Logo VUZV Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA


Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122
E-mail: vuzv@vuzv.sk
 

Zásady napájania teliat mliekom a mliečnymi kŕmnymi zmesami

Napájanie mliekom a mliečnou kŕmnou zmesou

Najmä v uplynulých desaťročiach došlo k zmene spôsobu a techniky kŕmenia teliat. Moderné systémy chovu zapríčinili značné zmeny v správaní zvierat. Z ekonomických dôvodov si už dnes nevieme predstaviť iný odchov teliat ako mliečnymi náhradkami. Chov dojčiacich kráv a kráv bez tržnej produkcie mlieka je vo výraznej menšine. Zatiaľ čo sú teľatá v množstve a zložení mliečnych kŕmnych zmesí pri umelom odchove úplne uspokojené, spôsob chovu a napájania je väčšinou neuspokojivý. Pri prirodzenom odchove je celý deň alebo minimálne počas času cicania vytvorený tesný vzťah medzi matkou a jej potomkom. Naproti tomu pri umelom odchove sú mladé zvieratá trvalo oddelené od plemenníc, vychované v individuálnom alebo skupinovom ustajnení. Podávanie nápoja sa uskutočňuje pitím alebo cicaním z vedra. Pri napájaní pomocou cumľov je pitie oveľa dlhšie a tak nedochádza k tzv. prázdnemu cicaniu.

Pre využitie mlieka záleží na tom, či má teľa pri príjme mlieka hlavu zdvihnutú alebo sklonenú. V prvom prípade sa dostáva potrava priamo do slezu, v druhom prípade sa časť dostáva do bachora a vyvoláva tráviace poruchy. Pri prijímaní mlieka cicaním kravy alebo cumľa sa intenzívne vylučujú sliny a v nich prítomný mucín napomáha tráveniu kazeínu. Pri pití z vedra je príjem tekutiny veľmi rýchly a potrava je menej preslinená.

Cicanie z vemena matky je kvalitatívne odlišnou fyziologickou aktivitou ako pitie z vedra. Teľa získava mlieko od matky striedaním cicania a tlaku. Frekvencia cicavých pohybov za 1 minútu je od 120 do 150. Pomer cicavých a prehĺtajúcich pohybov 3:1. Po olízaní cecku ho berie teľa do papule, fixuje medzi hornú, konkávnu plochu jazyka a podnebie ústnej dutiny, pričom ho priebežne stláča. Cicia tým spôsobom, že oboma pyskami objíma cecok a k jeho hrotu priloží jazyk, ktorý vytvorí pozdĺžny žliabok od cecku k hltanu. Následným vtiahnutím tvárového svalstva, znížením spodnej čeľusti a pohybom jazyka aborálne, vytvára v dutine ústnej podtlak. Tieto úkony sú fyziologickým podnetom, vyvolávajúcim pri dojčiacej matke reflex spustenia mlieka, ktoré sa dostáva do ústnej dutiny mláďaťa a žliabkom jazyka je prevádzané do hltanu a ďalej do pažeráka. Intenzita cicavých pohybov sa mení s dychom (ku koncu vdychu a počas výdychu býva nižšia) a s dĺžkou doby cicania (ku koncu býva nižšia). Je závislá tiež od uvoľňovania mlieka.

Frekvencia cicania a prijaté množstvo mlieka sú v závislosti od dojiteľnosti kravy (tok mlieka/ minútu) a od veku, veľkosti, temperamentu, vytrvalosti a spôsobu cicania teľaťa. Väčšina teliat cicia z predných ceckov častejšie a obyčajne cicajú len z jedného alebo z dvoch ceckov. Predné cecky majú pre frekventovanejšie vyciciavanie nižší počet bunečných elementov než zadné cecky. Výmena ceckov sa objavuje väčšinou na začiatku a na konci periód cicania. Priemerná dĺžka jednej periódy cicania sa pohybuje od osem do desať minút a zvyšuje sa vekom. Celkový čas cicania za 24 hodín sa udáva od 40 do 150 minút v závislosti od veku a plemena zvierat. Teľa cicia za 24 hodín 3 - 8 krát. V stáde kráv bez dojenia je každá krava cicaná v priemere 5,1 razy za deň a celkový čas jedného dojčenia predstavuje 32 minút. Staršie teľatá cicajú menej často ako mladé, ale čas cicania je dlhší.

