Logo SPÚ

Slovenská poľnohospodárska univerzita
Trieda A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: juraj.mlynek@uniag.sk


 


Súčasná úroveň chovu ošípaných v Slovenskej republike

Na Slovensku má chov ošípaných svoju dlhú tradíciu. Táto skutočnosť vychádza aj z toho, že spotreba bravčového mäsa je u nás ešte stále na úrovni 28,2 kg na obyvateľa, čo predstavuje takmer 50 % zo všetkých druhov mäsa. Predpokladáme, že táto preferencia bravčového mäsa pred ostatnými druhmi mäsa bude pretrvávať aj v najbližšej budúcnosti. Vychádzame zo skutočností, ktoré sú charakteristické pre obyvateľstvo a to hlavne tradícia a stravovacie návyky.

Pokles v spotrebe bravčového mäsa je najmarkantnejší od roku 2008, kedy bol na úrovni 32,3 kg a sústavne klesal až do roku 2011.

Výrazný pokles spotreby bravčového mäsa môže súvisieť s rastúcimi spotrebiteľskými cenami, s nezamestnanosťou a s tým súvisiacou nižšou kúpyschopnosťou obyvateľstva.

Pre zabezpečenie dostatku bravčového mäsa v SR je potrebný dovoz, ktorý stúpol z 89895,7 t v roku 2005 na 115000,9 t v roku 2011. Tento trend bude aj naďalej pokračovať, lebo ho bude vyvolávať nedostatok u nás vyrobeného bravčového mäsa. V súčasnosti domáca produkcia bravčového mäsa pokrýva už len necelých 43 % celkovej ponuky tohto mäsa na Slovensku.

Vývoj stavov ošípaných na Slovensku uvádzame v tabuľke č.1

Tabuľka 1: Vývoj počtu ošípaných na Slovensku (v tis. ks)

Obdobie
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012*
Marec
1 123,7
1 120,1
1 098,7
887,0
725,7
722,1
670,1
569,6
December
1 108,3
1 104,8
951,9
748,5
740,9
687,3
580,4
541,8
Zdroj: ŠÚ SR, *prognóza

Z uvedených hodnôt je vidieť výrazný pokles počtu ošípaných od marca 2005, kedy bol na úrovni 1123,7 tis. ks a v decembri 2011 predstavoval už len 580,4 tis. ks s prognózou ďalšieho poklesu v roku 2012 na úroveň 541,8 tis. ks.

Vývoj počtu prasníc na Slovensku uvádzame v tabuľke č. 2, z ktorej je vidieť obrovský pokles stavov od marca 2005, kedy sme chovali 81,0 tis. ks, do decembra 2011 kedy sme mali už len 37,4 tis. ks. Prognóza na rok 2012 predpokladá ďalší pokles na úroveň 35,0 tis. ks.

Tabuľka 2: Vývoj počtu prasníc na Slovensku (v tis. ks)

Obdobie
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012*
Marec
81,0
78,9
74,8
55,2
46,5
44,1
39,9
36,3
December
79,5
76,9
62,0
44,5
43,9
41,3
37,4
35,0
Zdroj: ŠÚ SR, *prognóza

Medziročné zmeny počtu ošípaných uvádzame v tabuľke č. 3.

