Logo CVŽV
Centrum výskumu živočíšnej výroby, pracovisko Trenčianska Teplá
Teplická 103
914 01 Trenčianska Teplá
e-mail: capistrak@cvzv.sk
   
 


Chov oviec plemena valaška na Slovensku

Charakteristika plemena

Valašské ovce sa dostali na územie dnešného Slovenska s valašskou kolonizáciou v 13. a 14. storočí. Valaška patrí do skupiny "capových " oviec chovaných na Balkáne. Na Slovensku sa valašské ovce chovali celé generácie v nadmorskej výške 600 - 1200 metrov na Liptove, Kysuciach, Orave, Spiši, v oblasti Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry a Spišskom Rudohorí. V súčasnosti sa valašské ovce chovajú okrem Slovenska ako genová rezerva v Českej republike, kde sa uskutočňuje ich revitalizácia. V Slovinsku sú chované ako génová rezerva ovce plemena bovšska (Bovec sheep), ktoré sú fylogeneticky, fenotypovo a z hľadiska úžitkového zamerania blízke plemenu valaška resp. zošľachtená valaška. Fenotypovo veľmi podobné ovce naším valašským ovciam sa chovajú v oblasti karpatského oblúka aj v Rumunsku, Bulharsku, Ukrajine, Poľsku a aj v Nemecku.

Ovce plemena valaška                                                                                                                                         foto: autor

S chovom oviec plemena valaška (V), ako génovej rezervy sa na Slovensku začalo v r. 1992. V tomto roku v rámci Slovenského zväzu chovateľov vznikol Klub chovateľov valašských oviec so sídlom v Ružomberku (KCHVO). Klub chovateľov založilo 15 členov, ktorí začali sústreďovať pôvodné valašky na základe fenotypového charakteru vlny. V r. 1993 pôsobilo v chove 141 bahníc a 4 plemenné barany. V r. 1994 sa robila kontrola mliekovej úžitkovosti (KMÚ) u 103 bahníc. V neskorších rokoch došlo prakticky k zániku Klubu chovateľov, početné stavy oviec klesali a znížilo sa najmä zastúpenie chovateľov valašských oviec. V r. 2009 zostal už iba jeden Šľachtiteľský chov (ŠCH) s 38 kusmi valašských oviec (30 bahníc a 8 jariek). Podľa výsledkov z bonitácie v roku 2009 sa chovalo na Slovensku v ŠCH a úžitkových chovoch (ÚCH) 134 oviec (112 bahníc a 22 jariek). V súčasnosti sa situácia mení k lepšiemu a zvyšuje sa záujem o chov valašiek. V r. 2010 boli uznané 4 rozmnožovacie chovy (RCH) a v procese uznávania za RCH sú 2 ÚCH. V štádiu rokovania je aj založenie nového KCHVO.

Úžitkové vlastnosti plemena podľa štandardu plemena

Plemeno valaška je charakteristické živým temperamentom, pevnou konštitúciou, dobrou otužilosťou, skromnosťou a dobrou chodivosťou v členitom teréne. Valašky výborne odolávajú nepriaznivým poveternostným vplyvom (fujavice, rýchla zmena počasia, jarné a jesenné nočné mrazy). Ďalej sú vhodné pre košarovanie i v daždivom počasí, čomu zodpovedá charakteristická stavba rúna. Vyznačujú sa dobrou schopnosťou prispôsobiť sa drsnejším podmienkam horských a podhorských oblastí stredného a severného Slovenska. Pôvodné plemeno valaška môžeme stručne charakterizovať ako plemeno s troma úžitkovými vlastnosťami. Relatívne najvýraznejšia je mlieková úžitkovosť, potom nasleduje vlnová úžitkovosť a na poslednom mieste mäsová úžitkovosť (nízka živá hmotnosť jahniat pri odstave, nízka hmotnosť dospelých oviec a nízka plodnosť).

Plemeno valaška je malého telesného rámca. Výška v kohútiku 510 - 550 mm, živá hmotnosť bahníc 30 - 35 kg, baranov 40 - 45 kg (v r. 1951 bola živá hmotnosť bahníc v KÚ 36 - 40 kg a baranov 45 - 48 kg). Pri hodnotení uprednostňovať ovce stredného telesného rámca pred ovcami veľkého rámca s hrubou a ťažkou hlavou.

