Logo VUZV Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA

Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122
E-mail: tongel@vuzv.sk
 

Mastitída - zlodej mlieka

Mastitída je jedno z najzávažnejších ochorení v chove dojníc. Znižuje nielen produkciu mlieka, ale aj jeho kvalitu. Pre názornosť uvádzame tabuľku, ktorá ukazuje o koľko sa zníži nádoj mlieka v litroch a aké bude percento chorých dojníc v stáde v závislosti na PBS (počet somatických buniek v jednom mililitri mlieka v chladiacom tanku). Hodnoty v tabuľke sú značne zaokrúhlené, aby sa dobre pamätali.

PSB v chladiacom tanku

Priemerná strata mlieka v litroch za laktáciu

Percento chorých dojníc v stáde

100 000

200 000

300 000

400 000

500 000

100

200

300

400

500

10

20

30

40

50

Ak mliekáreň oznámi chovateľovi, že zistila vo vykúpenom mlieku PSB 350 000 (v 1 ml mlieka), potom pomocou interpolácie hodnôt v tabuľke zistíme, že napríklad v stáde sto dojníc môže byť chorých až 35 dojníc (35%) a chovateľ stráca ročne 350 litrov mlieka na dojnicu. Ak to teda prepočítame na sto dojníc, potom pri cene 10 Sk za liter mlieka vychádza strata v produkcii mlieka 350 000 Sk (350 x 100 x10). Ak je v stáde napríklad 500 dojníc, potom táto strata bude 5 násobná, čo bude 750 000 Sk, a to hovoríme o chovateľovi, ktorý sa domnieva, že produkuje kvalitné mlieko. V prípade, že sa u spomínaného chovateľ rozšíri v stáde mastitída (čo sa môže ľahko stať napríklad výmenou jedného dojiča, ktorého dostatočne nezaškolil), potom sa môže situácia v priebehu niekoľkých mesiacov dramaticky zmeniť. Predpokladajme, že sa PSB zvýši na hodnotu 700 000 čo je dvojnásobok pôvodne uvažovanej hodnoty. Z tabuľky nám plynie hodnota straty pre stádo 500 dojníc 3 500 000 Sk, čo je logicky dvojnásobná hodnota oproti predchádzajúcej. Okrem spomínanej straty chovateľovi hrozí, že mu mliekáreň mlieko odmietne vykúpiť, alebo mu dá napríklad za liter mlieka iba 3 Sk, čím sa jeho strata zvýši na niekoľko desiatok miliónov. V prípade, že neurobí okamžité opatrenia, je vysoko pravdepodobné, že v krátkom čase skrachuje.

Vykreslili sme scenár, ktorý sa môže ľahko prihodiť hociktorému chovateľovi dojníc, ktorý ”zaspí na vavrínoch”. S takýmito prípadmi sme sa v praxi už niekoľkokrát stretli. Chovateľ prišiel za nami až vtedy, keď už naozaj nevedel, čo má robiť a mliekareň mu pohrozila, že o mesiac mu už mlieko nevykúpi.

Scenár záchrany

V prípade načrtnutého katastrofického scenára  záchrana chovateľa si vyžiada nemalé prostriedky. Prvé, čo musí chovateľ urobiť, je vylúčiť z dodávky mlieko dojníc, ktoré majú najvyšší PSB. Podľa výsledkov od plemenárov je niekedy možné určiť dojnice s chronickými mastitídami. Niekedy to však možné nie je, a potom sa musí chovateľ spoľahnúť na vlastné analýzy. V prvom rade je potrebné urobiť všetkým dojniciam NK test. Pozitívnym dojniciam odobrať vzorky mlieka na PSB. V prípade PSB nad 1 milión testy zopakovať. Po potvrdení vysokého PSB dojnice separovať do osobitnej skupiny a dojiť samostatne až po podojení zdravých dojníc. Po takomto zásahu by sa PSB mohlo dostať na požadovanú hodnotu, ale znamená to vylúčiť z dojenia 5 až 10 percent dojníc. Týmto však k spomínaným 3 500 000 Sk pribudne ďalšia strata 10 000 Sk za deň, ktorá vznikne napríklad vylúčením mlieka z dodávky od 50 dojníc. Tieto dojnice budeme musieť separovať pravdepodobne až do konca laktácie, takže mu za rok vznikne dodatočná strata 3 500 000 Sk. Chovateľ bude takto strácať približne 7 000 000 ročne. Tieto straty nemusia vzniknúť v prípade, že si je chovateľ vedomý všetkých kritických bodov v produkcii mlieka. Jedným z takýchto bodov je dojič. Možno tvrdiť, že dojič je často tým najdôležitejším faktorom v šírení mastitíd v stáde. Toto si väčšina chovateľov dojníc neuvedomuje.

