Logo VUZV Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA


Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122
E-mail: vuzv@vuzv.sk
 

Účinnosť reflexu spúšťania mlieka: faktory prostredia a spôsob získavania mlieka

Pre rýchle a kompletné podojenie dojnice je potrebný vznik reflexu ejekcie mlieka. Reflex ejekcie mlieka, ktorého súčasťou je oxytocín, vyvoláva vytlačenie mlieka z alveol do cisterny. Je potrebné si uvedomiť, že len mlieko z cisterny je prístupné pre dojenie resp. cicanie. Keďže vo vemene dojníc sa pred dojením nachádza až 90% mlieka v alveolách, je nesporné, že oxytocín je z pohľadu rýchlosti a kompletnosti podojenia dojnice nenahraditeľný.

Vplyvom vonkajších podmienok chovu a manipulácie so zvieratami dochádza počas dojenia či cicania k vzniku porúch spúšťania mlieka. Tieto sa prejavujú predlžovaním času dojenia, znížením nádoja, zvýšenou aktivitou (prešľapovanie, kopanie), ba dokonca čiastočným alebo úplným zadržaním mlieka. Nedostatočne vydojené mlieko má niekoľko negatívnych vplyvov na samotnú tvorbu a zdravie vemena. Napríklad, spätne tlmí ďalšiu syntézu mlieka, zhoršuje sa jeho kvalita a tým sa celkovo znižuje úžitkovosť dojnice. Zadržané mlieko vo vemene slúži ako zdroj výživy pre baktérie, v dôsledku čoho sa zvyšuje riziko ochorenia mliečnej žľazy na mastitídu. Preto dôkladnému vydojeniu kráv by mal maximálnu pozornosť venovať nielen dojič, ale prostredníctvom každodennej evidencie úžitkovosti aj chovateľ.

Obdobie po otelení

K poruchám spúšťania mlieka častokrát dochádza pri prvôstkach v prvých dvoch týždňoch, najčastejšie však v prvých dňoch po otelení. Poruchy ejekcie mlieka po otelení neboli pozorované u starších kráv. Mechanizmy, ktoré vyvolávajú poruchy spúšťania mlieka počas dojenia v období po otelení, nie sú doposiaľ celkom objasnené. V tejto súvislosti je pozoruhodné, že u prvôstok s poruchou spúšťania mlieka pri dojení nie je táto porucha pozorovaná pri cicaní. To znamená, že prvôstka má všetky predpoklady pre normálny priebeh dojenia. Ostáva naďalej otázne, prečo nie je schopná uvoľniť mlieko. Jedno z možných vysvetlení je, že prvôstka nie je schopná reagovať na stimuláciu či už ručnú alebo strojovú. Pravdepodobne nepozná tento druh stimulácie a teda nevznikne reflex spúšťania mlieka. Prvé dojenia prvôstok po otelení sú aj z hľadiska skúsenosti, ktoré prvôstka získa (manipulácia, správanie ošetrovateľa, neúmerné dlhé dojenie na prázdno a pod.,) dôležité pre jej ďalšiu reakciu (pozitívnu ale aj negatívnu) k strojovému dojeniu.

Hlavnou príčinou porúch spúšťania mlieka pri prvôstkach je zastavenie uvoľňovania oxytocínu do krvi. Dôkazom toho je, že injekčné podanie oxytocínu u všetkých problémových prvôstok vyvolalo reflex spúšťania mlieka. Veľmi efektívnou metódou vyvolania reflexu ejekcie mlieka je aj vaginálna masáž. Na obrázku 1 je uvedený vplyv ručnej stimulácie, vaginálnej masáže a injekčného podania oxytocínu na priebeh toku mlieka a hladiny oxytocínu v krvi prvôstky s poruchou spúšťania mlieka.

Ak je počas dojenia prvôstky prítomné aj jej teľa dochádza k oveľa častejším poruchám ejekcie mlieka počas dojenia. Prítomnosť teľaťa počas strojového dojenia, obzvlášť, ak je krava medzi dojeniami cicaná teľaťom je problémom pre vznik spúšťania mlieka nielen pre prvôstky, ale aj staršie kravy. Dojnice dojené v prítomnosti teliat zadržujú mlieko, ako dôsledok nedostatočného uvoľňovania oxytocínu (obrázok 2). Prítomnosť teľaťa je spojená s materskými prejavmi správania sa. Kravy zadržujú mlieko pre potreby teliat a to v súlade s ich požiadavkami. Zistilo sa, že s narastajúcou spotrebou mlieka mláďatami stúpa aj intenzita cicania. Čím intenzívnejšie je cicanie tým následne menej mlieka dojnica uvoľňuje počas dojenia.

V  období po otelení možno pozorovať poruchy sekrécie oxytocínu aj počas cicania. Napríklad, ak je krava cicaná cudzím teľaťom resp. opätovne cicaná. Zistilo sa, že po otelení pri cicaní vlastným teľaťom došlo u všetkých kráv k uvoľneniu oxytocínu do krvi. Pri cicaní cudzím teľaťom len asi u 36% kráv v druhom a 55% kráv v štvrtom dni po otelení sa zaznamenali zvýšené hladiny oxytocínu. K inhibícii sekrécie oxytocínu dochádza aj počas prvých cicaní kráv, ktoré boli dlhodobejšie len strojovo dojené. Napríklad, zaradenia vyradenej dojnice do systému odchovu teliat pod dojčiacimi kravami. Menej problémov však bolo pozorovaných u kráv, ktoré mali už skúsenosti s cicaním, ako u tých, ktoré tieto skúsenosti nemali. Odchov teliat pod dojčiacimi kravami môže mať určité úskalia z hľadiska dostatočného príjmu mlieka teľaťom.