Príjem mlieka je veľmi krátky, ale veľmi významný životný prejav. Dĺžka doby pitia i časový interval medzi jednotlivými fázami závisí najmä od spôsobu podávania mlieka, tiež však od pohlavia a individuality teliat. Najdlhší a najfyziologickejší spôsob kŕmenia je cicanie kravy, kedy je doba pitia pomerne dlhá a časový interval závisí od času potrebného na strávenie mlieka, tzn. pre nástup pocitu hladu. Pri napájaní teliat 2 krát denne sa proces trávenia musí prispôsobiť spôsobu podávania mlieka. Celkový čas príjmu mlieka cicaním z vedra je dva až trikrát dlhší ako pri pití z vedra. Napájanie teliat pitím z vedier je nielen menej fyziologické a najmä trvá krátko. Vhodnejšie je napájanie z fľaše s gumovým cumľom, doba napájania však závisí od veľkosti otvoru. Kratší čas pitia mlieka z vedra vyvoláva vzájomné cicanie. Tento zlozvyk skracuje čas ležania a tým zhoršuje pohodu skupinovo chovaných teliat.

Základné chyby, ktoré sa pri bežnom spôsobe kŕmenia robia sú, že teľa dostáva nápoj s nevhodnou teplotou, mliečna kŕmna zmes je zle rozmiešaná, vo väčšom množstve naraz, v intervaloch, ktoré nezodpovedajú fyziologickým požiadavkám. Pritom je známe, že teľatá odchovávané prirodzeným spôsobom cicajú 4 až 12 razy v priebehu 24 hodín, kedy sa takto prijaté mlieko lepšie v organizme utilizuje. Z tohoto je zrejmé, že tieto tri dôležité faktory (teplota, homogenizácia mliečnej zmesi a vhodný interval), sú zaručené len v dvoch systémoch kŕmenia, ktoré nie sú závislé od ľudskej spolahlivosti či lajdáckosti, a to v odchove dojčiacou kravou a pri napájaní elektronicky riadeným automatom. Prvý systém si čitateľ vie dobre predstaviť, preto popíšeme stručne len princíp napájacieho automatu.

Každé teľa má na krku pripevnený respondér. Po vstupe do napájacieho boxu je zaidentifikované. Signál je prenesený do centrálnej počítačovej jednotky, kde sa prijatý signál skontroluje a po odsúhlasení odošle príslušný pokyn do riadiacej skrinky automatu. Potom sa uvedie do činnosti dávkovač teplej vody, dávkovač mliečnej kŕmnej zmesi a miešadlo. Jedna pripravená porcia predstavuje 0,5 kg mliečneho nápoja. Po jej namixovaní (2 - 5 sekúnd) sa vysunie z prednej steny napájacieho boxu gumový cumeľ. Ak je nádobka prázdna začne sa pripravovať ďalšia porcia. Tento proces sa opakuje až do skonzumovania naprogramovanej dávky pre dané zviera. Dávkovanie sa ukončí aj skôr, keď zviera opustí box a preruší sa identifikácia. Cumeľ sa po skončení zasunie naspäť. Teľatá tak môžu dostať množstvo mlieka v súlade s vekom, požadovanou úrovňou prírastku hmotnosti a termínom odstavu.

Dôležitý je interval napájania. Týmto sme sa zaoberali v niekoľkých experimentoch na VÚŽV Nitra. V praxi sa napája dva krát (12 hodinový interval) a tri krát denne (12 hodinový interval medzi večerným a raňajším napájaním, ale medzi raňajším, obedňajším a večerným 6 hodinový interval). Cieľom etologických hodnotení bolo určiť vhodný, rovnako dlhý interval napájania z dvoch alternatív - 4 alebo 6 hodín. Z výsledkov vyplynulo, že najvhodnejší interval napájania je 6 hodinový. Vtedy mali teľatá najlepšie ukazovatele pohody, nižšiu spotrebu živín na kilogram prírastku živej hmotnosti a samozrejme aj vyššie priemerné denné prírastky.

Napájanie pomocou automatu a pomocou dojčiacich kráv sú vlastne extrémne rozdielne systémy. Preto sa v ďalšom experimente testovala hypotéza, že prijímanie mlieka cicaním z vemena je rovnocenné s prijímaním mliečnej kŕmnej zmesi cicaním z umelého cecka. Použilo sa 62 teliat, ktoré boli párovým systémom rozdeľované do dvoch skupín. Teľatá prvej skupiny boli odchovávané dojčiacimi kravami vo voľnom ustajnení. Počet teliat na 1 kravu bol určený na základe dojivosti kravy pred presunom z pôrodnice tak, aby na 1 teľa pripadalo denne 5 kg mlieka. Teľatá druhej skupiny sa odchovávali tiež vo voľnom kotercovom ustajnení, ale kŕmené boli pomocou napájacieho automatu riadeného počítačom. Dávka mlieka (6 kg mliečnej zmesi na 1 deň) bola rozdelená do štyroch 6-hodinových periód. V spotrebe mlieka, respektíve mliečnej kŕmnej zmesi sa štatisticky výrazný rozdiel nezaznamenal (293 kg a 308 kg). V porovnaní skupín sa zistili vysoko preukazné rozdiely v priemerných denných prírastkoch za obdobie od začiatku experimentu do odstavu i do veku 90 dní v prospech prvej skupiny odchovávanej dojčiacimi kravami. Tento pozitívny vplyv odchovu dojčením na rast živej hmotnosti bol spôsobený kvalitnejšou tekutou výživou, a ďalej zrejme aj vyšším množstvom prijatého mlieka než sa dalo predpokladať (množstvo mlieka od kravy sme limitovali na 5 kg a teoretická spotreba bola nižšia ako v druhej skupine). Pravdepodobne teľa dokáže počas cicania získať viac mlieka než sa spustí pri dojení a na druhej strane krava stimulovaná cicaním, čo je vlastne vysokoúčinná masáž, vyprodukuje viac mlieka.

