Logo Univerzity veterinárneho lekárstva
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
Komenského 73
041 81 Košice
e-mail: vasil@uvm.sk
 
 


Niektoré hygienické aspekty pri získavaní kvalitného mlieka

Hodnotenie kvality produkovaného mlieka vychádza z prepracovaného systému založeného hlavne na vyšetrení bazénových vzoriek, pričom nosným je obsah somatických buniek v jednom mililitri mlieka, obsah tuku a bielkovým a ďalšie ukazovatele charakterizujúce jeho kvalitu.

Pri zmenených parametroch dodávaného mlieka je súčasťou výsledku vyšetrenia aj doporučenie pre riešenie nepriaznivej situácie. Slovensko disponuje dostatočne širokou sieťou pracovísk, ktoré dokážu v tomto smere poskytnúť kvalifikované poradenstvo. I napriek vynaloženej snahe odborných pracovníkov a vypracovanému systému kontroly kvality nakupovaného mlieka vo väčšine poľnohospodárskych podnikov je malo pozornosti venované hlavne preventívnym opatreniam. Predovšetkým absentuje pravidelná a prepracované kontrola uplatňovania zavedených postupov.

V súlade s praxou uplatňovanou v krajinách EU sa naše poľnohospodárske podniky musia pri produkcii mlieka pre verejnú spotrebu riadiť Zásadami správnej výrobnej praxe a systémom HACCP. Potrebne je vychádzať z všeobecných hygienických požiadaviek na výrobu potravinárskych surovín, na manipuláciu s nimi a odovzdávanie na ďalšie spracovanie a rovnako z niektorých osobitných hygienických požiadaviek, ktoré zahŕňajú hygienu a sanitáciu prostredia pri poľnohospodárskej výrobe potravinárskych potravín, hygienu budov a zariadení na výrobu, hygienu výroby potravín, hygienu a zdravotný stav pracovníkov, hygienu skladovania a uchovávania potravín, zoohygienu chovu a výživy zvierat.

Cieľom je zabezpečenie akosti a zdravotnej neškodnosti potravín už v priebehu výroby a hlavne zamedzenie vzniku možných negatívnych dopadov ešte pred tým ako by vznikli. Uplatňovanie systému HACCP musí byť samozrejmosťou nie len v spracujúcich závodoch ale hlavne v procese prvovýroby a je to aj cesta ako zabezpečiť aby naši chovatelia dojníc a producenti mlieka boli schopný konkurencie. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na niektoré možné zdroje nebezpečenstva pri získavaní a ošetrení mlieka, ktorým je nepochybne potrebné venovať pozornosť.

Zdravotný stav a výživa dojníc - spojené nádoby

Dôležite sú kvalita a množstvo objemových krmív, ale aj spôsob, technika a podmienky kŕmenia, príprava krmív, vyrovnanosť krmnej dávky, kontrola metabolického profilu dojníc. Rovnako dôležitá je pravidelná kontrola zdravotného stavu dojníc, hlavne mliečnej žľazy, ale aj príprava dojníc na obdobie státia na sucho a samotné zasúšanie, včasná terapia v prípade ochorenia ale aj spätná kontrola účinnosti zavedenej liečby

Spôsob ustajnenia súvisí s čistotou

ustajňovacích priestorov a dojníc. Túto oblasť jee potrebne mať na pamäti už pri stavebnom riešení maštali. Od stavebného riešenia sa odvíjajú vhodne podmienky prevádzky, hlavne celková mikroklíma. Tá je ovplyvňovaná každodennými operáciami ako sú: spôsob odpratávanie hnoja (hlavne pred dojením), spôsob zakladanie steliva, prašnosť, vetranie, všeobecná čistota, ale aj denný režim a pracovný poriadok a ďalšími.

Stav a funkčnosť dojacieho zariadenia

sú veľmi významne. Dôležitá je hlavne čistota dojacieho stroja, ale aj stav ceckových násadcov, spojovacích hadíc, čistota mliečneho potrubia a spojovacích častí, výška podtlaku, čo sa dá zabezpečiť predovšetkým pravidelnou kontrolou a servisom.

