Logo CVŽV

Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: milan.simko@uniag.sk


 


Čo je potrebné uplatňovať vo výžive geneticky hodnotného hovädzieho dobytka

Cieľom každého chovateľa hovädzieho dobytka je, aby jeho dojnice produkovali veľa mlieka, pri dobrom zdravotnom stave a optimálnych reprodukčných ukazovateľoch. Toto je možné dosiahnuť pri plnohodnotnej výžive a to nie len dojníc, ale aj teliat a jalovíc. Práve tieto dve kategórie hovädzieho dobytka sú v niektorých poľnohospodárskych podnikoch na okraji záujmu. Aj napriek tomu, že teľatá a jalovice neprinášajú chovateľom priamy produkčný zisk, finančné prostriedky vynaložené na ich odchov sú významnou investíciou do budúcna. Aj keď sa v chove HD veľa zlepšilo, s niektorými vecami nemôžeme byť stále spokojní. Predovšetkým vek pri prvom otelení jalovíc by mal byť nižší. V súvislosti s vekom pri prvom otelení, ak zohľadníme náklady na kŕmne dni jalovice, potenciálne tržby za mlieko a náklady na kŕmne dni prvôstky, strácame každý mesiac, o ktorý sa predĺži vek pri prvom otelení približne 150 €. V prepočte na tri mesiace môžeme stratiť, resp. získať až 450 € na jednom zvierati. Aby sa skrátil vek pri prvom otelení, musíme začať už od teliat.

Výživa teliat

Odchov teliat rozdeľujeme do troch období. A to na obdobie mledzivovej, mliečnej a rastlinnej výživy. Každé z týchto období má svoje špecifiká, postupne sa mení aktivita tráviacich enzýmov, čím sa menia aj nároky teliat na krmivá a živiny. Obdobie mledzivovej výživy je rozhodujúcim pre zdravie zvieraťa, z dôvodu zabezpečenia pasívnej imunity prostredníctvom imunoglobulínov (Ig). Teľa musí dostať mledzivo bezprostredne po pôrode a to z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je, že hladina Ig v mledzive rýchlo klesá, po 4 hodinách je ich okolo 70 % a po 6 hodinách iba okolo 50 % z pôvodného obsahu. Druhým dôvodom je, že resorbcia Ig v tenkom čreve taktiež veľmi rýchlo klesá. Hodinu po narodení musí byť teliatko napojené. V súvislosti so zabezpečením pasívnej imunity môžu byť problémom predovšetkým nočné pôrody. Vtedy je dobre, ak je k dispozícii zmrazené mledzivo. V prevádzkových podmienkach by malo byť zmrazovanie mledziva bežnou praxou. Zmrazovať by sa malo kvalitné mledzivo s vysokým obsahom Ig. Za týmto účelom sa používa nepriama metóda na základe merania hustoty mledziva pomocou kolostromera. Hustota sa musí merať pri teplote 20 °C.

Tabuľka 1: Hodnotenie kvality mledziva na základe hustoty

Kvalita mledziva
Hustota (kg.m-3)
Koncentácia Ig (g.l-1)
Nízka
< 1035
< 50
Stredná
1035 - 1045
50 - 70
Vysoká
> 1045
> 70

Mledzivo nízkej kvality nie je vhodné k napájaniu. Z hľadiska stability Ig je dôležitá rýchlosť zmrazovania a teplota zmrazeného mledziva, ktorá by mala byť do -18 °C. Teplota ohrevu nesmie byť vyššia ako 50 °C. Nakoľko môžu mledzivo kontaminovať nežiaduce baktérie z prostredia, z nesprávne očisteného vemena, zo znečisteného dojacieho zariadenia, prípadne z nedostatočne vyčistených nádob môže sa mledzivo aj pasterizovať a to pri teplote 60 °C po dobu 30 minút, bez negatívneho vplyvu na obsah Ig a jeho viskozitu.. Toto je skôr zaujímavé pre veľké odchovne teliat.

Druhým obdobím v živote teliat je obdobie mliečnej výživy. Toto obdobie trvá približne do 60 dňa života teľaťa. V tomto období je z výživárskeho hľadiska dôležitá kvalita mliečnej kŕmnej zmesi (MKZ), je potrebné správne ju nariediť s vodou teplou 50 °C a skrmovať mliečny nápoj s teplotou 38 °C. V tomto období už začíname skrmovať aj krmivá rastlinného pôvodu a v tejto súvislosti je dôležitá aj kvalita štartérovej kŕmnej zmesi (ŠKZ), čiže obsah živín, ale aj štruktúra a dôležité je, aby mali teľatá prístup k pitnej vode.