Záver: Najfyziologickejší spôsob napájania je cicanie kravy, kedy je doba pitia pomerne dlhá a časový interval závisí od času potrebného na strávenie mlieka. Cicanie dojčiacej kravy má preukazný vplyv na rast živej hmotnosti, ktorý nie je spôsobený len kvalitnejšou tekutou výživou, ale aj skorším návykom teliat na objemové krmivá. Napájanie teliat pitím z vedra je nevhodné. Je nevyhovujúce pre rýchly príjem mlieka, nefyziologický postoj teľaťa a vysoký deficit potreby cicania. Vedro s cumľom, alebo napájacia fľaša sú pre teľatá úžitočnejšie z fyziologického hľadiska, majú nevýhodu v horšom čistení. Vhodné napájanie je pomocou automatu riadeného počítačom. Príjem mlieka cicaním z umelého cumľa je fyziologický, je možné určiť individuálnu kŕmnu dávku v rôzne veľkých porciách a časových intervaloch. Nevýhodou je vyššia cena zariadenia a nutnosť častej kontroly zdravotného stavu pre možnosť prenosu chorôb slinami.

Vplyv napájania na abnormálne správanie

U teliat sa často vyskytujú nežiadúce spôsoby cicania. Je to buď cicanie iných teliat (vzájomné cicanie), cicanie seba samých tzv. samocicanie, ale aj ocuciavanie častí maštaľného zariadenia. Intenzita tohoto zlozvyku je pri mladších zvieratách vyššia ako pri starších. Najvýraznejšie prejavy môžeme vidieť okamžite po nakŕmení teliat mliekom. U teliat v období mliečnej výživy je to s najväčšou pravdepodobnosťou znak toho, že teľa je síce nasýtené, avšak apetencia (túžba po uspokojení pudových potrieb) príjmu mlieka ešte nie je ukončená a teľa ocuciava náhradný objekt. Tento názor bol potvrdený v experimentoch so skupinovým chovom teliat, ale aj tým, že teľa pri klamlivom cicaní, podobne ako pri cicaní matky, vylučuje veľa slín, vrtí chvostom a hlavou udiera proti objektu cicania. Vzájomné cicanie teliat je teda vyvolané príjmom mlieka. V skupinovom ustajnení býčkov sa najviac ocuciava miešok (52,6 %), uši (15,1 %), predkožka (10,5 %), krčný obojok (9,2 %), chvost (3,3 %) a mulec (3,2 %). Priemerná dĺžka jedného ocuciavania sa zistila v tomto poradí: predkožka (117 s), miešok (95 s), mulec (75 s), obojok (50 s), uši (47 s), chvost (41 s). Okrem týchto častí tela sa udáva aj časté cicanie pupka. Teľatá si navzájom cicajú chlpy na pupku alebo v oblasti vemena, niekedy aj chumáče chlpov na hlave alebo na krku. Je zrejmé, že teľatá uprednostňujú oblasti tela, ktoré novonarodené teľatá vyhľadávajú na krave a kde sa nakoniec aj ich hlad môže ukojiť: medzi zadnými končatinami. Teľce si navzájom aj intenzívne olizujú, najčastejšie srsť na hlave, ale aj na chrbte alebo pod bruchom. Tieto spôsoby správania, podmienené neexistujúcou možnosťou cicania mlieka, majú mnohé následky. Môžu z toho vzniknúť zranenia a zápaly kože alebo sa môžu preniesť infekčné ochorenia. Ocuciavanie na pupku môže viesť k zápalom pupku a abscesom. Najviac vzájomných cicaní sa uskutoční bezprostredne po príjme mliečnej náhradky, keď nie sú teľatá fixované. Po 10-minútovom fixovaní poklesne celková dĺžka cicania na zviera a deň na šestinu času, ktorý vykazujú zvieratá bez fixovania. Pri ďalšom predlžovaní fixácie sa cicanie znižuje už len mierne. Celkovo teda potreba cicania trvá po aktivácii približne 10 minút. Tento čas sa takmer kryje s priemernou dĺžkou trvania periódy cicania mlieka teliat, ktoré sú odchovávané pod kravou. Znamená to, že čím dlhšie trvá pitie, tým kratšie je nenutritívne cicanie. Toto sa overilo aj experimentálne. Teľatá prijímali po dobu 12 týždňov denne 5 l mlieka z umelého cumľa rýchlosťou od 0,14 l/min. do 1,33 l/min. Pri najnižšej rýchlosti trvalo cicanie mlieka najdlhšie (14.4 min.) a vzájomné cicanie najkratšie (2 minúty). Je zrejmé, že ani najdlhšie cicanie mlieka toto abnormálne správanie neodstráni, len ho zníži.

