Logo Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Košice
Komenského 73
041 81 Košice
e-mail: maracek@uvlf.sk
 
 


Ekonomika chovu oviec s asistovanou rujou pri trhovej produkcii jatočných jahniat a ovčieho mlieka

Podľa "Koncepcie rozvoja chovu oviec v SR do roku 2005" ako aj súčasných trendov rozvoja chovu oviec hlavnou požiadavkou je intenzifikácia, ktorá predpokladá rozvoj v dvoch smeroch: (1) so zameraním na produkciu mlieka alebo hrudkového syra pre trhové účely a (2) orientáciou na produkciu mäsa hlavne na jatočné mliečne jahňatá a jahňatá s vyššou živou jatočnou hmotnosťou (Margetín a kol. 2001; Ryba, Rafajová, 2008, 2009, 2010).

V chove oviec do dnešných čias sa uplatňujú chovateľské a technologické tradície klasického valašského a salašníckeho spôsobu chovu. V mnohých regiónoch Slovenska prevažuje klasické ručné dojenie a výroba hrudkového syra na salašoch. Napriek tomu za posledné tri dekády minulého storočia sa rozvinuli a prepracovali biotechnické metódy asistovanej reprodukcie oviec aplikované a využívané hlavne v podmienkach súčasných chovateľov, ktorí akceptovali nové podmienky trhu s produkčným zameraním na jatočné jahňatá a ovčie mlieko, alebo ovčí hrudkový syr a výrobky z neho. Pri výbere metód a postupov pre asistovaný estrus s fertilnou ovuláciou je potrebné vychádzať z poznatkov fyziológie estrálneho cyklu, folikulogenézy a ovulácie oviec a to tak, aby k oplodneniu bahníc došlo v optimálnom časovom termíne, ktorý sa vykalkuluje podľa časového termínu pre realizáciu produktu (mliečne jatočné jahňatá). Táto požiadavka je zvlášť aktuálna pre produkciu na veľkonočný trh, ktorého termín z roka na rok varíruje, a preto je potrebná kooperácia s marketingom (Maraček a kol. 2009).

Zámerom práce je: (1) Poukázať na možnosti racionálneho využitia metód asistovanej ruje (estrus) a ovulácie oviec pri príprave produkčného stáda podmienkam trhu s optimálnou kvalitou a hospodárskym výsledkom. (2) Prezentovať výsledky overovacích prevádzkových pokusov priamo na farme produkčných stád. (3) Poskytnúť možnosť chovateľom zopakovať a uplatniť overené metódy a postupy v prospech ich produkčnej farmy pri zohľadnení podmienok daného chovu. Do nášho sledovania vplyvu dostupných a v našich podmienkach používaných hormonálnych prípravkov na indukciu a synchronizáciu ruje i ovulácie dojných oviec sme zaradili do overovacích prevádzkových experimentov jeden chov cigáje (C) zvolenského typu, ktorý bol chovaný klasicky, tzv. karpatským systémom s pripúšťaním v auguste s bahnením v januári. Metódy asistovaného estru a ovulácie pre skorý nástup na obdobie pripúšťania určené marketingovou požiadavkou trhu boli overené v dvoch stádach C v priebehu troch rokov s počtom oviec a plemenných baranov ako je to uvedené v tab. 1.

Tabuľka 1 Vybrané informácie o chove oviec plemena cigája systémom dvoch stád s produkciou jatočných mliečnych jahniat na veľkonočný i vianočný trh a produkciu mlieka v lete aj zime.

Na asistovaný estrus sa použil inovovaný gestagénový prípravok na báze gestagénu fluorogestónacetátu (cronolon) Chronogest ® CR s obsahom 20 mg cronolonu v jednom intravaginálnom tampóne. Tento inovovaný prípravok bol uvedený na náš trh a predstavuje novú formu prípravku v tom, že obsahuje polovičné množstvo účinnej látky ako predchádzajúci prípravok Chrono-gest® firmy Intervet a výrobca deklaruje, že neprechádza do mlieka, a preto pre mlieko nie je ochranná lehota a pre tkanivá ošetrených zvierat uvádza ochrannú lehotu dobu počas aplikácie v pošve 2 dni po vysadení. V čase vysadenia tampónu sme i.m. injikovali 500 I.U. eCG (sérový ekvinný choriový gonadotropín) v prípravku Sergon inj. a. u. v. (Bioveta a.s.). Na druhý deň po vybratí tampónov a podaní eCG sa začalo pripúšťanie (Maraček a kol., 2009).