Optimalizujme rast mliečnej žľazy

V období mliečnej výživy musí byť rast jalovičiek veľmi intenzívny. Intenzívny preto, lebo od narodenia do 2 až 3 mesiacov života dochádza k izometrickému rastu, kedy je rast a vývoj mliečnej žľazy prispôsobený rastu celého organizmu zvieraťa. Intenzita rastu mliečnej žľazy je iba 1,6 násobne vyššia v porovnaní s ostatnými tkanivami. Vo fáze alometrického rastu, ktorá trvá od 2 až 3 mesiacov do približne 9 mesiacov veku dochádza k veľmi intenzívnemu vývinu mliečnej žľazy, ktorý je až 3,5 násobne vyšší ako rast a vývoj ostatných tkanív. Pri intenzívnej výžive dochádza k nadmernej tvorbe tukového tkaniva a zníženej tvorbe sekrečného parenchýmu v mliečnej žľaze. Toto štádium vývoja je kritickým pre zvýšené riziko ukladania tuku v mliečnej žľaze. Čiže v priebehu odchovu sú niektoré časové úseky, kedy má výživa dlhodobé účinky na metabolické funkcie a produkciu mlieka. Vo vedeckej a odbornej literatúre boli publikované práce, kde bol zistený pozitívny vplyv vysokej úrovne výživy do odstavu na rastové parametre jalovičiek, ale aj na produkciu mlieka počas prvej laktácie. V ďalšom období, t.j. od odstavu po dosiahnutie pohlavnej dospelosti ovplyvňuje nadmerné kŕmenie negatívne podiel sekrečné tkaniva a tým aj produkciu mlieka v dospelosti. V mliečnej žľaze sa zvyšuje podiel tukového tkaniva. Z výsledkov ôsmich nezávislých štúdií publikovaných v renomovaných vedeckých časopisoch vyplýva, že pre optimálny vývin mliečnej žľazy jalovíc v období odchovu je potrebné zabezpečiť prírastky živej hmotnosti pred pohlavnou dospelosťou na úrovni 750 - 850 g na deň (Zanton a Heinrichs, 2005). Čiže v prvých dvoch mesiacoch postnatálneho života by mala byť úroveň výživa vysoká a neskôr by sa jalovičky nemali prekrmovať. Podľa kŕmnej normy (tabuľka 2) by sme mali teľaťu so živou hmotnosťou 50 kg na kilový prírastok skŕmiť 1,15 kg sušiny MKZ. Ak skrmujeme takémuto teľaťu 5 l mliečneho nápoja denne a riedenie je v pomere 1 : 8, tak denne príjme iba 0,625 kg sušiny MKZ, čo je asi polovica. Ak MKZ obsahuje v 1 kg sušiny 200 g NL, tak príjme za deň iba 125 g NL. Je to málo. Keď je teľa s kravou, cicia mlieko šesť až desaťkrát denne (pri prepočte na 50 kg teľa je to v priemere 10 l mlieka). Keďže mlieko obsahuje 12,5 % sušiny, cicajúce teľa dokáže prijať 1,25 kg sušiny denne a to je predpoklad pre dosiahnutie prírastku 1000 g.

Tabuľka 2: Potreba živín a príjem MKZ podľa rastovej krivky pre teľatá so živou hmotnosťou 50 kg

Prírastok ž.hm. (kg/deň) Príjem sušiny (% ž.hm.) Dávka MKZ (kg/deň) ME (MJ/deň) NL (g/deň) NL (% MKZ)
0,0 0,80 0,38 7,33 35 8,3
0,2 1,05 0,53 9,80 94 18,0
0,4 1,30 0,60 12,10 150 22,4
0,6 1,57 0,79 14,61 207 26,6
0,8 1,84 0,92 18,42 253 27,4
1,0 2,30 1,15 20,10 318 28,6
Zdroj: NRC 2001, Van Ambrugh a Drackley, 2005

Doprajme teľatám kvalitné MKZ a štartéry

Preto, aby sa zlepšili rastové parametre jalovičiek do odstavu je potrebné zvýšiť úroveň výživy. Prvá možnosť (nie veľmi reálna), je ad libitné kŕmenie mliekom. To má svoje riziká, môže sa zvýšiť výskyt hnačkových ochorení, znižuje sa príjem ŠKZ, s tým môže súvisieť horší vývin predžalúdkov a problém by bol aj s organizáciou práce. Druhá možnosť je zvýšiť podiel mliečnej kŕmnej zmesi rozpúšťanej vo vode. Špičkové farmy riedia MKZ s vodou v pomere 1 : 6 (166 g MKZ na liter vody). Ďalšou možnosťou je skrmovať kvalitnejšie MKZ (s vysokým podielom NL a mliečnej bielkoviny) a ŠKZ. Kvalita znamená aj vyššiu cenu, no na základe prepočtov, by boli náklady na kvalitnejšie krmivá v období odchovu teliat nižšie, ako strata pri neskorom telení jalovíc. Drahé MKZ nie je možné skrmovať s deravých vedier (obrázok 1). Asi nikto by doma nepil žiaden nápoj z deravého hrnčeka.

