Logo Štátny veterinárny a potravinový ústav
Štátny veterinárny a potravinový ústav, Dolný Kubín
Janoškova 1611/58
026 01 Dolný Kubín
e-mail: cuvalova@svpudk.sk
 
 


Mastitídy prežúvavcov - význam a výskyt, diagnostika, prevencia a tlmenie

Mastitídy prežúvavcov sú jedným z ekonomicky najzávažnejších ochorení vyskytujúcich sa u prežúvavcov, pričom napr. v chovoch dojníc sa celosvetovo podieľajú na ekonomických stratách až 30% (Tripathy, 2000; Gonzalo a kol., 2002; Vasiľ, 2009). Mastitídy znižujú nielen množstvo produkovaného mlieka, ale aj jeho kvalitu a preto sú často dôvodom pre vyradenie dojníc z ďalšieho chovu. Mastitídy nepriaznivo ovplyvňujú hygienické, biologické a nutričné parametre produkovaného mlieka, čím negatívne vplývajú na jeho spracovanie v mliekárenskom priemysle (Burdová, 2001; da Silva a kol., 2005).

Vo všeobecnosti mastitídy rozdeľujeme na:

  • infekčné (vyvolané baktériami Streptococcus agalactiae a Staphylococcus aureus), ktoré sa šíria z dojnice na dojnicu pri dojení prostredníctvom dojacieho stroja,
  • neinfekčné, vyvolané patogénnymi baktériami, ktoré dlhodobo prežívajú vo vonkajšom prostredí a v dôsledku zlej hygieny chovného prostredia sa pomnožia a následne infikujú dojnicu. Bežne sa označujú termínom "environmentálne" mastitídy (Vasiľ, 2000, Vasiľ, 2007)

K infekcii mliečnej žľazy prežúvavcov patogénnymi baktériami dochádza najčastejšie ich prienikom z povrchu cecka (kontaminujú ho), následne preniknú cez ceckový kanálik do mliečnej žľazy (penetrujú cez ňu) kde sa pomnožia (kolonizujú ju), a v dôsledku produkcie toxických metabolitov vyvolajú zápalový proces. Všetky baktérie patogénne pre mliečnu žľazu (až na klasické nákazy, napr. tuberkulóza, brucelóza, aktinomykóza a ďalšie) mliečnu žľazu infikujú cez otvor v cecku (ceckový kanálik) (Vasiľ, 2004). Baktérie sa na povrch cecku dostávajú predovšetkým z podstielky a iných častí chovateľského prostredia, alebo z kontaminovaného resp. z nedostatočne dezinfikovaného dojacieho stroja. Nie je možné úplne zabrániť, aby sa baktérie na povrch cecku nedostali, ale je možné ich množstvo znížiť, a to komplexným prístupom k chovu dojníc, resp. oviec. Preto je potrebné v čase medzi dojeniami zabezpečiť dobrú hygienu ustajňovacích priestorov a v čase dojenia dôsledne uplatňovať hygienický program dojenia (Burdová a kol., 1998). Hygienický program dojenia realizujeme tak, že každej dojnici pred dojením dôkladne umyjeme vemeno a osušíme ho utierkou zmáčanou v dezinfekčnom roztoku. Oddojíme prvých šesť strekov mlieka do hrnčeka s tmavým dnom a senzoricky posúdime. Následne nasadíme dojací stroj, vydojíme dojnicu a do cca jednej minúty ponoríme konce ceckov do účinného dezinfekčného roztoku (Burdová a kol., 2007; Vasiľ a kol., 2007) V prípade, že sa zanedbá toaleta vemena (napr. pri mokrom dojení sú to nedostatočne utreté cecky) je vysoká pravdepodobnosť jeho kontaminácie bakteriálnymi zárodkami. Dôležité je dojiť dojnicu správne fungujúcim dojacím strojom. Pri nesprávne fungujúcom stroji dochádza počas dojenia k šmýkaniu ceckovej nástrčky po cecku, čo spôsobuje turbulenciu mlieka v blízkosti ceckového otvoru. Na konci dojenia je mlieko spätne vtláčané do ceckovej komory cez ceckový kanálik, čo napomáha preniknutiu baktérií z povrchu cecku a ceckovej nástrčky do vemena. Baktérie, ktoré sa dostali do blízkosti ceckového otvoru z ceckovej gumy pri dojení chorej dojnice, majú možnosť dostať sa do vemena (jedna chorá dojnica dokáže infikovať pomocou ceckových gúm až päť ďalších dojníc dojených bezprostredne po nej). Z tohto dôvodu je potrebné robiť dôslednú dezinfekciu ceckov po dojení. Ceckový kanálik sa uzatvára až do 2 hodín od skončenia dojenia, preto je potrebné ihneď po skončení dojenia, keď je ešte vo vemene podtlak, ponoriť konce ceckov do účinného dezinfekčného roztoku. V dôsledku podtlaku vo vemene je kvapôčka dezinfekčného roztoku vtiahnutá do ceckového kanálika, čím sa dezinfikuje priestor kanálika a následne sa zabráni prenikaniu baktérií do vemena medzi dojeniami. Preto by mali byť dojnice kŕmené až po dojení, aby si najbližšie 2 hodiny neľahli, a tak nekontaminovali hrot cecku. V svetovej literatúre sa uvádza, že dezinfekcia ceckov po dojení redukuje prenos infekcie až o viac ako 50 % (Pyörälä, 2003; Vasiľ, 2004; Durel a kol. 2008).

