Logo SPU

Slovenská poľnohospodárska univerzita
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
e-mail: Milan.Margetin@uniag.sk


 


Analýza produkčných a reprodukčných ukazovateľov bielej kozy krátkosrstej

Chov kôz je doplnkovým odvetvím živočíšnej výroby. Ponúka spotrebiteľom výborné, zdraviu prospešné produkty vyrobené z kozieho mlieka a kvalitné kozľacie mäso. Nemenej významná je jeho funkcia mimoprodukčná. Cieľom šľachtenia je zvyšovať najmä produkciu mlieka, ktorá významným spôsobom ovplyvňuje ekonomiku ich chovu. Systém hodnotenia plemenných kozičiek a capkov, ktorý sa opiera najmä o úžitkovosť matiek (produkcia mlieka, veľkosť vrhu) sa používa na Slovensku od 90-tych rokov minulého storočia a preto sa uvažuje s jeho inováciou a prechodom na genetické hodnotenie kôz plemena biela krátkosrstá koza (BKK). Aby sa mohol takýto systém posudzovania plemenných kôz zaviesť, bolo potrebné analyzovať úroveň vplyvu vybraných genetických a negenetických faktorov najmä na produkciu mlieka a veľkosť vrhu.

Cieľom predkladanej práce bolo zhodnotiť pri plemene BKK vplyv plemenníka v rámci stáda (plemeneného capa) a viacerých negenetických faktorov (stádo, kontrolný rok, poradie laktácie, veľkosť vrhu, dĺžka dojnej periódy; interval medzi okotením a prvým kontrolným meraním mlieka resp. vplyv faktora stádo, kontrolný rok, vek matky) na vybrané ukazovatele mliekovej úžitkovosti a plodnosť kôz, a to s využitím viacfaktorovej analýzy rozptylu. Primárne údaje z kontroly úžitkovosti kôz boli poskytnuté Plemenárskymi službami SR, š.p. Bratislava. Celkovo sme pri ukazovateľoch mliekovej úžitkovosti za roky 1995 - 2009 analyzovali 10370 laktácií a 12 578 vrhov.

Analýza skutočnej a priemernej dennej produkcie mlieka

V analyzovanej populácii BKK bola skutočná produkcia mlieka (SPM) za celé sledované obdobie 351,34 litrov a priemerná denná produkcia (PDPM) 1861,92 ml mlieka. Najlepšia koza z analyzovanej populácie mala SPM na úrovni takmer 1200 litrov (1180,93 l) a PDPM najlepšej kozy presiahla hodnotu 7000 ml (7281,88 ml). Variabilita v produkcii mlieka bola mimoriadne vysoká. Na produkciu mlieka mali všetky analyzované faktory štatisticky vysoko významný vplyv. Chovateľsky dôležitým výsledkom bolo zistenie, že faktor "plemenník v rámci stáda" má vysoko významný vplyv na produkciu mlieka. Pri skupinách dcér jednotlivých plemenníkov sme pozorovali značné rozdiely v ich výslednej produkcii. Z toho vyplýva, že je potrebné klásť dôraz v plemenitbe na výber najlepších plemenných capov, a to v čo najväčšom rozsahu, aby sme získali kvalitných potomkov.

Z našich výsledkov tiež vyplýva, že faktor "stádo" má vysoko významný vplyv na produkciu mlieka. Príčinou rôznorodosti dosahovaných výsledkov produkcie v jednotlivých stádach je fakt výrazných rozdielov v ich manažovaní. Preto by malo byť snahou chovateľov pokúsiť sa o určitú štandardizáciu chovateľských podmienok, ktoré sú v súčasnosti veľmi variabilné. Je samozrejmé, že nie vo všetkých chovoch sa môže dosiahnuť ich unifikácia, ale je potrebné, aby sa o to chovatelia aspoň pokúsili. Pri posudzovaní vplyvu faktora "poradie laktácie" sme zistili, že najväčšie rozdiely boli medzi kozami na prvej (SPM=354,3 l; PDPM=1923,8 ml) a druhej laktácii (432,5 l resp. 2311,0 ml): V tomto období sme zistili mimoriadne vysoký nárast produkcie mlieka. Príčinou tohto nárastu môže byť fakt, že chovatelia často krát pripúšťajú prvôstky v čase, kedy kozičky nemajú ešte ukončený telesný vývoj, nedosahujú potrebnú živú hmotnosť a nie sú tak pripravené na obrovskú záťaž súvisiacu s následnou graviditou. Je dôležité dbať na správnu výživu kôz v čase dospievania, ako aj počas samotnej laktácie, pretože vysoko významný rozdiel sme zistili aj medzi kozami na druhej laktácii a kozami na 3., 4., a 5. laktácii. Najvyššiu produkciu mlieka sme zistili na tretej laktácii a s pribúdajúcimi laktáciami mala klesajúcu tendenciu, s opätovným nárastom produkcie na ôsmej laktácii (graf.1).

