Logo CVŽV
Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra
Hlohovecká 2
951 41 Lužianky
e-mail: rajcakova@cvzv.sk

 


Kvalitné siláže musia byť základom kŕmnych dávok hovädzieho dobytka v každom podniku

Vysoké požiadavky na chov hovädzieho dobytka si vyžadujú kvalitnú a nutrične vyváženú krmivovú základňu, ktorá musí pre zvieratá zabezpečiť dostatočný a sezónne stabilný prísun energie a živín v požadovanej forme.

Krmovinovú základňu hovädzieho dobytka v našich podmienkach predstavujú objemové krmivá. Okolo 75 % objemových krmív sa silážuje, čo umožňuje zabezpečiť vyrovnané kŕmenie hovädzieho dobytka počas celého roka.

Vzhľadom k tomu, že krmivá predstavujú najvyššiu položku v nákladoch na chov hospodárskych zvierat, je kvalita siláží jedným zo základných faktorov ovplyvňujúcich ekonomiku chovu hovädzieho dobytka. Jedinou cestou v tomto smere je predchádzať stratám zabezpečením výroby kvalitných krmív s vysokou konverziou, čo závisí od mnohých na seba nadväzujúcich faktorov, vyžaduje si primeranú pozornosť a dôsledný manažment.

Kvalitnejšia siláž je pre zvieratá chutnejšia a zvyšuje sa aj jej príjem.

Dobré krmivo sa dá vyrobiť len z kvalitnej vstupnej suroviny. Preto základným predpokladom je dobrá agrotechnika pestovania krmovín. Nemenej dôležitým je operatívny manažment zberu plodín, výber vhodnej techniky a technológie ďalšieho spracovania ako aj skladovania krmiva podľa jeho charakteru a konkrétnych podmienok poľnohospodárskeho podniku. Výrobu krmív, a to rovnako objemových ako aj jadrových, treba chápať ako ucelený technologický postup. Zanedbanie ktorejkoľvek jeho fázy so sebou prináša nežiaduce straty alebo zhoršenie výslednej kvality.

Pre prípravu kvalitnej siláže je v prvom rade dôležité zabezpečiť zber krmiva v optimálnej fáze zrelosti a uvädanie na odporúčanú úroveň sušiny. Pre trávne porasty platí, že sa majú zberať tesne pred metaním, resp. na začiatku metania rastlín a uvädaním sa odporúča dosiahnuť obsah sušiny hmoty na úrovni 30 - 35 %. Pre ďatelinoviny je ideálnym termínom pre zber začiatok tvorby kvetných púčikov (butonizácie) a obsah sušiny uvädnutej hmoty pre lucernu na úrovni 37 - 42 % a pre ostatné ďatelinoviny 33 - 38 %.

Nutričná hodnota dopestovaných krmovín sa nedá zvýšiť, pretože pri každej ďalšej manipulácii s hmotou prirodzene dochádza k stratám živín i energie. Vhodne zvoleným spôsobom konzervácie však možno nutričnú hodnotu krmovín zachovať, a tým umožniť vyrovnané celoročné kŕmenie zvierat.

Siláž je možné vyrobiť 3 rôznymi spôsobmi. Prvým je silážovanie do silážnych žľabov, druhým spôsobom je silážovanie do plastových vakov (rukávov) a posledným je výroba tzv. balíkovaných siláží. Každá z týchto technológií má svoje presné určenie. Na pomoc pre zabezpečenie správneho priebehu fermentácie pri konzervovaní krmív sa používajú rôzne silážne prípravky. Ich ponuka je dostatočne široká a zahŕňa biologické, biologicko-enzymatické, chemické i chemicko-biologické (resp. chemicko-biologicko-enzymatické) prípravky. Ich využívanie považujem za potrebné a opodstatnené. Hoci je niektoré krmivá možné bez problémov silážovať aj bez silážnych prípravkov, ich vhodnou aplikáciou sa dosiahne lepší priebeh fermentácie a následne kvalitnejšia siláž.

Centrum výskumu živočíšnej výroby Nitra spolupracuje s poľnohospodárskymi podnikmi po celom Slovensku. Z našich skúseností vieme, že kvalita objemových krmív a ich produkčná účinnosť majú v praktických podmienkach stále svoje rezervy. Z viacročného prieskumu kvality siláží vyrobených v poľnohospodárskych podnikoch sme zistili, že stále dochádza k oneskoreniu zberu objemových krmív, a to aj napriek zlepšovaniu situácie v mnohých podnikoch. Napríklad viac ako 50 % lucernových siláží má stále obsah vlákniny vyšší ako 300 g/kg sušiny. Takýto neskorý zber sa nevyhnutne odzrkadľuje na nižšej nutričnej hodnote a stráviteľnosti siláže.

