Zväz chovateľov mäsového dobytka na Slovensku - družstvo

Pri Parku 2
911 06 Trenčín - Záblatie

Tel.: 032 / 744 62 19
E-mail:
zchmd@zchmd.sk

 

 

 

Embryotransfér - moderná metóda rozplodňovania

Embryotransfér z pohľadu chovu kráv bez trhovej produkcie mlieka (ďalej TPM) je považovaný za najrýchlejšiu metódu prechodu na chov čistokrvných mäsových plemien. Umožňuje výhodne rozširovať chov čistokrvných mäsových plemien z menšieho počtu čistokrvných darkýň. Z hľadiska finančnej náročnosti je to aj najlacnejší spôsob obstarania čistokrvných zvierat. U mäsových plemien chovaných spôsobom bez TPM môžeme prenos organizovať tak, aby sa nám teliatka narodili do pastevného obdobia. Takto dosiahneme dobrú hmotnosť teliat pri odstave. Prevodným krížením získame čistokrvné zvieratá až v štvrtej generácii, čo zodpovedá horizontu dvadsiatich rokov. Je potrebné zdôrazniť, že uplatňovanie spôsobu chovu v stádach bez TPM na báze mliekových plemien v budúcnosti nebude dotačne podporované. Tvorba materských vlastností ako jeden z najdôležitejších úžitkových ukazovateľov je najlepšie vyvinutá u mäsových plemien. Chovatelia, ktorí sa rozhodnú aplikovať embryotransfér vo vlastných stádach kráv bez TPM, by mali najprv nadobudnúť skúsenosti s týmto spôsobom chovu.

Embryá môžeme získať nákupom alebo výplachom plemenníc vo vlastných chovoch. Pri uplatňovaní tejto metódy vo vlastných chovoch je potrebné, aby boli plemennice hodnotené výberovou komisiou ZCHMD. Vyplachovať môžeme kravy alebo jalovice. Kravy sa hodnotia po prvom otelení. V prípade záujmu chovateľa vyplachovať jalovice, je potrebné požiadať Zväz o ich hodnotenie. Hodnotenie je dôležité preto, aby boli vyplachované plemennice, ktoré zodpovedajú plemennému štandardu pre príslušné mäsové plemeno a bola deklarovaná ich čistokrvnosť. Zväz doporučuje chovateľom získavať embryá len z čistokrvných zvierat. Plemennice sa musia podrobiť krvným testom na základe ktorých je vydané ,, Osvedčenie o pôvode”, podľa ktorého plemenná kniha mäsových plemien vydáva POP.

Zvieratám, ktoré uvažujeme vyplachovať, je potrebné venovať osobitnú pozornosť z hľadiska výživy. Podobnú pozornosť venujeme aj plemenniciam, do ktorých plánujeme embryá vkladať. Vkladať môžeme do kráv alebo do jalovíc. Podľa štatistických výsledkov je dosahovaná lepšia úspešnosť pri vkladaní do jalovíc ako do kráv. Úspešnosť je rozdielna aj podľa jednotlivých mäsových plemien a dosahovanej chovateľskej úrovne. Pri extenzívnych mäsových plemenách (highland, galloway) je úspešnosť veľmi nízka vzhľadom na častú manipuláciu so zvieratami a ich stresovanie. Zvieratá, ktoré pripravujeme na embryotransfér, najprv gynekologicky vyšetríme. Získavať embryá doporučujeme zo zvierat, ktoré prešli pastevným obdobím a majú v tele vysokú hladinu vitamínov. U takto získaných embryí je dobrá životaschopnosť. V dobrých chovateľských podmienkach je možné vypláchnuť jednu plemennicu aj viackrát v roku. Odborníci doporučujú jalovice po dvoch výplachoch zabreznúť. Úspešnosť zabreznutia pri vkladaní embryí je tiež ovplyvnená kondičným stavom plemennice príjemkyne.

