Logo SAV
Slovenská akadémia vied
Parazitologický ústav SAV, Košice
Hlinkova 3
040 01 Košice
e-mail: reiter@saske.sk
 
 


Neospora caninum - nový pôvodca príčiny zmetania u hovädzieho dobytka

V 80-tych rokoch minulého storočia bol objavený protozoárny parazit, Neospora caninum, ktorý spôsobuje u dobytka opakované potraty. V severovýchodnom regióne Slovenska sme zistili až 39,8 % výskyt tejto parazitózy u zmetaliek. Doposiaľ nie je známa účinná terapia, preto jediné vhodné opatrenie pre tlmenie neosporózy v chovoch je prevencia. Pre zabezpečenie optimálnych preventívnych opatrení, kvôli zníženiu ekonomických strát spôsobených týmto parazitom, je dôležitá súčinnosť chovateľov, veterinárov a plemenárov.

Protozoárny vnútrobunkový parazit, Neospora caninum, bol prvý raz zistený u psov v Nórsku, u ktorých vyvolával nervovo-svalové ochorenie (Bjërkas a kol., 1984). Definitívnym hostiteľom je pes, ktorý sa nakazí požraním placenty alebo abortovaného plodu medzihostiteľa. V čreve psa prebehne pohlavné rozmnoženie parazita s tvorbou oocýst, ktoré trusom sú vylučované do vonkajšieho prostredia a sú zdrojom infekcie pre ďalšie zvieratá. Zárodkami parazita sa nakazia hospodárske zvieratá (medzihostitelia), v ich organizme sa parazit rozmnožuje a vytvára tkanivové cysty. U gravidných zvierat však prechádza parazit do plodu a vo väčšine prípadov zapríčiní potrat. Parazit, ktorý je rozšírený na celom svete spôsobuje výrazné ekonomické straty v dôsledku abortov, predčasného vyraďovania dobytka, zníženia dennej produkcie mlieka a obsahu mliečneho tuku u pozitívnych kráv.

Ako sa ochorenie prejavuje?

Najzávažnejšie klinické príznaky u kráv sú aborty, predčasné pôrody a poruchy plodnosti. U novonarodených teliat sú niekedy pozorované nervové príznaky (ochrnutia končatín), nízka popôrodná hmotnosť, či znížená životaschopnosť. U kráv sa ochorenie spája s reprodukčnými stratami, predčasným odstavom a redukciou mliečnej produkcie. Infekcia v stáde sa najčastejšie šíri transplacentárne z matky na teľa, tiež mledzivom a mliekom v prvých dňoch po otelení. Pri nakazení do 10. týždňa po zabreznutí často dôjde k odumretiu a rezorbcii plodu. Môže dôjsť aj k jeho mumifikácii, alebo autolýze. K abortom u kráv dochádza najčastejšie pri nakazení v 4. - 7. mesiaci brezosti. Dochádza k predčasným pôrodom, pričom na abortovaných plodoch nie sú viditeľné zmeny. Často má gravidita normálny priebeh, narodí sa však latentne infikované teľa. Odchované jalovice majú výrazne väčšie riziko zmetania počas prvej gravidity, s každou ďalšou graviditou je riziko zmetania nižšie kvôli získanej imunite. Zriedkavejšie sa rodia teľatá s nervovo-svalovými príznakmi ochorenia s následným úhynom vo veku 1 - 2 týždne.

U psov nemá neosporóza žiadnu vekovú, plemennú ani pohlavnú predispozíciu. Je to typické neuromuskulárne ochorenie.

Ako môžeme zistiť neosporózu v chove?

Diagnostika neosporózy u prežúvavcov je založená predovšetkým na dôkaze protilátok v sére a v mlieku. Postmortálna diagnostika je založená na histopatologickom a imunohistochemickom vyšetrení vzoriek mozgového tkaniva, miechy, srdca, obličiek abortovaných plodov, či placenty. V súčasnosti sa však používa aj dôkaz parazita na molekulárnej úrovni. Diagnostika neosporózy u prežúvavcov je založená predovšetkým na dôkaze protilátok v sére a v mlieku. Postmortálna diagnostika je založená na histopatologickom a imunohistochemickom vyšetrení vzoriek mozgového tkaniva, miechy, srdca, obličiek abortovaných plodov, či placenty. V súčasnosti sa však používa aj dôkaz parazita na molekulárnej úrovni.

Koprologické vyšetrenie na zistenie prítomnosti oocýst v truse psov je problematické pre krátku dobu ich vylučovania.

Ako môžeme neosporózu liečiť a ochoreniu predchádzať?

Liečba neosporózy u dobytka zatiaľ nie je vyriešená. V USA a Kanade sa síce používa na tlmenie ochorenia vakcína BovilisR NeoGuard TM, ktorá však v EÚ nie je registrovaná. Prevencia je preto jediným spôsobom v boji s ochorením. Sérologické vyšetrenie zvierat s poruchami reprodukcie slúži na odhalenie chronicky infikovaných kráv a jalovíc v chovoch. Takýto monitoring sa robí v rámci výskumnej úlohy na Parazitologickom ústave SAV v Košiciach od roku 2006.

Výsledky prieskumu neosporózy

Od roku 2007 bolo vyšetrených 128 krvných sér od zmetaliek plemena slovenská strakatá z troch fariem (A, B, C) na severovýchode Slovenska, kde bola zistená priemerná séropozitivita až 39,8 % (Tab. 1).

