Logo VUZV
Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra
Hlohovská 2, 949 92 Nitra
e-mail: dolesovapatricia@zoznam.sk
 
 


Aminokyseliny vo výžive prežúvavcov

Vo všeobecnosti aminokyselinová výživa u prežúvavcov je oveľa zložitejšia ako u monogastrických zvierat. Je to spôsobené fyziológiou bachora, jeho mikrobiálnou populáciou, ako aj pôsobením bachorovej mikroflóry pri degradácii bielkovín v bachore a podielom mikrobiálnych bielkovín na prívode neamoniakálneho dusíka do tenkého čreva.

Krytie potreby bielkovín u prežúvavcov je spojené s absorpciou aminokyselín v tenkom čreve. Množstvo týchto resorbovateľných aminokyselín závisí od miery degradovateľnosti N-látok krmiva a ich konverzie na mikrobiálne bielkoviny v bachore a na množstve aminokyselín krmiva, ktoré prechádzajú nezmenené bachorom a sú absorbované v tenkom čreve. Kvalita bielkovín krmiva nie je limitujúca (kritická), ak bachorové baktérie konvertujú nebielkovinový dusík do bielkoviny využiteľnej pre zviera.

Mikrobiálne bielkoviny majú vysokú stráviteľnosť a profil aminokyselín mikrobiálnych bielkovín je blízky požiadavkám dojníc, nakoľko majú stálu skladbu aminokyselín veľmi blízku kazeínu, t.j. mliečnej bielkovine. Pokrytie aminokyselinových potrieb nad limit mikrobiálnych bielkovín pri vysokej produkcii dojníc v období skorej laktácie je zabezpečované množstvom v bachore nedegradovateľných bielkovín z kŕmnej dávky a ich postruminálnym trávením.

Množstvo aminokyselín absorbovaných v tenkom čreve predurčuje množstvo aminokyselín využiteľných v metabolizme. Stráviteľnosť mikrobiálnych bielkovín je relatívne stála, kým stráviteľnosť v tenkom čreve v bachore nedegradovateľných bielkovín je veľmi variabilná. Táto variabilita je závislá od typu a technológie použitej pri ošetrení a úprave krmív. Črevná stráviteľnosť v bachore nedegradovaných bielkovín závisí aj od stupňa bachorovej degradovateľnosti.

Nutričný význam aminokyselín

O intenzite syntézy tkanivových bielkovín u prežúvavcov nerozhoduje množstvo prijatých dusíkatých látok, ale množstvo a skladba aminokyselín vstupujúcich do tenkého čreva a ich využiteľnosť. Z 20 hlavných aminokyselín je pre prežúvavce 10 nepostrádateľných.

Jedná sa o arginín, histidín, izoleucín, leucín, lyzín, metionín, fenylalanín, treonín, tryptofan a valín. Tieto aminokyseliny organizmus prežúvavcov nie je schopný syntetizovať a ich potreba musí byť krytá mikrobiálnymi bielkovinami a nedegradovanými bielkovinami krmiva. O intenzite syntézy mliečnych bielkovín však nerozhoduje len celkové množstvo prijatých aminokyselín, ale tiež ich balancia v tenkom čreve, kde sú absorbované.

Zdroje absorbovaných aminokyselín

Najväčší podiel aminokyselín absorbovaných v tenkom čreve pochádza z mikrobiálnych bielkovín syntetizovaných v bachore. Intenzita bachorovej syntézy mikrobiálnych bielkovín závisí od skladby kŕmnej dávky. Najvyššia je vtedy, ak je pri dostatočnom obsahu ľahko fermentovateľných sacharidov plynule k dispozícii odpovedajúce množstvo degradovateľných N-látok. Intenzitu mikrobiálnej proteosyntézy ďalej ovplyvňuje príjem sušiny, pH bachora, pomer jadrových a objemových krmív a ďalšie faktory.

Ďalším zdrojom aminokyselín absorbovaných v tenkom čreve sú nedegradované bielkoviny krmiva, t.j. tá časť bielkovín, ktoré odolali degradačnému procesu v bachore a nezmenené prešli do slezu. Vzájomný pomer bielkovín z oboch exogénnych zdrojov je ovplyvňovaný degradovateľnosťou N-látok krmiva. Degradovateľné N-látky sú zdrojom dusíka pre bachorovú mikroflóru, nedegradované N-látky sú priamym zdrojom aminokyselín pre zviera.

Medzi krmivami existujú v obsahu nedegradovateľných bielkovín veľké rozdiely vzhľadom k tomu, že degradovateľnosť krmiva je ovplyvňovaná kvalitou bielkovín, technologickými úpravami (veľkosťou častíc), teplotou ošetrenia, úrovňou výživy a inými faktormi.

Ďalším zdrojom aminokyselín sú bielkoviny endogénneho pôvodu (zo slín, tráviacich enzýmov a odumretých buniek zo stien tráviaceho traktu), ktoré sú pomerne stabilné, avšak podstatne menší zdroj aminokyselín.