Hlava je jemná, sucha, vysoko nosená s pravidelne utváranými úzkymi čeľusťami. Pri bahniciach klinovitého tvaru, pri baranoch mierne klabonosá. Hlava je neovlnená dobre pokrytá jemnou, priliehavou srsťou, s dobrou šticou vlny a obrast siaha po temeno. Oči živé, tmavé. Uši sú krátke, smerujúce do strán. Ovce môžu byť bezrohé (šuté) alebo rohaté (kornuty). Charakteristickým znakom baranov valašských oviec sú rohy rôzneho tvaru, najčastejšie sú špirálovito zatočené a vybiehajúce na boky. Ďalej sa vyskytujú lýrovité rohy, rohy typu "ibex" (typické pre kozy) a výrazné redukované rohy.

Krk je dlhý, zaručujúci dobrú pohyblivosť hlavy pri spásaní porastu v neprístupných miestach, okusovaní vyšších partií drevín a krovín, či vzpriamení hlavy vysoko nad úroveň terénu pri pozorovaní okolia.

Lopatka je pevne viazaná k trupu, nie veľmi široká, plynulo nadväzujúca na krk. Na druhej strane sa na ňu hladko napojuje hrudník. Toto hladké napojenie napomáha bezproblémovému bahneniu.

Hrudník za lopatkou je užší, dozadu sa rozširujúci, dlhý a primerane hlboký, poskytujúci dostatočný priestor pre pľúca.

Chrbát je dlhý a rovný s primeraným osvalením.

Brucho je priestorné, poskytujúce dostatok miesta pre tráviaci trakt. Obrast brucha je slabý.

Zadok je primerane dlhý, mierne sklonený. Panva je dostatočne priestorná, čo je predpokladom pre bezproblémové pôrody.

Končatiny sú pevné a suché s pravidelnými postojmi. Sponka stredne dlhá, pevná, dobre utvorená. Paznechty menšie, zovreté, tvorené veľmi kvalitnou tvrdou rohovinou. Obrast predných končatín nedosahuje zápästný kĺb, pri zadných siaha po pätový kĺb, časť nôh je pokrytá krátkou bielou krycou srsťou. Dobre utvorené končatiny sú predpokladom pre charakteristickú výbornú chodivosť valašských oviec a ich schopnosť pohybovať sa v hornatom teréne.

Vlna oviec plemena valaška je hrubá, sortimentu D/E, E, E/F až F (40,1 - 86 µm), zmiešaná, pretože je zložená z viacerých typov vlasov (vlnovlas, prechodný vlas pesík, polopesík a mŕtvy vlas). Tieto vlasy sa líšia rozdielnou histologickou štruktúrou (vlasy dreňové a bezdreňové) a morfologickou stavbou (rozdielna hrúbka a dĺžka). Valaška patrí do skupiny oviec so zmiešanou vlnou. Prítomnosť rozdielnych vlasov v rúne spôsobuje veľkú nevyrovnanosť vlny v hrúbke (jemnosti) a dĺžke v pramienku (chumáčiku) ale aj topografickú (na rôznych častiach tela: lopatka, bok, stehno, chrbát a brucho). Vlna valašky je v hrúbke veľmi nevyrovnaná a v rúne kolíše od 12 mikrometrov (µm) do 180 až 250 µm. Hrúbka vlnovlasov, ktoré tvoria podsadu sa pohybuje od 12 µm do 38 µm, čo sa vyrovná hrúbke merinovej vlny. Hrúbka polopesíkov kolíše od 32 µm do 64 µm, hrúbka pesíkov od 54 µm do 98 µm až 150 µm a hrúbka mŕtvych vlasov od 76 µm do 200 až 250 µm. Charakteristickým pre rúno valašky je veľká rozdielnosť v dĺžke jednotlivých druhov vlasov. Pri ročnej striži dosahuje dĺžka podsady 50 - 80 mm, polopesíkov 150 - 250 mm, pesíkov 300 - 400 mm a mŕtvych vlasov 30 - 80 mm. Významným ukazovateľom nevyrovnanosti vlny v dĺžke je podiel dĺžky podsady k dĺžke pesíkov, ktorý dosahuje len 15 - 25 %. V rúne oviec plemena valaška sa nachádza v priemere 70 % podsadových vlnovlasov, 9 % polopesíkov, pesíky a mŕtve vlasy tvoria 21 %. Ročná produkcia potnej vlny by sa mala pohybovať u bahníc od 1,2 do 2,4 kg a u baranov od 1,8 do 2,5 kg. Valaška je typické dvojstrižné plemeno, strihalo sa na jar (máj) a na jeseň (september).

