Logo UVL Výskumný ústav veterinárskej medicíny

Univerzita veterinárskeho lekárstva

Hlinkova 1/A, 040 01 Košice
Tel.: 055/63-318-52
E-mail: vuvm@vuvm.sk
 

Hygienický program dojenia má kľúčové postavenie v prevencii vzniku mastitíd dojníc

Teat dipping pred a po dojení

Účinná prevencia mastitíd zahrňuje celý rad opatrení, ktoré pôsobia v súčinnosti k udržaniu zdravia mliečnej žľazy dojníc. Prostredie, ktoré vyhovuje zvieratám a zodpovedá požiadavkám z hygienického hľadiska pre prvovýrobu mlieka, kŕmenie v súlade s úžitkovosťou, správne a šetrné dojenie funkčným a hygienicky bezchybným dojacím zariadením sú mnohokrát len zbožným želaním. Taktiež hygiena vemena, t.j. čistenie a dezinfekcia koncov ceckov patrí do v praxi uplatňovaných postupov hygienického programu dojenia.

Namáčanie koncov ceckov po vydojení dojnice do účinného dezinfekčného roztoku (teat-dipping) pri laktujúcich dojniciach predstavuje dôležité hygienické opatrenie. Existuje totiž riziko, že bezprostredne po dojení patogénne mikroorganizmy vniknú do štvrtiek vemena. Vo všeobecnosti vieme, že k úplnému uzavretiu ceckového kanálika dochádza až v priebehu dvoch hodín po skončení dojenia. Na konci cecku (v ktorom naviac v podceckovej komore pretrváva podtlak, vytvorený v dôsledku predchádzajúceho dojenia) zostávajú zbytky mlieka a práve tieto zvyšujú riziko prieniku patogénnych baktérií do mliečnej žľazy. V prípade, že v danom momente ponoríme cecok do vhodného a účinného dezinfekčného prostriedku, zničíme baktérie patogénne pre mliečnu žľazu na konci ceckového kanálika a na namáčaných častiach cecku. Touto operáciou, ktorou ukončíme dojenie pri všetkých dojených dojniciach výrazne eliminujeme riziko vzniku nových intramamárnych infekcií počas laktácie. Uvádza sa, že vykonávanie dezinfekcie koncov ceckov po dojení eliminuje až 90 % baktérií prítomných na koži cecka po skončení dojenia. Zníženie rizika zvyčajne markantne pozorujeme v dvoch prípadoch, a to pri existencii možnosti zaťaženia prostredia kontagióznymi pôvodcami mastitíd a pri nedostatočnej hygiene dojenia. Nesmieme však zabúdať, že uplatňovanie teat-dipping-u nenahradí základné hygienické opatrenia v prvovýrobe mlieka. Vykonávanie dezinfekcie koncov ceckov po dojení len znižuje riziko vzniku nových intramamárnych infekcií a jeho realizácia je nutná pre udržanie zdravia mliečnej žľazy dojníc. Ciele sú dva :

• ošetrenie ceckov pre udržanie zdravia vemena dojníc

• dezinfekcia ceckov s cieľom eliminácie patogénnych baktérií z kože vemena dojníc.

Dôležité je, aby sme používali na to určené dezinfekčné prostriedky v správnej koncentrácii účinných látok. Účinné látky používané na dezinfekciu ceckov sú buď zlúčeniny chlóru a jódu, alebo kvartérne amónne bázy, kyselina dodecylbenzosulfonová, alkoholy a iné. Je zaujímavé uviesť výsledky hodnotenie viac ako pol stovky dezinfekčných prípravkov určených pre tento cieľ publikovaných Národným koncilom pre mastitídy USA (National mastitis Council – US). NMC US udáva, že publikované výsledky dokazujú nasledovné. Uplatnenie teat-dipping vhodným a účinným dezinfekčným prípravkom:

• redukuje vznik nových infekcií,

• má výraznú účinnosť proti “infekčným (kontagióznym)” pôvodcom mastitíd dojníc,

• redukcia nových infekcií v závislosti od vyvolávajúcich pôvodcov a použitom dezinfekčnom prípravku sa pohybuje od 50 do 80 %,

• najúčinnejšie použitie je namáčaním,

• účinnosť dezinfekčných prípravkov bola preukázaná experimentálne (“Challenge”) a prirodzenou expozíciou.