V mliekárensky vyspelých štátoch si túto skutočnosť už dávno uvedomili a do tréningu a vzdelávania dojičov a ošetrovateľov investujú s vedomím mnohonásobnej návratnosti. Najlepšie na tom je zrejme Nový Zéland, kde si priamo chovatelia dojníc vytvorili školiace a tréningové centrum. Toto centrum pracuje už niekoľko rokov. Za ten čas sa priemerná hodnota PSB znížila na rekordnú úroveň pod magickú hranicu 100 000. Ostatné mliekárenské štáty sa po vzore Nového Zélandu snažia o to isté a postupne sa dostávajú pod hranicu 200 000 a niektoré už aj pod hranicu 150 000. Pred niekoľkými rokmi o niečom takom si nik nedovolil ani len snívať. Avšak práve intenzívnou osvetou medzi farmármi a v dôsledku rôznych prémií sa kvalita mlieka v týchto štátoch rapídne zlepšuje. Na Slovensku zrejme ešte dlhšie potrvá, kým si to chovatelia uvedomia a pokúsia sa cez svoje zväzy urobiť niečo podobné.

Napríklad, v samotných USA, kde majú priemerné PSB okolo 300 000, vypočítali, že v dôsledku výskytu mastitíd vzniká strata 2 miliardy US dolárov ročne. U nás je táto strata približne 1 miliarda Sk ročne. V USA majú centrum pre školenia farmárov na štátnej univerzite vo Wisconsine a stovky regionálnych poradcov, tréningových centier, rôzne príručky a videá (aj v španelčine). V USA najväčším problémom sú mexikánci, ktorí pracujú ako dojiči. Nevedia však anglicky, a tak je ťažké sa s nimi dohovoriť, a nie ich ešte školiť. Okrem toho sú často negramotní alebo s minimálnym vzdelaním. Z týchto dôvodov si mnohí manageri na veľkých farmách v Kalifornii začínajú uvedomovať, že i napriek tomu, že pracovníci z Mexika sú veľmi lacnou pracovnou silou, sa mnohokrát neoplatia. Priemerné PSB v južných štátoch USA sa pohybuje v lete nad 500 000. V USA je norma pre PSB do 750 000 v dôsledku silného lobingu veľkoproducentov mlieka z južný štátov. Mnohé mliekárenské organizácie ale najmä NMC (National Mastitis Council - národná rada pre mastitídu) si uvedomujú nevýhodu takejto normy, nakoľko im bráni vyvážať mliečne výrobky do EU, kvôli nižšej hraničnej hodnote pre PSB (400 000). Niekoľko rokov sa snažia o jej zníženie na úroveň, aká je v EU. Argumentujú  tým, že pri PSB v celkovom nádoji (v chladiacom tanku) s hodnotou 750 000 môže byť infikovaná každá jedna dojnica v stáde. Pýtajú sa, dokedy bude spotrebiteľ tolerovať producentom tento stav, keď v iných krajinách to tak nie je.

Prevencia mastitíd

Najdôležitejšou úlohou v boji s mastitídami je prevencia. Proti mastitíde sa nedá bojovať liečením chorých dojní počas laktácie, ako sa veľká časť chovateľov domnieva, ale iba tým, že zabránime, aby sa v stáde šírila. Mastitídu nie je možné eliminovať v stáde úplne, ale ju iba udržovať na čo najnižšej úrovni. Poznáme totiž dva druhy mastitíd: infekčnú a environmentálnu. Infekčná mastitída sa šíri najmä pri dojení prenosom infekčných baktérií prostredníctvom dojacieho zariadenia. Neinfekčná vzniká v dôsledku zlej hygieny ustajnenia. Infekčnú mastitídu môžeme potláčať predovšetkým tak, že:

  • choré dojnice dojíme ako posledné,
  • robíme dôsledne dezinfekciu ceckov po dojení,
  • každú dojnicu utierame osobitou utierkou (neutierame jednou handrou viac dojníc),
  • paušálne liečime dojnice počas státia na sucho.