Najdôležitejšou úlohou v boji s mastitídami prežúvavcov je prevencia. Proti mastitídam sa nedá bojovať iba liečením chorých dojníc počas laktácie, ako sa veľká časť chovateľov domnieva. Najúčinnejší spôsob je prevencia, keď sa vhodnými opatreniami zabráni, aby vôbec vznikla a sa v stáde nešírila. Mastitídy nie je možné eliminovať v stáde úplne, ale je ich možné udržať na čo najnižšej úrovni.

Prevencia a terapia mastitíd

Maximálnu produkciu mlieka môžeme dosiahnuť len v stáde dojníc (resp. oviec) s minimálnym výskytom mastitíd. Mastitídy sa v chovoch prežúvavcov budú vyskytovať stále, ale je dôležite udržať ich výskyt na minimálnej úrovni, čo v chove dojníc znamená pod úrovňou 5 %. Najefektívnejším spôsobom je prevencia. Z tohto pohľadu je dôležité dôsledne uplatňovať:

  • hygienický program dojenia, kde je dôležitá najmä "laická" diagnostika vykonaná dojičmi (pred vlastným dojením dojič posúdi, či nie sú zmeny na vemene a sleduje prípadnú zmenu vzhľadu mlieka v prvých strekoch z jednotlivých ceckov oproti tmavej podložke), dezinfekcia a čistota mliečnej žľazy pred a po dojení, rovnako aj zakončenie dojenia ponorením koncov ceckov do účinného dezinfekčného roztoku
  • kontrola funkčnosti dojacieho stroja vykonaná v štvrťročných intervaloch
  • mesačne, resp. najmenej 1x štvrťročne vyšetriť celé stádo dojacich kráv Mastitis testom - NK test
  • kontrolu výskytu subklinických mastitíd, prostredníctvom stanovenia počtu somatických buniek (PSB) v mlieku (t.j. bazénové vzorky na PSB v mlieku vyšetriť 2-3x mesačne ) a v prípade vysokého obsahu (PSB < 400000.ml-1) komplexne vyšetriť každú dojnicu a prijať opatrenia

