Logo Univerzity veterinárneho lekárstva
Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie, Košice
Komenského 73
041 81 Košice
e-mail: vasil@uvm.sk
 
 


Environmentálne mastitídy - etiológia, príčiny vzniku a východiská

Riešenie súčasných problémov s produkciou mlieka chovatelia vidia v nepretržite vynakladanom úsilí na zvyšovanie efektivity produkcie elimináciou neracionálnych finančných nákladov. V tomto kontexte si zaslúžia pozornosť predovšetkým mastitídy dojníc, t.j. závažný činiteľ znižujúcim rentabilitu produkcie mlieka. V ostatnom desaťročí celosvetovo dominujú u prežúvavcov "environmentálne" mastitídy dojníc vyvolané patogénnymi baktériami ľahlo prežívajúcimi v prostredí.

Najčastejšie sa uvádza výskyt baktérie Streptococcus uberis a Escherichia coli. Streptococcus uberis je pôvodcom mastitíd predovšetkým vo veľkých stádach dojníc. Je hlavným pôvodcom klinických a subklinických mastitíd na Novom Zélande, v Nemecku, v Anglicku aj v Škótsku. Rovnako má Streptococcus uberis výrazný podiel na výskyte mastitíd v USA, v Holandsku, v Dánsku a v Českej republike. K masovému rozšíreniu S. uberis prispela aj jeho schopnosť získavať odolnosť voči účinku antibiotík a niektorých dezinfekčných prípravkov. V iných krajinách etiologiu environmentálnych mastitíd doplňujú aj baktérie Staphylococcus spp. Fínski autori udávajú, že až polovicu izolovaných baktérií pri mastitídach tvoria koagulazo-negatívne stafylokoky (Pitkälä et al., 2004). Takmer rovnaké výsledky pri rozdielnych chovateľských podmienkach zaznamenali Sólvestód a Ósterás (2001) v Nórsku. Vasiľ (2000) konštatuje, že v podmienkach Slovenska sa jedná hlavne o Streptoccous uberis, Streptococcus dysgalactiae, koagauláza-negatívne stafylokoky, Escherichia coli a baktérie z čeľade Enterobateriaceae.

Mastitídy a ekonomická efektívnosť výroby mlieka

Klinické mastitídy znižujú efektivitu hlavne v potrebe ich okamžitého liečenia a následnou starostlivosťou. Náklady na liečbu klinických mastitíd sa v priemere celosvetovo dohadujú na cca 110 US dolárov, alebo 125 UR, resp. na Slovensku to predstavuje v priemere 4450,0 Sk. Hlavnú položku tvorí vyradené mlieko, ďalej sú to réžia chovu, laboratórne vyšetrenia, lieky a veterinárne zákroky. Dojnice s klinickou formou mastitídy bývajú na prvý pohľad choré, strácajú na produkcii mlieka a predchádzajúcu úroveň produkcie aj po úspešnej liečbe dosiahnú najskôr po 60 dňoch od odznenia klinických symptómov zápalu. Klinickú mastitídu vyvolanú koliformnými patogénnymi baktériami (Escherichia coli a Klebsiela spp.) dojnica prežije, avšak, viac ako 10 % dojníc postihnutých koliformnou mastitídou uhynie do jedného, resp. dvoch dní.

Subklinické mastitídy svojou asymptomatičnosťou unikajú pozornosti. Spôsobujú závažné zníženie sekrečnej aktivity. Na 40 subklinických mastitíd pripadá jedna klinická mastitída. Spôsobujú zvyšovanie počtu somatických buniek sprevádzané aj zmenami v chemickom zložení mlieka, podieľajú sa na zvyšovaní celkového počtu mikroorganizmov. Mliečna žľaza postihnutá týmto ochorením je zdrojom infekcie pre ostatné dojnice.