V prípade, že v chove dojníc je vysoký výskyt mastitíd vyvolaných environmentálnymi bakteriálnymi pôvodcami, je vhodné uplatniť ponáranie koncov ceckov do dezinfekčného roztoku aj pred dojením (“pre-dipping”). Uplatnenie “pre- dipping-u” je možné vtedy ak sú splnené tieto kritériá:

• Vyvolávajúcimi pôvodcami mastitíd sú environmentálne patogénne baktérie – Streptococcus uberis, Escherichia coli, enterokoky a ďalšie.

• Pôsobenie dezinfekčného roztoku na koži cecku je aspoň 30 minút, s výnimkou prípravkov na báze alkoholov, ktoré vyžadujú kratšiu expozíciu.

• Zbytky použitého dezinfekčného roztoku sa musia odstrániť jednorázovou papierovou utierkou (kvôli redukcii rezíduí dezinfekčného roztoku v mlieku).

V našich podmienkach “pre-dipping” nahrádzame tým, že na osúšanie používame vyžmýkanú utierku predtým zmáčanú v dezinfekčnom roztoku. V nižšie uvedenej tabuľke sú uvedené predpoklady úspešnosti “pre-dipping” s ohľadom na presnú bakteriologickú diagnostiku pôvodcov mastitíd dojníc v problémovom chove.

Zo správ IDF (International Dairy Federation – Medzinárodnej mliekarskej federácie) vyplýva, že v členských štátoch IDF sa dezinfekcia koncov ceckov po dojení do vhodného a účinného dezinfekčného roztoku používa v rozpätí od 45 do 100 %.

Pri zabezpečovaní celkovej hygieny v prvovýrobe mlieka je dôležité dbať na:

• dôkladnú hygienu prostredia, 

• perfektne uplatňovanú hygienu dojenia.

Zabezpečenie čistoty vonkajšieho prostredia dáva predpoklad, že vemená dojníc budú čisté. Špina, vlhko, výbehy plné blata, nevyčistené stojiská, respektíve pastva za vlhkého počasia a v porastoch umožňujúcich poranenie kože ceckov sú predispozičné faktory pre výraznú expozíciu koncov ceckov environmentálnymi patogénnymi baktériami. Podobne to platí aj o udržiavaní ustajňovacích priestorov medzi dojeniami. Nebezpečné sú hlavne znečistené a vlhké priestory umožňujúce maceráciu ceckov. Takáto neustála expozícia vemena environmentálnymi patogénnymi baktériami predstavuje “časovanú bombu” pre masové infikovanie sa mliečnej žľazy dojníc v stáde, čo sa prejaví výraznými klinickými mastitídami.

Obmedzovanie kontaminácie ceckov environmentálnymi patogénnymi baktériami súvisí hlavne s technológiou ustajnenia a organizácie chovu. Zdrojom environmentálnych patogénnych baktérií sú hlavne výkaly, moč, podstielka, krmivo, prach, špina, blato a voda. Materiál používaný na podstielanie je najvýznamnejším zdrojom kontaminácie ceckov. Stupeň bakteriálnej kontaminácie steliva je závislý od jeho primárnej kontaminácie, vlhkosti materiálu a teplote prostredia. Čím väčšie je primárne znečistenie steliva, čím je stelivo vlhšie a čím je teplota ustajneného priestoru vyššia, tým je počet baktérií v stelive vyšší. Veľakrát však dosahuje až 100 mil./g podstielky. Kľúčový význam pre prevenciu mastitíd spôsobených environmentálnymi patogénnymi baktériami preto má kvalita stelivovej slamy, nízka vlhkosť a teplota stajňového prostredia.

