logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Tr. A.Hlinku 2, 949 76 Nitra
tel.: ++421 37 6508 702

Katedra špeciálnej zootechniky

 
 

Výhody a nevýhody skrmovania miešaninových kŕmnych dávok

Systémy kŕmenia na báze miešaninových kŕmnych dávok

Systém výživy predstavuje súhrn technických a organizačných opatrení spojených so zostavovaním, úpravou kŕmnych dávok a spôsobom podávania krmív tak, aby sme s prihliadnutím na požadovanú úžitkovosť zabezpečili požiadavky jednotlivých kategórií prežúvavcov v priebehu celého hospodárskeho roka. Vo výžive dojníc aplikujeme 3 systémy miešaninových kŕmnych dávok:

  • systém na báze zmiešavania všetkých komponentov kŕmnej dávky (MKD). Tento systém sa využíva nielen pri dojniciach, ale aj pri všetkých kategóriách prežúvavcov. V USA, ale aj niektorých krajinách Európy, sa tento systém označuje ako systém TMR (Total mixed ration). Tento spôsob kŕmenia vyžaduje kvalitné objemové krmivá, a to predovšetkým konzervované objemové krmivá, siláže, siláže s vyšším obsahom sušiny, seno a pod.


  • systém na báze zmiešavania všetkých komponentov v základnej kŕmnej dávke (ZKD). Tento systém sa používa len pri dojniciach. Systém základných kŕmnych dávkach sa v našich podmienkach doteraz najčastejšie používa. Vyžaduje si to zostavovanie vybilancovaných základných kŕmnych dávok, zostavených predovšetkým z objemových krmív, ktoré kryjú záchovnú potrebu a určitú produkciu mlieka (6-15 kg). Skrmujú sa celému stádu kráv, s výnimkou kráv v období státia nasuchu. V tomto systéme sa nad produkčnú účinnosť základných kŕmnych dávok individuálne skrmujú produkčné kŕmne zmesi. V USA a v niektorých krajinách západnej Európy sa tento systém používa zriedkavo. Ide o čiastočne miešaninovú kŕmnu dávku a označuje sa ako PMR (Partly mixed ration).


  • tretím a pravdepodobne najprogresívnejším systémom je systém zmiešavania všetkých základných komponentov kŕmnej dávky (okrem bielkovinových koncentrátov a minerálnych prísad) už v čase silážovania. Pri tomto systéme ide o spoločné silážovanie sacharidových a bielkovinových krmív s minimálne 15 % podielom zrnovín, ktoré zároveň zabezpečuje dobré zakonzervovanie bielkovinových objemových krmív bez chemických a biologických prísad.

Jednotlivé systémy sa od seba líšia predovšetkým v spôsobe skrmovania jadrových krmív, minerálnych kŕmnych prísad a nárokmi na prekladisko. Všetky tieto systémy si vyžadujú vytváranie skupín podľa úžitkovosti, pretože sa tu uplatňuje skupinové kŕmenie.

Spôsoby podávania miešaninových kŕmnych dávok

Pri podávaní MKD sa vo výžive dojníc využíva princíp regulovaného adlibitného kŕmenia. Je to technika kŕmenia, pri ktorej zvieratá môžu prijímať predkladané krmivá podľa ľubovôle, pritom však nesmie ísť o neobmedzený príjem živín. Adlibitné kŕmenie v jednotlivých skupinách regulujeme:

  • množstvom podaných krmív v rámci MKD,
  • koncentráciou energie a koncentráciou jednotlivých živín v MKD s prihliadnutím na kapacitu príjmu sušiny.

Takýmto spôsobom môžeme pomerne presne podľa počtu vytvorených skupín kryť požiadavky kráv v priebehu celého reprodukčného cyklu.