Aseptické mastitídy viac, alebo menej znižujú sekrečnú aktivitu a akosť surového mlieka. Vysoký výskyt aseptických mastitíd je pri dietetických a metabolických poruchách, stresových situáciách, pri poruchách funkcie dojacích strojov, pri traumatizacii vemena vzájomným vyciciavaní sa. Sú aj pretrvávajúcim dôsledkom tzv. vyliečených mastitíd. V týchto prípadoch môžu nadobudnúť až dramatickú ekonomickú závažnosť.

Latentné mastitídy znižujú efektivitu produkcie mlieka zvyšovaním celkového počtu mikroorganizmov v mlieku. Sú skrytým nebezpečenstvom. Nimi postihnutá mliečna žľaza je zdrojom infekcie pre ostatné dojnice.

Mastitídy (pozri tabuľku 1) znižujú produkciu mlieka narušením sekrečnej aktivity mliečnej žľazy. Deje sa tak nielen v priebehu infekcie, ale aj po ich potlačení, či už spontánnym vyliečením alebo medikamentóznou liečbou.

Tabuľka č. 1: Kategorizácia zdravotného stavu mliečnej žľazy

Počet somatických buniek vo vzorkách mlieka (.103/ml)
P a t o g é n n é    b a k t é r i e
nediagnostikované
diagnostikované
<200
Zdravá mliečna žľaza
Latentná infekcia vemena
> 200
Aseptická mastitída
Subklinická mastitída
-
Klinická mastitída

Klinická mastitída
Nešpecifická mastitída
Infekčná mastitída

Na Slovensku väčšina chovov s dobrou starostlivosťou úspešne a dlhodobo produkujú mlieko s obsahom somatických buniek nižším ako 400000.ml-1, pritom však majú problém so stúpajúcim počtom klinických mastitíd.

Najvýznamnejšou zmenou v epizootológii mastitíd dojníc v poslednom období je výrazný nárast výskytu mastitíd vyvolaných "environmentálnymi" patogénnymi baktériami, predovšetkým inými streptokokmi ako Streptococcus agalactiae.

Najčastejšími "environmentálny" patogénnymi baktériami sú baktérie Streptococcus uberis, Streptococcus dysgalactiae, Streptococcus parauberis, Streptococcus acidominis, Streptococcus canis, Streptococcus egui, Enterococcus faecali, Enterococcus faecium, Enterococcus duranss, Escherichia coli, Klebsiella spp., Enterobacter spp., Serratia spp., Pseudomonas spp., Proteus spp. Pasteurella spp., Arcanobacterium pyogenes, koagulázo-negatívne stafylokoky (S. epidermidis, S. caprae, S. chromogenes, S. hyicus, S, xylosus a S. intermedius, S. simulans, S. capitis, S sciuri a S. warneri a ďalšie), baktérie rodu Micrococcus, kvasinky, pliesne a riasy.

Environmentálny pôvodcov mastitíd a ich vlastnosti

Hoci táto skupina patogénov zahrňuje mnoho bakteriálnych druhov, má niektoré spoločné vlastnosti. Ich poznanie je základným predpokladom riešenia nimi spôsobovaných problémov.

Nové infekcie týmito patogénmi vznikajú častejšie v období státia nasucho, než v čase laktácie. Najkritickejším obdobím je obdobie dvoch týždňov pred pôrodom, bez ohľadu, či sa realizuje antibiotická terapia v zasušení, alebo nie. V stádach, kde sa realizuje, sú kritické aj prvé dva týždne státia nasucho. V čase laktácie je kritických prvých 75 dní. Aj jalovice majú infikovanú mliečnu žľazu týmito baktériami. Udáva sa, že 5 až 10 % jalovíc vykazuje infekciu enviromentálnymi patogénmi v čase pôrodu, naviac, tieto infekcie sú často príčinou klinických mastitíd u jalovíc aj po pôrode.