Vysoko významný vplyv na produkciu mlieka kôz plemena BKK mal tiež faktor "veľkosť vrhu" (graf.2).

Množstvo dosahovanej produkcie sa lineárne zvyšovalo s počtom kozliat vo vrhu. Najvyššiu produkciu dosahovali kozy so štvorčatami, kde SPM bola na úrovni 468,7 litrov a PDPM bola na úrovni 2524,1 ml. Pre ďalší úspešný chov je dôležité vyberať jedince práve z týchto viacpočetných vrhov, aby sme ďalej pozitívne ovplyvnili vyššiu produkciu mlieka. Preto pre ďalší chov musíme vyberať jedince, ktoré pochádzajú z minimálne dvojpočetných a viac početných vrhov. Posledným analyzovaným ukazovateľom bol vplyv kontrolného roku. Za posledných 15 rokov bola najväčšia SPM zaznamenaná v roku 1995, kde dosiahla hodnotu 494,9 l mlieka. Bohužiaľ v nasledujúcich rokoch došlo k postupnému poklesu SPM. K miernemu nárastu došlo na prelome kontrolných rokov 2000 a 2001. V posledných rokoch nedochádza k zvyšovaniu produkcie mlieka, naopak zaznamenávame jej postupný pokles.

Analýza základných zložiek mlieka

Z výsledkov analýzy rozptylu vyplýva, že všetky sledované faktory mali vysoko významný vplyv na obsah základných zložiek mlieka (obsah tuku, bielkovín a laktózy). Štatisticky nevýznamný bolo iba vplyv faktora "veľkosť vrhu" na obsah tuku a laktózy. V rámci celej analyzovanej populácie BKK sme zistili priemerný obsah tuku na úrovni 3,41%, bielkovín 2,82%, laktózy 4,42%, sušiny 10,73 % a beztukovej sušiny 7,32%. Všetky sledované ukazovatele mali relatívne nízku variabilitu (v% = 3,62 pre BTS až 12,11 pre obsah tuku). Pre porovnanie v STN 57 0520 pre kozie mlieko je stanovená minimálna hodnota pre obsah tuku na úrovni 30 g/l. Obsah tuku v nami sledovanej populácii plemena BKK dosahuje požadované minimum, no aj napriek tomu by bolo žiaduce, aby obsah tejto zložky mlieka dosahoval hodnotu aspoň 3,5 %. Bohužiaľ priemerný obsah bielkovín mlieka analyzovanej populácie nedosahuje v súčasnosti minimum stanovené v STN 57 0520, t.j. 3 %. Obsah laktózy by mal byť približne 4,3 g/100g, ktorý sa v našom sledovaní potvrdil.

Vplyv veľkosti vrhu na obsah tuku a laktózy bol na hranici významnosti. Najvyšší obsah bielkovín, t.j. 2,90 % bol v kozom mlieku zistený pri vrhoch s jedináčikmi a so zvyšujúcim sa počtom kozliat sa obsah bielkovín postupne znižoval. Príčinou je tzv. zrieďovací efekt, kedy obsah bielkovín pri zvyšujúcom sa objeme mlieka ostáva nezmenený. Pri obsahu bielkovín sme najvyššiu hodnotu zistili pri kozách na prvej laktácii (2,87 %); s nasledujúcimi laktáciami sa postupne znižovala. Faktor "poradie laktácie" ovplyvnil obsah laktózy v mlieku tak, že pri kozách na vyšších laktáciách sa znižoval obsah laktózy, čo môže byť spôsobené vyšším výskytom zápalov vemena u starších kôz (laktóza je živná pôda pre baktérie). Preto je potrebná pravidelná kontrola vemien kôz, protimastitídne opatrenia a správne ošetrovanie vemien. Obsah sušiny a BTS v kozom mlieku by mal byť podľa vyššie uvedenej STN minimálne 12,6 % resp. 8,3 %, no z našich výsledkov vyplýva, že v priemere nie sú u kôz plemena BKK tieto hodnoty dosahované a je potrebné tomuto problému intenzívne sa venovať. Zabezpečením vhodných chovateľských podmienok a kvalitnej výživy počas laktácie môžeme výrazne ovplyvniť množstvo základných zložiek v mlieku.