V práci boli využité metódy ekonomickej analýzy, syntézy, komparácie priameho zisťovania informácií v sledovanom chove pri overovacích experimentálnych stádach na základe záznamov a evidencií chovateľa v rámci systému dvoch stád jedného klasického karpatského chovu s produkciou jatočných jahniat na veľkonočný trh a druhého mimosezónneho stáda s produkciou jatočných jahniat na vianočný trh (Lazarčík, 2001; Vláčil, 2001). Naturálne a hodnotové výsledky sledovaných stád v overovacích experimentoch v priebehu troch rokov boli prepočítané na jednu štruktúrnu bahnicu. Pri spracovaní údajov a hodnotení výsledkov sme využili metódu analýzy, syntézy a komparácie podľa Vláčila (2001, 2002).

V tabuľke 1 sú zhrnuté dosiahnuté výsledky v sledovaných stádach C po aplikácii asistovaného estru a ovulácie na naštartovanie skorého pripúšťania pre zabezpečenie turnusového a skorého manažovania reprodukcie stáda tak, aby sa dosiahli čo najlepšie výsledky v produkcii mliečnych jatočných jahniat na skorý termín veľkonočného trhu so stádami klasicky držanými karpatským systémom chovu (sezónne stádo). Druhé tzv. asezónne stáda v sledovaných rokoch boli ošetrené na indukciu estru v druhej polovici apríla a pripustené v prvej dekáde mája so zámerom produkcie jatočných jahniat na vianočný trh.

Z údajov tabuľky 1 je zrejmé, že v stádach sa dosiahli lepšie výsledky vo všetkých sledovaných parametroch po asistovanej ruji a ovulácii v porovnaní s klasickým karpatským systémom pripúšťania bez asistovaného estru, ako sme o tom referovali prv (Maraček a kol., 2009).

Počet narodených jahniat na sto obahnených oviec predstavuje percento narodených jahniat na obahnenú ovcu sa v reprodukcii označuje ako natalita alebo percento natality, ktorá je limitovaná výskytom dvojičiek resp. viacpočetných vrhov (Daris, 1998; Mucsi, 1998). Túto skutočnosť jednoznačne podporujú aj naše dosiahnuté výsledky.

Výsledky overovacích prevádzkových experimentov a sledovaní priamo v stádach s klasickým karpatským systémom chovu s použitím overovaných metód asistovanej ruje so zámerom skoršieho začatia sezóny pripúšťania podľa požiadaviek marketingu veľkonočného trhu na produkciu tzv. mliečnych jatočných jahniat jednoznačne dokazujú, že je možný v chove nášho domáceho plemena cigája, ktoré je najviac chované v podhorských a horských podmienkach.

Tabuľka 2 Ekonomické výsledky chovu oviec plemena cigája s dvoma stádami spolu za roky 2006 až 2008 v prepočte na 1 priemernú bahnicu

Z údajov tabuliek 1 a 2 vyplýva, že v prvom roku overovania asezónne stádo po odstavení jahniat a ich realizácii na vianočnom trhu boli bahnice zasušené. Nebolo z technických príčin zabezpečené dojenie a nerealizovala sa produkcia mlieka v zimnom období. V ďalších dvoch rokoch overovacích pokusov po prekonaní technických problémov a získaní dojacieho zariadenia sa začalo dojiť strojom a tržne sa realizovalo produkované ovčie mlieko aj v zimnom období (tab. 1). Z týchto tabuliek je pozoruhodné, že v sezónnom stáde sa realizovalo na jednu bahnicu menej jatočných jahniat ako v stáde asezónnom. Príčinou tohto stavu je, že sezónne stádo bolo zaradené ako šľachtiteľské a jatočne sa realizovali len barančeky a vyradené jahničky. Z tohto stáda sa získali chovné jahničky pre zaradenie do produkčných stád po brakovaní bahníc.