Dojenie dojníc

je ovplyvňované množstvom faktorov. Snáď najvýznamnejšia je príprava vemena na dojenie, pričom pri mokrej ceste je potrebný dostatok teplej vody a nezabúdanie na dokonale osušenie vemena, dezinfekcie ceckov pred samotným dojením a následne oddojenie a posúdenie prvých strekov do hrnčeka s tmavým dnom (rozhodne sa neoddájajú na podlahu dojárne alebo stojiska). Dôležitý je aj spôsob nasadenia dojacieho stroja a dodržanie správneho času dojenia a dodojovanie (v dojárňach sa to deje automaticky), rovnako dezinfekcia ceckov do jednej minúty po vydojení do účinného dezinfekčného roztoku. Nesmie sa zabúdať na oddelené dojenie mastitídou postihnutých dojníc a oddelenie mlieka od týchto dojníc. Hlavne sa oddelene musia dojiť liečené dojnice. Častou príčinou kontaminácie ceckov a mlieka je neumytie a následná dezinfekcia ceckových násadcov, ktoré spadli v priebehu dojenia. Ak má hygienický program fungovať musí byť materiálne zabezpečený vrátane personálneho vybavenie dojičov u ktorých sa predpokladá kontinuálne vzdelávanie v danej oblasti.

Po vydojení dojnice je dôležite aby sme z mliekom naložili v zmysle bežných technologických postupov, zabezpečili jeho filtráciu, bezpečnú prepravu do chladiacich tankov v mliečnici a schladili ho na požadovanú teplotu.

Stavebné riešenie mliečnice a umyvárne

musí byť riešene tak aby umožňovalo dodržať celkovú hygienu. Dôležite je by boli vybavené určeným druhom uschovných nádrži s dostatočnou kapacitou a účinnosťou chladenia a miešania mlieka. Rovnako sa nesmie zabúdať na dezinfekciu a udržiavanie ceckových násadcov, hadíc dojacieho stroja medzi dojeniami. Významné je zabezpečenie teplej a studenej vody predovšetkým pri dojení a čistení dojacieho zariadenia. Ďalej je dôležité dostatočne vetranie týchto priestorov a príjazdová komunikácia pre prepravne cisterny. Čo sa týka vody a jej kvality tak zdroj vody musí byť zdravotne bezpečný a z daného hľadiska pravidelne kontrolovaný.

Medzi dojeniami je dôležite zabezpečiť čistenie a dezinfekciu dojacieho zariadenia, pričom pre tento účel musíme zabezpečiť dostatok čistiacich a dezinfekčných prostriedkov. Dôležite je viesť ich evidencia, dodržať exspiračnú dobu, vhodne ich skladovať. Striedanie používania kyslých a zásaditých prostriedkov v správnych koncentráciách, dobu a spôsob cirkulácie zväčša určí výrobca dojacieho zariadenia, ktorý zabezpečí aj školenie pracovníkov v smere vykonávaní jeho sanitácie.

Odrazom dodržania vyššie menovaných opatrení je kvalita produkovaného mlieka, ktorú kontroluje odberateľ. Dobrý chovateľ si kvalitu mlieka kontroluje aj mimo pravidelných odberov vzoriek odberateľom, pričom využíva výsledky z kontroly úžitkovosti chovaného stáda a porovnáva počet somatických buniek v individuálnych a v bazénových vzorkách a vedie si o tom evidenciu.

Dotkli sme sa takmer všetkých oblasti, ktoré ovplyvňujú kvalitu a zdravotnú bezpečnosť mlieka v prvovýrobe. Je zložité povedať, ktorá z uvedených oblasti je najdôležitejšia nakoľko všetky do seba zapadajú a organicky na seba nadväzujú.