Dojnice všeobecne, ale najmä dojnice pred pôrodom a teliace sa dojnice, majú byť čisté a suché, nemajú byť ustajnené na vlhkej podstielke (určite nemajú byť použité piliny, piesok, stružliny, respektíve iné vysoko nasávané materiály) a podstielka sa má často obmieňať. Jednoducho povedané, dojniciam je potrebné zabezpečiť čo najlepšiu pohodu.

Dezinfekcia koncov ceckov po dojení

Dezinfekciu koncov ceckov po dojení dojič vykoná najneskôr do jednej minúty po odobratí dojacej súpravy a to tak, že ventrálne časti koncov ceckov (aspoň na 2,5 cm) ponorí na 1–2 sekundy do účinného dezinfekčného roztoku (vhodné je používať rovnaký dezinfekčný prípravok ako pre dezinfekciu vemena pred dojením). Pre dezinfekciu koncov ceckov po dojení (anglicky teat dipping – TD) sa odporúča používať roztoky 0,5 % Nolvasanu TD (obsahuje chlórhexidín), 2,5 % roztok Chloramínu B (obsahuje aktívny chlór), 20-30 % Jodonal M (obsahuje aktívny jód) a iné. Pri dezinfekčných roztokoch, používaných pre teat dipping je dôležité používať ich v správnej koncentrácii, neznečistené a obmieňať ich aspoň 2-krát za týždeň. Cieľom ponárania koncov ceckov bezprostredne po vydojení je minimalizovať počet mikroorganizmov v oblasti ceckového kanálika, t.j. vstupnej brány infekcie do vemena a to v čase, keď tento nie je ešte plne uzavretý (k úplnému uzavretiu ceckového kanálika dochádza do 2 hodín po ukončení dojenia). Hoci je ponáranie ceckov po vydojení považované za najefektívnejší spôsob prevencie vzniku environmentálnych mastitíd, má limitované možnosti. Dezinfekcia ceckov po vydojení má hlavne význam pre prevenciu nových infekcií vyvolaných environmentálnymi streptokokmi. Neovplyvňuje však výskyt nových infekcií vemena koliformnými patogénmi. Na dôvažok, pokusná dezinfekcia ceckov roztokmi používanými po vydojení laktujúcich dojníc počas státia na sucho nebola efektívna.

V procese dojenia je dôležité venovať pozornosť správnej funkcii dojacieho zariadenia a padaniu dojacieho stroja počas dojenia.

V prevencii environmentálnych mastitíd dojníc má správna funkcia dojacieho stroja veľký význam. Pri nesprávne fungujúcom dojacom stroji pozorujeme: iritáciu vemena, spätný tok mlieka, dochádza k medzi–jednotkovej výmene mlieka a tým aj možnému vzniku intramamárnej infekcie. Nie je účelom vymenovať všetky chyby, ktoré sa v danom prípade môžu vyskytnúť. V súčasnosti je dostupný servis pre každú farmu, ktorý poskytujú výrobcovia a dodávatelia dojacích zariadení. Avšak niekoľko poznámok k padaniu dojacieho stroja počas dojenia. V prípade správnej funkcie dojacieho zariadenia je zapríčinené agresivitou dojnice, a to z rôzneho dôvodu (jedným z nich je aj bolestivosť vemena v dôsledku rozvíjajúceho sa zápalového procesu). Ak už k spadnutiu dojacieho stroja počas dojenia dôjde je potrebné ho dôsledne očistiť a dezinfikovať.

Starostlivosť o funkčnú spôsobilosť dojacich strojov má zásadný význam, pretože bolo zistené, že výskyt padania ceckových násadcov a spätný tok mlieka zvyšujú výskyt infekcií environmentálnymi patogénnymi baktériami. Spätné preplachovanie dojacích súprav v priebehu dojenia sa ukázalo ako neúčinné pri prevencii mastitíd vyvolávaných environmentálnymi patogénnymi baktériami.