Trvanie infekcie je kratšie než u infekcii mliečnej žľazy infekčnými pôvodcami. Približne 60% infekcii environmentálnymi streptokokmi trvá menej ako 30 dni, pričom 18% týchto infekcií prechádza do chronického stavu a perzistuje viacej ako 100 dní. Približne 40% prípadov koliformných infekcií má trvanie menej ako 7 dní. Chronické infekcie sú veľmi vzácne.

Spontánne eliminácie infekcie zohráva u enviromentálnych patogénov významnú úlohu. Odhaduje sa, že pri streptokokových enviromentálnych infekciách je spontánne eliminovaných 38% prípadov a u koliformných infekcií väčšina.

Klinicky sa mastitída manifestuje u 40 až 50% infekcii enviromentálnymi streptokokmi. Len 9% týchto infekcií je sprevádzané príznakmi celkového ochorenia. Priebeh ochorenia býva ľahký, vo forme akútnych katarálnych mastitíd. Infekcie koliformnými patogénmi sú sprevádzané výskytom klinických mastitíd v 80 až 90% prípadoch a 10% prípadov sa prejavuje ťažkou, perakútnou formou, ohrozujúcou život zvieraťa. V ostatných prípadoch prebiehajú ľahko - formou akútnej katarálnej mastitídy. Klinické formy ochorenia vyvolané environmentálnymi patogénmi sa koncentrujú do začiatku laktácie, t.j. 20% vzniká v prvých 7 dňoch po pôrode.

Ustajňovacie priestory a materiál na podstielanie

Obmedzovanie kontaminácie ceckov environmentálnymi patogénnymi baktériami súvisí hlavne s technológiou ustajnenia a organizáciou chovu. Zdrojom environmentálnych patogénov sú hlavne výkaly, moč, podstielka, krmivo, prach, špina, blato a voda. Podstielaný materiál je najvýznamnejším zdrojom kontaminácie ceckov. Stupeň bakteriálnej kontaminácie steliva je závislý na jeho primárnej kontaminácii, vlhkosti materiálu a teplote prostredia. Čím väčšie je primárne znečistenie steliva, čím je stelivo vlhšie a je teplota ustajneného priestoru vyššia, tým je počet baktérií v stelive vyšší. Často dosahuje až 100 miliónov na 1 gram steliva. Kľúčový význam pre prevenciu mastitíd spôsobených environmentálnymi patogénnymi baktériami má kvalita stelivovej slamy, nízka vlhkosť a teplota maštalného prostredia.

V posledkom období vyložene za účelom zvýšenia ekonomickej efektívnosti chovu dojníc sa používa ako materiál na podstielanie separát - t.j. postielanie lisovanej rašeliny do ležiacich boxov, pritom počet takýchto kravínov pribúda. Tento typ podstielania ale vyžaduje zvýšenú hygienu vemena po dojení (postdipping vykonaný kvalitnými barierovými prípravkami) a zvýšené nároky na výživu (trvale obohacovanie krmnej dávky o vitamín E a selén, čo umožňuje dojnici sa rýchlejšie vyrovnať s latentnou infekciu vemena).

Pre podstielanie sa nedoporučuje piesok a kamenná drť, aj keď ich primárna bakteriálna kontaminácia je veľmi nízka, majú totiž nízku absorpčnú kapacitu ale negatívny vplyv na pohodu dojníc. Nedoporučujú sa ani rezané stelivové materiály, napr. slamená rezanka, hobliny a piliny. Z organických materiálov môžem doporučiť len nerezanú suchu a čistú slamu.

Jednými s najzávažnejších nedostatkov sú chyby v ustajnení. Tie sa týkajú tak laktujúcich dojníc, ale hlavne rizikových skupín zvierat, t.j. dojníc počas zasušenia, pred pôrodom a po pôrode. Treba pripomenúť, že je vyloženie nevhodné spoločne ustajnenie vysokoteľných jalovíc s otelenými dojnicami a jalovicami.