Výskyt environmentálnej mastitídy možno znížiť tak, že:

  • udržujeme maximálnu čistotu v ustajňovacích priestoroch,
  • používame suchú hygienu pri dojení (vemeno utrieme suchou utierkou, v prípade silne znečisteného vemena utrieme cecky mokrou utierkou a dôkladne vyutierame),
  • zabránime ľahnutiu dojníc tesne po dojení,
  • v prípade vysokého výskytu environmentálnych mastitíd aplikujeme dezinfekciu ceckov pred dojením.

Je potrebné si uvedomiť, že mastitída môže vzniknúť iba tak, že sa dostanú baktérie do vemena. Do vemena sa však môžu dostať výlučne (99.9 %) cez otvor v cecku (ceckový kanálik). Ak sa majú cez neho dostať, tak sa musia najprv dostať na povrch cecku. Tomu sa musíme v prvom rade snažiť zabrániť. Baktérie sa na povrch cecku môžu dostať jednak z podstielky, ale aj z ceckovej nástrčky dojacieho zariadenia. Je zrejmé, že nie je možné úplne zabrániť tomu, aby sa baktérie na povrch cecku dostali, ale môžeme ich množstvo značne znížiť. Taktiež je potrebné baktériám, ktoré sa na cecku už nachádzajú, znemožniť preniknúť do vemena. Najväčšiu šancu dostávajú počas dojenia, keď sa vyskytne takzvané mokré dojenie (nedostatočne utreté cecky). V takom prípade sa cecková nástrčka šmýka hore-dole po cecku a vytvára turbulencie mlieka v blízkosti ceckového otvoru. Na konci dojenia potom vznikajú spätné nárazy mlieka do ceckového kanálika, čo napomáha strhávaniu baktérií z povrchu cecku a ceckovej nástrčky a následnému vtláčaniu mlieka do vemena. Treba si uvedomiť, že už 5 životaschopných baktérií, ktorým sa podarí preniknúť do vemena dokáže vyvolať mastitídu.

Druhý spôsob, ako sa môžu baktérie dostať do vemena, je tesne po dojení, keď je ceckový kanálik čiastočne pootvorený (približne hodinu). Baktérie, ktoré sa dostali do blízkosti ceckového otvoru z ceckovej gumy, na ktorú sa dostali pri dojení chorej dojnice, majú mimoriadnu možnosť dostať sa do vemena (jedna chorá dojnica dokáže infikovať pomocou ceckových gúm až päť ďalších dojníc dojených bezprostredne po nej). Z tohto dôvodu je potrebné robiť dôslednú dezinfekciu ceckov po dojení. Nanesením dezinfekčného roztoku na povrch cecku sa baktérie zničia a v ústí ceckového kanálika sa vytvorí kvapôčka, ktorá ho uzavrie. Často je kvapôčka vtiahnutá do ceckového kanálika, čím sa tento vydezinfikuje. Takto je možné podstatne zabrániť prieniku infekcie do vemena. V svetovej literatúre sa uvádza, že dezinfekcia ceckov po dojení redukuje prenos infekcie až o 50 %.

Ak si však dojnica ľahne do znečistenej podstielky tesne po dojení, môže vzniknúť environmentálna mastitída. Dezinfekčný prostriedok síce zlikviduje infekčné baktérie, ale jeho účinok v znečistenej podstielke rýchle klesá. V tomto štádiu dostávajú šancu baktérie, ktoré sa nachádzajú v podstielke. Bolo zistené, že v znečistenej podstielke sa nachádza niekoľko miliárd rôznych baktérií v 1 mililitri (1 cm3). Z tohto dôvodu sa snažíme dojnice kŕmiť tesne po dojení a nie pred ním. Takto prinútime dojnice po dojení, aby si neľahli. Pri väznom ustajnení je vhodné tesne po dojení odpratať výkaly spod dojníc, aby si do nich neľahli.

