Logo CVŽV
Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
Hlohovecká 2
951 41 Lužianky
e-mail: huba@cvzv.sk

 


Celoživotná úžitkovosť ani produkcia mlieka na deň života dojníc nedosahujú požadované parametre

V augustovom vydaní Slovenského CHOV-u sme na stranách 22 a 23 priniesli analýzu dlhovekosti kráv našich hlavných dojných plemien dobytka. Ako sa nízka dlhovekosť prejavuje na ekonomicky významných ukazovateľoch - celoživotnej úžitkovosti a produkcii mlieka na deň života dojnice? Odpovedať sa snažíme v tomto príspevku, ktorý syntetizuje výsledky kontroly úžitkovosti dojníc, vyradených z našich chovov v kontrolných rokoch 2007/2008 až 2010/2011.

Ekonomické východiská

Z hľadiska konkurencieschopnosti na spoločnom trhu EÚ je optimálne, ak tržby z predaja mlieka dokážu pokryť náklady na chov dojníc. V takomto prípade financie z podpôr, prípadný zisk z realizácie jatočných zvierat či zástavového dobytka alebo plemenných zvierat môžu byť využité do investícií a inovácií. Ak vychádzame zo súčasných nákladov na chov dojníc jednotlivých plemien (AGROMAGAZÍN č. 3/2012) a ceny mlieka 0,3 eur/kg (ktorá snáď bude opäť realitou), pre nulovú rentabilitu bez podpôr je potrebné dosiahnuť pri holštajnskom plemene minimálnu celoživotnú úžitkovosť 22 500 kg mlieka (približne 15 kg na deň života - takáto hodnota je požadovanou aj v nemeckej populácii). Vzhľadom na vyšší produkčný vek, a tým väčší počet kŕmnych dní, sa pri kombinovaných plemenách požaduje ešte vyššia celoživotná úžitkovosť. Pri súčasných nákladoch na chov slovenského strakatého dobytka je potrebné dosiahnuť celoživotnú úžitkovosť 25 000 kg mlieka (vyše 13 kg na deň života) a pri pinzgauskom plemene, vzhľadom na najvyššiu dlhovekosť, aspoň 25 500 kg (takmer 12 kg na deň života).

V galérii stotisícových dojníc holštajnského plemena je aj krava Sk00000042996832 z chovu PD Zavar, ktorá nadojila za 11 laktácií 120 260 l mlieka.
foto: archív SHA a Marián Dukes

Pohľad do zahraničia

Ako sme už spomínali, hodnoty celoživotnej úžitkovosti sú dôležitým parametrom ekonomickej efektívnosti chovu dojníc a sú významnými aj z hľadiska našej konkurencieschopnosti na európskom trhu. Pozrime sa najprv do susednej Českej republiky. Podľa výsledkov kontroly úžitkovosti za plemenársky rok 2010/2011 dosiahla celoživotná úžitkovosť z chovov vyradených dojníc 24 104 kg mlieka (priemer za všetky plemená, prevažujú holštajnské a české strakaté). Na doplnenie možno povedať, že pokiaľ na Slovensku evidujeme 24 holštajnských dojníc s celoživotnou produkciou viac ako 100 000 kg mlieka, v Čechách ich je vyše 200 (najvyššia hodnota - 143 455 kg mlieka). Ich chovný cieľ pri tomto plemene je 33 000 kg mlieka. Dostupné údaje (www.cestr.cz) uvádzajú, že i pri kombinovanom českom strakatom dobytku evidujú 9 dojníc s produkciou nad túto hodnotu (rekord predstavuje 122 549 kg). Priekopníkmi v celoživotnej úžitkovosti sú Holanďania, ktorých stáda dojníc dosahujú priemernú celoživotnú produkciu viac ako 31 000 kg mlieka. Dojníc s produkciou nad 100 000 kg evidujú 4 000. Susedné Rakúsko uvádza pri holštajnskom plemene celoživotnú produkciu 28 000 kg a pri plemene fleckvieh takmer 25 000 kg.

Slovenská realita

Slovenské dobytkárstvo má za sebou ťažké roky, spôsobené prepadom cien mlieka, ako aj nedostatkom krmív kvôli extrémnemu počasiu. Napriek tomu nemôžme byť spokojní.