Najväčšie riziko vzniku environmentálnych mastitíd je pri ustajnení na hlboké podstielke. Exotermická reakcia, ktorá v tejto podstielke prebieha, vytvára optimálne teplotné podmienky pre pomnoženie sa environmentálnych baktérií. Jednoznačne je nevhodné ustajnenie na hlbokej podstielke v pôrodných sekciách (resp. boxoch), ako sekciách pre dojnice v období zasušenia, kedy je riziko infekcie najväčší. Hlboká podstielka je rovnako nevhodná pre vysokoteľné jalovice.

Z hľadiska prevencie vzniku environmentálnych mastitíd je najvhodnejšie voľné boxové bezstelivové ustajnenie. Toto konštatovanie však platí iba pre boxové ustajnenie s mäkkým matracom, pretože tvrdé matrace sú pre dojnice nepohodlné a až 20% zvierat si ľahne mimo box. V súčasnej dobe sa dáva prednosť voľnému boxovému ustajneniu s úspornou podstielkou. Toto ustajnenie však už prináša riziko, pretože bolo dokázané, že počet kontaminujúcich baktérií v slamenej podstielke po 24 hodinách prenikavo vzrastá. Niet preto pochýb, že prednosť ma podstielané voľné ustajnenie s častým odpratávaním hnoja, t.j. nie raz za 3-4 týždne.

Veľké riziko prinášajú ustajňovacie technológie s mobilným odstraňovaním tekutého hnoja z pevných chodieb radlicou. Pokiaľ nie sú výkaly odstraňované aspoň dvakrát denne, vedie tento spôsob ustajnenia k enormnému zvyšovaniu vlhkosti, čo je veľmi závažný rizikový činiteľ. Požiadavka odpratávania hnoja aspoň dvakrát denne sa vzťahuje aj na podstielané technológie ustajnenia s odpratávaním hnoja radlicou. Týka sa to najmä ustajnenia na plochých podstielaných stojiskách. Je potrebné minimalizovať vlhkosť maštaľného prostredia. Nutné je dodržať potrebné spády podláh a stojiska. Povrchy podláh je potrebné udržiavať, aby nedochádzalo k ich vydrolovaniu. V nerovnostiach sa udržuje moč a výkaly. Vznikajú rezervoári bakteriálnej kontaminácie. Zásadný význam pre prevenciu infekcie environmentálnymi patogénnymi baktériami má účinnosť vetrania maštale.

Pre obmedzovanie kontaminácie ceckov environmentálnymi patogénnymi baktériami je veľmi významná pastva. Pevné výbehy môžu byť vážnym rizikovým faktorom, pokiaľ nie sú pravidelne čistené, dochádza v nich k nežiadúcemu znečisteniu ceckov a k ich bakteriálnej kontaminácie fekálnou mikroflórou. Nespevnené výbehy predstavujú tiež riziko infekcie vemena a lepšie ich nepoužívať. Z uvedeného vyplýva, že pre prevenciu mastitíd, spôsobovaných environmentálnymi patogénnymi baktériami, má zásadný význam technológia ustajnenia.

Príprava na dojenie a funkcia dojacieho stroja

Spôsob prípravy dojníc na dojenie je veľmi dôležitý. Príprava prúdom vody zvyšuje výskyt infekcií, naopak, dokonale osušovanie ceckov jednorazovými utierkami je významným preventívnym prostriedkom. Pozitívny efekt sa udáva aj pri dezinfekcii koncov ceckov pred dojením. Vhodné je vykonať prípravu dojníc na dojeniu len toaletou ceckov, utierkou namočenou v dezinfekčnom prípravku.

Dezinfekcia koncov ceckov po dojení má význam pre tlmenie infekcií environmentálnymi streptokokmi, ale neovplyvňuje výskyt nových infekcií koliformnými patogénmi. Pokusná dezinfekcia koncov ceckov v období zasušenia nebola efektívna.