Pri sfarbení valašiek rozoznávame 7 sfarbení:

  • Belica - typické biele sfarbenie bez odznakov (B).
  • Bekaša - čierne nepravidelné škvrny na hlave a končatinách, pričom vlna je biela(BE).
  • Okaľa - čierne škvrny okolo mulca, očí, čierne sfarbené ušné boltce, vlna biela (OK).
  • Čierne sfarbenie - plášťovo čierne sfarbenie (Č).
  • Jazvečie sfarbenie - plášťovo čierne sfarbenie s bielou hviezdičkou alebo lysinou na hlave a bielym koncom chvosta (JAZ).
  • Laika - čiernošedé sfarbenie, rúno je tvorené čiernymi a svetlý vlasmi, hlava a končatiny sú väčšinou pokryté čiernou srsťou (LAI).
  • Strakaté sfarbenie - na trupe sú plochy pokryté farebnou vlnou (ST). Tieto ovce boli prevažne vyraďované z chovu.

Základná farba rúna (vlny) je biela, avšak valašské ovce sa vyskytovali v rôznych farebných odtieňoch. Poznáme 5 farieb rúna: biela, šedá, hnedá, čierna a strakatá.

Ročná produkcia mlieka za laktáciu bola v minulosti veľmi nevyrovnaná a kolísala od 60 do 120 litrov (vynikajúce bahnice až 150 l). Výsledky kontroly mliekovej úžitkovosti oviec plemena valaška prepočítanej na 3. laktáciu a obsah zložiek mlieka na základe údajov Plemenárskych služieb Slovenskej republiky sú uvedené v tab.1.

Tabuľka 1: Produkcia mlieka oviec plemena valaška za dojnú periódu

Rok
Počet laktácií
Produkcia mlieka v l
Obsah zložiek mlieka v %
Tuk
Bielkoviny
Laktóza
2008
ŠCH
20
102,74
7,64
5,95
4,63
ÚCH
17
91,88
7,62
5,86
4,66
Priemer
37
97,8
7,63
5,91
4,64
2009
ŠCH
20
115,04
7,31
5,48
4,71
ÚCH
33
89,80
7,39
5,56
4,72
Priemer
53
99,32
7,36
5,53
4,72

Plodnosť bola v minulosti od 95 - 105 %. Percento výskytu dvojičiek bolo nízke a predstavovalo 2 - 15%. Valašky sú typické sezónne polyestrické plemeno s hromadným výskytom ruje v jesennom období (október, november). Ovce plemena V dosahujú v súčasnej dobe oveľa vyššie parametre plodností o čom svedčia údaje v tab. 2. Chovatelia v Českej republike taktiež dosahujú vyššie parametre plodností ako sú uvádzané v štandarde plemena.

Tabuľka 2: Reprodukčné ukazovatele oviec plemena valaška

Rok
Počet bahníc
Počet narodených jahniat
Plodnosť na obah. bahnicu v %
pripustených
obahnených
2008
ŠCH
25
23
32
139,1
ÚCH
38
30
44
146,7
Priemer
63
53
76
143,4
2009
ŠCH
24
23
34
147,8
ÚCH
59
51
67
131,4
Priemer
83
74
101
136,5

Pri rôznych návštevách chovov valašských oviec sme konštatovali, že chovné zvieratá sú jemnejších sortimentov. Viac krát sme na ŠR upozorňovali na to, aby sa u plemena valaška v prvom rade hodnotil charakter rúna. Z týchto dôvodov sme zhodnotili v rôznych regiónoch Slovenska 4 chovy oviec plemena pôvodná valaška:

  1. región Kysuce - PD Oščadnica
  2. región Spiš - SHR J. Novysedlák
  3. región Horehronie - p.V. Magna
  4. región Liptov - PD Kvačany

Komisionálne sme posúdili exteriér, prítomnosť rohov, sfarbenie vlny, subjektívne určili sortiment vlny a odobrali vzorky vlny. Pre zhodnotenie rúna vzorky vlny sme odoberali z ľavého boku. Celkove sme odobrali 102 vzoriek vlny. Posudzovali sme:

  1. rámec tela (malý, stredný, veľký),
  2. typ rohov: bezrohatosť, lýrovité rohy, rohy typu "Ibex" (ako u kôz) a výrazne redukované rohy,
  3. sfarbenie tela, 7 základných typov: belica, bekaša, okaľa, laika, jazvečie sfarbenie, čierne sfarbenie a strakaté sfarbenie,
  4. farbu vlny (resp. rúna) 5 typov: biela, šedá, hnedá, čierna a strakatá,
  5. jemnosť vlny (sortiment).