Terapia mastitíd patrí k tlmiacim opatreniam a je dôležitým prostriedkom redukcie výskytu mastitíd v stáde veľkých aj malých prežúvavcov. Klinicky zjavné mastitídy sa musia liečiť okamžite. Pri vysokom výskyte subklinických mastitíd, ktoré sú často sprevádzané výskytom subakútnych a akútnych mastitíd, je potrebné vyšetriť každú dojnicu (resp. ovcu) komplexne (vemeno klinicky, mlieko NK-testom a odobrať vzorku na mikrobiologické vyšetrenie). Dôležité je aby liečená dojnica bola dojená do zvláštnej nádoby a zaradená do chovu ako zdravé vyliečené zviera, čo znamená až po mikrobiologickej kontrole účinnosti terapie (vyšetrením odobratej vzorky mlieka). Jedným z faktorov zabezpečujúcim úspešnosť terapie mastitíd je včasné zahájenie liečby a použitie antimikrobiálneho prípravku podľa návodu výrobcu voleného na základe antimikrobiálneho profilu pôvodcu. Pri antibiotickej liečbe dojníc je dôležité dôsledne dodržiavať ochranné lehoty (Vasiľ a kol., 2009).

Dôležitým preventívnym a zároveň tlmiacim opatrením pri redukcii výskytu mastitíd v chove dojníc je ošetrenie každej dojnice po poslednom dojení antibiotickým intramamárnym prípravkom, použitým podľa návodu výrobcu a voleným podľa výsledku antibiogramu patogénov mliečnej žľazy vyskytujúcich sa v chove v predchádzajúcom období. Celkové podávanie antimikrobiálnych látok je doporučované pri perakútnych a akútnych mastitídach, ktoré sú doprevádzané poškodením celkového zdravotného stavu a to vždy v kombinácii s lokálnou intramamárnou terapiou aplikovanou do postihnutej štvrťky.

Nakoľko mastitídy prežúvavcov sú z 95% vyvolané mikrobiologickým agens (ako etiologický pôvodca mastitíd je udávaných až 130 druhov mikroorganizmov), dôležité je, aby sme zistili skutočného pôvodcu (Vasiľ a kol., 2010). V praxi to znamená odobratie vzorky mlieka od postihnutej dojnice a jej zaslanie na mikrobiologické vyšetrenie. Pri tomto dôležitom úkone sa robí množstvo chýb, a preto je dôležite osvojiť si správny spôsob odobratia a doručenia. Od spôsobu odberu vzoriek mlieka, rýchlosti transportu a stavu, v akom sa vzorky dostanú do laboratória, závisí úspešnosť výsledku laboratórneho vyšetrenia.

Zásady správneho aseptického odberu mlieka pre vyšetrenie vzoriek na infekčné mastitídy

Aby sa znížila možnosť kontaminácie vzoriek mlieka je nutné pri odbere dodržiavať nasledujúci postup:

  • vemeno a cecky sa najprv umyjú vlažnou vodou a dôkladne sa osušia. Pri nedostatočne suchom vemene voda steká po koži vemena a ceckov a kontaminuje vzorky mlieka
  • prvé streky mlieka sa oddoja do zvláštnej nádoby. Z ceckového kanála sa tak odstráni značné množstvo saprofytických baktérií, ktoré by mohli kontaminovali vzorku mlieka
  • hroty ceckov a vonkajší otvor ceckového kanáliku sa dôkladne dezinfikujú papierovou vatou /skrutkovitým pohybom/ namočenou v dezinfekčnom roztoku (najlepšie v 70% benzínalkohole). Aby sa zabránilo kontaminácii hrotov ceckov dezinfikujú sa najprv cecky na odľahlej strane, potom na strane priľahlej
  • odber vzoriek sa má uskutočniť asepticky do sterilných skúmaviek v opačnom slede ako dezinfekcia. To znamená najprv zo štvrtí priľahlých a potom zo štvrtiek od pracovníka odľahlých. Skúmavka sa uchopí do ľavej ruky medzi palec a ukazovák zátkou dolu. Zátka sa vyberie pravou rukou a vloží sa medzi ukazovák a prostredník ľavej ruky tak, aby spodná plocha smerovala do dlane. Pri odbere sa drží skúmavka šikmo, až do uhla 45 stupňov, aby sa zabránilo spádu nečistôt z povrchu tela dojnice do skúmaviek a peneniu mlieka pri odbere, ústím asi 1-2 cm od ceckového hrotu. Pravou rukou, pokiaľ možno jedným stiskom sa nadojí potrebné množstvo mlieka - asi do 3/4 skúmavky. Hladina mlieka v skúmavke sa nemá dotýkať spodnej plochy zátky
  • k sa nepoužijú osobitné stojany na skúmavky, treba každú skúmavku označiť poradovými číslom a znakom PP (pravá predná štvrtka), PZ (pravá zadná) ĽP (ľavá predná), ĽZ (ľavá zadná). Evidencia musí byť presná, akákoľvek zámena v evidencii má za následok zámenu v označení dojnice
  • schladené vzorky mlieka sa dopravujú do laboratória v chladiacich prepravkách čo najskôr po odbere
  • k zásielke vzoriek mlieka je dôležité aj správne vyplniť údaje na žiadanke, hlavne dôvod vyšetrenia (výsledky klinického vyšetrenia, zaradenie dojníc do chovu, vyšetrenie nakúpených dojníc, dojnice pred pôrodom, po pôrode, po liečbe a pod.) vyplniť kolónku antibiogram, poprípade vyznačiť požadované antibiotiká