Starostlivosť o funkčnosť dojacich strojov má zásadný význam. Nesprávne fungujúci dojací stroj spôsobuje: iritáciu vemena, spätný tok mlieka, dochádza k medzijednotkovej výmene mlieka a možnému vzniku intramamárnej infekcie. Nie je účelom vymenovať všetky chyby, ktoré sa v danom prípade môžu vyskytnúť, nakoľko v súčasnosti je dostupný servis pre každú farmu. Avšak niekoľko poznámok k padaniu dojacieho stroja počas dojenia. V prípade správnej funkcie dojacieho zariadenia je zapríčinené agresivitou dojnice a to z rôzneho dôvodu (jedným z nich je aj bolestivosť vemena v dôsledku rozvíjajúceho sa zápalového procesu). Ak už k spadnutiu dojacieho stroja počas dojenia dôjde je potrebné ho dôsledne očistiť a dezinfikovať. Spätné preplachovanie dojacích súprav v priebehu dojenia sa ukázalo ako neúčinné pri prevencii mastitíd vyvolávaných environmentálnymi patogénnymi baktériami.

Stimulácia špecifických a nešpecifických obranných mechanizmov mliečnej žľazy dojnice

Je ďalším významným prostriedkom v prevencii infekcie mliečnych žliaz environmentálnymi patogénmi. Bolo dokázané, že suplementácia krmnej dávky vitamínom E a selénom (2 IU vitamínu E/kg ž.h./deň a 2 mg Se/kg ž.h./deň) v období 60 dni pred pôrodom jalovíc vedie po pôrode k 57% zníženiu výskytu klinických mastitíd a 42% zníženiu výskytu intramammárnych infekcií. Bolo preukázané zníženie výskytu klinických a subklinických mastitíd, spôsobovaných hlavnými patogénmi, po parenterálnom podaní Selevitu Biotika (1 krát 20 ml i.m.) a Erevitu Biotika (3 krát 15 ml i.m.) v období 3 týždňov pred očakávaným pôrodom, pri týždennom intervale podávania. Významne je aby v kŕmnej dávke nechýbali aj vitamín A, Zn, Cu, Mg a ďalšie prvky, ktoré majú vzťah k nešpecifickým obranným mechanizmom vemena dojnice.

Dlhodobo sa svet snaží o imunizáciu dojníc a to hlavne počas zasušenia. Avšak aplikácia bakterínových vakcín nie je výrazne účinná. Imunizovanie dojníc podaním korpuskulárnej vakcíny E. coli J5 pri zasušení poskytuje relatívnu ochránu do 30 dní po pôrode. Vakcináciou v prvých 24 hodín po otelení znížime riziko vzniku klinickej mastitídy, tento účinok niektorí autori udávajú až do 90 dní po pôrode. Vakcinácia dosahuje relatívne lepší efekt u starších dojníc, než dojníc na prvej laktácií. Pri jaloviciach po vakcinácií nepozorujeme žiadny efekt. V oblasti výskumu sa intenzívne pracuje na zostavení účinnej vakcíny, pričom vedecký svet je najďalej pri konštrukcii vakcíny voči mastitídam spôsobeným Streptococcus uberis.

Liečba

Mimo liečby klinických prípadov mastitíd v laktácií je významná predovšetkým terapia v zasušení, ktorá je pri infekciách environmentálnymi streptokokmi len čiastočne úspešná. Je neefektívna pri eliminácií infekcií koliformnými patogénmi. Je to preto, že táto terapia nemôže zahŕňať patogénne baktérie, infikujúce mliečnu žľazu v posledných dvoch týždňoch zasušenia. Opakovanie terapie koncom zasušenia malo malý, alebo žiadny efekt. Obdobie zasušenia je kritické hlavne pre vznik nových infekcií environmentálnymi streptokokmi. Riziko vzniku týchto infekcií je pri zasušení 5 krát vyššie ako počas laktácie. Najkritickejším obdobím vzniku klinickej formy mastitídy je čas dvoch týždňov pred pôrodom, bez ohľadu, či sa uplatňuje antibiotická terapia v zasušení alebo nie. V stádach, kde sa neuplatňuje liečba pri zasušení antibiotikami sú pre vznik klinickej mastitídy kritické hlavne prvé dva týždne státia nasucho. Odhaduje sa, že 5 až 10 % jalovíc vykazuje infekciu enviromentálnymi patogénnymi baktériami v období pôrodu. Tieto infekcie sú veľakrát príčinou klinických mastitíd u jalovíc po pôrode.

