Logo CVŽV
Centrum výskumu rastlinnej výroby Piešťany - Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Mládežnícka 36
974 21 Banská Bystrica
e-mail: golecky@vutphp.sk

 


Pasenie dojníc na horách, kvalita mlieka a pozitíva tohto hospodárenia

Pasenie dojníc je u nás celkovo zaznávané a z dôvodu nižšej úžitkovosti väčšinou aj nerentabilné, ale pasenie dojníc vo vyšších nadmorských výškach sa považuje takmer za "samovraždu". A predsa sa nájdu odvážlivci, ktorým nie je ľahostajné, čo sa deje s lúkami a pasienkami v nadmorskej výške 600 a viac metrov a chcú uchovať produkčný i prírodný potenciál našej krajiny zmysluplnou výrobou. Pritom vyrábajú kvalitu, akej môže málo čo konkurovať.

Trávne porasty v týchto podmienkach od nepamäti slúžili na pasenie zvierat. Iný spôsob v podhorských a horských oblastiach je náročný na mechanizmy, energiu i ľudskú prácu. A predsa je stále menej a menej tých, čo prírodné podmienky využívajú prirodzene. Na to že z týchto oblastí pochádzajú najkvalitnejšie živočíšne produkty - mäso a mlieko sa nejako zabúda. Je to smutné, ale ekonomické podmienky donútili väčšinu poľnohospodárskych podnikov v podhorských a horských oblastiach prejsť na celoročné kŕmenie na maštali a holštínsky dobytok. A to je stále ešte ten lepší prípad. Bohužiaľ, veľa podnikov už nechová hovädzí dobytok vôbec.

My sme jeden taký subjekt ktorý vyrába aj napriek súčasnej ekonomickej nepriazni "tradičným" spôsobom našli. Je to poľnohospodársky podnik, ktorý hospodári v nadmorskej výške od 500 do 1 300 m a obhospodaruje trávne porasty v 12 katastroch, kde má 5 hospodárskych dvorov. Viac ako 90 % výmery tvoria poloprírodné trávne porasty, ktoré slúžia ako krmovinová základňa pre hovädzí dobytok a ovce. Podnik chová viac ako 300 ks hovädzieho dobytka a cca 1 200 ks oviec, ktoré sú rozdelené do troch salašov a práve nimi dokážu využívať aj pasienky v nadmorskej výške nad 1 000 m v pohoriach Kremnické vrchy a Veľká Fatra. Počas letnej sezóny sa všetky zvieratá s výnimkou mliečnych teliat pasú a prebytky trávnej hmoty slúžia ako krmivo na zimu.

Tento podnik sme nevybrali náhodou, ale na základe toho, že spĺňal naše požiadavky na kŕmenie i plemeno. Ako jeden z mála podnikov v okolí Banskej Bystrice chová dojnice Slovenského strakatého plemena a celé vegetačné obdobie ich pasú v nadmorskej výške 650 - 800 m na svahoch Kremnických vrchov. Dojnice sú celodenne pasené na poloprírodných trávnych porastoch ktoré sú zložené z 24 druhov tráv, 11 druhov ďatelinovín a cca 100 druhov bylín, z ktorých viaceré patria medzi liečivé rastliny. Toto pestré botanické zloženie a zdravé prostredie vytvára predpoklady pre produkciu vysokokvalitného mlieka. Pasenie dojníc pozitívne ovplyvňuje ich zdravotný stav. Pohyb zvierat na čerstvom vzduchu bohatom na kyslík priaznivo pôsobí na priebeh energetickej a látkovej premeny, a tým i na lepšie zhodnocovanie živín zo spásaných krmív. Nenadarmo sa hovorí, že len zdravé zviera môže dať zdravé mlieko. Čerstvá zelená tráva pasienkov má vyšší obsah vody, bielkovín, vitamínov. Spasené rastliny sú výživnejšie a biologicky hodnotnejšie ako ich skosené varianty, nakoľko je priaznivejší pomer listov k stonkám a zmes tráv pasienka poskytuje bohatý obsah karoténov, vitamínov a minerálnych látok.