Celoživotná úžitkovosť dojníc, ktoré boli vyradené z našich chovov v kontrolnom roku 2010/2011 dosiahla 18 750 kg (priemer za plemená holštajnské, slovenské strakaté, pinzgauské a krížence). Táto hodnota je nižšia, než v úvode definované ekonomické minimá. Nedosahuje ani hodnoty, uvádzané v okolitých krajinách (o 5 354 kg menej ako v susednej ČR). V tabuľke č. 1 uvádzame hodnoty pre holštajnské plemeno a jeho krížence. Porovnávame 4 po sebe idúce kontrolné roky. Pozitívom je, že celoživotná úžitkovosť, ako aj produkcia mlieka na deň života dojnice bola v ostatnom kontrolnom roku najvyššia.

Tabuľka č. 1: Priemerná celoživotná produkcia mlieka holštajnských dojníc, vyradených v kontrolných rokoch 2007/2008 až 2010/2011.

Požadované produkčné minimum pre nulovú rentabilitu sme nedosiahli a pri produkcii mlieka na deň života sme od nej stále veľmi vzdialení (15 kg vs. skutočnosť 10,4 kg). No i u nás máme chovy, ktoré dosahujú požadované parametre tohto ukazovateľa. Sú uvedené v našom príspevku v augustovom Mini Infe, vydanom Slovenskou holšteinskou asociáciou. V súlade s výsledkami hodnotenia dlhovekosti (Slovenský CHOV č. 8/2012) sme vyššiu celoživotnú úžitkovosť zaznamenali pri kríženkách s podielom viac ako 50 % holštajnského dobytka, ktoré mali vyšší vek pri vyradení z chovu. V produkcii na deň života však vo všetkých hodnotených rokoch mierne zaostávali za čistokrvnými dojnicami. Ešte väčší rozdiel medzi požadovanými a dosiahnutými parametrami sme zistili pri slovenskom strakatom dobytku (25 000 kg mlieka vs. dosiahnutých necelých 15 000 kg, 13 kg na deň života vs. dosiahnutých 7 kg). Pri tomto plemene sme zaznamenali pokles celoživotnej úžitkovosti oproti východiskovému roku (tab. č. 2).

Tabuľka č. 2: Priemerná celoživotná produkcia mlieka slovenských strakatých dojníc, vyradených v kontrolných rokoch 2007/2008 až 2010/2011.

Najnižšie hodnoty celoživotnej úžitkovosti, ako aj produkcie mlieka na deň života dojnice, sme zaznamenali pri čistokrvnom pinzgauskom dobytku (tab. č.3).

Tabuľka č. 3: Priemerná celoživotná produkcia mlieka pinzgauských dojníc, vyradených v kontrolných rokoch 2007/2008 až 2010/2011.

Pri kríženkách s červeným holštajnským dobytkom boli hodnoty týchto ukazovateľov lepšie, pričom tieto zaznamenali dokonca vyššiu celoživotnú úžitkovosť ako čistokrvné holštajnské kravy. Tento súbor je však málo početný.

Opatrenia na zlepšenie súčasného stavu

Chovať v stáde dojnice, ktorých tržby z predaja mlieka sú výrazne nižšie, ako náklady na ich chov, nie je ekonomicky opodstatnené. Mali by byť nahradené lepšími jalovicami, s efektívnejšou produkciou mlieka. Tieto však musí mať chovateľ k dispozícii. Tu je cestou dôsledná selekcia matiek budúcich chovných jalovíc, ako aj výber inseminačných dávok kvalitných plemenníkov. Mali by byť pozitívne preverené nielen na výšku produkcie, ale aj produkčnú dlhovekosť dcér a znaky exteriéru, ktoré s ňou vysoko korelujú. Vyššiu intenzitu selekcie jalovíc pre ďalší chov umožňuje využitie sexovanej spermy vhodných plemenníkov s vyššie spomínanými parametrami. No a, samozrejme, nutná je kvalitná výživa, založená hlavne na kvalitných objemových krmivách a zabezpečenie požiadaviek na welfare zvierat všetkých kategórií.

Držiteľka aktuálnej Ceny Bohumila Suchánka z výstavy v Radešínskej Svratke
foto: archív SHA a Marián Dukes

Vystavené: 4.12.2012

Autori textu: Ing. Ján Huba, PhD. - CVŽV Nitra; Ing. Štefan Ryba, PhD. a Ing. Ida Kobrtková - Plemenárske služby SR, š.p.