Mikrobiálne bielkoviny a nedegradované bielkoviny krmiva

Mikrobiálne bielkoviny pochádzajúce z baktérií, prvokov a húb sa vyznačujú štandardnou aminokyselinovou skladbou, a majú relatívne vysokú nutričnú hodnotu. Baktérie majú vyšší obsah metionínu, prvoky naopak vyšší obsah lyzínu. Malá variabilita aminokyselinovej skladby mikrobiálnych bielkovín znižuje pri jeho rastúcom podiele v črevnej trávenine variabilitu celkovej zmesi absorbovaných aminokyselín. Stráviteľnosť mikrobiálnych bielkovín je vysoká a pohybuje sa medzi 80-85%. Črevná stráviteľnosť nedegradovaných bielkovín krmiva sa pri väčšine krmív pohybuje v rozsahu 70-90%. Nižšie hodnoty, vykazujúce naviac vysokú variabilitu, sa vyskytujú napr. pri repkovom extrahovanom šrote, trávnych porastoch s vyšším obsahom vlákniny. Vyššie hodnoty črevnej stráviteľnosti sa vyskytujú napr. pri sójovom extrahovanom šrote, kukuričnom gluténe a kukuričnom šrote.

Limitujúce aminokyseliny

Produkciu mlieka a syntézu mliečnych bielkovín limituje zastúpenie metabolizovateľných bielkovín, resp. množstvo a pomer limitujúcich aminokyselín lyzínu a metionínu.

Hlavnými dôvodmi pre tento stav je, že metionín a lyzín sú limitujúce aminokyseliny v mikrobiálnych bielkovinách, že nedegradované bielkoviny krmiva väčšiny bielkovinových doplnkov obsahujú v porovnaní s mikrobiálnymi bielkovinami menej metionínu a lyzínu, než ostatných aminokyselín, a nakoniec ten, že lyzín je najcitlivejší k tepelnému poškodeniu, čo sa prejaví u tepelne ošetrených krmív.

Pomer aminokyselín determinuje obsah bielkovín v mlieku

Maximálny obsah mliečnych bielkovín si vyžaduje, aby vzájomný pomer týchto limitujúcich aminokyselín (Lyz : Met) bol 3 : 1. Koncentrácia limitujúcich aminokyselín v krmivách sa najlepšie porovnáva k ich množstvu a pomeru v mikrobiálnych bielkovinách bachora a mliečnom kazeíne, ktorých aminokyselinový profil je stály a nie je ovplyvnený zmenou kŕmnej dávky.

Medzi ďalšie limitujúce aminokyseliny patria histidín, leucín a izoleucín.

Vybilancovanosť aminokyselín v čreve je možné dosiahnuť zaradením krmiva, u ktorého v nedegradovaných bielkovinách sú zastúpené aminokyseliny, ktoré vhodne dopĺňajú aminokyselinové zloženie mikrobiálnych bielkovín. Takým krmivom je sójový extrahovaný šrot, tepelne ošetrený hrach, ktoré síce majú len priemerný obsah metionínu a lyzínu, ale vo vhodnom pomere.

Pre suplementáciu metabolizovateľných aminokyselín a zachovanie množstva a pomeru limitujúcich aminokyselín prispieva vhodná kombinácia objemových a jadrových krmív v kŕmnej dávke. Krmivá, ktoré sú nositeľmi lyzínu - komponenty sóje, hrach, sladový kvet, repkové výlisky zaraďovať spolu s kukuričnou silážou a krmivá, ktoré sú nositeľmi metionínu - kukuričný glutén, amygold, slnečnicové výlisky, pivovarské mláto spolu s lucernou vo forme senáže, alebo sena.

Súčasné trendy pri zostavovaní kŕmnych dávok kladú dôraz na úroveň príjmu bielkovín degradovateľných, rozpustných, ale aj nedegradovateľných v súčinnosti s potrebami mikroorganizmov bachora, aby sa zabezpečil prívod esenciálnych aminokyselín a ich absorpcia z tenkého čreva.

Vybilancovaný prívod metabolizovateľných esenciálnych aminokyselín v množstve a vzájomnom pomere maximalizuje efektívnosť využitia aminokyselín pre proteosyntézu a minimalizuje celkovú potrebu absorbovateľných aminokyselín. Takáto metabolická transformácia znižuje katabolizmus aminokyselín a exkréciu dusíka v moči.

Pri nevybilancovanom profile metabolizovateľných esenciálnych aminokyselín je znížená efektívnosť transformácie aminokyselín pre syntézu bielkovín a úroveň proteosyntézy je určovaná prvou limitujúcou aminokyselinou, nie celkovou absorpciou metabolizovateľných aminokyselín.

Potrebu skutočne stráviteľných dusíkatých látok v tenkom čreve (PDI) pre jednotlivé kategórie hovädzieho dobytka, rovnice a výpočet i obsah jednotiek PDI pri reprezentatívnom súbore krmív sú uvedené v doporučení pre prax : Potreba živín pre hovädzí dobytok (Petrikovič a Sommer, 2002).

Poznaním degradovateľnosti a črevnej stráviteľnosti dusíkatých látok krmív získame veľmi dôležité údaje k efektívnemu zostaveniu kŕmnej dávky pre prežúvavce. Správna dávka musí byť zostavená tak, aby zviera nedostávalo ani málo a ani prebytok živín. Len správne kŕmené zviera má dobrý zdravotný stav a optimálnu produkciu.

Vybilancovanie aminokyselín pri tvorbe kŕmnych dávok zvyšuje syntézu mliečnych bielkovín, maximalizuje mliečnu produkciu, zlepšuje využiteľnosť dusíka a znižuje jeho exkréciu, redukuje metabolické ochorenia, zabraňuje proteolýze kostrového svalstva a zlepšuje utilizáciu energie a zlepšuje reprodukciu.

Vystavené: 19.1.2009

Autori textu: Ing. Patrícia Dolešová, Ing. Zuzana Čerešňáková, CSc.