Logo VUZV
Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu, Výskumný ústav živočíšnej výroby, Nitra
Hlohovská 2, 949 92 Nitra
e-mail: brestensky@scpv.sk
 
 


Kŕmne a napájacie miesto vo voľnom ustajnení kráv

Technika kŕmenia vysokoúžitkových kráv musí zabezpečiť optimálny príjem krmív a čo najekonomickejší prísun energie a živín. Dojnice prijímajú krmivo päť hodín denne v dvoch periódach. Preto by zvieratá mali mať stály prístup ku kvalitnému krmivu a možnosť nažrať sa vtedy, keď pociťujú potrebu. Dôležitým faktorom pre príjem krmív je chutnosť kŕmnej dávky. Okrem kvality jednotlivých krmív kŕmnej dávky, zohráva v dávke úlohu aj jej príprava. Najvyšší príjem krmív v požadovanom pomere zabezpečuje zmiešaná kŕmna dávka. To ovplyvnilo aj vývoj systémov kŕmenia. Jednoznačne najrozšírenejším systémom kŕmenia je mobilné kŕmenie miešacím kŕmnym vozom.

Je pochopiteľné, že zvieratá žerú radšej a zožerú viac čerstvého krmiva ako staršieho, zvetraného. Z toho vyplýva otázka frekvencie kŕmenia. V letnom, teplom období, kedy krmivo zvetráva a mení svoje chuťové vlastnosti rýchlejšie, je treba uplatniť vyššiu frekvenciu podávania krmív v menších dávkach, ako v zimnom období pri nižších teplotách. V zime, keď krmivo nezmení svoje senzorické vlastnosti po dobu 24 hodín, stačí dávkovať krmivo 1-krát denne. V letných mesiacoch je dávkovanie minimálne 3-krát denne. V každom prípade by kravy mali mať pripravené čerstvé a chutné krmivo po dojení, aby prišli ku žľabu a zostali stáť, kým sa ceckový kanálik neuzavrie.

Počet kŕmnych miest

Z hľadiska uplatňovania techniky kŕmenia vo voľnom ustajnení, kde sa kŕmi skupinovo, je dôležitý pomer počtu kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat, ktoré sa majú pri žľabe nažrať. Pri technike kŕmenia, kedy kravy vyžerú medzi kŕmeniami, okrem zbytkov všetko krmivo a kde sa neuplatňuje zmiešaná kŕmna dávka, je treba zabezpečiť každému zvieraťu miesto pri žľabe v tom istom čase, čiže pomer kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat 1:1. Len pri ad libitnom kŕmení, zmiešanej kŕmnej dávke je možné tento pomer zužovať a kŕmne miesto využívať viacerými kravami. Treba si však uvedomiť, že kravy trávia pri žraní 5 hodín denne a keď sa má každé kŕmne miesto využiť pre 2 kravy, musí byť obsadené 10 hodín denne. Kravy v prirodzených podmienkach žerú v dvoch periódach, medzi ktorými musí byť prestávka na odpočinok a prežúvanie. Preto je využívanie jedného kŕmneho miesta počas 10 hodín denne nežiadúce. Využívanie zúženého pomeru kŕmnych miest k počtu ustajnených zvierat by nemalo byť väčšie ako 1:1,5, vtedy sa kŕmne miesto využíva 7,5 hodiny denne.

Kŕmne miesto je priestor pri žľabe, potrebný pre jednu kravu. Musí vyhovovať aj pre najväčšie kravy v skupine, hlavne vtedy, keď je dané kŕmnymi zábranami. Potreba pre kŕmne miesto sa pre kravy časom teľnosti zvyšuje, čo je pochopiteľné, pretože sa im rastom plodu zväčšuje objem brucha. Na kŕmne miesto pre 650 kg kravu by sa malo počítať pri žľabe so šírkou 0,72 m (tab. 1).

