnym výborom pri EÚ. Od 1. januára 2006 zoznam krajín nahradí zoznam licencovaných firiem s pridelenými registračnými číslami (Nariadenie Rady č. 852/2004). Ekologickú výrobu živočíšnych produktov upravuje Nariadenie Rady (ES) č. 1804/1999. V prílohe C tohoto Nariadenia sú popísané pravidlá, za ktorých možno včelárske hospodárstvo a jeho produkciu medu uznať za ekologické.

Zdravie včelstiev upravuje predovšetkým Smernica Rady 92/65/EHS. V zmysle tejto smernice sa schvaľujú národné programy na tlmenie hniloby včelieho plodu, klieštikovitosti a akarapózy. Za veľmi nebezpečné nákazy podliehajúce ohlasovacej povinnosti boli stanovené malý úľový chrobáka Aethina tumida, roztoče rodu Tropilaelaps (Prvé výskyty Aethina sú hlasené z Portugalska a Macedónska, Tropilaelaps zatiaľ do Európy nebol zavlečený) a mor včelieho plodu (Nariadenie Komisie ES 1398/2003). Dovoz včelstiev a včelích matiek z tretích krajín upravuje Rozhodnutie komisie z 12. júla 2000, ktoré dopĺňa veterinárne predpisy o obchodovaní so zvieratami, predovšetkým Smernicu Rady 92/65/EHS a 96/93/EHS.

Postavenie Slovenska

Slovensko sa radí v stave včelárstva v celoeurópskom kontexte niekde na stredové pozície. Aj napriek poklesu včelárov a včelstiev v SR máme na 1000 obyvateľov 46,3 včelstiev (priemer EÚ je 34,3), v prepočte na 1 km2 pripadá 5,1 včelstiev (priemer EÚ je 3,72). V mede patríme ku proexportne orientovaným krajinám. Slovensko už dlhodobejšie vykazuje priemernú produkciu medu na včelstvo okolo 10 kg, je však zrejmé, že táto štatistika je veľmi nepresná, reálne by sa toto číslo malo pohybovať niekde na úrovni 30 až 40 kg. V počte včelstiev na 1 včelára (12,5) sme pod priemerom EÚ (18,7). Možno konštatovať, že na Slovensku zaostávame oproti priemeru EÚ v miere profesionalizácie včelárskych prevádzok a v spotrebe medu na domácom trhu. Všeobecne možno skonštatovať, že vstup Slovenska do EÚ sektor včelárstva negatívne neovplyvní, skôr naopak, med ako potravinárska komodita nemá žiadne kvóty a je na vnútornom trhu EÚ žiadaná. Rozvoj včelárstva je možné podporiť z už menovaných spoločných fondov, záleží na šikovnosti jednotlivých krajín, koľko si dokážu zo spoločného koláča ukrojiť. Už dlhoročne si tri štvrtiny fondov určených na rozvoj včelárstva rozdeľujú 4 krajiny: Španielsko, Francúzsko, Grécko a Taliansko. Nedoriešenou otázkou zostáva nepomer cien medu od domácich výrobcov a medov dovážaných z tretích krajín, ktorý zodpovedá za súčasnú cenovú neistotu na vnútornom trhu. Jednotlivé členské štáty preto navrhujú, aby sa podpora zo spoločných fondov rozšírila ešte o ďalšie oblasti, akými sú napr. príspevok na opeľovanie a kompenzačný príspevok v dôsledku lacného importu. Ďalším vážnym problémom je zdravotná problematika, najmä kontaminácia produktov a úľového prostredia pesticídmi a veterinárnymi liečivami.

 

Vystavené 19. 1. 2005

Autor textov : Ing. Róbert Chlebo, PhD.