Logo CVŽV
Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
Hlohovecká 2
951 41 Lužianky
e-mail: huba@cvzv.sk

 


Nízka produkčná dlhovekosť - trvalý problém našich populácií dojníc

Ekonomickú efektívnosť chovu dojníc okrem mliekovej úžitkovosti a plodnosti výrazne ovplyvňuje aj zdravotný stav a dlhovekosť dojníc. Rané mliekové plemená dosahujú najvyššiu úžitkovosť zväčša v 3. laktácii, kombinované v 4. až 5. laktácii. Aspoň takýto priemerný počet laktácií (v kombinácii s primerane vysokou úžitkovosťou) je potrebné v chovoch jednotlivých plemien dosahovať. Aká je slovenská skutočnosť?

Dlhovekosť dojníc, vyradených v ostatných 4 rokoch

S cieľom stanoviť hodnoty ukazovateľov dlhovekosti dojníc najpočetnejších dojných plemien HD chovaných na Slovensku sme urobili analýzu dojníc, vyradených z našich chovov v ostatných 4 plemenárskych rokoch (2007/2008 - 2010/2011). Plemenárskym rokom je obdobie od 1.októbra do 30. septembra nasledujúceho roku. Do analýzy sme zaradili všetky dojnice v kontrole úžitkovosti, vyradené z chovov v uvedenom období. Dojnice sme rozdelili podľa plemennej skladby (čistokrvné a kríženky). Okrem ukazovateľov dlhovekosti (priemerný počet ukončených laktácií, dĺžka produkčného života - obdobie od 1. otelenia po vyradenie a vek pri vyradení z chovu) sme hodnotili aj priemernú úžitkovosť za laktáciu, celoživotnú produkciu mlieka a priemernú produkciu mlieka na deň života (výsledky tejto časti analýzy prinesieme v príspevku v septembrovom vydaní Slovenského CHOVu). Pri porovnaní priemerných hodnôt ukazovateľov dlhovekosti v jednotlivých rokoch možno konštatovať malé medziročné rozdiely. Vo všetkých porovnávaných rokoch dosiahli všetky plemená nižšie hodnoty, než je požadované optimum.

V roku 2008 bola na výstave v Podturni predstavená dojnica z chovu AGRIA Liptovský Ondrej, ktorá mala aj v 9. laktácii výborný exteriér.
foto: Ján Huba, Marián Dukes

Najnižšia dlhovekosť pri čistokrvnom holštajnskom plemene

V tabuľke č. 1 uvádzame výsledky analýzy vyradených dojníc holštajnského plemena a jeho kríženiek.

Tabuľka č. 1: Priemerná dĺžka života a počet ukončených laktácií holštajnských dojníc, vyradených v kontrolných rokoch 2007/2008 až 2010/2011

V každom zo sledovaných rokov dosiahli vyšší vek pri vyradení kríženky s podielom nad 50 % holštajnského plemena oproti čistokrvným dojniciam (približne o 300 dní) s vyšším priemerným počtom dosiahnutých laktácií (približne o 0,7). Naša analýza neumožňuje definovať príčinu tohto stavu. Môžeme sa domnievať, že pozitívny vplyv na dlhovekosť kríženiek má jednak dedičný podiel kombinovaného plemena (vo väčšine vyradených dojníc išlo o slovenský strakatý dobytok). Možný je i vplyv heterózy. V porovnaní so zahraničím, hlavne holandskou, nemeckou a rakúskou populáciou v ukazovateľoch dlhovekosti holštajnských dojníc zaznamenávame značné rezervy. Príčiny vidíme hlavne v produkčnom prostredí, ktoré ešte nie vo všetkých chovoch spĺňa štandardy, potrebné pre vysokoúžitkový holštajnský genofond.

Priemerný počet laktácií slovenského strakatého dobytka osciluje okolo troch

Z hodnôt, uvedených v tabuľke 2 vidíme, že pri slovenskom strakatom dobytku sú medzi čistokrvnými dojnicami a kríženkami s holštajnským plemenom malé rozdiely.

Tabuľka č. 2: Priemerná dĺžka života a počet ukončených laktácií slovenských strakatých dojníc, vyradených v kontrolných rokoch 2007/2008 až 2010/2011

Oproti čistokrvnému holštajnskému plemenu sme zaznamenali o 11 až 15 mesiacov dlhší produkčný život (v závislosti od roku vyradenia). Priemerné poradie laktácie vyradených dojníc sa pohybovalo okolo 3 (najviac - 3,28 a 3,29 v kontrolnom roku 2007/2008). Táto hodnota nedosahuje požadovanú úroveň pre toto plemeno, ktoré zaznamenáva maximálnu úžitkovosť priemerne v 4. - 5. laktácii.

Kríženky pinzgauského dobytka vo všetkých rokoch najstaršie

Zaujímavé výsledky sme zaznamenali analýzou pinzgauskej populácie. Dojnice tohto dobytka dosiahli najvyššiu dĺžku produkčného života a najväčší počet ukončených laktácií. Prejavilo sa to hlavne v časti populácie, tvorenej kríženkami s dedičným podielom nad 50 % pinzgauského plemena. Tieto dosiahli v jednotlivých rokoch o 13 až 18 mesiacov dlhší produkčný život ako čistokrvné pinzgauské dojnice s vyšším priemerným počtom ukončených laktácií o 0,8 až 1,32 (podľa rokov vyradenia). Priemerný počet laktácií 4,52, dosiahnutý pri kríženkách v kontrolnom roku 2009/2010 sa blíži k požadovanej hodnote pre tento typ dobytka.

Príčinou rozdielov medzi čistokrvnými dojnicami a kríženkami môže byť nízka početnosť čistokrvnej populácie, ako aj malý počet chovov s čistokrvným pinzgauským plemenom. Do úvahy opäť prichádzajú aj efekty kríženia.

Na vlaňajšej výstave v Čaklove predstavil AGROVES, s.r.o., Zalužice, ktorá za 12 laktácií nadojila 68 271 kg mlieka.
foto: Ján Huba, Marián Dukes

Aj výsledky tejto analýzy potvrdili, že otázke dlhovekosti dojníc v našich podmienkach je potrebné venovať väčšiu pozornosť. Predstavuje rezervy, ktoré máme v prvovýrobe mlieka. Ich redukciou je možné zlepšiť ekonomickú efektívnosť výroby tejto významnej komodity.

Tabuľka č. 3: Priemerná dĺžka života a počet ukončených laktácií pinzgauských dojníc, vyradených v kontrolných rokoch 2007/2008 až 2010/2011

Vystavené: 4.10.2012

Autori textu: Ing. Ján Huba, PhD. - CVŽV Nitra; Ing. Štefan Ryba, PhD. a Ing. Ida Kobrtková - Plemenárske služby SR, š.p.