Logo SAV

Ústav fyziológie hospodárskych zvierat SAV, Košice
Šoltésovej 4-6
040 01 Košice
e-mail: baranm@saske.sk
 
 


Skúsenosti s použitím monenzínu vo výžive HD


Používanie monenzínu vo výžive prežúvavcov malo dlhodobo pozitívny vplyv na výkrmové parametre

Riadená manipulácia bachorovej fermentácie môže kladne ovplyvniť konverziu krmív a zvýšiť výťažnosť energie krmiva na konečné produkty fermentácie. Zvýšená výťažnosť využitia konečných produktov fermentácie kladne ovplyvňuje produkciu zvierat. V tomto smere sa začal začiatkom 70-tych rokov minulého storočia experimentálne využívať monenzín (monezinát sodný), ktorý bol produktom plesne Streptomyces cinnamonensis a patril do skupiny karboxylových ionofórov. Primárne sa používal ako kokcidiostatikum, najširšie uplatnenie však získal ako rastový stimulátor v rôznych systémoch chovu a výkrmu HD.

Ovplyvnenie príjmu krmiva a prírastkov živej hmotnosti monenzínom značne závisí od spôsobu výživy, resp. od typu kŕmnej dávky. Pri vybilancovanej kŕmnej dávke monenzín znížil príjem krmiva pri zachovaní rovnakých prírastkov hmotnosti. Pri nedostatočne vybilancovanej kŕmnej dávke alebo pri zvieratách na pastve monenzín nielen kladne ovplyvní utilizáciu krmiva, ale aj zvýši prírastky hmotnosti. Potter a kol. (1976) predpokladali, že monenzín zvyšuje množstvo čistej energie na jednotku skonzumovaného krmiva. Pastevný dobytok využije túto energiu na zvýšenie denných prírastkov ž.hm. a výkrmový dobytok to kompenzuje znížením spotreby krmiva. Ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť pôsobenie monenzínu, sú druh pastvy, hladina bielkovín v kŕmnej dávke a druh objemového krmiva.

Slovensko-ukrajinský experiment

V spolupráci s Oddelením výmeny látok Ukrajinského vedeckovýskumného ústavu fyziológie a biochémie hospodárskych zvierat v Ľvove sme monenzín vyskúšali v novom systéme chovu a výkrmu mladého hovädzieho dobytka so zníženou spotrebou mlieka a jadrových krmív, ktorý počíta aj s využitím netradičných krmív (Kalačnjuk a Grabovenskij, 1983).

V pokuse sme sledovali úžitkovosť a bachorovú fermentáciu výkrmových býkov, ktoré denne konzumovali 2-3,5 kg koncentrovanej kŕmnej zmesi, 15-20 kg zelených šťavnatých krmív a 1-2 kg narezanej slamy. Koncentrovaná zmes obsahovala aj 20-30 % sušeného hydinového trusu a 2-3 % zeolitu. Pokusná skupina dostávala 125-175 mg monenzínu vo forme premixu v jadrovom krmive. Po 135 dňoch sme zvieratám odobrali bachorový obsah. Koncentrácie dusíkatých látok v bachorovom obsahu ukázali, že monenzín neovplyvnil úroveň amoniaku a nebielkovinového dusíka, avšak preukazne zvýšil koncentráciu celkového a bielkovinového dusíka. Pokiaľ ide o fermentáciu sacharidov, zaznamenali sme o 4 hodiny po kŕmení významné zvýšenie celkových unikavých mastných kyselín (UMK), zvýšilo sa aj molárne percento kyseliny propionovej (23,7; resp. 28,5 %) pri súčasnom, avšak štatisticky nepotvrdenom poklese kyseliny octovej a maslovej.

Zvýšenie hmotnostného prírastku za 11 mesiacov o 9,4 %

Tieto zmeny v pomere UMK sa priamo odrazili aj v znížení pomeru acetát-propionát. Energetická výťažnosť produkcie UMK v bachore (E) sa však významne zvýšila, tzn., že zvieratá, ktoré konzumovali kŕmnu dávku s monenzínom, lepšie využili energiu obsiahnutú v krmive. Lepšia energetická výťažnosť produkcie UMK, resp. konverzia energie hexóz obsiahnutých v diéte na energiu UMK, ktorú sme vypočítali na základe molárneho pomeru medzi kyselinou octovou, propionovou a maslovou (Orskov a kol., 1968) je práve dôsledkom zvýšenia podielu kyseliny propionovej. V konečnej fáze sa to prejavilo najmä na lepších prírastkoch živej hmotnosti v pokusnej skupine s monenzínom.

Ovplyvnenie biochemických ukazovateľov bachora sa kladne odrazilo aj vo zvýšení denných prírastkov živej hmotnosti (za 160 dní pokusu to bolo 713 g v kontrolnej a 800 g v pokusnej skupine). Rozdiel 87 g predstavoval zvýšenie o 12,2 %. Priemerný denný prírastok za 11 mesiacov bol však nižší (702, resp.768 g) čo predstavuje zvýšenie o 9,4 %.