Floristické zloženie porastu v lokalite Tajov

Botanická skupina
Percentuálne zastúpenie
Dominantné druhy
Trávy
65 %
lipnica lúčna, mätonoh trváci, kostrava červená, timotejka lúčna, psinček obyčajný, reznačka laločnatá, kostrava lúčna a i.
Ďatelinoviny
15 %
ďatelina plazivá, ďatelina lúčna, ľadenec rožkatý, hrachor lúčny, vika tenkolistá a i.
Byliny
20 %
skoroceľ úzkolistý, skoroceľ kopiovitý, púpava lekárska, šalvia lúčna, veronika brečtanolistá, alchemilka obyčajná, mäta pieporná, repík lekársky, myší chvost, fialka trojfarebná, rasca lúčna a i.

Kravské mlieko obsahuje všetkých 13 vitamínov, ktoré sú nevyhnutne potrebné pre ľudský organizmus. Je zdrojom karotenoidov (z ktorých vzniká vitamín A), vitamínu C, E a D. Neodmysliteľná je aj prítomnosť vitamínov B-komplexu v mlieku, z ktorých slúži ako veľmi bohatý zdroj riboflavínu - vitamínu B2, ktorý je dôležitý na udržanie správnej činnosti mnohých tkanív, napríklad tkanív tvoriacich protilátky a červené krvinky.

Obsah minerálnych látok a vitamínov je závislý od životných podmienok a spôsobe kŕmenia dojníc. Priaznivé životné podmienky a kvalitná výživa majú pozitívny vplyv na ich výšku. Mlieko má zvýšený obsah najmä tých vitamínov a ich prekurzorov, ktorých je v paši dostatok - vitamíny A, E a B-karotén. Priaznivejší je aj obsah nenasýtených mastných kyselín. My sme sledovali obsah niektorých z nich.

Vitamín A - podporuje rast a regeneráciu tkanív kože a slizníc, dôležitý je pre zrak a metabolizmus železa. Vitamín A je potrebný pre normálny rast a vývoj tela, obzvlášť pre zdravé kosti a zuby. Chráni sliznice pred infekciami a je základom pre tvorbu fotosenzitívneho pigmentu dôležitého pre zrak.

Vitamín E - je silný antioxidant, ktorý chráni bunky pred vplyvom voľných radikálov. Pomáha predchádzať srdcovým ochoreniam a udržiavať zdravý cievny systém - zabraňuje oxidácii LDL-cholesterolu a vytváraniu plátov na stenách ciev (predchádza vzniku aterosklerózy). Vitamín E je potrebný pre normálne trávenie a metabolizmus polynenasýtených mastných kyselín, ďalej sa podieľa na metabolizme cukrov a bielkovín a na regulácií hormonálnych funkcií. Pri hojení rán zabraňuje tvorbe hrubých jaziev.

CLA (konjugovaná kyselina linolénová) je prírodná mastná kyselina, u ktorej vedci potvrdili pozitívny efekt na bielkovinový a tukový metabolizmus. CLA ovplyvňuje procesy v organizme, ktorými organizmus získava, uskladňuje a využíva energiu, pričom kalórie prednostne poskytuje na budovanie svalovej hmoty a blokuje jej ukladanie do tukových buniek. Pomáha pri ateroskleróze a sú známe aj jej protikarcinogénne účinky - využíva sa v prevencii rakoviny prsníka, prostaty a pľúc. Má pozitívny vplyv na regeneráciu pokožky a prevencii jej starnutia.

Počas doby riešenia úlohy bolo odobratých a analyzovaných takmer 50 vzoriek tankového mlieka na základné i špeciálne rozbory. Odbery sa vykonávali v období zimného kŕmenia na maštali a počas pasienkovej sezóny.