Tabuľka č. 1: Séroprevalencia neosporózy u dojníc po aborte

Farma
Počet vyšetrených zmetaliek
Počet pozitívnych
%
A
57
26
45,6
B
49
10
20,4
C
22
15
68,2
Spolu
128
51
39,8

V priebehu jedného roka, v trojmesačných intervaloch, bola sledovaná prítomnosť špecifických protilátok u šiestich vybraných zmetaliek. Počas celej doby sledovania pretrvávali u dojníc vysoké hladiny IgG protilátok, čo svedčí o chronickej infekcii. Počas prvej gravidity špecifické protilátky pretrvávali na relatívne vysokej hladine v priebehu prvého a druhého trimestra s miernym nárastom v 9. mesiaci gravidity a 1. mesiaca po pôrode. V nasledujúcich mesiacoch došlo k výraznému poklesu tvorby protilátok. V dôsledku ďalšieho zabreznutia tvorba protilátok prudko vzrástla, potom mierne poklesla s pretrvávaním do druhého trimestra gravidity. Mesiac pred druhým pôrodom tvorba protilátok dosiahla svoju maximálnu hodnotu aj v porovnaní s prvou graviditou (graf 1). U dvoch polročných teliat od sledovaných dojníc bola tiež zistená prítomnosť protilátok, čo poukazuje na prenos ochorenia z matky. Od marca 2008 bolo zaznamenaných ďalších 17 prípadov zmetania na dvoch farmách (A, C) s priemernou séropozitivitou až 47 %.

Boli vyšetrené dva abortované plody, a to z farmy A v 5. mesiaci gravidity od séropozitívnej dojnice a z farmy C v 6. mesiaci gravidity od séronegatívnej dojnice (Obr. 2 a, b). Dôkaz DNA N. caninum bol uskutočnený po prvý krát na Slovensku vo vzorkách mozgu a orgánov plodu (pečeň, pľúca, slezina) z farmy A. Táto dojnica zmetala už druhý raz a dlhodobo mala vysoké hladiny špecifických sérových protilátok, bola však bez klinických príznakov. U abortovaného plodu matky z farmy C v mozgu a orgánoch nebola zistená prítomnosť DNA parazita.

Na farmách s najvyšším výskytom neosporózy u zmetaliek bola po prvýkrát sérologicky detegovaná neosporóza aj u farmových psov. Zo štyroch vyšetrených zvierat u jedného boli zistené vysoké titre protilátok. Pes mal voľný prístup k zvieratám v maštaliach, ale aj k abortovaným plodom na pastvine. Na základe pozitívneho výsledku majiteľ farmy dal súhlas na utratenie zvieraťa. V mozgu psa bola potvrdená DNA N. caninum. Z týchto výsledkov vyplýva aj možnosť horizontálneho prenosu pôvodcu farmovými psami.

Pastviny fariem sú bez ohrád s prístupom voľne žijúcich zvierat. Fauna v tejto lokalite sa vyznačuje vysokou biologickou diverzitou s majoritným zastúpením vysokej zveri (ďalší potenciálni medzihostitelia). Trvale tu žijú všetky naše mäsožravce s vysokou populačnou hustotou líšky hrdzavej, ktorá je ďalším možným definitívnym hostiteľom parazita. Z územia Bieszczadského národného parku v Poľsku sporadicky preniká zubor a los. Z tejto lokality už v roku 2004 boli u Európskych zubrov zistené anti-Neospora protilátky (Cabaj a kol., 2004) a podľa najnovších osobných informácií prof. Cabaja v roku 2008 z dvoch vyšetrených zubrov z Poloninského národného parku jeden bol pozitívny. V tejto lokalite sú vytvorené vhodné predpoklady pre cirkuláciu N. caninum cez prekrývajúci sa domový a sylvatický cyklus a vznik prírodného ohniska neosporózy (Obr. 3).

Na základe našej analýzy môžeme predpokladať rozšírenie tohto ochorenia aj na ďalšie územia Slovenska. Sérologický skríning stád, vyšetrenie jalovíc pred ich pripustením môže odhaliť a prerušiť prenos a perzistenciu N. caninum v chovoch dobytka. V prípade pozitívneho nálezu chovateľom odporúčame kravy vyradiť a jalovice nezaraďovať do reprodukcie, lebo už jedna pozitívna krava môže zamoriť celú chovnú líniu vertikálnym prenosom parazita. V prípade zmetania, okrem dôsledného odstránenia plodu a placenty do kafilérie musia chovatelia urobiť dôkladnú dezinfekciu miesta a okolia, kde krava zmetala. Farmové a strážne psy v žiadnom prípade nesmú mať možnosť požratia plodových obalov alebo materiálu z potratov. Nemenej dôležitým opatrením je zamedzenie prístupu psov ku krmivu a vode pre dobytok a likvidácia hlodavcov, ako potenciálnych medzihostiteľov N. caninum, ktorými sa psy môžu tiež nakaziť.

Záver

K úspešnej realizácii uvedených preventívnych opatrení, ktoré by mohli zabezpečiť zníženie ekonomických strát spôsobených neosporózou v chovoch dobytka, je nevyhnutná súčinnosť predstaviteľov chovateľskej, veterinárskej a plemenárskej sféry v súlade s výsledkami monitoringu ochorenia.

Poďakovanie

Autori ďakujú za poskytnutie materiálu obvodnému veterinárovi, riaditeľovi a zootechničkám príslušných fariem dobytka. Práca bola finančne podporovaná Slovenskou grantovou agentúrou VEGA, Grant č. 2/0069/08.

Vystavené: 19.1.2010

Autori textu: Ing. Katarína Reiterová, CSc.; MVDr. Silvia Špilovská; Prof. MVDr. Pavol Dubinský, DrSc.