Tabuľka 3: Medziročné zmeny počtu ošípaných na Slovensku

Obdobie
Ošípané spolu Prasnice
Počet v tis. ks. Porovnanie s predchádzajúcim rokom Počet v tis. ks. Porovnanie s predchádzajúcim rokom
Počet v tis. ks % Počet v tis. ks %
2000
1488,4 -73,7 -4,7 131,0 -6,2 -4,5
2001
1469,4 -19,0 -1,3 131,0 -0,1 0,0
2002
1553,9 84,5 5,7 117,5 -13,5 -10,3
2003
1443,0 -110,9 -7,1 105,2 -12,3 -10,5
2004
1149,3 -293,7 -20,4 82,2 -23,0 -21,9
2005
1108,3 -41,0 -3,6 79,5 -2,7 -3,2
2006
1104,8 -3,4 -0,3 76,9 -2,6 -3,3
2007
951,9 -152,9 -13,8 62,0 -14,9 -19,3
2008
748,5 -203,4 -21,4 44,5 -17,5 -28,2
2009
740,9 -7,7 -1,0 43,9 -0,6 -1,4
2010
687,3 -53,6 -7,2 41,3 -2,7 -6,1
2011
580,4 -106,9 -15,6 37,4 -3,9 -9,4
2012*
541,8 -38,6 -6,6 35,0 -2,4 -6,3
Zdroj: ŠÚ SR, *prognóza

Pokles stavov ošípaných spolu vyjadrených v % v porovnaní s predchádzajúcim rokom bol najintenzívnejší v rokoch 2004, 2007, 2008 a 2011. V stavoch prasníc bol najväčší pokles v rokoch 2002, 2003, 2004, 2007, 2008 a 2011.

Z uvedenej charakteristiky stavov ošípaných je zrejmé, že dochádza k veľmi významnému poklesu stavov a tento bude pravdepodobne aj naďalej pokračovať. Táto situácia je spôsobená pravdepodobne stabilne nízkymi cenami jatočných zvierat, ktoré nekryjú chovateľom vynaložené náklady na chov, čo ich núti obmedzovať tento druh poľnohospodárskej výroby.

V tejto súvislosti by sme chceli zdôrazniť, že konkurencieschopnosť poľnohospodárskych podnikov vychádza aj z reprodukčnej úžitkovosti. Je potrebné porovnávať dosahovanú reprodukčnú úžitkovosť s tými najvyspelejšími krajinami, ktoré produkujú bravčové mäso. Len vtedy keď dosiahneme porovnateľné výsledky, môžeme sa zapojiť do konkurencie. V opačnom prípade budeme musieť pravdepodobne stále znižovať stavy ošípaných. Pre lepšiu orientáciu uvádzame v grafe č. 2. štruktúru ošípaných podľa kategórií za rok 2011.

V tabuľke č. 4. uvádzame reprodukčné parametre ošípaných na Slovensku.

Tabuľka 4: Reprodukčné parametre ošípaných na Slovensku

Rok
Počet vrhov na prasnicu za rok
Narodené prasiatka na 1 vrh
Narodené prasiatka na prasnicu
Odchované prasiatka na prasnicu
% úhynu z narodených prasiatok
2003
1,917
9,04
17,32
15,36
11,3
2004
1,919
9,36
17,95
15,83
11,8
2005
1,937
9,49
18,37
16,56
9,8
2006
1,971
9,55
18,81
17,05
9,4
2007
1,978
9,73
19,24
17,38
9,6
2008
1,979
10,11
20,01
17,87
10,7
2009
1,941
10,26
19,92
18,18
8,7
2010
1,854
10,82
20,06
18,16
9,5
2011
1,840
11,25
20,70
18,86
8,9
2012*
1,850
11,50
21,00
19,15
8,8
Zdroj: ŠÚ SR, *prognóza

Najvýznamnejšie fenomény reprodukcie sú biologicky, výrobný a ekonomický. Ekonomický je určovaný počtom jedincov vyprodukovaných prasnicou za jeden rok. Teda výkonnosť prasnice rozhoduje o ekonomických výsledkoch chovu. Obrovské rezervy vidíme v počte vrhov na prasnicu a rok, kde je potrebné skrátiť medziobdobie teda presnejšie servis periódu a dosiahnuť počet vrhov za rok aspoň na úrovni 2,2 a viac. Potom je možné pri súčasnej reprodukčnej úžitkovosti dosiahnuť 22,5 odchovaného prasiatka na prasnicu a rok. Táto reprodukčná úžitkovosť potom už umožní konkurovať vyspelým krajinám.