Tabuľka č. 1: Parametre kŕmneho miesta (mm)

Kategória
Šírka kŕmneho miesta
Maximálna šírka žľabu
Výška požľabnice
Vyvýšenie dna žľabu od kŕmiska
Výška kohútikovej zábrany od kŕmiska predsunutá 200 mm
Výška stĺpikov
Výška somopútacích kŕmnych zábran
Jalovica
6 mesačná
390
662
420
84
770
977
1103
12 mesačná
481
756
480
96
920
1116
1260
17 mesačná
559
819
520
104
1020
1209
1365
20 mesačná
624
838
532
106
1050
1237
1397
24 mesačná
676
857
544
109
1080
1265
1428
Krava
600 kg
689
863
548
110
1090
1274
1439
650 kg
715
876
556
111
1110
1293
1460
700 kg
754
888
564
113
1130
1311
1481
650 kg
780
895
568
114
1140
1321
1491

Typy kŕmnych stolov

Pri kŕmení miešacím kŕmnym vozom je výhodnejšie používať prejazdný kŕmny žľab (kŕmny stôl), ako klasický žľab s prejazdnou kŕmnou chodbou. Prináša to viacej výhod. Je v ňom jednoduchšie dávkovanie krmív, odstraňovanie zbytkov, a čo je dôležité, na kŕmny stôl je možné dávkovanie do rezervy, čiže nadávkovanie krmiva 1-krát denne. Z kŕmneho žľabu vyhadzujú kravy krmivo do chodby, ktoré sa ručne musí vhadzovať späť do žľabu. Na druhej strane, pri prejazdnom kŕmnom žľabe je potrebné krmivo k podžľabnici prihrňovať.

Šírka prejazdného kŕmneho žľabu musí umožniť dávkovať krmivo bez toho, aby sa poškodzovalo prejazdom cez neho. To znamená, že tu musí byť dostatočný priestor pre nadávkované krmivo a pre bezpečný prejazd traktora s miešacím, kŕmnym vozom. Preto sa šírka prejazdného kŕmneho žľabu odvíja od rozchodu kolies miešacieho voza a od hromady dávkovaného krmiva.

Krmivo má byť nadávkované do vzdialenosti od požľabnice, na ktorú dojnica dosiahne. Kravy so živou hmotnosťou 650 kg dokážu bez námahy a bez vyvíjania tlaku na kŕmnu zábranu dosiahnuť do vzdialenosti od požľabnice 0,87 m (obr. 1). Pod šírkou prejazdného kŕmneho žľabu sa rozumie vzdialenosť od podžľabnice po stenu alebo druhú požľabnicu.

Pri rekonštrukciách sa maštale pre kravy často upravujú na jednoradové, pri ktorých sa buduje jednostranný prejazdný kŕmny žľab. Tu je potrebné, okrem priestoru pre krmivo a rozchod kolies miešacieho voza, počítať s rezervou pre traktoristu, aby nedochádzalo k poškodzovaniu mechanizmu a steny maštale. Pri dvojstrannom, prejazdnom, kŕmnom žľabe táto rezerva nie je potrebná.

Podlaha kŕmneho žľabu

Podlaha prejazdného kŕmneho žľabu, ale i dno klasického žľabu, by mala byť oproti podlahe kŕmiska, kde kravy stoja pri žraní vyššia pre kravy predstavuje minimálne 0,10 m (obr. 3). Nato, aby sa mohlo krmivo pre kravy v žľabe nahromadiť, sa montuje medzi kŕmisko a kŕmny žľab požľabnica. Nesmie kravy pri žraní obmedzovať a v žiadnom prípade škrtiť. Musí však byť dostatočne vysoká, aby sa mohla kŕmna dávka do žľabu nasypať a musí zabraňovať vyhadzovaniu krmiva kravami do kŕmiska. Výška požľabnice sa určuje z miesta, kde kravy stoja, čiže z podlahy kŕmiska. Jej výška by pre 650 kg kravy mala byť 0,55 m. Šírka požľabnice rozhoduje o kapacite priestoru pre krmivo. Čím je požľabnica širšia, tým je kapacita nižšia. Požľabnica by nemala byť širšia ako 0,1 m. Pritom jej vrch ani strany, či už od kŕmiska alebo žľabu, nesmú mať ostré hrany a výčnelky, ktoré by mohli zvieratá poraniť.