Obsah Vitamínov A, E, beta-karoténu a CLA v Tajovskom mlieku

Ukazovateľ
Vitamín A
(mg/liter)
Vitamín E
(mg/liter)
beta-karotén
(mg/liter)
CLA
(g.100 g-1)
Zimné obdobie
0,355
0,570
0,152 0,457
Pasienková sezóna
0,476
0,740
0,558 1,029
*1,493
Nárast
+ 34,1 %
+ 29,8 %
+ 267,1 % + 125,2 %
*+ 226,7 %
* pri mladej pastve

Z výsledkov je jasné, že mlieko dojníc obsahovalo viac vitamínov i CLA v období pasienkovej sezóny a preto je zdravšie.

Pri konzultácii s predsedom PD Banská Bystrica časť Podlavice Jánom Makanom, na ktorého podniku sme sledovania robili, sme sa zamýšľali nad problémami hospodárenia v týchto podmienkach. Z jeho pohľadu sú problémy finančné ktoré rozdelil na 1. produkčné - nízka cena mlieka a mäsa a 2. krajinotvorné - dostatočne sa nezohľadňujú náklady na údržbu krajiny vo vyšších nadmorských výškach.

Ďalší veľký problém vidí v ľuďoch. Starší so vzťahom k poľnohospodárskej výrobe (zvieratám) pomaly odchádzajú a spoľahlivých mladých ľudí je ako šafranu. Pre daný podnik je ďalším veľkým problémom rozľahlosť a horský terén, ktoré podmienky kladú vysoké nároky na organizáciu práce (viac dvorov - viac salašov - väčšie vzdialenosti). Na vysokohorských pasienkoch trvá sezóna len pár mesiacov, ale pre zvieratá i ľudí treba pripraviť dobré podmienky pre život i prácu. S tým súvisia potom vyššie náklady na dopravu ľudí, stráženie objektov, údržba objektov ap. Nemalé problémy im spôsobuje horšia dostupnosť niektorých lokalít a výpadky v produkcii lúk a pasienkov v letnom období.

Samozrejme, že takéto hospodárenie má aj svoje pozitíva. Medzi najdôležitejšie považuje pán predseda nižšie náklady na kŕmenie počas pasienkovej sezóny, nižšie náklady na veterinárne a plemenárske služby - lepší zdravotný stav dojníc, lepšie zabrezávanie. Na druhej strane sa znovu vracia k ľudskej otázke, pretože veľa závisí na spoľahlivosti pastiera. Ten musí odsledovať a poznačiť poranené a choré zvieratá, prípadne dojnice v ruji, ale v prvom rade je na ňom, ako sa zvieratá nažerú.

Stará známa pravda že "krava dojí pyskom" platí stále a preto sa snažia zvieratám ponúknuť čo najlepšiu pašu. V noci pasú v oplôtkoch, cez deň po okolitých lúkach za pomoci pastiera. Zlepšenie produkčného potenciálu prirodzených trávnych porastov vidia najmä v príseve a racionálnom využívaní pasienkov.

Pán predseda sa dotkol aj iných otázok. "Družstvo" na dedine plnilo a stále plní aj sociálnu funkciu - okrem priamej zamestnanosti je to aj pomocná činnosť obciam, záhradkárom, športovcom a pod.

Na záver mi s povzdychom povedal: "My robíme všetko čo môžeme aby sme poľnohospodársku výrobu v týchto oblastiach udržali, ale dokedy sa to dá pri dnešných ekonomických podmienkach?

A ja dodávam: "Nestojí udržať takéto hospodárenie (zmysluplná výroba, produkcia zdravých potravín, údržba krajiny, sociálna otázka) za väčšiu národnú podporu? Či naozaj pre našu krajinu stačí kúpiť silný traktor a mulčovač, zamestnať jedného človeka ktorý bude od rána do večera mulčovať naše chotáre, ľudia budú brať dávky na úradoch práce a my na Slovensko všetky potraviny dovezieme?! To je v poriadku? Otázka je: Nemôžeme, nevieme alebo nechceme to zmeniť?

Vystavené: 18.12.2013

Autori textu: Ing. Jaroslav Golecký, PhD. - CVRV Piešťany - VÚTPHP Banská Bystrica; Ján Makan - predseda PD Banská Bystrica časť Podlavice