Vo všeobecnosti však musím potvrdiť, že za posledné roky došlo k výraznému zlepšeniu prístupu k výrobe siláží vo väčšine poľnohospodárskych podnikov. Fermentačná kvalita siláží je určite lepšia ako to bolo v minulosti. Svoj podiel na tom určite má aj zlepšenie technických a technologických možností ako aj úspechy šľachtiteľov krmovín. Viditeľné zlepšenie sme pozorovali najmä v podnikoch, kde sa venujú chovu vysokoprodukčných dojníc a kde si uvedomili, že vysokú produkciu zvierat a ekonomickú efektivitu chovu nie je možné udržať ak sa zvieratám skrmuje málo hodnotné krmivo.

A ako ovplyvňuje kvalita krmiva produkciu zvierat a kvalitu mlieka? Už naši starí rodičia hovorili, že "krava dojí pyskom". Táto ľudová múdrosť dokonale odzrkadľuje úzky vzťah medzi kvalitou krmiva a produkciou mlieka. Kvalitu siláží je možné posudzovať z dvoch hľadísk. Prvým, najčastejšie sledovaným je nutričná a energetická hodnota. Siláž si zachová vysokú nutričnú a energetickú hodnotu len vtedy, ak fermentačný proces prebehne rýchlo a v anaeróbnych podmienkach. Prístup vzduchu by naštartoval rozvoj klostrídií, plesní a nežiaduceho maslového kvasenia.

Pre podporu mliečneho kvasenia počas fermentácie sa s vynikajúcimi výsledkami používajú silážne prípravky. Ich účinnou aplikáciou možno zlepšiť nielen priebeh samotnej fermentácie ale následne aj výslednú kvalitu vyrobenej siláže. Počíta sa pritom so zvýšením stráviteľnosti organickej hmoty o 1 - 3 %, obsahu energie o 0,1 až 0,3 MJ NEL. Kvalitnejšia siláž je okrem toho pre zvieratá chutnejšia a zvyšuje sa jej príjem. Vyšší príjem energeticky hodnotného krmiva sa pozitívne odráža na vyššej mliečnej úžitkovosti. Zlepšenie kvality siláže vplyvom vhodne zvoleného silážneho prípravku môže podľa našich prepočtov predstavovať zvýšenie dojnosti až o 1,2 litra na dojnicu a deň.

Druhým hľadiskom posudzovania siláží je ich hygienická kvalita. Krmivo by nemalo obsahovať látky, ktoré sú škodlivé. Vysoký výskyt enterobaktérií v silážach môže degradovať bielkoviny. Táto degradácia vedie k produkcii toxických látok, ako sú biogénne amíny a rozvetvené mastné kyseliny. Biogénne amíny negatívne ovplyvňujú chutnosť siláže a následne jej príjem zvieratami. Dôležitým pôvodcom nepriaznivého fermentačného procesu a zhoršenej kvality siláží sú rôzne druhy klostrídií, najčastejšie Clostridium butyricum, Clostridium sporogenes alebo Clostridium tyrobutyricum, ktoré priamo znižuje kvalitu mlieka a je príčinou tzv. neskorej plynatosti u syrov. Nezanedbateľný je aj negatívny vplyv mykotoxínov, ktoré ako sekundárne metabolity plesní patria k prírodným toxínom. Ich vysoký výskyt v krmivách negatívne ovplyvňuje zdravotný stav zvierat, čo sa u dojníc okrem iného s určitosťou prejaví aj na znížení mliekovej úžitkovosti. Mnohé mykotoxíny ale aj ďalšie škodliviny obsiahnuté v krmivách prechádzajú z tráviaceho traktu do mlieka a ostatných živočíšnych potravín, čím sa stávajú priamym zdravotným rizikom aj pre človeka. Uvedené fakty teda potvrdzujú, že kvalita krmiva priamo ovplyvňuje produkciu hospodárskych zvierat aj kvalitu živočíšnych potravín.

Pokosená lucerna siata - Spišská Teplica

Vystavené: 15.1.2014

Autor textu: Ing. Ľubica Rajčáková, PhD.