Dojiči sa pri realizácii hygienického programu dojenia najčastejšie dopúšťajú týchto chýb:

• používanie málo teplej vody, ktorou sa nevyvolá plnohodnotný reflex spúšťania mlieka,

• ťažkosti s úplným vydojením, po odznení spúšťacieho reflexu,

• často sa používa znečistená voda,

• nedostatočné osúšanie vemien, a tým aj podchladzovanie mliečnej žľazy, ktoré je častou príčinou vzniku klinických mastitíd,

• chyby spojené s oddájaním prvých strekov mlieka,

• nesprávne nasadzovanie dojacej súpravy (nasávaniu znečisteného vzduchu, k zaškrcovaniu bázy cecka a zamedzeniu prítoku mlieka z cisterny vemena),

• dojenie so zaťaženou dojacou súpravou,

• nasadenie znečistených ceckových násadcov na vemeno je hrubým hygienickým nedostatkom,

• časté je zasahovanie do výkonnosti vývevy zaťažovaním prisávacieho ventilu,

• nesprávne je odkladanie dojacej súpravy na podlahu chodby maštale namiesto jej uloženia do priestoru manipulačného vozíka,

• chyby súvisiace s dezinfekciou koncov ceckov po vydojení sú zaznamenávame snáď najviac. Najčastejšie sú používane nesprávne koncentrácie dezinfekčného roztoku. Takmer rovnako často zaznamenávame používanie silných koncentrácií, spôsobujúcich podráždenie kože ceckov a následne výskyt ragád, ako aj slabých koncentrácii, ktoré sú neúčinne a napomáhajú prenosu infekcie. Často sa používa starý neaktívny roztok, ktorý bol nádobky naliaty pred týždňom. Zásobný roztok dezinfekčného roztoku je často pripravovaný na 2–3 týždne a nesprávne uskladňovaný v odkrytých nádobách v teplých a svetlých miestnostiach. Najčastejšou chybou je neskoré ponáranie. Zvierač ceckového kanálika sa uzatvára do l minúty po odobratí dojacej súpravy (úplne sa uzatvorí do 2 hodín). Pri ponorenie koncov ceckov po 60 sekundách nedôjde vplyvom malého podtlaku vo vemene k nasatiu dezinfekčného roztoku do ceckového kanálika a nevytvorí sa požadovaná ochrana proti možnému vstupu mikroorganizmov do vemena, čím sa táto operácia stáva zbytočná.

Záverom je potrebné sa ešte raz vráti k najdôležitejšiemu prvku hygienického programu dojenia, t.j. k ponáraniu koncov ceckov po dojení a zdôrazniť, že jeho základným cieľom je zabrániť vzniku novej infekcie, resp. niektorej z foriem mastitídy, pričom výhody dezinfekcie koncov ceckov po každom dojení spočívajú v tom, že:

• ničí až 85 % baktérií, ktoré sa dostali na kožu struku v priebehu prípravy na dojenie a v priebehu dojenia. Po skončení dojenia sa ceckový kanálik uzavrie veľmi pomaly (až 2 hod.). Kvapky mlieka, ktoré zostali na hrote cecku, sa vtiahnu kapilárnym vzlínaním do strukového kanálika a strhnú so sebou i baktérie z povrchu hrotu cecku.

zníži prienik baktérii do ceckového kanálika až o 90 %.

• je dôležitá zložka hygienického režimu používaná pre prevenciu a tlmenie stafylokokových infekcii, infekcií S. agalactiae a S. dysgalactiae a výskyt nových infekcií týmito pôvodcami sa znižuje až o 50 %.

Tabuľka č.1: Prepoklady úspešnosti pre dippingu podľa pôvodcu mastitídy.

Druh pôvodcu

Obdobie

Prevencia mastitíd

dojenie

medzi dojením

Infekčný, kontagiózny pôvodcovia

KONTAMINÁCIA

INVAZIA

Dezinfekcia po dojení (“post-dipping”)

environmentálne patogénne baktérie – Str. uberis, E. coli, enterokoky

INVAZIA

KONTAMINÁCIA

Dezinfekcia pred dojením (“pre-dipping”)

 

Vystavené 28.. 6. 2005

Autor textu: MVDr. Milan Vasiľ, CSc.