U odobratých vzoriek vlny po rozdelení podsady a pesíkov sme zmerali ich skutočnú dĺžku v mm a vyhodnotili:

  • dĺžku pesíkov
  • dĺžku podsady
  • pomer dĺžky podsady k dĺžke pesíkov v %.

Pri spracovaní výsledkov sme použili jednofaktorovú analýzu rozptylu s vyhodnotením testovacieho kritéria F. Všetky vypočítané hodnoty F-testov uvádzame na hranici významnosti pri p = 0,05.

Dosiahnuté výsledky

Medzi chovmi boli pozorované výrazné rozdiely, najmä čo sa týka sfarbenia oviec, typu rohov ale aj jemnosti a sfarbenia vlny. Väčšina oviec bola bezrohá (48,0%), ale až 36,3% oviec malo lýrovitý tvár rohov typických pre pôvodnú valašku. Najviac jedincov malo sfarbenie typu "bekaša" (30,4%) u ktorých sa vyskytujú čierne nepravidelné škvrny na hlave a končatinách, pričom vlna je biela. Na druhom mieste sa vyskytlo sfarbenie oviec typu "laika" (28,4% ). Rúno u tohoto typu je tvorené čiernymi a bielymi vlasmi, hlava a končatiny sú väčšinou pokryté čiernou srsťou. Na treťom mieste sa vyskytlo sfarbenie typu "bielica" (18,6% ) - plášťovo biele sfarbenie bez odznakov. Najčastejšie sa vyskytli ovce s bielou vlnou (52,0%), čiernu vlnou malo 15,7%. Väčšina oviec bola stredného telesného rámca (45,1%) a veľký telesný rámec tvorilo 37,3% z hodnotenej populácie.

Pri subjektívnom hodnotení sme zistili nasledovne zastúpenie sortimentov:

  1. sortiment C (33,1 - 35 m) - 0 oviec = 0%
  2. sortiment CD (35,1 - 37 m) - 5 oviec = 5%
  3. sortiment D (37,1 - 40,0 m) - 43 oviec = 42%
  4. sortiment DE (40,1 - 43 m) - 40 oviec = 39%
  5. sortiment E (43,1 - 55 m) - 14 oviec = 14%.

Zistili sme, že medzi chovanými ovcami plemena V je veľa prejemnelých typov, v našom prípade to predstavuje 47 % (sortiment CD a D). Z týchto dôvodov sa plemenitba musí zamerať na používanie baranov hrubších sortimentov a výberu jedincov s vlnou typickou pre toto plemeno.

V tabuľke 3 je uvedené hodnotenie dĺžkových ukazovateľov vlny podľa sortimentu. Zistili sme, že u hrubších sortimentov vlny je väčšia dĺžka pesíkov a nižšia dĺžka podsady. Preto na ďalší chov treba vyberať ovce s dlhšou vlnou, ktoré budú mať aj hrubší sortiment. Zistili sme, že vyhovujúci podiel dĺžky podsady k dĺžke pesíka majú ovce sortimentov DE a E. Rozdiely sú preukazné najmä pri porovnaní so sortimentmi CD a D (P 0,05).

Tabuľka 3: Zhodnotenie dĺžkových ukazovateľov vlny podľa sortimentu vlny stanoveného subjektívne

Ukazovateľ
Počet oviec
Dĺžka pesíkov
v mm
Dĺžka podsady
v mm
Podiel podsady k pesíkom
v %
102
148,0
80
55,1
3,545
1,874
1,092
12,82
3,58
121,73
Minimum
80,0
40,0
33,0
Maximum
230,0
120,0
82,0
Sortiment
CD (2)
5
122,0
92,0
76,6
D (3)
43
139,0
83,0
61,0
DE (4)
40
156,0
76,0
49,0
E (5)
14
161,0
75,0
47,0
Hodnota F- testu
3,205 n
2,308n
33,853+++
Významnosť rozdielov
2:3,4,5
3:4,5