Chovatelia, ktorí chovajú základné stáda spôsobom bez TPM, sa dopúšťajú najväčšej chyby v tom, že plemennice počas prípravy na vkladanie alebo výplach, zafixujú na dlhšie obdobie. Zvieratá utrpia stres a percento úspešnosti je nízke. Po vložení embryí je potrebné sa vyvarovať stresom navodených manipuláciou a zmenou kŕmenia. S tohto dôvodu doporučujeme chovateľom, aby mali vybudované naháňacie uličky a fixačné klietky zodpovedajúce typu a veľkosti zvierat. Pracovné úkony potrebné pri synchronizácii ruje a aplikácia preparátov si vyžadujú fixáciu zvierat počas prípravy darkýň aj príjemkýň. Prenos doporučujeme prevádzať na skupine minimálne 10 ks plemenníc. U kráv je úspešnosť prenosu – zabreznutia 50-60 %, pri jaloviciach 60 až 80 %. Výsledky sú značne variabilné podľa jednotlivých chovateľov. Doporučujeme chovateľom, ktorí sa rozhodnú robiť prenosy embryí vo väčšom počte, aby si na doskok zadovážili plemenného býka, ktorý zabezpečí teľnosť plemenníc , ktoré neostali teľné po prenose. Počas výživy teľných plemenníc je dôležité dodržať reštrinkčnú výživu počas posledných dvoch mesiacov gravidity. Prerastanie čistokrvného plodu počas tohto obdobia má za následok ťažké pôrody a popôrodné komplikácie, čo spravidla končí uhynutím teľaťa , zvlášť u prvôstok. Po pôrode je dôležité sledovať materské vlastnosti príjemkyne. Dobrý odchov teľaťa pod matkou je zárukou jeho ďalšieho vývoja a rastu, čím sa vytvorí predpoklad splnenia plemenného štandardu. Podľa našich poznatkov chovatelia zvládnu prenos, ale nezvládnu starostlivosť po narodení a ďalší odchov z titulu nedostatku chovateľských skúseností. Potom dochádza k zbytočným stratám a vynaložené úsilie vychádza nazmar. Toto je dôležité zvlášť u teliat býčkov, z ktorých po hodnotení sa môžu stať plemenní býci. U jalovičiek po dosiahnutí 365-dňovej hmotnosti je potrebné naplniť požiadavky z hľadiska štandardu príslušného mäsového plemena. V ďalšom období je rast pomalší z dôvodu vývoja reprodukčných orgánov.

Po narodení teliatka môže chovateľ požiadať plemennú knihu mäsových plemien ( ďalej PK MP) o vystavenie návrhu o pôvode. K tomu je potrebné zaslať PK MP protokol o prenose embryí a údaje o narodenom teliatku. Z protokolu je známe ušné číslo príjemkyne, ušné číslo darkyne ( genetická matka), štátny register býka a plemennú príslušnosť narodeného teľaťa. Spravidla pri dosiahnutí desiatich mesiacov veku u býčkov odoberáme krv, ktorú zasielame na rozbor za účelom potvrdenia pôvodu. Hodnotenie býčkov sa prevádza po dosiahnutí 14 mesiacov veku. Chovateľ po dohode s PK MP zabezpečí zistenie telesných rozmerov a hmotnosti hodnotených jedincov. PK MP vypracuje výberový katalóg a stanoví termín hodnotenia. Výberová komisia Zväzu predvedené zviera hodnotí a zaradí do plemenitby. Zvieratá, ktoré nespĺňajú plemenný štandard, sa do plemenitby nezaradia. Hodnotením odchovaných zvierat sa práca, ktorá začína prípravou embryotransféru, končí. PK MP potom požiada banku plemenných býkov, ktorej nositeľom je ŠPÚ Bratislava, o pridelenie štátneho registra. PK MP vystaví POP a dospelý jedinec môže pôsobiť v plemenitbe. Pri odchove čistokrvných jalovíc, ktoré uvažujeme vyplachovať po dosiahnutí ich pohlavnej dospelosti, doporučuje PK MP na základe predloženia ,,Osvedčenia o pôvode” požiadať o vystavenie POP. Týmto odstránime pochybnosti o identite narodených teliat.

Pri nákupe embryí zo zahraničia je potrebné predložiť PK MP rodokmeň matky, rodokmeň otca a krvné typy rodičov. Po narodení zvieraťa na Slovensku je možné vystaviť Osvedčenie o pôvode, pretože sú známe krvné typy rodičov. Na základe týchto dokladov je po odbere krvi narodeného jedinca možné overiť pôvod v zmysle platného zákona a pristúpiť k jeho hodnoteniu a zaradeniu do plemenitby. Protokol o prenose je aj právnym dokladom, na základe ktorého je možné riešiť prípadné spory. Chovatelia, ktorí po úspešnom prenose odchovali zvieratá a nevedia dokladovať ich pôvod, chovajú úžitkové zvieratá bez rodokmeňovej hodnoty.