Priemerné denné prírastky živej hmotnosti v jednotlivých mesiacoch výkrmu sú graficky znázornené na grafe 1 a rozdiely v priemerných denných prírastkoch sú na grafe 2. V 1. mesiaci (august) podávania monenzínu sme pozorovali istú adaptáciu zvierat na monenzín. Odrazilo sa to v stagnácii prírastkov ž.hm. a rozdiel v prírastkoch ž.hm. medzi skupinami (september) bol najmenší. Najväčšie rozdiely v priemerných prírastkoch medzi kontrolnou a pokusnou skupinou sme zaznamenali v 2.- 6. mesiaci podávania monenzínu (september - január). Najmenšie rozdiely sme zaznamenali v 7.- 11. mesiaci výkrmu (február-jún). Tieto rozdiely spočívali v zložení kŕmnej dávky, ktoré bolo závislé od sezónnej dostupnosti jednotlivých krmív. Na začiatku výkrmu v auguste, kŕmna dávka obsahovala zelené krmivo, prevažne z ďatelinových miešaniek, v septembri a októbri zelenú masu kukurice a v novembri až januári siláž dobrej akosti a kŕmnu repu. Vo februári sa na prírastkoch prejavila nižšia kvalita siláže a vzostup nastal znovu po prechode na zelené krmivo, ktoré obsahovalo strukovinové miešanky a trávne zmesky (apríl - jún). Skrmovanie kŕmnej repy v zimných mesiacoch pravdepodobne prispelo k lepšiemu využitiu živín, najmä dusíka, keďže kŕmna dávka obsahovala sušený hydinový trus a močovinu ako zdroj nebielkovinového dusíka. Pri celkovom zhodnotení pokusu môžeme konštatovať, že monenzín kladne ovplyvnil prírastky živej hmotnosti po celý čas výkrmu, ale najmä v období, keď kŕmna dávka obsahovala kvalitné objemové krmivá. Monenzín sme súčasne aplikovali ďalším 1 500 jedincom výkrmových býkov a na prepočet ekonomickej efektívnosti sme použili zvýšenie prírastkov upravené na 8 %. Rozdiel predstavoval nadprodukciu 44 ton mäsa a vysoký finančný efekt.


Graf 1: Priemerné denné prírastky živej hmotnosti v jednotlivých
mesiacoch výkrmu
Graf 2: Rozdiely priemerných denných prírastkov živej hmotnosti

Pozitívny vplyv na mladé zvieratá

V ďalších pokusoch sme použili monenzín pri prechode z mliečneho na bachorový typ trávenia. Monenzín sme aplikovali v dávke 35-65 mg na zv. a deň skupine 10 a 30 teliat so živou hmotnosťou cca 60 kg počas 82 dní. Monenzín kladne ovplyvnil fermentáciu v bachore a signifikantne zvýšil molárne % kyseliny propionovej na úkor kyseliny octovej a maslovej. Pri 10 zvieratách v prvom pokuse boli denné prírastky ž.hm 823 a 907 g, čo predstavuje zvýšenie o 10,2 % a v druhom pokuse s 30 teľatami bolo zvýšenie už iba 8,5 % pri priemerných denných prírastkoch 798 a 866 g. Použitie monenzínu pri takejto nízkej vekovej aj hmotnostnej kategórii je pomerne zriedkavé, ale naše výsledky ukázali na možnosť súčinného chemického a dietetického ovplyvňovania bachorovej fermentácie a tým aj urýchlenie nástupu bachorového typu trávenia.

Celosvetovo pozitívne výsledky

Výsledky 35 experimentov vo viacerých štátoch ukázali, že monenzín znížil spotrebu krmiva o 4 %, zvýšil prírastky hmotnosti o 5 % a výťažnosť krmiva (spotreba/ prírastok) o 9 %. Dobré výsledky s použitím monenzínu sa dosiahli pri prevažne objemových kŕmnych dávkach. Elanco Products Co. uvádza pri kŕmnych dávkach s vysokým podielom siláže zvýšenie výťažnosti krmiva o 15,4 % a pokles dennej spotreby krmiva o 9,4 %. Pri objemových diétach je zvýšenie výťažnosti o 15,3 %, zníženie spotreby krmiva o 3,1 %, ale aj významné zvýšenie prírastkov ž.hm. o 14,1 %.

V poslednom období používania monenzínu sa okrem premixu začal používať monenzín aj v novej aplikačnej forme Rumensin bolus RDD. Bolus je kovové puzdro v teflónovom obale, v ktorom je aktívna látka viazaná na kopolymér. Aplikuje sa per os do bachora a počas 150 dní uvoľňuje denne 110 mg monenzínu. Jeho podanie je vhodné hlavne zvieratám na pastve. Naše doterajšie výsledky ukázali pri podaní bolusov zvýšenie prírastkov hmotnosti do 6 %.

Záver

Záverom môžeme konštatovať, že monenzín vo väčšine prípadov kladne ovplyvnil bachorovú fermentáciu výkrmového hovädzieho dobytka, čím zvýšil energetickú hodnotu krmiva. Bolo to pravdepodobne výsledkom zvýšenia metabolizovateľnej energie v dôsledku zníženia energetických strát, najmä pri tvorbe metánu.

Napriek kladným výsledkom pri používaní monenzínu pri prežúvavcoch Európska komisia prehodnotila používanie posledných 4 antibiotík ako obvyklých a doteraz povolených rastových stimulátorov vo výžive hospodárskych zvierat a od 1.1. 2006 vydala zákaz ich používania. Ide o flavophospholipol, monenzín, salinomycín a avilamycín (Ziggers, 2002).

Použitá literatúra je k dispozícii u autorov.

Vystavené: 6.10.2009

Autori textu: MVDr. Miroslav Baran, DrSc. (SAV Košice); prof. Roman Kratsiv, DrSc. a prof. Grigoryi Kalachnyuk, DrSc. (Ľvovská národná univerzita veterinárnej medicíny S.E. Gžického, Ľvov, Ukrajina)