Pre zhodnotenie výsledkov overovacích prevádzkových experimentov v sezónnom stáde cigája v treťom roku (2008) sledovania sa zhrnuli hlavné parametre prínosov pre ekonomické zhodnotenie uplatnených postupov asistovaného estru v systéme riadenej reprodukcie pre zabezpečenie produkcie mliečnych jatočných jahniat na skorý veľkonočný trh a nadväznú produkciu ovčieho mlieka a výrobkov z neho. Táto marketingová požiadavka vyplynula zo skutočnosti, že veľkonočný trh bol mimoriadne predsunutý, nakoľko Veľká noc bola 23. a 24. marca.

Údaje v tabuľke 2 sú spracované z výsledkov reprodukcie (tabuľka 1) a záznamov chovateľov podľa Vláčila (1997, 2001, 2002).

Výsledky v tabuľkách sú vyjadrené na chovaný počet bahníc, ak by sa počítali na bahnice obahnené a dojené, výsledky by boli lepšie, ale nedosiahli by pozitívny hospodársky výsledok z tržieb a ostatných výnosov (rentabilita I). Tieto výsledky poukazujú na to, že je nevyhnutne potrebné zvýšiť produkciu jatočných jahniat ako aj trhovú produkciu ovčieho mlieka a dosiahnuť úroveň predpokladanú Koncepciou rozvoja chovu oviec v SR do roku 2005 (Margetín a kol., 2001). Je potrebné zvýšiť reprodukčné aj produkčné ukazovatele, ktoré tvoria významnú rezervu nášho ovčiarstva, ako na to poukazujú aj výsledky kontroly úžitkovosti oviec chovaných v Slovenskej republike a o ktorých za ostatné tri roky systematicky informuje Štátny plemenársky ústav SR Bratislava (Ryba a Rafajová, 2008, 2009, 2010).

Keď však berieme do úvahy aj dotácie, ktoré chov oviec prinesie pre farmu, tak výsledky sú pozitívne (rentabilita II). Práve z uvedeného vyplýva, že je potrebné komplexnejšie pristúpiť v budúcnosti k ekonomickému hodnoteniu. Ide hlavne o obhospodarovanie TTP preto, že chov oviec racionálnejšie zabezpečí využívanie a obrábanie lúk a pasienkov a je oveľa lacnejšie ako kosenie a/alebo mulčovanie.

V súčasnosti vykazovanie ekonomiky chovu oviec v našich podmienkach má rezervy aj v tom, že chýbajú metódy hodnotenia všetkých produktov odvetvia. Maštaľný hnoj, ktorý v mnohých regiónoch významne chýba v pôde, nie je hodnotený. V prípade horských a podhorských oblastí je často nedostatok živín v pôdach lúk a pasienkov a prestavuje problém pre lepšiu úrodnosť. Rovnako chýba metodika hodnotenia krajinotvorby chovu oviec ako aj tzv. ich fitnes hodnota.

Hlavnou príčinou malého záujmu agropodnikateľov o chov oviec je nepriaznivá ekonomická situácia, ktorá je podmienená nízkou úžitkovosťou. Pre dosiahnutie cieľov aktualizovanej koncepcie rozvoja chovu oviec je nevyhnutne potrebný nárast početných stavov oviec. Treba mať na zreteli, že základom vysokej úžitkovosti, a tým aj ekonomickej efektívnosti chovu, sú kvalitné mladé plodné jahničky, a preto je potrebné optimálne a systematicky obnovovať produkčné stádo bahníc. Jahničky nespeňažovať v mäse, aj keď sú výhodné podmienky trhu. Je hlavnou perspektívnou úlohou slovenského ovčiarstva pokračovanie v stanovenom trende produkčného zamerania na mlieko a jatočné jahňatá. Predpokladá sa, že tri štvrtiny početných stavov plemena cigája bude tvoriť úžitkový typ zameraný na produkciu mlieka s produkciou jatočných mliečnych jahniat a jednu štvrtinu

Vystavené: 11.5.2011

Autori textu: prof. MVDr. Imrich Maraček, DrSc. - UVLF Košice; Ing.Roman Švantner - Agropodnikateľ, Mýto pod Ďumbierom; MVDr. Gabriela Hromadová - Poľnohospodárske družstvo Očová; MVDr. Drahomíra Sopková, PhD. - UVLF Košice; MVDr. Radoslava Vlčková, PhD. - UVLF Košice