Chovné a plemenné štandardy uznaných mäsových plemien na Slovensku sú uvedené v Selekčnom a šľachtiteľskom programe mäsových plemien dobytka na Slovensku.

26.6.1999 Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 160/21

Nariadenie Rady č. 1254/1999 zo 17.mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom

Chov hovädzieho dobytka, ako aj kráv bez trhovej produkcie mlieka po vstupe Slovenska do EÚ, bude upravovať toto nariadenie. Smerovanie podpory pre chovateľov zaoberajúcich sa chovom hovädzieho dobytka v rámci EU je v rozobrané v 39 bodoch. V tomto príspevku nie je možné rozviesť všetky podrobnosti, ktoré tento predpis obsahuje. Preto sa pokúsim komentovať najdôležitejšie zamerania, ktoré pre chovateľskú verejnosť majú len informačný charakter.

Rozvoj a fungovanie trhu by mali byť spojené prijatím spoločnej poľnohospodárskej politiky. V záujme zvýšenia podielu hovädzieho mäsa na celkovej spotrebe mäsa v rámci spoločenstva, zvýšením konkurencie na medzinárodných trhoch sa uvažuje s postupným znižovaním podpory trhu. Dôsledky, ktoré takého opatrenia vyvolajú na producentov, predpokladajú upraviť výšku podpory, ktorá sa poskytuje v rámci spoločnej organizácie trhu. Vyplácanie prémií na dojčiace kravy, bude v rámci štátu určené z ohľadom na poľnohospodársku využiteľnosť v rámci jednotlivých regiónov. Prémia za dojčiace kravy by sa mala poskytovať producentom, ktorý nedodávajú mlieko mliekárňam. Vzhľadom na rozmanitosť produkčných štruktúr v rámci členských štátov, toto kvantitatívne obmedzenie je možné zmeniť alebo zrušiť. Chov dojčiacich kráv by sa mal rozložiť medzi takých producentov, kde neexistuje iná alternatíva. Vzhľadom na tendenciu smerujúcu k intenzifikácii produkcie hovädzieho mäsa by sa výška prémií za chov hovädzieho dobytka mala obmedzovať v závislosti od kapacity príslušného hospodárstva vo vzťahu k početnému stavu a druhom chovaných zvierat. V záujme toho, aby sa predišlo priveľmi intenzívnym typom produkcie, s cieľom ochrany životného prostredia, poskytovanie takýchto prémií ba sa malo podmieniť tým, že sa na príslušnom hospodárstve dodržiava maximálne zaťaženie pôdy s produkciou krmovín dobytčími jednotkami. Je potrebné prihliadať aj na situáciu malých producentov.

Podmienky produkcie u jednotlivých producentov sa výrazne líšia v jednotlivých produkčných oblastiach, jednotný systém vyplácania prémií nemohol primerane zohľadňovať štrukturálne a prírodné rozdiely a rozmanitosť potrieb, ktoré z nich vyplývajú. Členské štáty budú mať možnosť v rámci pevne určených globálnych čiastok vyplácať dodatkové prémie, ktoré však nesmú mať diskriminačný charakter. Sú posudzované na základe objektívnych kritérií, musia predchádzať deformáciám trhu a hospodárskej súťaže. Dodatkové prémie podľa oblastí by sa mali vyplácať len za trvalé pasienky. Vyplácanie prémií sa odvíja podľa počtu kusov dobytka za určité kategórie HD a vyplácanie za výmeru. Chovatelia zvierat dodržiavajú príslušné pravidlá pre identifikáciu a registráciu HD. V záujme dosiahnutia zamýšľaného hospodárskeho výsledku náhrady sa musia poskytovať v určitých lehotách.

Pri zistení používania zakázaných látok pri produkcii hovädzieho mäsa by sa mali uplatňovať primerané penále. Otázka cenovej regulácie je v záujme stabilizácie trhových cien okolo základnej ceny, ktorá predstavuje zamýšľanú úroveň podpory trhu , mala by sa zabezpečiť podpora na súkromné skladovanie. Podpora sa začne uplatňovať v prípade ak trhová cena klesne pod 103 % základnej ceny. V prípade ak trhové ceny nedosahujú určitú kritickú cenovú úroveň, bude sa uplatňovať intervenčný systém. Intervenčný systém sa bude realizovať na základe stupnice pre klasifikáciu jatočných tiel dospelého HD. Pri obchode s tretími krajinami bude ustanovený systém dovozných a vývozných licencií, ktorý zahŕňa aj zábezpeky, aby sa zaručilo, že transakcie, na ktoré sa takéto licencie udeľujú sa uskutočnia. Problematika vývozných a dovozných ciel , účinný systém ich monitorovania je pomerne široká a preto pre jej rozsiahlosť ju nebudem rozoberať. Organizácia trhu s hovädzím a teľacím mäsom bola viackrát doplnená a zmenená, texty na svoju početnosť, zložitosť a rozptýlenosť vo viacerých vestníkoch sú neprehľadné, odporúča sa ich zlúčenie v novom nariadení.

