Logo VUZV Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA

Hlohovská 2, 949 92 Nitra

Tel.: +421/037/6546122
E-mail: vuzv@vuzv.sk
 


Stav v chove hovädzieho dobytka a ošípaných v SR z hľadiska požiadaviek legislatívy EÚ

Rozšírenie predvstupovej pomoci v rámci programu SAPARD o sektory chov hovädzieho dobytka a ošípaných bolo schválené 4. júna 2003. Predchádzala mu analýza súčasného stavu týchto sektorov v súvislosti s platnou legislatívou EÚ (požiadavky na welfare zvierat, ekologické a environmentálne hľadiská). Analýza bola spracovaná na základe výsledkov výskumu VÚŽV -Nitra a dostupných štatistických údajov. Kvalitne pripravené podkladové materiály v analýze prispeli k schváleniu rozšírenia programu SAPARD o tieto významné sektory.

V chove hospodárskych zvierat bol aj v roku 1990 veľmi nepriaznivý stav v technickej vybavenosti a stave ustajňovacích objektov. V podrobne spracovanej pasportizácii urobenej Agroprojektom Praha bolo na Slovensku v roku 1990 iba 50 % stavieb pre živočíšnu výrobu technicky vhodných. Počas obdobia po roku 1990 až dodnes došlo k modernizácii časti ustajňovacích kapacít, ich rozsah podľa jednotlivých sektorov možno charakterizovať nasledovne.

Objekty pre chov hovädzieho dobytka

Technická úroveň ustajňovacích objektov na Slovensku je z hľadiska životných podmienok zvierat (welfare), technologickej úrovne vo vzťahu k pracovným podmienkam a z pohľadu znižovania negatívneho vplyvu chovu zvierat na životné prostredie v mnohých chovoch stále na pomerne nízkej úrovni.

Celkove sa na Slovensku chová asi 630 tis. ks hovädzieho dobytka, z toho 235 tis. dojníc a 29 tis. kráv bez trhovej produkcie mlieka. Hovädzí dobytok je chovaný na 22 710 farmách, z čoho na 2 071 farmách sa chova viac ako 5 zvierat. Z celkového počtu zvierat sa viac ako 95 % chová na farmách s viac ako 5 zvieratami. Podstatná časť z týchto fariem má kapacitu väčšiu ako 100 ks (1 649 fariem).

Podľa údajov Štrukturálneho cenzu fariem 2001, vydaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky, je na Slovensku 634 dojacích zariadení v dojárňach, z ktorých 90 % bolo nainštalovaných v rokoch 1993-2002. Súčasne bolo na týchto farmách modernizované aj ustajňovacie prostredie pre dojnice, väčšinou v zmysle poznatkov o welfare zvierat. Boli modernizované farmy pre približne 33 % aktuálnych stavov hovädzieho dobytka. Z návrhov na modernizáciu, ktoré vypracoval Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre, vyplýva investičný náklad na jednu dojnicu 93 tis. Sk. Z toho možno odhadnúť, že sa v uplynulých 10 rokoch do ustajnenia a technologických systémov chovu dobytka investovalo 7,44 mld. Sk. Investície boli hradené z vlastných zdrojov chovateľov a z dotácií štátneho rozpočtu.

Modernizácie boli robené v súlade so Zákonom o ochrane zvierat 115/1995 Z. z. a nadväznou vyhláškou 230/1998 Z. z.. Parametre uvedené vo vyhláške sa minimálne líšia od podmienok stanovených platnou legislatívou EÚ. I keď v priebehu celého obdobia od roku 1993 do 2002 sa formou poradenskej činnosti dostávali do praxe moderné prístupy, zohľadňujúce welfare zvierat, uvedená legislatíva bola záväzná iba od roku 1998. Možno predpokladať, že nie všetky modernizácie sú v plnom súlade s platnou legislatívou EÚ.

V prvom rade je potrebné zmodernizovať farmy pre chov dobytka, ktoré boli postavené podľa starých československých noriem (asi 67 %). Pritom sa budú musieť dodržať ustanovenia Nariadenia vlády SR 730/2002, ktorým sa ustanovujú normy ochrany teliat a zatiaľ neschválené nariadenie vlády, ktorým sa preberá Smernica rady 98/58/ES týkajúca sa ochrany zvierat chovaných na farmárske účely. Modernizácia objektov pre uvedených 67 % početných stavov hovädzieho dobytka by predstavovala 15 mld. Sk.

Chov hovädzieho dobytka a životné prostredie

Ďalším problémom je eliminácia negatívnych vplyvov chovu na životné prostredie. Hovädzí dobytok je ustajnený prevažne na podstielke. Z toho dôvodu je potrebné venovať pozornosť predovšetkým skladovaniu maštaľného hnoja. Celkove hovädzí dobytok na Slovensku vyprodukuje ročne 5469 tis. ton maštaľného hnoja. Podľa prieskumu vykonaného Výskumným ústavom živočíšnej výroby 53 % skladovacích kapacít nemá záchytný a kontrolný systém na odtekajúcu hnojovku. Väčšinou ide o hnojiská na nespevnenej ploche. V zmysle aktuálnych vodohospodárskych predpisov a noriem by bolo na Slovensku potrebné vybudovať 956 tis. m2 skladovacích plôch pre maštaľný hnoj s príslušnou kapacitou pre odtok hnojovky. Podľa predbežných kalkulácií by uvedená investícia predstavovala spolu 3824 mil. Sk. Environmentálne limity musí spĺňať i výstavba veľkokapacitných skladov objemových krmív. I tu je možné odhadnúť, že približne polovica nemá záchytné a kontrolné systémy na odtok veľmi škodlivých silážnych štiav. Investične by mohlo ísť o sumu 1 mld. Sk.

