Logo Univerzity veterinárneho lekárstva
Univerzita veterinárskeho lekárstva, Košice
Komenského 73
041 81 Košice
e-mail: vasil@uvm.sk
 
 


Redukcia mastitíd vyvolaných koagulázo-negatívnymi stafylokokmi a Streptococcus uberis v stáde dojníc

Produkcia mlieka o požadovanej kvalite kladie na chovateľa vysoké požiadavky v oblasti zabezpečenia dobrej organizácie chovu dojníc, ich vhodného ustajnenia, dobrého zdravotného stavu, primeranej výživy, vysokého stupňa hygieny prostredia a dojenia, nepretržitej realizácie preventívnych a tlmiacich protimastitídnych metód v chove.

Zvyšovanie ekonomickej efektívnosti výroby mlieka núti producentov k neustálej eliminácii neracionálnych finančných nákladov. Mastitídy dojníc sú z daného pohľadu závažným činiteľom znižujúcim rentabilitu jeho produkcie.

Všetky formy mastitíd, tak klinické, ako aj subklinické a aseptické mastitídy znižujú produkciu mlieka väčším alebo menším narušením sekrečnej aktivity mliečnej žľazy. Deje sa tak nielen v priebehu infekcie a priebehu zápalu, ale aj po potlačení, či už po spontánnom vyliečení alebo medikamentóznej liečbe.

Pri vzniku väčšiny mastitíd sa uplatňuje infekčný činiteľ, pričom až 95 % mastitíd je vyvolaný patogénnymi baktériami. Každý efektívny systém tlmeniam mastitíd je zameraný na obmedzovanie zdrojov infekcie a ciest prenosu hlavných a vedľajších patogénnych baktérií vemena dojníc. Z pohľadu významnosti bakteriálnych pôvodcov mastitíd môžeme zdroje infekcie rozdeliť do dvoch hlavných skupín:

  1. Mliečne žľazy dojníc infikované bakteriálnymi pôvodcami infekčných mastitíd (ide hlavne o infekcie spôsobené Streptococcus agalactiae a Staphylococcus aureus) s prenosom z dojnice na dojnicu predovšetkým pri dojení.
  2. Prostredie technológie chovu kontaminované "environmentálnymi" patogénnymi baktériami vyvolávajúcimi mastitídy.

I napriek uplatneniu neselektívnej liečby dojníc antibiotikami pri poslednom dojení v laktácií výskyt zjavných klinických foriem mastitíd počas v prvých týždňoch zasušenia a hlavne v popôrodnom období neklesá a ich liečba je mnohokrát komplikovaná. Dôvodom tohto sú významné zmeny v zastúpení patogénov mliečnyej žliazy dojníc v posledných 5 - 10 rokoch. Po úspešnej redukcii výskytu mastitíd vyvolaných hlavnými, infekčnými pôvodcami mastitíd sa dominantnými patogénnymi baktériami mliečnej žľazy pri dojniciach stali "environmentálne" patogénne baktérie, označované tak preto, že ich zdrojom je vonkajšie prostredie v ktorom prežívajú a extrémne rýchlo sa množia. Zaraďujeme k ním k nim, tzv. "environmentálne" streptokoky (Enterococcus spp., Streptococcus uberis) a koliformné baktérie (predovšetkým Escherichia coli).

Vzhľadom k tomu, že dominantnými pôvodcami mastitíd sa v ostatných 5 rokoch na Slovensku stali environmentálne patogénne baktérie, ktorých redukcia výskytu v stade dojníc je problematická sme sa zamerali na ich redukciu v stade dojníc chovaných v podmienkach východného Slovenska. Cieľom bolo zlepšiť kvalitatívne ukazovatele produkovaného mlieka a to kontrolou zdravotného stavu vemena dojníc s uplatnením jednorazového preliečenia všetkých vylučovateliek bakteriálnych pôvodcov mastitíd po vstupnom vyšetrení na výskyt mastitíd a následne sledovať vplyv dlhodobého uplatňovania zavedených preventívnych a tlmiacich protimastitídnych metód na kvalitu produkovaného mlieka.

Stádo s počtom 225 dojníc bolo ustajnené v 2 produkčných maštaliach na stredne dlhých stojiskách s podstielkou (slama) a uviazané na reťaz. V oboch produkčných maštaliach sa dojilo na stojisku do potrubia. Dojnice v čase zasušenia, pôrodu a rozdojenia sú umiestnené v pôrodnici.

