Logo VUZV Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA


Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122 E-mail: vuzv@vuzv.sk
 

Význam dojiteľnosti v procese dojenia

Základným predpokladom úspešného chovu dojníc je dosiahnutá úžitkovosť. Produkcia mlieka patrí medzi základné ekonomické ukazovatele chovu hovädzieho dobytka. Jedna z popredných vlastností, na ktoré treba brať zreteľ pri modernej veľkovýrobnej technológii v chove dojníc je dojiteľnosť a s ňou súvisiace funkčné a tvarové vlastnosti vemena a ceckov. Dojiteľnosť považujeme z chovateľského hľadiska za veľmi dôležitú technologickú vlastnosť, ktorá výrazne ovplyvňuje efektivitu procesu dojenia. Z biologického hľadiska ju charakterizujeme ako fyziologickú vlastnosť dojníc uvoľňovať mlieko rôznou intenzitou pri dojení. Dojiteľnosť sa zisťuje skúškou dojiteľnosti, ktorú upravuje norma STN 46 6107. Táto norma platí pre zisťovanie a hodnotenie funkčných vlastností vemena kráv ako podkladu na zošľachťovanie hovädzieho dobytka. z hľadiska potrieb strojového dojenia. I keď ide o geneticky determinovanú vlastnosť, existuje mnoho faktorov prostredia a chovu dojníc, ktoré ovplyvňujú dojiteľnosť. Napríklad zvolená technológia a technika dojenia. Využitie dojiteľnosti v procese dojenia je dôležitou podmienkou nielen pre efektívnejšie dojenie a získanie maximálnej produkcie mlieka ale aj pre elimináciu patologických stavov vemena a vzniku infekčných ochorení.

Dojiteľnosť je ovplyvnená nielen veľkosťou ceckového kanálika ale aj intenzitou naplnenia resp. naplňovania cisterny vemena. To znamená, že získavanie mlieka, či už ide o cicanie, ručné alebo strojové dojenie nie je možné bez aktivácie reflexu spúšťania mlieka vyvolaného vonkajším dráždením ceckov vemena. Strojové dojenie je zložitou interakciou zvieraťa - človeka - stroja, kde každý z týchto faktorov môže byť úspešný len v kombinácii s odpovedajúcim pôsobením ostatných.

Vplyv technológie na dojiteľnosť
Pri zavádzaní nových technológií treba zohľadniť aj biologické požiadavky. Je to predovšetkým rešpektovanie potrieb zvierat tak, aby sa ich produkčné a fyziologické schopnosti čo najviac využili. Z tohto aspektu treba najviac pozornosti venovať technologickým linkám dojenia. Je nevyhnutné vytvárať čo najdokonalejšie technické podmienky dojenia, ktoré umožnia plne realizovať úžitkové vlastnosti dojníc. Vyspelosť novo sa vyvíjajúcej techniky dojacích zariadení nám umožňuje rešpektovať nielen individualitu v ejekcii každého zvieraťa, ale aj jednotlivých štvrtiek vemena. Každú štvrťku vemena charakterizujú rozdielne funkčné vlastnosti, ktoré sa podieľajú na celkovej charakteristike priebehu toku mlieka. Ďalej sa pozorujú rozdiely v celkovom výdoji, v priemernej i maximálnej rýchlosti dojenia, v čase dojenia a podobne, čo treba tiež zohľadňovať pri vývoji a konštruovaní dojacieho zariadenia. Priebeh toku mlieka z vemena je ovplyvnený tokom mlieka z jednotlivých štvrtiek. Avšak priebeh toku mlieka zo štvrťky poukazuje na konkrétne fyziologické a anatomické vlastnosti.

Potreba vhodného biologického materiálu
Pre úspešný priebeh dojenia je okrem čo najlepšieho funkčného riešenia dojacieho zariadenia potrebný aj vhodný biologický materiál. Avšak v súčasnom období vysoký technický pokrok by mal výraznejšie prispôsobiť dojacie zariadenie potrebám fyziológie spúšťania mlieka u dojníc ako predtým. V každom prípade sa viac pozornosť sústreďovala a sústreďuje na prispôsobovanie zvierat technike a technológii dojenia. Ide predovšetkým o plemennú príslušnosť. Pri vplyve plemena ako jedného z faktorov ovplyvňujúcich dojiteľnosť existuje medziplemenná odlišnosť a to hlavne pri ukazovateľoch dojiteľnosti (relatívny výdoj za tri minúty, maximálny a priemerný minútový výdoj), v čase dojenia a dodájania, v objeme ručného a strojového dodojku. V tomto smere sa ukázalo, že dobré uplatnenie v dojárni s automatizovaným riadením procesu dojenia majú dojnice čiernostrakatého plemena, u ktorých bol zaznamenaný v porovnaní s ostatnými plemenami (Slovenské strakaté, Pinzgauské, kríženky SSxNČ) najvyšší celkový výdoj, relatívny výdoj ako i najvyššie hodnoty maximálneho minútového výdoja, ktorý sa považuje za doplňujúci ukazovateľ dojiteľnosti.

Príprava na dojenie
Dojiteľnosť kráv v procese dojenia je významne ovplyvňovaná aj prípravou vemena pred dojením, ako aj pravidelnosťou vykonávania jednotlivých úkonov pri dojení. Zlá príprava dojníc k dojeniu a nepravidelnosť v pracovných úkonoch znižuje efektivitu reflexu ejekcie mlieka, čím negatívne ovplyvňuje vlastný priebeh dojenia a mliekovú úžitkovosť.