Objekty pre chov ošípaných

Technická úroveň ustajňovacích objektov pre chov ošípaných je na Slovensku z hľadiska životných podmienok zvierat (welfare), technologickej úrovne vo vzťahu k pracovným podmienkam a z pohľadu znižovania negatívneho vplyvu chovu zvierat na životné prostredie na nižšej úrovni ako je tomu pri chove hovädzieho dobytka.

Celkove sa na Slovensku chová 1450 tis. ošípaných, z toho 128 tis. prasníc.

Podľa údajov Štrukturálneho cenzu fariem 2001, vydaného Štatistickým úradom Slovenskej republiky, je na Slovensku 6993 fariem pre chov ošípaných, ktoré sa nachádzajú v podnikateľských subjektoch, v ktorých je poľnohospodárstvo hlavnou činnosťou. Z celkového počtu ošípaných sa viac ako 95 % chová na 5000 farmách.V rokoch 1995-2002 sa uskutočnila modernizácia na farmách pre približne 15 % aktuálnych početných stavov ošípaných.

Pri hodnotení welfare zvierat v rámci výskumných projektov Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre sa zistil nesúlad technologicko-chovateľských podmienok na slovenských farmách s ustanoveniami Nariadenia vlády 735/2002, ktorým sa ustanovujú minimálne normy ochrany ošípaných. Ide hlavne o nedostatočné ustajňovacie plochy, podiel pevnej podlahy, rozmery roštovej podlahy, zabezpečenie skupinového ustajnenia prasníc a prasničiek v predpísanom období, zabezpečenie manipulačného a vyhľadávacieho správania sa ošípaných. Veľmi veľké problémy sú so zabezpečovaním vhodných podmienok mikroklímy. Vo väčšine prípadov bude nevyhnutné ustajňovacie priestory modernizovať. Okrem zohľadnenia podmienok pre welfare bude potrebné zohľadniť i najnovšie poznatky o minimalizovaní emisií amoniaku prostredníctvom úpravy ustajnenia a technológie odpratávania výkalov. Z návrhov na modernizáciu, ktoré vypracoval Výskumný ústav živočíšnej výroby v Nitre, vyplýva priemerný investičný náklad na jednu prasnicu 37 tis. Sk a na jedno ustajňovacie miesto pre ošípanú vo výkrme 6 tis. Sk.Modernizácia objektov pre 85 % početných stavov ošípaných, ktoré sa chovajú v doteraz nemodernizovaných objektoch, by predstavovala 4025 mil. Sk.

Chov ošípaných a životné prostredie

Pri eliminácii negatívnych vplyvov chovu ošípaných na životné prostredie je potrebné venovať pozornosť predovšetkým skladovaniu hnojovice (tekutý hnoj). Celkove ošípané na Slovensku vyprodukujú ročne 1223 tis. ton hnojovice. Podľa prieskumu vykonaného Výskumným ústavom živočíšnej výroby majú nádrže na hnojovicu kapacitu s dobou skladovania 3,2 mesiaca. Minimálna doba skladovania by mala byť 6 mesiacov. V EÚ sa však uvažuje tento limit predĺžiť. V severských krajinách, vzhľadom na klimatické podmienky, je 8 resp. 9 mesiacov uzákonených. Aby bola minimálna podmienka splnená, je potrebné pre súčasné stavy ošípaných vybudovať približne 369 tis. m3 skladovacej kapacity nádrží na hnojovicu. Podľa predbežných kalkulácií by uvedená investícia predstavovala spolu 2952 mil. Sk.

Z celkovej produkcie 33 tis. ton amoniaku ročne, ktorá sa dostane na Slovensku do ovzdušia, vyprodukuje chov ošípaných 12 tis. ton. Investície do chovu ošípaných by mali byť posudzované aj z tohoto aspektu. Uprednostňované by mali byť systémy ustajnenia a odstraňovania výkalov s nízkym emisným faktorom a uzavreté skladovacie nádrže na hnojovicu.

K zlepšeniu existujúcej situácie môžu napomôcť aj finančné prostriedky, ktoré bude možné na sektory chovu HD a ošípaných čerpať z programu SAPARD. Podrobnejšie informácie o možnostiach získania projektov v rámci týchto sektorov nájdete aj v rozhovore s Dr. Námerovou z MP SR (s.19) a v prílohe Agromagazín, ktorá je súčasťou tohto vydania Slovenského CHOVu (poznámka redakcie).

Vystavené 21. 11. 2003

Autori textu: prof. Ing. Štefan Mihina, PhD., Ing. Ján Huba, PhD., Ing. Vojtech Brestenský, PhD.