Hodnotenie dĺžkových parametrov vlny v jednotlivých chovoch je uvedené v tab. 4. Pri porovnaní jednotlivých chovov rozdiely sú preukazné (P 0,05). Najlepšie dĺžkové parametre z hľadiska charakteru valašskej vlny dosiahol chov 3, kde hodnotené ovce pochádzajú prevažne z Českej republiky. V tomto chove sme zistili aj najnižší podiel dĺžky podsady k dĺžke pesíka (47,3%), ktorý pri porovnaní so štandardom plemena je ešte pomerne vysoký. Na základe zistených poznatkov je potrebné pristúpiť v chovoch k rigoróznej selekcii z hľadiska fenotypu v smere chovného cieľa.

Tabuľka 4: Zhodnotenie dĺžkových ukazovateľov vlny v jednotlivých chovoch

Ukazovateľ
Počet oviec
Dĺžka pesíkov
v mm
Dĺžka podsady
v mm
Podiel podsady k pesíkom
v %
102
148,0
80
55,1
3,545
1,874
1,092
12,82
3,58
121,73
Minimum
80,0
40,0
33,0
Maximum
230,0
120,0
82,0
Chov
1
26
167,0
100,0
61,2
2
30
120,0
67,0
57,3
3
35
169,0
79,0
47,3
4
14
115,0
67,0
59,4
Hodnota F- testu
28,705+++
27,717+++
12,666+++
Významnosť rozdielov
1:2,4
3:2,4
1:2,3,4
2:3
3:1,2,4

Na základe našich výsledkov a skúsenosti s hodnotením oviec plemena valaška bol navrhnutý a schválený nový bonitačný kľúč. Najväčšou zmenou bude skutočnosť, že povinným hodnoteným ukazovateľom už nebude produkcia mlieka (podobne ako v ČR). Hodnotiť sa bude 100 bodovým systémom: 50 bodov vlnová úžitkovosť, 20 bodov plodnosť (podľa veľkosti vrhu z ktorého pochádza jedinec a jeho rodičia, ako u kombinovaných plemien oviec) a 30 bodov exteriér. Pri hodnotení vlnovej úžitkovosti sa bude hodnotiť pomer dĺžky podsady k dĺžke pesíkov, sortiment vlny a charakter vlny.

Postup šľachtenia plemena

Základnou formou šľachtenia bude čistokrvná plemenitba a hlavným chovným cieľom je zachovanie populácie valašských oviec v pôvodnom type ako genetického živočíšneho zdroja. Šľachtiteľská práca v populácii bude zameraná na udržanie genetickej premenlivosti v populácii, zachovaní charakteristických vlastnosti rúna a typických znakov exteriéru. Toto pôvodné plemeno oviec sa bude šľachtiť v poradí dôležitostí na charakter vlny, na plodnosť a na exteriér.

V zmysle odporúčania Šľachtiteľskej rady pri ZCHOK by sa malo základné stádo rozšíriť minimálne na 150 čistokrvných bahníc. Z hľadiska uchovania a regenerácie plemena v ďalších rokoch je nevyhnutné:

  • Výrazne rozšíriť počet chovov najmä za účelom zvýšenia počtu odchovaných baranov.
  • Pre lepšiu spoluprácu a koordináciu opäť založiť Klub chovateľov valašských oviec.
  • Centrálne monitorovať výber a pohyb plemenných zvierat, ako aj možný nárast intenzity príbuzenskej plemenitby
  • Podľa možnosti využívať genofond zahraničných populácií (Česká republika, Nemecko a Švajčiarsko)
  • Z oblasti Liptova, Oravy, Zamaguria a Spiša selektovať na základe fenotypových vlastnosti rúna typy oviec blízke pôvodnému valašskému plemenu a zaraďovať ich do KÚ.

V šľachtení sa budú realizovať opatrenia pre zachovanie širšieho spektra génov, ktoré sa vyskytujú v populácií valašských oviec a ktoré podmieňujú najmä exteriérové znaky pôvodnej valašky. Chovným cieľom je uchovanie plemena v pôvodnom type.

Ovce plemena valaška                                                                                                                                         foto: autor

Vystavené: 12.5.2011

Autori textu: Ing. Anton Čapistrák; doc. RNDr. Milan Margetín PhD.; Ing. Dušan Apolen