Po analýze príčin nepriaznivého stavu boli nedostatky v hygiene prostredia a dojenia odstránené, bola vykonaná biotechnická kontrola II., bol zavedený a realizoval sa hygienický program dojenia s ponáraním ceckov po vydojení do dezinfekčného roztoku (s obsahom 500 ppm diglukonát chlórhexidínu). Dezinfekcia dojacieho zariadenia sa vykonáva prípravkami na baze chlóru. Denné, týždenné a mesačné čistenie a dezinfekcia dojacieho zariadenia sa vykonávala podľa platných noriem. Bolo zahájené neselektívne ošetrenie mliečnej žľazy dojníc antimikrobikami pri poslednom dojení prípravkom Orbenin DC.

V mesiaci február bol sekrét mliečnej žľazy všetkých dojníc prítomných v stáde trikrát po sebe v rozpätí 18 dní bakteriologicky vyšetrený na prítomnosť patogénnych baktérií vemena. Každá dojnica bola vyšetrená NK - testom a klinický bol posúdení zdravotný stav mliečnej žľazy všetkých dojníc.

Na základe výsledkov troch bakteriologických vyšetrení vzoriek sekrétu vemena boli preliečené všetky vylučovateľky bakteriálnych pôvodcov mastitíd, izolovaných pri bakteriologickom vyšetrení (IDF Bulletin, No. 132, 1981). Pre liečbu laktujúcich dojníc bol použitý Synulox LC. Terapii vzdorujúce dojnice boli opäť liečené, pričom pre liečbu bol použitý prípravok Ampiclox LC podľa návodu výrobcu. Mesačne sme sledovali účinnosť zavedených opatrení a to komplexným vyšetrením zdravotného stavu vemena - vyšetrenie sekrétu vemena NK- testom, klinického vyšetrenia mliečnej žľazy (IDF Bulletin, No. 211, 1987) a bakteriologického vyšetrenia vzoriek sekrétu vemena.

V mesiaci október bol sekrét mliečnej žľazy všetkých dojníc prítomných v stáde dvakrat po sebe v rozpätí 12 dní bakteriologicky vyšetrený na prítomnosť patogénnych baktérií vemena. Každá dojnica bola vyšetrená NK - testom a klinický bol posúdení zdravotný stav mliečnej žľazy všetkých dojníc. Chovateľ redukoval počet jednorazovo preliečených dojníc na 50 hoci v danom čase bolo v stade infikovaných 70 dojníc. Tieto dojnice boli preliečené prípravkom Synulox LC.

V tabuľke 1 sú uvedené výsledky komplexných vyšetrení za obdobie 9 mesiacov pri sledovaní hladiny premorenia chovu dojníc mastitídami. Nepriaznivý stav vo výskyte mastitíd pri vstupnom vyšetrení, keď v stade bolo 39 dojníc s klinickou mastitídou, 84 dojníc vykazovalo pozitívnu reakciu pri vyšetrení NK-testom a 127 dojníc vykazovalo prítomnosť infekcie vo vemene sa odrazil aj na počte somatických buniek v 1 ml bazénovej vzorky mlieka - 795000.

Tabuľka č. 1: Výsledky komplexných vyšetrení za obdobie 9 mesiacov pri sledovaní hladiny premorenia chovu dojníc mastitídami

Mesiac vyšetrenia
Počet vyšetrených dojníc
Počet dojníc pozitívnych
PSB/1
ml v tisícoch
NK-testom a klinicky
bakteriolo-gicky
klinicky
NK - testom
bakteriologicky
Február
180
222
39
84
127
795
Marec
179
212
4
32
21
287
Apríl
154
216
5
22
24
299
Máj
178
225
3
25
21
303
Jún
179
214
4
27
33
356
Júl
186
220
9
45
58
387
August
195
224
11
52
67
403
September
179
208
12
48
73
387
Október
177
209
11
47
70
378
November
176
212
2
20
19
257
PSB/ l ml v tisícoch - počet somatických buniek v 1 ml mlieka v bazénovej vzorke v tisícoch