Je samozrejmosťou, že sa nestačí orientovať len na reprodukčnú úžitkovosť, ale je potrebné sa sústrediť aj na výkrmové, jatočné a kvalitatívne parametre.

Ak bude výkonnosť v týchto parametroch neuspokojivá, vyššia reprodukčná úžitkovosť len zvýši straty pri realizácii výkrmových ošípaných. V tejto súvislosti chceme upriamiť pozornosť na priemerné denné prírastky výkrmových ošípaných vrátane predvýkrmu, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 5.

Tabuľka 5: Priemerné denné prírastky výkrmových ošípaných (vrátane predvýkrmu)

Rok
2003
2004
2005
2006
2007
2008
2009
2010
2011
2012*
Priemerný denný prírastok v kg
0,522
0,526
0,558
0,568
0,569
0,568
0,582
0,588
0,574
0,592
Zdroj: ŠÚ SR, *prognóza

V roku 2003 boli priemerné denné prírastky na úrovni 0,522 kg. V ďalšom období došlo k čiastočnému zlepšeniu v tomto ukazovateli a v roku 2011 bola ich výška na úrovni 0,574 kg na jeden kŕmny deň. Aj keď je vidieť určitú tendenciu zlepšovania tohto ukazovateľa, na takejto úrovni nie je možné obstáť v súčasnej konkurencii na trhu s bravčovým mäsom.

Je potrebné dosiahnuť minimálne 0,75 kg prírastku na kus a deň pri spotrebe kŕmnej zmesi pod 3 kg na 1 kg prírastku.

Najlepší chovatelia vo vyspelých štátoch dosahujú nasledovné parametre úžitkovosti:

  • Priemerná hmotnosť narodeného prasiatka nad 1,5 kg.
  • Živá hmotnosť 30 kg u odstavčiat vo veku 10 týždňov.
  • Živá hmotnosť 100 kg v 140 dňoch veku.
  • Priemerný denný prírastok vo výkrme ošípaných 850-1000 g.
  • Konverzia krmiva na jednotku prírastku pod 2,9 kg, s cieľom pod 2,5 KKZ.
  • 56-58 % chudého mäsa v jatočných polovičkách finálnych hybridov.
  • Jednotnosti a vyrovnanosti jatočných ošípaných aj hlavných jatočných častí.
  • Podiel intramuskulárneho tuku na úrovni 1,5-2 %.
  • Minimálny výskyt jatočných odchýliek mäsa (PSE, DFD).
  • Zapúšťanie prasničiek v 3. cykle ruje (210-230 dní veku, 130-140 kg hmotnosti).
  • 2,3 vrhu na 1 prasnicu a rok pri odstave prasiatok v 28 dňoch.
  • 25 a viac dochovaných prasiatok na 1 prasnicu a rok.
  • 85 % úspešnosti pri 1. zapustení.

Sme si vedomí, že aspoň priblíženie sa k dosiahnutiu uvedených parametrov úžitkovosti si vyžaduje dodržiavanie základných faktorov rentability výroby, ktoré spočívajú v genotype, výžive a chovateľskom prostredí. O týchto faktoroch rozhoduje človek a je preto plne v jeho rukách vhodne ich ovplyvňovať.

Chov ošípaných na Slovensku má svoje opodstatnenie aj preto, lebo v porovnaní s ostatnými druhmi hospodárskych zvierat poskytuje viacero výhod. Je to hlavne vyššia reprodukčná schopnosť, krátky generačný interval, dobrá konverzia krmív, vysoká rastová schopnosť a priaznivá nutričná hodnota mäsa. Preto dúfame, že aj napriek nepriaznivej situácii dôjde k stabilizácii tohto odvetvia živočíšnej výroby a jeho zachovaniu pre ďalšie generácie.

Vystavené 12.2.2013

Autori textu: prof. Ing. Juraj Mlynek, CSc.; Ing. Ivan Imrich, PhD.; Ing. Eva Mlyneková, PhD.