Obr. 1                                                                                                                                                                         foto: autor

Význam ŠKZ z hľadiska vývinu predžalúdkov je nespochybniteľný, priaznivo pôsobia na zväčšovanie ich objemu, na vývin bachorových papíl, ktoré značne zväčšujú plochu bachora, ako aj na hrubnutie steny bachora. Vývoj svalstva bachora kladne ovplyvňuje aj mechanický tlak tohto krmiva na jeho stenu. Zväčšujúci sa objem predžalúdkov a stále väčšie množstvo prijímaného krmiva tvoria významný podnet pre vývoj svaloviny predžalúdka a pre začiatok jeho motorickej (pohybovej) aktivity. Z tohto hľadiska sú lepšie tvarované ŠKZ s miaganými zrninami. Sypké ŠKZ sú menej vhodné. Ak chceme dosiahnuť vysokú intenzitu rastu jalovičiek do odstavu, tak seno nie je dobré skrmovať. Pravdou síce je, že jeho skrmovanie teľaťu neublíži, ale z hľadiska vysokej intenzity rastu ani nepomôže.

Výživa jalovíc

Jalovice v žiadnom prípade neprekrmovať, má to negatívny vplyv na vývin mliečnej žľazy. Jaloviciam skrmovať predovšetkým kvalitné bielkovinové siláže, najlepšie by bolo neskrmovať vôbec kukuričnú siláž, no ak nie je iná možnosť, tak kŕmnu dávku "riediť" slamou. Dôležité je, aby bola slama dobre porezaná, aby nemali jalovice možnosť vyberať si kvalitnejšie komponenty, čo by znamenalo ich pretučnenie. Dôležité je skrmovať minerálne kŕmne prísady, vitamínové doplnky, jalovica je intenzívne rastúci organizmus. Veľmi dobré by bolo v 12 mesiacoch jalovice vážiť a merať a tak získať predstavu o intenzite rastu.

Výživa dojníc

Do kŕmnych dávok zaraďovať len krmivá v zodpovedajúcej kvalite, v optimálnom množstve a štruktúre. Limitujúcim faktorom pri výrobe kvalitných kukuričných siláži je aj stupeň narušenia zrna. Skrmovanie kukuričných siláži s vysokým podielom celých zŕn znamená obrovské energetické a ekonomické straty (vyše 18000 € v prepočte na 350 dojníc a rok). Tiež sa niekde skrmujú kŕmne zmesi, ktorých súčasťou sú nepošrotované zrna obilnín, ktoré zviera nestrávi a vylúči vo výkaloch (obrázky 2,3). Dojnice musia mať neustálu možnosť prijímať krmivo, kŕmny stôl, resp. kŕmny žľab nesmie zostať nikdy prázdny. Pri kŕmení je treba vychádzať zo špecifických požiadaviek dojníc v jednotlivých obdobiach laktácie, včítane státia na sucho. Kŕmne dávky musia obsahovať požadované množstvo energie a živín. V tejto súvislosti je veľmi dôležitým faktorom poznať a často monitorovať obsah sušiny v silážnych jamách. Variabilita v obsahu sušiny v jednej silážnej jame môže byť až takmer 10 %. Ak by sa na základe aktuálneho obsahu sušiny neupravila dávka pôvodnej hmoty mohlo by to znamenať nedostatok energie a živín v kŕmnej dávke.

Obrázok 2: Celé zrná jačmeňa v KZ pre dojnice
Obrázok 3: Výkaly s vysokým podielom celých zŕn jačmeňa a kukurice                                                                                                                foto: autor

Záver

Intenzívny odchov teliat do odstavu, je základným predpokladom pre skrátenie veku pri prvom otelení. Výživou v predpubertálnom období je možné ovplyvniť vývin mliečnej žľazy a neskôr produkciu mlieka. Kvalita krmív a ich stráviteľnosť ovplyvňuje rozhodujúcou mierou produkciu mlieka a ekonomický výsledok v chove HD.

Vystavené: 4.6.2013

Autor textu: doc. Ing. Milan Šimko, PhD.