Spoločná organizácia trhu s hovädzím a teľacím mäsom pozostáva z vnútorného trhu a zo systému obchodu s tretími krajinami. Prijaté opatrenia sa budú vzťahovať na:

a/ opatrenia na zlepšenie chovu HD

b/ opatrenia na zlepšenie organizácie výroby, spracovania a uvádzania na trh

c/ opatrenia na zlepšenie kvality

d/ opatrenia umožňujúce vypracúvanie krátkodobých a strednodobých prognóz na základe použitých výrobných prostriedkov

e/ opatrenia uľahčujúce zaznamenávanie tendencií vo vývoji cien

Kapitola I - náhrady je v článku číslo 3, vymedzené slovné pojmy:

producent značí individuálny chovateľ, či už ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu alebo skupinu fyzických alebo právnických osôb, bez ohľadu na právne postavenie, ktoré tejto skupine alebo jej členom priznáva vnútroštátne právo, ktorého hospodárstvo sa nachádza na území spoločenstva a ktorý sa zaoberá chovom hovädzieho dobytka,

hospodárstvo značí všetky produkčné jednotky, ktoré obhospodaruje producent a ktoré sa nachádza na území jediného členského štátu,

región značí určitý členský štát alebo región v rámci určitého členského štátu, podľa výberu dotknutého členského štátu,

býk značí nekastrovaný samec hovädzieho dobytka,

junec značí kastrovaný samec hovädzieho dobytka,

dojčiaca krava značí krava z mäsového plemena alebo krava, ktorá pochádza z kríženia s mäsovým plemenom a zo stáda, určeného na produkciu mäsa,

jalovica značí samica hovädzieho dobytka, od veku ôsmich mesiacov, ktorá sa ešte neotelila.

Oddiel 1,Prémie - pododiel 1, Osobitná prémia, článok 4:

1. Producent, ktorý na svojom hospodárstve chová dobytok samčieho pohlavia, môže po predložení žiadosti získať osobitnú prémiu. Poskytuje sa vo forme ročnej prémie najviac za 90 zvierat za každú z vekových skupín, na ktoré sa odvoláva odsek 2

2. Osobitná prémia sa poskytuje maximálne:

a / raz za život býka staršieho ako deväť mesiacov / 210 EUR/, alebo

b/ dvakrát za života junca: - po prvý krát vo veku deviatich mesiacov,

- po druhý raz pri zavŕšení veku 21 mesiacov /150 EUR/

Na základe objektívnych kritérií, ktoré si štáty určia je možné hraničný počet 90 zvierat na jedno hospodárstvo a vekovú skupinu meniť v závislosti na dodržaní počtu za jednotlivé regióny. Ak sa prémia bude poskytovať v čase zabitia nahradí sa vekové kritérium minimálnou jatočnou hmotnosťou 185 kg. Keď budú dodržané určité počty porážaných zvierat počas roku, je možné vyplácať dodatkové prémie k osobitným prémiám. Tieto sú viazané na niektoré týždne v roku za jedno zabité zviera. / 15 až 22 týždeň daného roka/

Pododdiel 3, Prémia za dojčiace kravy, článok 6

Prémie za dojčiace kravy sa poskytujú do výšky hraničných počtov. Prémia za dojčiace kravy sa poskytuje producentovi, ktorý odo dňa, v ktorom podal žiadosť, nedodáva zo svojho hospodárstva mlieko a mliečne produkty po dobu 12 mesiacov. Ak sú tieto produkty dodané spotrebiteľovi priamo z hospodárstva, nie je to na prekážku poskytovaniu prémie. Hraničné množstvo je 120 000 kg mlieka alebo mliečnych produktov. Tento kvantitatívny počet môžu štáty meniť alebo zrušiť pri dodržaní ďalších podmienok. Chovateľ poberá dotáciu za predpokladu , že po dobu aspoň šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov odo dňa predloženia žiadosti, chová dojčiace kravy, ktorých počet sa rovná aspoň 80 % a jalovice, ktorých počet sa rovná aspoň 20 % počtu, za ktoré požadoval poskytnutie prémie.