V laboratóriu sa ihneď odhalí nekvalitný odber vzorky mlieka. V takomto prípade je na kultivačných médiách prítomné veľké množstvom sprievodnej mikroflóry, čo neumožní aj pri najväčšej snahe izolovať pôvodcu mastitídy. Jeden príklad za všetky: v zaslaných vzorkách mlieka sme v laboratóriu vykultivovali v čistej kultúre Pseudomonas aeruginosa. Odporučili sme majiteľovi zopakovať odber. Po následnom opakovanom odbere u tých istých zvierat sme potvrdili prítomnosť skutočných pôvodcov infekčnej mastitídy - Streptococcus agalactiae a Staphylococcus aureus.

Najvhodnejšie je odobrať štvrtkové vzorky mlieka

K bakteriologickému vyšetreniu mlieka je najvhodnejšie odoberajú štvrtkové vzorky mlieka, hlavne ak sa jedná o dojnicu s klinickou mastitídou. K odberu zmesných vzoriek (zo štyroch štvrtiek do jednej skúmavky) sa pristupuje len v určitých prípadoch napr. pri silne premorených stádach za účelom potvrdenia prítomnosti prevládajúceho infekčného agens a jeho citlivosti voči antimikrobiálnym látkam. Záchytnosť pôvodcu mastitíd zo zmesnej vzorky je často nižší než zo vzoriek štvrtkových. Je ovplyvnený intenzitou vylučovaných pôvodcov mastitíd a počtom postihnutých štvrtiek. Pri odbere zmesných vzoriek sú rovnako dôležité zásady aseptického odberu, pretože možnosti kontaminácie vzoriek sú väčšie než pri odbere štvrtkových vzoriek. V zmesnej vzorke musí byť zabezpečený rovnaký podiel mlieka z každej štvrťky.

V žiadanke o laboratórne mikrobiologické vyšetrenie by nemala chýbať anamnéza, hlavne v prípade liečených dojníc, resp. nevyliečených mastitíd. Dôležité je označiť vzorku mlieka od liečenej dojnice, ktorej doterajšia liečba nebola úspešná. Je to dôležité aj z dôvodu voľby správneho postupu. Pri nevyliečených prípadoch mastitíd je potrebná okrem aeróbnej aj anaeróbna kultivácia vzorky, prípadne je nutné sa zamerať na možnú prítomnosť zriedkavo sa vyskytujúcich patogénov, napr. mykoplazmy. Ak chce chovateľ terapeuticky zvládnuť recidivujúce prípady mastitíd, bolo by vhodné, okrem iného, stanoviť hladinu minimálnej inhibičnej koncentrácie antimikrobiálnych látok u prítomných pôvodcov mastitíd. Pri celkovom zlom zdravotnom stave dojnice, by mal chovateľ, resp. súkromný veterinárny lekár vedieť, že je potrebné sa zamerať na prítomnosť aj takých pôvodcov ako sú koagulazo-negatívne stafylokoky, Escherichia coli alebo plesne a v posledne uvedenom prípade a v prípade masívneho nálezu Staphylococcus aureus aj na produkciu toxínov. Z týchto dôvodov by sa v anamnéze malo nachádzať všetko podstatné súvisiace s diagnózou.