Často dostávame otázku, ako vplýva výživa na vznik mastitíd. Stretávame sa z názormi, že mastitídy vznikajú zo zlého krmiva. Je potrebné zdôrazniť, že kvalita krmiva nemá priamy vplyv na vznik a šírenie mastitíd. Nekvalitná, alebo nevybalansovaná výživa spôsobuje metabolické poruchy v organizme dojnice, čo sa následne môže prejaviť v celkovo zlom zdravotnom stave dojníc a v oslabení ich imunitného systému. V dôsledku oslabenia imunitného systému potom vznikajú rôzne ochorenia. Taktiež sa znižuje odolnosť dojníc voči baktériám, ktorým sa podarí preniknúť do vemena dojnice. Tieto sa potom oveľa ľahšie vo vemene množia a vyvolávajú klinické a subklinické mastitídy.

Ďalším omylom je názor, že mastitída je ochorenie, ktoré sa prejavuje viditeľným zápalom vemena (opuch vemena, vločky v mlieku, takzvaný ”syr” v mlieku alebo krv), ale to je len jedna dvadsatina alebo až štyridsatina všetkých ochorení v ich stáde. Väčšina mastitíd sa totiž nachádza v svojom skrytom štádiu – v subklinickej forme. Subklinické mastitídy je možné zistiť iba na základe bakteriologického vyšetrenia a tiež pomocou vyšetrenia na PSB v mlieku. Tieto vyšetrenia sú však finančne a časovo náročné a preto sa využívajú zriedkavo (PSB raz do mesiaca aj to iba zo spoločného mlieka). Environmentálne mastitídy trvajú v priemere iba 10 dní, čo spôsobuje nemožnosť liečenia mastitíd na základe mesačných výsledkov. Okrem toho liečenie väčšiny mastitíd je značne neúčinné, predovšetkým, keď sa liečia v pozdnom štádiu. Pri nasadení antibiotík sa klinické príznaky ochorenia potlačia, ale choroba ostane naďalej v svojom skrytom štádiu a veľmi často po troch až piatich týždňoch znova prepukne do klinického štádia. Takto sa stáva, že jedna dojnica musí byť liečená i niekoľkokrát počas jednej laktácie.

Z tohto dôvodu by bolo vhodné mať prehľad o PSB všetkých dojníc minimálne raz do týždňa, a to z každej štvrtky. Toto je však z finančného, ale aj časového hľadiska nereálne.

Len priame finančné náklady na vzorky za jeden mesiac by pri 500 kusovom stáde boli približne 64 000 Sk a to nepočítame množstvo námahy na odobratie 8 000 vzoriek mesačne. (500 dojníc x 4 štvrtky x 4 odbery x 8 Sk za vzorku). Existuje však prístroj, ktorým je možné monitorovať mastitídy v stáde dojníc počas celej laktácie. Prístroj sa nazýva REM test (Rýchly elektronický test na mastitídu). Pred dojením dojič oddojí prvé tri, štyri streky mlieka z každej štvrtky vemena zvlášť a naleje ich do príslušných komôrok v prístroji. Po zaplnení všetkých štyroch komôrok mliekom zatlačí na prístroji tlačidlo a prístroj po štyroch sekundách ukáže, ktorá štvrtka je podozrivá na mastitídu. Po odmeraní sa mlieko jednoducho vyleje z prístroja a je možné okamžite testovať ďalšiu dojnicu. Prístroj si pamätá všetky namerané hodnoty, takže po ukončení dojenia si ich zootechnik prehrá do počítača, kde sa spracujú vo forme tabuľky. Údaje mu potom slúžia na včasné liečenie nových ochorení počas laktácie, na separáciu chorých dojníc, ale hlavne pre sledovanie stavu mastitíd v stáde dojníc.

Ak chceme bojovať proti mastitídam, musíme o nich predovšetkým vedieť. Musíme vedieť, koľko dojníc je v stáde chorých a aký je priebeh ochorenia. Toto všetko nám umožňuje REM test. My tento prístroj využívame už niekoľko rokov pri našej poradenskej činnosti. Hodnota prístroja sa chovateľovi zaplatí v priebehu 6 mesiacov. REM test je vhodný pre stádo od 100 do 200 dojníc. V prípade väčšieho stáda je možné zakúpiť i viac prístrojov.

Práca s REM testom

Vystavené: 18.2. 2005

Autori textu: Ing. Peter Tongeľ, CSc., Prof. Ing. Štefan Mihina, PhD.