Kŕmne zábrany

Kŕmna zábrana bráni zvieratám vstupovať ponad požľabnicu do žľabu. Uplatňujú sa rôzne druhy kŕmnych zábran. U nás sú najrozšírenejšie samofixačné zábrany pod označením ŽUS a rôzne modifikácie kohútikových zábran. Väčší komfort pre kravy poskytuje správne riešená kohútikova zábrana. Musí byť umiestnená tak, aby zabránila vstupovať do žľabu tým najmenším zvieratám, ale nesmie obmedzovať pri žraní najväčšie. Kohútikova zábrana by mala byť v každom prípade predsunutá nad žľabom. V prípade, že sa montuje nad požľabnicu, vyvíjajú na ňu zvieratá pri dosahovaní krmiva kohútikom silný tlak a vytvárajú sa na ňom otlaky. Okrem toho, pri tomto tlaku dochádza aj k deformáciám zábrany (obr.4). Zabráni sa tomu, keď sa predsunie o 0,2 m nad žľab. Výška umiestnenia kohútikovej zábrany je závislá od predsunutia. Čím je zábrana ďalej od požľabnice, tým môže byť nižšie. Výška osadenia kohútikovej zábrany je 1,1 m, samozrejme meraná od podlahy kŕmiska.

V prípade, že sa inštalujú samofixačné kŕmne zábrany, určujú sa pre kravy kŕmne miesta, z ktorých budú žrať. Tieto zábrany poskytujú chovateľovi možnosť krátkodobého zafixovania kráv pri žľabe a vyhadzovanie krmiva zo žľabu do kŕmiska je menšie ako pri kohútikovej zábrane. Na druhej strane, nadobúdacie náklady sú podstatne vyššie a kravám neposkytujú taký komfort pri žraní ako kohútikova zábrana. Zmenšujú manévrovací priestor hlavy v kŕmnom žľabe. Sú nevhodné pre rohaté kravy. Montujú sa vertikálne v rovine požľabnice, tým sa umožní kravám vytvárať vysoký tlak na zábranu krkom a lopatkami, čo môže spôsobovať otlaky. Je to možné obmedziť, keď sa namontujú šikmo k podžľanici, s vysunutím vrchu nad žľab. Výška týchto zábran by mala byť vyššia, ako je výška na kohútiku, pre 650 kg kravy je to 1,5 m od podlahy krmoviska (obr. 5). Nemala by sa kombinovať s prejazdným, kŕmnym žľabom.

Kohútikové zábrany

Kohútikova zábrana, ale aj požľabnica sú nesené na stĺpikoch, ktoré by mali byť kotvené vždy za požľabnicou, od strany kŕmiska. Keď sa umiestnia z opačnej strany, vytvárajú v žľabe prekážky pre mechanizované čistenie nedožerkov. Vzdialenosť osadenia stĺpikov kŕmnej zábrany by nemala byť väčšia ako 3 m. Pri väčšej vzdialenosti dochádza k deformácii kohútikovej zábrany a pri požľabnici z fošní k ich lámaniu. Treba ju stanoviť násobkom šírky kŕmneho miesta. To znamená, že pre 650 kg kravy by mali byť stĺpiky od seba vzdialené 2,88 m, tak aby mohli medzi nimi žrať 4 kravy (obr. 1).