Ceckové nástrčky
Dojenie na dojacom zariadení prebieha prostredníctvom činnosti dojacej súpravy, jej ceckových nástrčiek, ktoré priamo pôsobia na živý organizmus, na mliečnu žľazu. Činnosť ceckovej nástrčky je charakterizovaná tromi základnými parametrami, a to frekvenciou pulzácie, pomerom taktov pulzu a veľkosťou podtlaku. Ich zmenou sa mení priebeh uvoľňovania mlieka a mení sa teda aj dojiteľnosť.

Pulzátor
Dôležitou súčasťou dojacieho zariadenia je pulzátor, ktorý vpúšťa do medzistenovej komory ceckovej nástrčky striedavo atmosferický vzduch a podtlak. Ak je v medzistenovej komore podtlak nastáva takt sania a ak je tam atmosferický tlak nastáva takt stláčania. Sanie a stláčanie sú v určitom pomere a vytvárajú jeden pulz. Počet pulzov za minútu predstavuje frekvenciu pulzácie.

Podtlak
Podtlak v dojacom stroji plní viac funkcií. Jednou z nich je udržanie ceckových nástrčiek na vemene, k čomu je potrebná minimálna výška podtlaku. Názory na výšku podtlaku a použitie parametrov pulzácie dojacieho zariadenia sa v dôsledku technického vývoja a zmien ejekčných schopností oproti minulosti zmenili. Presnými experimentmi sa dokázalo, že zo základných parametrov dojacieho stroja pôsobí zvyšovanie podtlaku na rýchlosť dojenia najzreteľnejšie, čím sa teda skracuje čas dojenia. Podľa platných smerníc ISO (Medzinárodné smernice pre štandardy - 1996) pre dojacie zariadenia s dole umiestnenými mliekovodnými potrubiami by sa priemerné hodnoty podtlaku v rozdeľovači počas maximálneho toku mlieka mali pohybovať v rozsahu od 32 do 40 kPa a pre zariadenia s hore umiestnenými mliekovodnými potrubiami by mali hodnoty zastať na 48 kPa.

Parametre pulzácie
Aj parametre pulzácie významne ovplyvňujú rýchlosť toku mlieka. Medzi základné parametre pulzácie patria frekvencia pulzov za minútu a pomer taktov pulzu vyjadrený podielom taktu sania z celkového pulzu. Zdokonalené meracie zariadenia dokážu hodnotiť nielen spomínané základné parametre pulzácie, ale aj detailnejšie jednotlivé fázy pulzačnej krivky.

Pozitívny vplyv na intenzitu toku mlieka má aj rozšírenie pulzačného pomeru, to znamená predĺženie taktu sania na úkor stláčania. Zväčšovanie pomeru taktov pulzu rovnako ako zvyšovanie frekvencie pulzácie pôsobí významne iba v určitom časovom úseku dojenia. Pokusmi bolo dokázané, že najväčšie zvýšenie rýchlosti dojenia nie je na začiatku dojenia, ale až v jeho 2. štvrtine. V súlade s tým je i ten poznatok, že čas od začiatku dojenia po dosiahnutie maximálnej rýchlosti je pri najmenšom pomere taktov 1 : 1 najkratší.

Ľudský činiteľ
Veľmi významnou súčasťou chovateľských podmienok je ošetrovateľ. Jeho zásahy môžu s rovnakou intenzitou vplývať na dojiteľnosť ako iné napríklad technicko - technologické podmienky chovu. Dôležitý je hlavne prístup ošetrovateľa k zvieraťu t.j. ich vzájomný vzťah. Pri dojení sa dostáva dojnica do priameho kontaktu s človekom. Dojenie je pre ňu doslova intímnym procesom. Len psychicky zdravá, sebavedomá dojnica vedomá si svojho zázemia v chove aj vo vzťahu s chovateľom môže splniť najvyššie očakávania chovateľa.

Súhrn na záver
Uvedený prehľad ukázal, že priebeh dojenia závisí od viacerých faktorov, ako sú individualita v ejekcii mlieka vo vemene ako aj v jednotlivých štvrťkách vemena, plemenná príslušnosť, parametre dojacieho zariadenia a ďalšie faktory.

V priebehu uplynulého obdobia došlo k zmenám v parametroch dojiteľnosti, vzrástli hodnoty celkových výdojov, zmenila sa technika dojenia i technika na meranie dojiteľnosti, ako aj celkový prístup ľudí. Z uvedených skutočností je potrebné inovovať metodologické prístupy k hodnoteniu dojiteľnosti. Zároveň rýchly rozvoj techniky umožňuje stále viac reagovať na individualitu zvierat. Pri dojení je to už spomínaná individualita v ejekcii každého zvieraťa, ale aj jednotlivých štvrtiek vemena. V súčasnom období intenzívneho rozvoja technológii je potrebné získavať poznatky o dojiteľnosti jednotlivých štvrtiek vemena. Získané poznatky by sa mohli využiť v plemenárskej práci a pri konštrukcii dojacieho zariadenia.

Autori textu: Ing. Janka Banďošová, Prof. Ing. Štefan Mihina, PhD., Doc. Ing. Vladimír Tančin, CSc.