Pokúsili sme sa zhrnúť výsledky za ostatných 8 rokov v 32 objektoch zameraných na produkciu mlieka s klasickým spôsobom prvovýroby mlieka a väznom ustajnení dojníc. Sledovanie sme zamerali na hygienu ustajnenia, čistenie a dezinfekciu dojacieho zariadenia (požívanie čistiacich a dezinfekčných prostriedkov, striedanie dezinfekčných prostriedkov, správnosť používanej koncentrácie a ich kontrolu, sledovala sa doba cirkulácie), uplatňovanie hygienického programu dojenia (správnosť postupu, používanie teplej vody na umývanie, posúdenie prvých strekov mlieka, doba dojenia, dodojovanie, ponáranie koncov ceckov po vydojení), evidenciu mastitídnych dojníc, uplatňovanie preventívnych a tlmiacich protimastitídnych opatrení.

Výsledky monitoringu

Hygiena ustajnenia vyhovovala z 32 sledovaných objektoch iba v 22, pričom ostatných 10 vykazovalo nedostatky hlavne v oblasti odstraňovania hnoja a podstielania, naviac v 2 podnikoch sa pre podstielanie používalo nevhodne stelivo (piliny).

S úrovňou čistenia a dezinfekcie dojacieho zariadenia je možné pri sumarizovaní výsledkov vysloviť úplnú spokojnosť len v 16 objektoch. Správne požívanie čistiacich a dezinfekčných prostriedkov sme zistili v 15 objektoch, keď ostatných 17 objektoch robilo v tejto oblasti chyby a to hlavne v nedržaní doby cirkulácie, ktorá bola buď kratšia alebo dlhšia ako 20 - 30 minút, resp. teplota sanitačného roztoku bola nižšia ako 40 oC (všeobecne sa pohybovala medzi 35 - 65 oC). Striedanie dezinfekčných prostriedkov sa vykonávali vo všetkých sledovaných objektoch, pričom aj v tejto oblasti boli chyby. Čo je podstatné vo všetkých objektoch sme nezaznamenali problém s množstvom teplej vody, avšak horšie to bolo už s jej používaním nakoľko spotreba teplej vody pod 3 litre na dojnicu ( norma udáva dennú spotrebu na dojnicu 3 - 5 l teplej vody) bola v 5 objektoch. Z 32 sledovaných objektoch v 6 sme zistili nesprávnu voľbu koncentrácií dezinfekčných prostriedkov. Kontrola používanej koncentrácie sanitačných prostriedkov sa nevykonávala exaktne nikde.

Hygienický program dojenia sa uplatňoval vo všetkých sledovaných objektoch.

Dodržiavanie správneho postupu sme zistili v 27 objektoch i napriek tomu, že nie všetky operácie boli vykonané úplne správne. Pri uplatňovaný hygienického programu dojenia sa vyskytovali najčastejšie tieto chyby: na umývanie sa používala nie stále dostatočne teplá voda, posúdenie prvých strekov mlieka sa vôbec nevykonávalo v 7 sledovaných objektoch, doba dojenia bola v niektorých prípadoch dlhá (v 4 objektoch sa dodojovanie vykonávalo vyložene nesprávne a je možné povedať, že dojnice sa dojili naprázdno), ponáranie koncov ceckov po vydojení bolo snáď najväčším nedostatkom (len v 12 objektoch ho vykonávali správne, v 5 ho nevykonávalo vôbec, a v 15 objektoch ho robili nesprávne). Najčastejším nedostatkom bolo používanie nesprávnych koncentrácií dezinfekčného roztoku.