Pri kotvení nosných stĺpikov kŕmnej zábrany a požľabnice vzniká v kŕmisku schodík. Jeho šírka je závislá od hrúbky stĺpov, pretože schodík musí byť minimálne taký široký ako stĺp, aby sa kŕmisko dalo vyhrňovať. Pri rekonštrukciách sa často stáva, že za požľabnicou sú situované nosné stĺpy konštrukcie stavby. Ak nie sú hrubšie ako 0,15 m, stačí schodík takto široký. Vtedy sa schodík môže započítať do hĺbky kŕmiska. V prípade, že stĺpy konštrukcie sú hrubšie, je lepšie urobiť tento schodík 0,5 m široký, aby kravy mohli stáť pri žraní na ňom oboma hrudnými končatinami (obr. 6). Z tohto schodíka sa môže započítať do šírky kŕmiska iba 0,2 m. V takomto prípade by malo byť kŕmisko o 0,3 m širšie. Schodík na jednej strane bráni kravám prechádzať blízko ku žľabu a kaliť do neho, ale na druhej strane sa musí čistiť ručne a vyžaduje si širšie kŕmisko a vyšší prejazdný, kŕmny žľab. Preto tam, kde nemusí byť ho neodporúčame.

Voda je dôležitým faktorom pre zvieratá. Pri jej nedostatku sa znižuje úžitkovosť a zhoršuje zdravotný stav. Vysokoúžitkové kravy vypijú okolo 75 l vody denne. Pri extrémne vysokých teplotách aj 2 x toľko. Preto je nevyhnutné vybaviť ustajňovací priestor zodpovedajúcim, napájacím systémom.

O spotrebe vody zvieratami rozhodujú tri faktory:

  • sušina kŕmnej dávky,
  • výška úžitkovosti,
  • teplota prostredia.

Napájačka a napájací žľab

Prirodzené pitie pre hovädzí dobytok je z hladiny. Pri pití majú zvieratá postavenú hlavu pod uhlom 60°k hladine. Kravy ponoria mulec 30-40 mm pod hladinu tak, aby nozdry zostali nad ňou (obr. 7). V tejto prirodzenej polohe dokážu vypiť 12-20 l vody za minútu. Z toho vyplýva, že najvhodnejšia napájačka je napájací žľab s hladinou vody minimálne 100 mm a s prítokom vody minimálne 12 l za minútu. Iba pri takýchto podmienkach sa zabezpečí, že kravy pri pití nehltajú vzduch. Nedostatočný prítok vody sa dá kompenzovať väčšou kapacitou a vyššou hladinou. Napájačka by mala byť umiestnená na mieste, ktoré sa nerozmočí, s nešmykľavým povrchom. Toto miesto musí byť ľahko prístupné zvieratám s možnosťou úniku, pri napadnutí iným zvieraťom, preto sa neinštaluje do kútov. Napájacie miesto sa musí dať čistiť.

Voda v napájačke musí byť zdravotne nezávadná, nesmie byť znečistená zbytkami krmiva, prípadne exkrementmi. Riasy na stenách napájačky a iné mikroorganizmy zhoršujú kvalitu vody. Napájačka sa musí dať ľahko vyprázdniť a vyčistiť (obr. 8).

Napájací žľab by mal byť umiestnený tak, aby jeho vrchná hrana bola pre 650 kg kravy vo 0,85 m (tab. 2; obr. 9). Nato, aby kravy mohli mať postavenú hlavu pri pití pod prirodzeným uhlom (60° k hladine vody), musí byť napájačka široká minimálne 0,4 m. Jej hĺbka by mala byť tiež 0,4 m. Ak chceme, aby mohlo z napájacieho žľabu piť súčasne viac zvierat, musí byť tomu prispôsobená jej kapacita. Vo voľnom ustajnení by jej kapacita nemala byť menšia ako 200 l. Keď zoberieme do úvahy šírku a výšku napájačky 0,4 m, potom jej dĺžka musí byť minimálne 1,4 m nato, aby sa do nej zmestilo 200 l vody. Potreba miesta pri napájacom žľabe 0,1 m pre kravu.