Počas ďalšieho obdobia sa priaznivý stav udržal do júna. Po tom to vyšetrení došlo k zavedeniu smennosti pri dojení a dojiči sa často obmieňali čo viedlo k zhoršovaniu zdravotného stavu vemien dojníc, nakoľko realizácia prijatých protimastitídnych opatrení vykazovala chyby. Pri vyšetrení v júli sme zaznamenali nárast počtu bakteriologicky pozitívnych dojníc (58 dojníc), ktorý v októbri stúpol na 70 dojníc s infikovaným vemenom a počet dojníc s klinickou mastitídou sa strojnásobil. V tomto období sme so súhlasom chovateľa dvakrát v intervale 12 dní bakteriologický vyšetrili sekrét vemena prítomných dojníc z ktorých bolo 70 dojníc infikovaných, ale chovateľ rozhodol o liečbe iba 50 dojníc. To opatrenie prinieslo pozitívnu zmenu v počte infikovaných dojníc (19 dojníc) a len 2 dojnice vykazovali klinickú mastitídu, pričom počet somatických buniek v 1 ml mlieka v bazénovej vzorke poklesol na 257000.

V tabuľke 2 je uvedené zastúpenie bakteriálnych pôvodcov na hladinách premorenia mastitídami v sledovanom chove dojníc. V priebehu celého obdobia sledovania boli dominantnými patogénnymi baktériami podieľajúcimi sa na hladinách premorenia mastitídami koagulazo-negatívne stafylokoky a Streptococcus uberis. Nedodržanie zavedených protimastitídnych opatrení v od júla do októbra viedlo k vzostupu počtu dojníc infikovaných týmito patogénnymi baktériami. Preliečením 50 dojníc v mesiaci október výrazne redukovalo ich zastúpenie na výskyte infekcií vemena dojníc v stade.

Tabuľka č. 2: Zastúpenie bakteriálnych pôvodcov na hladinách premorenia mastitídami v sledovanom chove dojníc

Mesiac vyšetrenia
Zastúpenie bakteriálnych pôvodcov na hladinách premorenia
1
2
3
4
5
6
celkom
30
72
4
17
2
3
127
Marec
6
5
1
4
3
2
21
Apríl
6
6
1
8
2
1
24
Máj
7
5
1
5
1
2
21
Jún
7
15
2
5
2
2
33
Júl
5
26
2
12
6
7
58
August
4
26
1
29
4
3
67
September
5
27
2
31
4
4
73
Október
4
28
2
29
3
4
70
November
2
5
2
5
3
2
1
1- Streptococcus agalactiae; 2 - Streptococcus uberis; 3 - Staphylococcus aureus; 4 - Koagulázo-negatívne stafylokoky; 5 - betahemolytické streptokoky; 6 - Enterococcus sp.

V tabuľke 3 sú uvedené terapeutické účinnosti prípravku Synulox LC pri jednorazovom liečení infikovaných dojníc v mesiaci február. Všeobecne terapeutickú účinnosť prípravku je možno hodnotiť ako výbornú.

Tabuľka č. 3: Terapeutická účinnosť prípravku Synulox LC pri jednorazovom preliečení všetkých infikovaných dojníc v stáde v mesiaci február

Baktérie
Počet dojníc
Terapeutická účinnosť
liečených
vyliečených
Streptococcus agalactiae
30
28
93,3
Streptococcus uberis
72
66
91,7
Staphylococcus aureus
17
14
82,4
Koagulo-negatívne stafylokoky
4
3
75,0
beta- hemolytické streptokoky
2
2
100,0
Enterococcus sp.
2
2
100,0

V tabuľke 4 je uvedená terapeutická účinnosť prípravku Synulox LC pri jednorazovom preliečení všetkých dojníc v mesiaci október. Aj v tomto prípade bol prípravok výborne účinný.

Tabuľka č. 4: Terapeutická účinnosť prípravku Synulox LC pri jednorazovom preliečení 50 dojníc v stáde v mesiaci október

Baktérie
Počet dojníc
Terapeutická účinnosť
liečených
vyliečených
Streptococcus agalactiae
3
2
66,6
Streptococcus uberis
24
23
95,8
Koagulo-negatívne stafylokoky
23
20
87,0