Intramamárna aplikácia antibiotických prípravkov pri zasušení prináša značné riziko ak sa vykoná neasepticky. Dochádza tak k infekcii mliečnej žľazy, hlavne environmentálnymi patogénnymi baktériami. Je potrebné trvať na erudovanom postupe, t.j. aplikácií sterilným, krátkym aplikátorom, do umytého a benzinalkoholom dezinfikovaného otvoru ceckového kanálika.

Klinické mastitídy, spôsobené enviromentálnymi patogénmi, je vhodné liečiť diferencovane. Akútne katarálne mastitídy sú terapeuticky dobre zvládnuteľné iba častým vydojovaním. Bolo preukázané, že účinnosť takej terapie dosahuje až 81%. Časté vydojovanie znižuje náklady na lieky a finančné straty za vyradenie mlieka z predaja v čase ochrannej lehoty.

Klinické mastitídy sprevádzané príznakmi alterácie celkového zdravotného stavu liečime celkovým podaním antibiotík s podporou častého vydojovania z dôvodu, že toto ochorenie prebieha zvyčajne perakútne a je často doprevádzané príznakmi toxického šoku, tým aj ohrozením života zvieraťa.

Záverom je potrebne upozorniť na najzávažnejšie prvky v prevencii a tlmení mastitíd vyvolaných environmentálnymi patogénnymi baktériami, medzi tieto patria: sústavne udržovanie sucha a čistoty v maštaliach a výbehoch, vhodná pastva, resp. pastva za vhodného počasia, polosucha príprava dojníc k dojeniu vykonaná individuálnymi, resp. jednorázovými utierkami, namočenými v dezinfekčnom prípravku, dezinfekcia koncov ceckov bezprostredne po odobratí dojacej súpravy, účinne čistenie a dezinfekcia dojacieho stroja, pravidelná obmena ceckových násadcov, sústavná starostlivosť o funkčnú spôsobilosť dojacieho stroja, eliminácia dietetických chýb (prevencia hnačkových ochorení), prevencia metabolických ochorení (optimalizáciou kŕmnej dávky), eliminácia činiteľov v prostredí, ktoré podporujú vznik poranení vemena, eliminácia stresových podnetov, podpora obranyschopnosti mliečnej žľazy dojnice suplemetaciou kŕmnej dávky vitamínov E a selenom, so zvláštnou pozornosťou v období zasušenia, liečba akútnych katarálnych mastitíd častým vydájaním postihnutých štvrtiek, okamžitá liečba klinických mastitíd doprevádzaných celkovou alteráciou zdravotného stavu, celkovou antibiotickou terapiou podporovanou častým vydájaním postihnutých štvrtiek mliečnej žľazy.

V rámci kompletného systému tlmenia výskytu zápalu mliečnej žľazy sa doporučujú následné kroky: výber a selekcia dojníc, plnohodnotná a vyvážená výživa, pravidelná a starostlivá evidencia s využívaním informácii z kontroly úžitkovosti a výsledkov vyšetrenia bazénových vzoriek mlieka, správna technika dojenia, vysoký štandard hygieny prostredia a dojenia, rýchla a účinná liečba všetkých typov mastitíd a vyraďovanie problematických dojníc z chovu.

Poďakovanie

Práca bola podporovaná projektom APVV-0629-07 a projektom APVV-0679-10

Literatúra je k dispozícii u autora.

Vystavené: 31.1.2012

Autor textu: doc. MVDr. Milan Vasiľ, CSc.