Tabuľka č. 2: Parametre napájacieho miesta a žľabu (mm)

Kategória
Výška hornej hrany napájačky
Miesto pri napájacom žľabe
Vzdialenosť ochrannej zábrany od napájacieho žľabu
Vzdialenosť schodíka od napájacieho žľabu
Jalovica
6 mesačná
641
54
143
214
12 mesačná
732
67
160
239
17 mesačná
793
77
175
263
20 mesačná
811
86
188
283
24 mesačná
830
94
197
295
Krava
600 kg
836
95
198
297
650 kg
848
99
203
304
700 kg
860
104
206
310
650 kg
866
108
210
315

Napájačka by mala byť lokalizovaná v blízkosti kŕmiska, ale nemala by byť ďaleko od ležoviska. Vo väčších skupinách (nad 25 kráv), kde sa inštalujú dve napájačky, by nemali byť umiestnené vedľa seba na jednom mieste. V boxovom ustajnení sa inštalujú do spojovacích uličiek, v kotercovom na rozhraní kŕmiska a ležoviska.

Napájacie žľaby by mali byť chránené proti možnému znečisteniu výkalmi, prípadne močom. Chránia sa tým, že sa nedovolí zvieratám zacúvať k žľabu. Robí sa to buď zábranou okolo žľabu, vo vzdialenosti minimálne 0,2 m, alebo schodíkom pod napájačkou, vysokým 0,2 m a širším 0,3 m ako napájací žľab.

V maštaliach, s prirodzeným vetraním, ktoré kopírujú teploty vonkajšieho prostredia, musí byť napájacia voda zabezpečená proti zamrznutiu. Hladinové napájacie žľaby bývajú vyhrievané. Pri správnej obsluhe a funkčných vyhrievacích telesách, nespôsobujú v zime problémy. Problémy môže spôsobiť potrubie na prívod vody do napájačiek. Skúsenosti hovoria, že nie je možné izoláciou zabrániť zamŕzaniu potrubia, vedeného na povrchu. Ukladá sa do zeme v hĺbke, ktorá nepremrzne. Najcitlivejšou časťou potrubia je prívod k ventilu napájačky, preto mu je treba venovať primeranú pozornosť pri izolácii.

V posledných rokoch sa objavili guľové napájačky (obr. 10). Sú to napájačky s dobrými, termoizolačnými vlastnosťami, takže voda v nich nezamŕza ani pri veľmi nízkych teplotách a nie je potrebné ich vyhrievať. Nezamŕzanie vody je založené na odbere a prítoku teplejšej vody z potrubia, uloženého v zemi. Tieto napájačky majú plávajúcou guľou uzatvorený otvor pre pitie. Keď zvieratá pijú vodu z napájačky, i keď z hladiny, musia prekonať odpor plávajúcej gule. Otvor na pitie je malý a neumožňuje im piť vodu prirodzeným postavením hlavy k vodnej hladine. Voda v zimných mesiacoch je v napájačke veľmi studená (okolo 2°C). Preto zvieratá pri jednom pití vypijú z nej málo vody a frekvencia pitia je vyššia. Pri napití väčšieho množstva takejto studenej vody, dochádza k podchladeniu tráviaceho traktu a zníženiu aktivity mikroorganizmov, nehovoriac o možnej mortalite embryí v počiatočnom štádiu gravidity. Guľové napájačky sú uzatvorené a nie je možné kontrolovať ich znečistenie. Čistenie si vyžaduje ich rozobratie a preto je komplikované. Z toho všetkého vyplýva, že sú menej vhodné ako vyhrievané, hladinové napájacie žľaby, hlavne pre pripúšťané kravy. Ak sa použijú tieto napájačky, je vhodné v období, keď nie sú mrazy, vybrať z nich plávajúcu guľu. Docieli sa tým vyšší príjem vody na jedno napitie.

Vystavené: 25.2.2009

Autori textu: Ing. Vojtech Brestenský, CSc.; prof. Ing. Štefan Mihina, PhD.