Základné bakteriologické vyšetrenie mlieka na infekčné mastitídy

Do laboratória sa vzorky mlieka prepravujú pri teplote 4oC a preto sa musia pred inokuláciou živných pôd ohriať na izbovú teplotu. Pred očkovaním sa každá vzorka riadne pretrepe, posúdi sa vzhľad mlieka a ak sa odchyľuje od normálneho vzhľadu, údaj sa zaznamená do vyšetrovacieho protokolu. Vzorky mlieka sa očkujú na krvný agar s 5% obsahom baranej krvi v množstve 0,01-0,03 ml sterilnou sklenenou tyčinkou o priemere 3-5 mm. Tyčinky sa ukladajú do odzátkovaných skúmaviek s mliekom bezprostredne pred nanášaním vzoriek mlieka. Aby bolo dosiahnuté požadované množstvo inokula, musí byť tyčinka namočená v mlieku do výšky min. 4-5 cm. Naočkované živné médiá sa inkubujú v termostate pri teplote 37oC ± 1oC, 24h a viac, podľa rastu baktérií. Suspektné kolónie vykazujúce špecifické morfologické znaky sa naočkujú na povrch selektívnych pôd, tak aby sa umožnil rast dobre izolovaných kolónií. Na potvrdenie bakteriálnej kultúry sa vykonajú špecifické biochemické testy vrátane stanovenia antimikrobiálneho profilu.

V nižšie uvedenej tabuľke 1 a grafe 1 je zmapovaný výskyt bakteriálnych pôvodcov mastitíd u dojníc izolovaných v rokoch 2006-2010 na oddelení bakteriológie Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu (ŠVPÚ) v Dolnom Kubíne. Z prezentovaných výsledkov je zrejmé v danom období sa výskyt mastitíd v nasávacej oblasti ústavu pohyboval v rozpätí od 20 do 30%. Prekvapujúci je vysoký výskyt Streptococcus agalactiae a Staphylococcus aureus, nakoľko metodicky je prevencia a tlmenie týchto patogénov mliečnej žľazy zvládnutá. Vysoký výskyt týchto patogénov súvisí so zanedbaním dávno známych opatrení ich redukcie. Výskyt Streptococcus uberis a koliformných baktérií je pomerne vysoký a charakterizuje "environmentálne" mastitídy, ktoré sa stávajú na Slovensku problémom.

Tabuľka 1: Výskyt bakteriálnych pôvodcov mastitíd u dojníc v rokoch 2006 - 2010

Graf 1:

V tabuľke 2 a 3 je uvedený výskyt bakteriálnych pôvodcov mastitíd u oviec a kôz izolovaných v rokoch 2006-2010 v ŠVPÚ Dolný Kubín. Z prezentovaných výsledkov možno konštatovať, že výskyt mastitíd u oviec v nasávacej oblasti ústavu bol porovnateľný s výskytom mastitíd u dojníc. Taktiež ako u dojníc, aj pri ovciach bol dominantným patogénom Staphylococcus aureus. Viac ako 30% bakteriologicky pozitívnych vzoriek vyšetreného kozieho mlieka vôbec neteší.

Tabuľka 2: Výskyt bakteriálnych pôvodcov mastitíd u oviec v rokoch 2006 - 2010

Tabuľka 3: Výskyt bakteriálnych pôvodcov mastitíd u kôz v rokoch 2006 - 2010

Záverom je potrebné konštatovať, že zvládnuť výskyt mastitíd v našich chovoch prežúvavcov bude možné len systematickým a nepretržitým uplatňovaním preventívnych a tlmiacich protimastitídnych metód, ktoré sa budú opierať o zistenie vyvolávajúceho agens a jeho citlivosti prípadne rezistencie voči antibiotikám.