Odstav teliat od kráv

V súčasnom období sa v chovoch rozšírilo telenie kráv vo voľných kotercoch a v niektorých prípadoch zostáva teľa dlhšie pri matke. Voľný prístup dojnice k teľaťu počas prvých dní po otelení vytvára predpoklady vzniku vzťahu medzi matkou a mláďaťom. Telenie kráv vo voľnom ustajnení vytvára optimálne podmienky pre starostlivosť matky o mláďa, ako je ošetrenie po otelení, pomoc pri vstávaní a predovšetkým skorý a dostatočný príjem mledziva (mnohokrát však za pomoci človeka), ktorý je nevyhnutný pre zabezpečenie optimálneho obsahu imunoglobulínov v krvi teliat. Cicanie má prospešný vplyv aj na zdravotný stav matky, jej reprodukčné ukazovatele a úžitkovosť.

Spoločné ustajnenie matky a mláďat v prvých dňoch po otelení priaznivo ovplyvňuje obidve strany. Kritickým momentom je okrem už spomínaných problémov pri dojení v prítomnosti teliat aj psychický stres vyvolaný odstavom teliat od matky. Tento problém súvisí predovšetkým s časom, v ktorom dôjde k odstavu. Napríklad, odstav teliat vo veku od 6 do 8 týždňov zapríčinil výraznejší a dlhšie trvajúci pokles úžitkovosti. Pri odstave vo veku 10 dní k žiadnym podobným problémom nedošlo. I keď krátkodobé problémy nie je možné vylúčiť. Príčinou možného zníženého nádoja po odstave je opätovne nedostatočná sekrécia oxytocínu a tým kompletnosť vydojenia mlieka. Dôležitú úlohu pri dojení po odstave je množstvo mlieka nachádzajúce sa vo vemene. Ukazuje sa, že čím viac mlieka je vo vemene, tým menej problémov je s ejekciou mlieka počas prvého dojenia po odstave (obrázok 2).

V období po odstave je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť hlavne tým dojniciam, ktoré sú počas dojenia nepokojnejšie, zhadzujú dojaciu súpravu, kopú, často prešľapujú a pod. Akýkoľvek ďalší negatívny vplyv môže stres vyvolaný separáciou teľaťa len posilniť a obdobie adaptácie predĺžiť.

Presuny dojníc

K poruchám sekrécie oxytocínu dochádza vplyvom zmien podmienok ustajnenia alebo dojenia. Zvýšenie hladiny kortizolu a endogénneho opioidu b-endorfínu počas dojenia kráv po presune do neznámych resp. nových podmienok poukazujú na značný emocionálny stres ako výsledok vplyvu izolácie od skupiny resp. nového prostredia.

Pri presunoch do nových podmienok (rekonštrukcia dojárne resp. presun z dojenia na stojisku do dojárne) dôležitú úlohu zohráva adaptácia a manipulácia s dojnicami. Výskum ukázal, že výrazne negatívne na ejekciu mlieka pôsobí len prvý presun. Ďalším presúvaním do tých istých podmienok sa organizmus adaptoval a už pri treťom presune sa pozoroval normálny tok mlieka. Nie však úžitkovosť. Tá nedosahovala úrovne ani po šiestom dojení. Príčinou bola stále veľmi nízka hladina oxytocínu (obrázok 3). To znamená, že aj keď sa tok mlieka po presune už normalizoval, dojnica je stále vystavená záťaži na ktorú sa postupne adaptuje. Preto počas adaptačného obdobia akékoľvek ďalšie negatívne vplyvy môžu veľmi rýchlo zastaviť už aj tak narušenú sekréciu oxytocínu.

Problémy s dojením môžu vzniknúť aj pri presunoch kráv s pôrodnice do produkčnej maštale či presuny kráv z jednej skupiny do druhej. Možné problémy s dojením kráv aj pri presunoch už v zabehnutej technológii odrážajú ich vnímavosť k stresovej záťaži. Zistili sme, že je to znovu otázka sekrécie oxytocínu. Kravy, ktoré po presune do už známych podmienok, v ktorých sa dlhšie nedojili, výraznejšie znížili úžitkovosť mali aj pomerne nižšie hladiny oxytocínu v porovnaní s kravami, ktoré úžitkovosťou nereagovali na zmenu. Je preto potrebné individuálne posudzovať každú dojnicu.

Záverom by som chcel chovateľom zdôrazniť, že problémy ktoré súvisia s rýchlym a kompletným podojením dojníc sú odrazom ich vnímavosti k okolitému prostrediu. Čím viac rôznych negatívnych vplyvov prostredia dojenia na dojnice pôsobí, tým menej sa organizmus dojnice sústreďuje na dojenie. A tým viac zadržuje mlieko vo vemene. Je pravda, že niektorým technologickým vplyvom v chove dojníc sa nie je možné celkom vyhnúť. Preto, ak už niektorý z negatívnych vplyvov pôsobí, je potrebné všetky ostatné vplyvy minimalizovať. A tiež, pri akejkoľvek zmene či zásahu je žiaduce zvýšiť pozornosť ošetrovateľov k individuálnym potrebám dojníc.

Graf č.1: Vplyv rôznej stimulácie na priebeh dojenia prvôstky s poruchou spúšťania mlieka. (Bruckmaier a kol., 1991)

Graf č.2: Vplyv prítomnosti teľaťa a odstavu na priebeh dojenia (Tančin a kol., 2001)

Graf č.3: Adaptácia kráv na nové podmienky dojenia (Bruckmaier a kol, 1994)

Vystavené 26. 9. 2003

Autor textu: Doc. Ing. Vladimír Tančin, CSc.