Najvyššia frekvencia ocuciavania teliat sa zaznamenáva v skupinovom ustajnení a tento zlozvyk sa prenáša aj do neskoršieho obdobia. Výskyt cicaviek medzi jalovicami odchovanými v období mliečnej výživy v skupinovom chove je dvakrát vyšší než pri odchove v individuálnom ustajnení. preukázali v období rastlinnej výživy Najnižší výskyt prejavu vzájomného cicania počas obdobia rastlinnej výživy preukazujú teľatá, ktoré cicali mlieko matky alebo dojčiacej kravy až do odstavu tj. najprirodzenejším spôsobom.

Pri použití napájacieho vedra s cumľom bolo pozorované značne kratšie a menej frekventovanejšie “cicanie na prázdno” ako pri pití z vedra. Pri prvej menovanej metóde je zrejme potreba cicania počas príjmu mlieka silnejšie uspokojená. Pre umelý odchov zvierat mliečnou náhradkou sa odporúča použitie cumľa s  malým otvorom, aby sa zvýšila spotreba času pri príjme mlieka.

V systéme kŕmenia je tiež kľúč k riešeniu problémov vzájomného cicania v skupinovom ustajnení výkrmových teliat. Nemeckí autori preto skúmali použitie troch rozdielnych kŕmnych metód - elektronicky riadený napájací automat, vedro opatrené pevným cumľom a vedro s plávajúcim cumľom. Teľatá boli ustajnené na roštovej podlahe, kŕmené komerčnými zmesami a 100 g sena na kus a deň. Voda bola stále k dispozícii v napájačkách, okrem toho bolo na každých 8 teliat jedno vedro s vodou opatrené cumľom. Teľatá strávili v priemere 21.0 % zo sledovaného času orálnymi aktivitami, z toho 11.8 % vzájomným cicaním. Pri porovnaní skupín napájanie automatom vzájomné cicanie významne znižovalo.

Vyciciavanie mlieka je skrytý, pretrvávajúci jav neuspokojeného reflexu cicania počas mliečnej výživy ktorý sa prejaví v určitých podmienkach a pod vplyvom viacerých faktorov, najmä zhoršených podmienok chovu a kŕmenia. V každom prípade je treba čo najviac obmedziť vzájomné cicanie teliat uspokojením ich potreby cicania po príjme mlieka. Vyciciavanie medzi dospelými zvieratami môže byť pokračovaním cicania zo skorého veku.

Záver: Krátky čas pitia mlieka z vedra vyvoláva vzájomné cicanie. Súvisí to s neuspokojeným reflexom cicania. Tento zlozvyk skracuje čas ležania a tým zhoršuje pohodu skupinovo chovaných teliat. Preto sa odporúča pitie z mliečneho nápoja z cuml'ov a nie z vedra. Pre zabránenie vzájomného ocuciavania, nesmú mať teľatá v skupinovom ustajnení k sebe volný prístup, dokiaľ neodznie aktívna potreba cicania. To sa dosiahne fixáciou  kŕmnou zábranou po dobu minimálne 10 min. Uspokojenie potreby cicania môže byť zabezpečené aj zmenšením otvoru v umelom cumli, aby teľatá k príjmu určeného množstva mliečnej náhradky potrebovali najmenej 10 min. Ďalšou príčinou vzájomného cicania je porušovanie rytmu kŕmenia teliat, nedostatok vody, boj o sociálne poradie a ďalšie javy spôsobujúce podráždenie nervovej sústavy. Je potrebné dopriať teľatám dostatok času k rozvinutiu plnohodnotného prežúvacieho reflexu, ktorý má postupne nahradzovať reflex cicania. K zníženiu ocuciavania sa odporúča podanie jadrového krmiva priamo po napájaní. Od prvého týždňa veku musia dostávať teľce kvalitné seno.




Vystavené 24. 6. 2003

Autori textu: doc. Ing. Jan Brouček, DrSc., Prof. Ing. Štefan Mihina, PhD.