Prémia sa ustanovuje vo výške 200 EUR.

Ak ide o hospodárstva spadajúce pod štrukturálne dotácie je možné vyplatenie prvej dodatkovej prémie 24,15 EUR za jedno zviera.

Pododdiel 4, prémia za zabitie, článok 11: nárok na prémiu za zabitie vzniká za:

a/ býky, junce, kravy a jalovice od veku ôsmich mesiacov, (na jedno zviera 80 EUR)

b/ teľatá vo veku od jedného do siedmich mesiacov , s jatočnou hmotnosťou do 160 kg ,

(50 EUR na jedno zviera) za predpokladu , že ich producent choval po dobu, ktorá sa určí.

Pododdiel 5, zaťaženie pôdy s produkciou krmovín dobytčími jednotkami článok 12

Zaťaženosť sa vyjadruje VDJ na jednotku krmovinovej plochy hospodárstva vyčlenenej pre zvieratá, ktoré sa na nej uživia. Ak počet VDJ neprevyšuje 15 VDJ princíp zaťaženosti sa neuplatňuje. Pri výpočte VDJ sa berie do úvahy:

a/ hovädzí dobytok samčieho pohlavia, dojčiace kravy a jalovice, ovce a kozy ako aj dojnice na vyprodukovanie celkového povoleného referenčného množstva mlieka, ktoré bolo producentovi vymedzené. / hovädzí dobytok samčieho pohlavia a jalovice staršie ako 24 mesiacov, dojčiace kravy, dojnice – 1 VDJ, hovädzí dobytok samčieho pohlavia a jalovice vo veku od 6 do 24 mesiacov – 0,6 VDJ, ovce a kozy 0,15 VDJ/. Krmovinárska plocha zahŕňa plochy, na ktorých sa pestujú zmiešané plodiny a plochy na ktorých je možno počas celého roka chovať hovädzí dobytok. Túto plochu tvoria aspoň s 50 % pasienky.

Pododdiel 6, náhrada za extenzifikáciu, článok 13

Producenti, ktorí poberajú osobitnú prémiu alebo prémiu za dojčiace kravy, môžu získať nárok na náhradu za extenzifikáciu. V príslušnom kalendárnom roku je zaťaženosť menšia alebo rovná 1,4 VDJ na hektár, náhrada predstavuje 80 EUR, na jednu poskytnutú osobitnú prémiu za dojčiace kravy. Dodatkové náhrady sú viazané na počet kusov dobytka, podľa jednotlivých referenčných počtov zvierat.

Náhrady na výmeru sa poskytujú za jeden hektár trvalých pasienkov. Členské štáty určia výmeru regionálnej základne ako priemerný počet hektárov trvalých pasienkov na ktorých je možné chovať hovädzí dobytok. Maximálna náhrada za výmeru je 350 EUR na jeden hektár.

Vzhľadom na obmedzený rozsah tohto príspevku nie je možné rozobrať všetky články tohto nariadenia / počet článkov nariadenia je 51/ . Cieľom tohto príspevku bolo priblížiť chovateľskej verejnosti nariadenie, podľa ktorého budú chovatelia postupovať vo svojich chovoch pri zostavovaní podnikateľských plánov a následnom predkladaní žiadostí o poskytnutie prémií. Na pochopenie tohto nariadenia je potrebné poznať aj ostatné nariadenia, ktoré sú v priamej súvislosti s týmto nariadením.

Práca s hovädzím dobytkom je z hľadiska plánovania dlhodobého charakteru . V prechodnom období bude potrebné aj tento predpis aplikovať na naše podmienky. Rokovania sa neskončia len naším vstupom do EÚ. Budú pokračovať aj naďalej , len s tým rozdielom že Slovensko bude mať právo za prijaté nariadenia ako riadny člen aj hlasovať.

Chov dojčiacich kráv má uplatnenie vo vyspelých krajinách sveta a predpokladáme, že aj slovenský chovatelia sa stanú súčasťou tejto veľkej chovateľskej spoločnosti. Do budúcich období Vám Zväz praje veľa chovateľských úspechov.

 

Vystavené 21. 1. 2008

Autor textu: Ing. Jozef Poláček, riaditeľ ZCHMD