Použitá literatúra

1. Burdová, O.: Hygiena a technológia mlieka a mliečnych výrobkov, UVL Košice, 2001.
2. Burdová a kol.: In: Zborník prednášok a posterov z medzinárodnej konferencie Hygiena Alimentorum XIX, UVL Košice 1998, s. 39-40
3. Burdová, O., Lauková, A., Koréneková, B., Baranová, M., Pažáková, J., Bengin, V.,: In: Zb. Hygiena Alimentorum XXVIII, Štrbské pleso 2. - 4. mája 2007, UVL Košice 2007, s. 248-253.
4. daSilva, E.R., Carmo, L.S., daSilva, N.: Vet. Microbiol., 106, 2005 p.103-107.
5. Dudríkova a kol. In: Zborník prednášok a posterov z medzinárodnej konferencie Hygiena Alimentorum XIX, UVL Košice 1998, s. 66-67
6. Durel, L.,Guiidarini, C., Moroni, P., Locateli, C. Scaccabarozzi, L, Lemput, E.: Magyar Allatorvosorsok Lapja, 130, Suppl. I., 2008, p. 46.
7. Gonzalo, C., Ariznabarreta, A., San Primitivo, F. 2002. Mammary pathogens and their relationship to somatic cell count and milk yield losses in dairy ewes. J. Dairy Sci. 85, 1460-1467.
8. Pyörälä, S.: Vet. Res., 24, 2003, p.565-578.
9. Tripathi, B.N., 2000. Diseases of the mammary glands of goasts and sheep. Vet. Bulletin, 70, 11,441-452
10. Vasiľ, M, Ledecky, V.: Choroby mliečnej žľazy. In Gabriel Kovač, a kol: Choroby hovädzieho dobytka. M and M, Prešov 2001, 900 s. ISBN 80-88950 - 14- 7
11. Vasiľ, M.: Zápaly mliečnej žľazy dojníc. UVL Košice, 2004, Učebný text na CD, 132s. ISBN 80 - 8077-005-0
12. Vasiľ, M.: Dynamic of healthy status of mammary gland in 154 dairy cows during the two months. Folia Veterinaria 53, I. Supplementum LIII, 2009, pp.54-57 ISSN 00115-5748
13. Vasiľ, M.: Etiology, course and reduction of incidence of environmental mastitis in the herd of dairy cows. Slovak Anim. Sci., 42, 2009, 3, pp. 136-144 ISSN 1337-9984
14. Vasiľ, M-, Bíreš , J., Zigo, F.: Výskyt environmentálnych mastitíd dojníc v chovoch s klasickou technológiou ustajnenia. In: XVII. Vedecké sympózium s medzinárodnou účasťou Situácia v ekologicky zaťažených regiónoch Slovenska a Strednej Európy. Hradok 22. - 23. október 2009, Slovenská banícka spoločnosť ZSVTS, ZO pri ÚG SAV, Košice 2009, s. 105-107 ISBN 978-80-970034-1-8
15. Vasiľ, M., Elečko, J., Farkašová, Z.: Mikrobiologická zaťaženosť ovčieho mlieka od prvovýroby po jeho spracovanie. In. Potravinárstvo, apríl 2010, pp.75-80 ISSN 1338-0230
16. Vasiľ, M., Elečko, J., Farkašová, Z.: Mikrobiologická zaťaženosť ovčieho mlieka od prvovýroby po jeho spracovanie. In. Potravinárstvo, apríl 2010, pp.75-80 ISSN 1338-0230
17. Vasiľ, M.: Environmentálne mastitídy - aktuálny problém v chove dojníc. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Cattle Production and Human Health, Krakov - Zakopane 2007, Akademia rolnicza w Krakowie- Krakow 2007, s. 307-318.
18. Vasiľ, M., Elečko, J., Fotta, M.: Zdroje baktérií patogénnych pre mliečnu žľazu v prvovýrobe kravského a ovčieho mlieka. In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Hygiena Alimentorum XXVIII. Bezpečnosť a kvalita mlieka a mliečnych výrobkov - V. Tatry 2. - 4.. V. 2007, UVM Košice a ŠVPS SR 2007, s. 238-240 ISBN 978-80-8077-055-6

Vystavené: 6.2.2012

Autori textu: MVDr. Zuzana Čuvalová; MVDr. Gabriela Gadusová; Ing. Andrera Brtková, PhD.