Analýza veľkosti vrhu

Priemerná veľkosť vrhu pri celkovej analýze 12578 vrhov bola na úrovni 1,51 kozľaťa. Veľkosť vrhu kôz v závislosti na kontrolnom roku (r. 1996-2009) mala, bohužiaľ, skôr klesajúcu tendenciu. V roku 1998 dosahovala priemerná veľkosť vrhu hodnotu 2,01 kozľaťa (hodnotených bolo 1389 vrhov), v porovnaní s rokom 2009, kedy priemerná veľkosť vrhu bola na úrovni 1,79 kozľaťa (hodnotených bolo 463 vrhov). Najvyššiu plodnosť (veľkosť vrhu) mali kozy v ôsmom roku života (1,94), naopak najnižšiu plodnosť sme zistili pri kozách jednoročných (1,44). V podstate možno konštatovať, že so zvyšujúcim vekom kôz sa zvyšovala aj ich plodnosť (graf 3).

Keďže plodnosť kôz v sledovanom období nestúpala a pozorovaný bol skôr opačný trend, bude potrebné venovať tomuto ukazovateľu primeranú pozornosť nielen z hľadiska chovateľského, ale aj šľachtiteľského. Plodnosť kôz totiž významným spôsobom ovplyvňuje ekonomiku chovu.

Vplyv plemenníka na veľkosť vrhu kôz bol v našom sledovaní vysoko významný, čo je mimoriadne dôležité zistenie z hľadiska šľachtenia a selekcie. Správny výber plemenného capa a kozy je základom pre úspešnosť chovu, s pravidelným dosahovaním viacpočetných vrhov. Správnou selekciou capov a kôz po výborných plemenníkoch zabezpečíme kvalitný plemenný materiál pre ďalšie chovy. Samozrejme netreba zabúdať ani na vhodné chovateľské prostredie a zabezpečenie kvalitnej výživy v období odchovu kozliat a počas laktácie kôz. Pre objektívne zhodnotenie chovov je dôležité dôsledné vedenie záznamov o jedincoch zaradených do kontroly úžitkovosti.

V súčasnosti sa pri hodnotení kôz a capov prihliada na mliekovú úžitkovosť, plodnosť a exteriér. Posudzuje sa mlieková úžitkovosť matiek, ako aj ich plodnosť a neskôr vlastná mlieková úžitkovosť, plodnosť a exteriér hodnoteného jedinca. Podľa našich zistení bol vplyv sledovaných genetických a negenetických faktorov vysoko významný a výrazne ovplyvňoval mliekovú produkciu, zloženie mlieka a tiež veľkosť vrhu. Účinnejšie zvyšovanie úžitkovosti by sme mohli docieliť prechodom na systém genetického hodnotenia kôz, s využitím metodológie BLUP-AM. Pritom by sa efektívnejšie využila databáza údajov z kontroly úžitkovosti, ktorá obsahuje aj rodokmeňové údaje u všetkých jedincov zapojených do KÚ. S týmto spôsobom hodnotenia by sa mohlo začať už od roku 2012. Len správnym a dôsledným prístupom v samotnom chove kôz, ale tiež v šľachtení a plemenitbe kôz, môžeme očakávať permanentné zvyšovanie základných produkčných a reprodukčných parametrov.

Vystavené: 25.10.2011

Autori textu: Ing. Godušová Monika1; doc. RNDr. Milan Margetín, PhD.1,2
1Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra; 2Centrum výskumu živočíšnej výroby, Nitra