Dojníce postihnuté mastitídou evidovali v 25 podnikoch správne v 7 podnikoch sa evidencia viedla náhodile, resp. nedôsledne. Bez správnej a dôslednej evidencie týchto dojníc nie možné systematické a správne uplatnenie preventívnych a tlmiacich protimastitídnych opatrení. Uplatňovanie preventívnych a tlmiacich protimastitídnych opatrení na základe vypracovaného protimastitídneho programu sa vykonávalo v 27 z 32 sledovaných poľnohospodárskych podnikov. Základom úspešného protimastitídneho programu je spoľahlivá diagnostika, dôkladná hygiena dojenia a prostredia, výborný stav dojacej techniky a jej hygiena, nepretržité uplatňovanie tlmiacich opatrení: rýchlej liečby klinických foriem mastitíd počas laktácie, nepretržité uplatňovanie neselektívneho ošetrenia mliečnej žľazy dojníc antibiotikami pri poslednom dojení v laktácií.

Komplex protimastitídných metód

Pre úplnosť si pripomeňme, že komplex protimastitídných metód tvoria dve skupiny opatrení, ktoré dokážu priaznivo ovplyvniť hladinu premorenia mastitídami.

Prvú skupinu tvoria opatrenia zmerané na obmedzenie možnosti šírenia sa infekcie na zdravé dojnice a sú to:

  1. Biotechnická kontrola zameraná na odstránenie všetkých nepriaznivých faktorov vonkajšieho prostredia vrátane nepriaznivej funkcie dojacieho stroja.
  2. Hygienický program dojenia vrátane ponárania ceckov hneď po vydojení mliečnej žľazy do účinného dezinfekčného roztoku.
  3. Podpora nešpecifických a špecifických obranných mechanizmov mliečnej žľazy dojníc voči intramammárnej infekcii (napr. cestou vakcinácie).

Celá táto skupina až na bod 3 ( podpora obraných mechanizmov voči infekcii vemena) spadá do kompetencie farmára. Základnou podmienkou účinnosti týchto preventívnych opatrení je ich nepretržité uplatňovanie. Hladina premorenia je nimi zreteľne priaznivo ovplyvnená až pod dlhšom čase (mesiace, resp. roky), pričom ale sú rozhodujúcim činiteľom pri trvalom udržiavaní nízkych hladín premorenia infekčnými mastitídami.

Druhú skupinu tvoria opatrenia skracujúce priemernú dĺžku trvania infekčného procesu u dojníc postihnutých mastitídou a tvoria ju:

  1. Antibiotická liečba mastitíd počas laktácie a v zasušení
  2. Vyraďovanie dojníc, ktoré v stáde pôsobia ako permanentný zdroj infekcie.

Táto skupina opatrení spadá do kompetencie veterinárneho lekára. Hladina premorenia mastiídami je týmito opatreniami výrazne priaznivo ovplyvnená okamžite (napr. pri vyradení infikovaných dojníc), resp. v priebehu krátkej doby (tj. dní, alebo týždňov - hlavne pri terapii v čase laktácie). Účinnosť týchto opatrení pri dlhšom udržiavaní nízkych hladín premorenia mastitídami je len v súčinnosti s opatreniami zameranými na obmedzenie šírenia sa nových infekcií na zdravé dojnice v chove.

Je potrebné tiež vedieť, že s transformáciou poľnohospodárstva vznikli nové chovateľské podmienky aj v chove dojníc a s nimi aj kvalitatívne nové epizootologicko-zoohygienické väzby, preto venovanie zvýšenej pozornosti dôkladnému a správnemu vykonávaniu sanitácie v poľnohospodárskej prvovýrobe nadobúda na význame aj z dôvodu chorobnosti zvierat a možnej kontaminácie vonkajšieho prostredia multirezistentnými patogénnymi baktériami nebezpečnými pre človeka. Pri chove hovädzieho dobytka je udržanie zdravia jedným z limitujúcich faktorov úžitkovosti a produkcie kvalitného mlieka.

Dodržanie zoohygienických pravidiel tiež úzko súvisí s chorobnosťou dojníc a so zamedzením ohrozenia životného prostredia.

Poďakovanie

Táto práca bola podporovaná projektom APVV-0629-07, projektom VEGA1/0384/08 a projektom APVT-20-025604

Literatúra je k dispozícii u autora.

Vystavené: 17.7.2009

Autor textu: doc. MVDr. Milan Vasiľ, CSc.