Zásadný význam pre redukciu infekcií vemena "environmentálnymi" patogénnymi baktériami má zníženie ich výskytu v prostredí dojníc. Obmedzovanie kontaminácie ceckov "environmentálnymi" patogénmi mliečnej žľazy súvisí hlavne s technológiou ustajnenia a organizácii chovu. Zdrojom "environmentálnych" patogénov sú predovšetkým: výkaly, moč, podstielka, krmivo, prach, špina, blato a voda a podobne. Materiál používaný na podstielku je najvýznamnejším zdrojom kontaminácie ceckov. Stupeň bakteriálnej kontaminácie steliva je závislý na jeho primárnej kontaminácii, vlhkosti materiálu a teplote prostredia. Čím väčšie je primárne znečistenie steliva, čím výšia je jeho vlhkosť pri vyšších teplotách ustajňovacích priestorov, tým je počet baktérií v podstielke vyšší. Často dosahuje až 100 miliónov na 1 gram steliva. Kľúčový význam pre prevenciu mastitíd spôsobených environmentálnymi patogénmi preto má kvalita slamy používanej na podstielanie, jej nízka vlhkosť a optimálna teplota ustajňovacích priestorov. Ako stelivo sa nedoporučuje piesok a kamenná drť, aj keď ich primárna bakteriálna kontaminácia je veľmi nízka. Dôvodom je nízka absorpčná kapacita a negatívny vplyv na pohodu dojníc. Nedoporučujú sa ani rezané stelivové materiály, napr. rezaná slama, hobliny a piliny. Z organických materiálov môžeme doporučiť len nerezanú suchú a čistú slamu. Jej vlastnosti sú závislé na jej uskladnení. Z uvedeného vyplýva, že pre prevenciu mastitíd, spôsobovaných "environmentálnymi" patogénmi, má zásadný význam technológia ustajnenia. Z toho hľadiska je najvhodnejšie voľné boxové bezpodstielkové ustajnenie. Toto konštatovanie však platí iba pre boxové ustajnenie s mäkkým matracom, pretože tvrdé matrace sú pre dojnice nepohodlné a až 20% dojníc leží mimo boxov. Toto sú dôvody prečo v súčasnej dobe sa dáva prednosť voľnému boxovému ustajneniu s úspornou slamenou podstielkou. Aj toto ustajnenie však prináša riziko, pretože bolo dokázané, že počet kontaminujúcich baktérií v slamenej podstielke po 24 hodinách prenikavo vzrastá. Niet preto pochýb, že prednosť ma voľné ustajnenie s podstielaním a častým odpratávaním hnoja. Riziko prináša i ustajnenie na hlbokej podstielke. Exotermická reakcia, ktorá v tejto podstielke prebieha, vytvára optimálne tepelné podmienky pre množenie sa "environmentálnych" baktérií. Tento druh technológie ustajnenia je preto vhodný pre dojnice len za predpokladu dostatočné dávky stelivovej slamy a pri zaistení dokonalého intenzívneho vetrania. Takéto ustajnenie je nevhodné pre dojnice počas obdobia státia na sucho, keď je riziko infekcie "environmentálnymi" patogénmi najväčšie. Hlboká podstielka je rovnako nevhodná pre teľné jalovice, pretože dochádza k bakteriálnej kolonizácii koncov ceckových kanálikov, resp. ceckového kanálika a k následnému infikovaniu mliečnej žľazy jalovíc (RYŠANEK, 2000).

Metódy, ktoré s úspechom používame pri tlmení mastitíd vyvolaných infekčnými pôvodcami mastitíd sú pri "environmentálnych" patogénoch do značnej miery neúčinné. I napriek tomu, že táto skupina patogénov zahŕňa rad bakteriálnych druhov, má niektoré spoločné vlastnosti:

  • Nové infekcie týmito patogénmi vznikajú častejšie v období státia nasucho, než počas laktácie, pričom najkritickejším obdobím je obdobie dvoch týždňov pred pôrodom a to aj v prípade uplatňovania neselektívneho ošetrovania mliečnej žľazy antibiotikami pri poslednom dojení.
  • Aj v stádach, kde sa liečba antibiotikami v zasušení uplatňuje sú kritické prvé dva týždne zasušenia.
  • Počas plnej laktácie sú pre dojnice kritické prvé 2 až 3 mesiace po pôrode.
  • Približne 5 až 10 % vysokoteľných jalovíc vykazuje infekciu "enviromentálnymi" patogénnymi baktériami v čase pôrodu a mnohé z nich sa klinicky prejavia (RYŠÁNEK, 1983).
  • Tieto infekcie trvajú kratšie než infekcie vemena dojníc spôsobené pôvodcami infekčných mastitíd - Streptococcus agalactiae a Staphylococcus aureus, lebo asi 60% infekcií spôsobených "environmentálnymi" streptokokmi trvá menej ako 30 dní, pričom približne 18% z nich končí ako perzistujúca infekcia trvajúca dlhšie ako 100 dní. Chronické infekcie spôsobene koliformnými baktériami sú veľmi vzácne, významne je že cca 2/5 prípadov koliformných infekcií trvá menej ako týždeň (PHILPOT ,1984).
  • Spontánna eliminácia infekcie vemena dojníc vyvolaných environmentálnymi patogénnymi baktériami je významná. Predpokladá, že 38% infekcií "environmentálnymi" streptokokmi sa eliminuje spontánne prípadov a rovnako sa spontánne eliminuje väčšina koliformných infekcií (SMITH a kol., 1986).
  • Klinická (poväčšine subakútna mastitída) forma ochorenia sa vyskytuje v 40 až 50% infekcií spôsobených "environmentálnymi" streptokokmi a len 9% z nich je sprevádzané príznakmi celkového ochorenia. Priebeh ochorenia je najčastejšie vo forme subakútnej, alebo ako akútna katarálna mastitída (NATZKE, 1981).
  • Infekcie vemena koliformnými patogénmi končia v 10% prípadoch perakútnym priebehom, ohrozujúci život dojnice. Ostatné prípady prebiehajú ľahko, vo forme akútnej katarálnej mastitídy.
  • U laktujúcich dojníc sa klinické formy mastitíd vyvolané "environmentálnymi" patogénnymi baktériami vyskytujú hlavne na začiatku laktácie, pričom až 20% vzniká v prvých 7 dňoch po pôrode.
  • Klinické mastitídy, ktoré sú vyvolané "environmentálnymi" patogénnymi baktériami, je vhodné liečiť diferencovane. Akútne katarálne mastitídy sú terapeuticky dobre zvládnuteľné iba frekventovaným vydojovaním. Preukázalo sa, že účinnosť takej terapie dosahuje 81%. Frekventované vydojovanie znižuje náklady za lieky a finančné straty pri vylúčení mlieka z uplatnenia v tržnej produkcii a to hlavne počas ochrannej lehoty (WADE a DANIEL, 2000).
  • Klinické mastitídy sprevádzané príznakmi narušenia celkového zdravotného stavu liečime antibiotikami (lokálne aj celkovo) s podporou frekventovaného vydojovania, a to preto, že toto ochorenie prebieha najčastejšie perakútne a často je doprevádzané príznakmi toxického šoku, pričom ide zväčša o vitálnu indikáciu. Dezinfekcia ceckov po dojení má význam pre tlmenie infekcií hlavne "environmentálnymi" streptokokmi. Neovplyvňuje však výskyt nových infekcií koliformnými patogénmi. Je potrebné sa zmieniť, že vykonané pokusy s dezinfekciou koncov ceckov v období státia na sucho mali len malý efekt (VASIĽ. 2006).

Snahou chovateľov dojníc je zabezpečiť produkciu mlieka v najvyššej akostnej triede, to však je možné len neustálou starostlivosťou o zdravotný stav mliečnej žľazy dojníc v stáde a to uplatnením účinného programu prevencie a tlmenia mastitíd čo obzvlášť platí pri "environmentálnych" patogénoch - Streptococcus uberis a koagulázo-negatívnych stafylokokoch.

Jeden z vysoko účinných a zároveň ekonomicky výhodných protimastitídnych programov, ktorý zahŕňa potrebné metódy prevencie a tlmenia mastitíd dojníc a pritom nie je závislý na bakteriologickom vyšetrení vzoriek mlieka jednotlivých dojníc je možné zhrnúť do nasledujúcich piatich bodov:

  1. Zavedenie preventívnych opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť úroveň ustajnenia, ošetrenia, kŕmenia, hygieny prostredia a dojenia (hlavne uplatňovanie hygienického programu dojenia a biotechnickej kontroly), techniky dojenia, pravidelnej údržby a kontroly funkcie dojacieho stroja;
  2. Zavedenie a uplatňovanie dezinfekcie koncov ceckov do účinného dezinfekčného prípravku po každom dojení;
  3. Okamžitá liečba všetkých klinických foriem mastitíd počas laktácie;
  4. Zavedenie a uplatňovanie neselektívneho ošetrenia mliečnej žľazy antibiotikami pri poslednom dojení;
  5. Vyradenie nevyliečiteľných dojníc zo stáda.

Poďakovanie

Táto práca bola podporovaná projektom APVV-0629-07, projektom VEGA1/0384/08 a projektom APVT-20-025604

Literatúra je k dispozícii u autora.

Vystavené: 21.1.2010

Autor textu: doc. MVDr. Milan Vasiľ, CSc.