V prípade, že miešaninu robíme bez jadrových krmív iba zo základnej kŕmnej dávky, je potrebné s prihliadnutím na produkčnú účinnosť objemových krmív riešiť podávanie jadrových krmív. Miešanina krmív, ktoré tvoria základnú dávku, sa podáva s výnimkou kráv v období státia nasucho celému stádu kráv. Snahou musí byť, aby miešaninová základná kŕmna dávka kryla v stáde čo najvyššiu dennú produkciu mlieka. Takto v čase laktácie nemusíme vytvárať skupiny, sú však väčšie problémy so skrmovaním jadrových krmív, pretože tieto sa skrmujú individuálne podľa úžitkovosti. Nesmieme zabudnúť, že v dojárni môžeme individuálne pri dojení dvakrát denne skrmovať maximálne 5 kg jadrových krmív, čo pri konverzii 2,2 predstavuje krytie potrieb na produkciu cca 11 kg mlieka. Spolu so základnou kŕmnou dávkou sú kryté požiadavky dojníc mimo záchovnej potreby na dennú produkciu 20-25 kg mlieka. Pri vyššej produkcii mlieka musíme riešiť podávanie jadrových krmív na inom mieste, alebo vytvárať skupiny s dennou produkciou mlieka nad 25 kg.

Miešaninová kŕmna dávka založená na silážach sa má podávať po dojení, hlavne na tých farmách, kde sa nedojí v dojárňach a do potrubia. V každom prípade aj pri regulovanom adlibitnom kŕmení je potrebné každodenne odstraňovať zvyšky krmív.

MKD a tvorba skupín

Skupinové kŕmenie je technika kŕmenia, pri ktorej sa vytvoria skupiny zvierat s približne rovnakou potrebou živín. Sú spolu ustajnené a kŕmia sa jednotne rovnakými kŕmnymi dávkami. Najväčšie problémy pri uplatňovaní skupinového kŕmenia sú pri dojniciach. Nové spôsoby ustajnenia a väčšia koncentrácia dojníc výrazne ovplyvňujú techniku kŕmenia. Oproti tradičnému ustajneniu dojníc s priväzovaním a s individuálnou starostlivosťou sa stále viac uprednostňuje voľné ustajnenie a teda aj skupinové kŕmenie. Pri skupinovom kŕmení sa najmenších chýb dopustíme vtedy, keď sú skupiny dojníc vyrovnané z hľadiska úžitkovosti. Pri skupinovom kŕmení musíme počítať s tým, že niektoré dojnice budú prekrmované a iné v rámci vytvorenej skupiny nemusia dostať požadované množstvo živín. Pri vytváraní skupín môžeme zohľadňovať aj reprodukčný cyklus dojníc. V takomto prípade sa však stádo rýchlo triešti, čím sa nevyužívajú potenciálne schopnosti dojníc. Z výživárskeho hľadiska je potrebné vytvárať skupiny podľa úžitkovosti, a to najmä v prvej polovici laktácie.

Do úžitkovosti 7 000 kg za laktáciu by sme mali vytvoriť 4, prípadne 5 skupín.

    • dojnice s produkciou viac ako 25 kg mlieka,
    • dojnice s produkciou 15-25 kg mlieka,
    • dojnice s produkciou menej ako 15 kg mlieka,
    • kravy v období státia nasucho,
    • kravy 2-3 týždne pred otelením a 2 týždne po otelení.

V stádach s vyššou produkciou mlieka ako 7 000 kg za laktáciu je potrebné vytvoriť aj skupinu kráv podľa očakávanej úžitkovosti nad 35 l.

Pri aplikácii miešaniny len zo základnej kŕmnej dávky je potrebné mimo kráv v laktácii vytvoriť skupinu v období státia nasucho a skupinu 2-3 týždne pred otelením a 2 týždne po otelení.

MKD a príjem krmív

Z viacerých prác vyplýva, že príjem sušiny pri skrmovaní MKD dávok sa zvyšuje. Bolo zistené, že príjem sušiny z krmív v prvej tretine laktácie sa pohyboval od 2,7-3,3 % zo živej hmotnosti. Kapacita príjmu sušiny pri rôznej živej hmotnosti je prezentovaná v tabuľke 1.

Predpokladaný príjem krmív v MKD v pôvodnej hmote (v kg) pri rôznej sušine a rôznej priemernej živej hmotnosti je v tabuľke 2.

Tabuľka č. 1: Kapacita príjmu sušiny pri rôznej živej hmotnosti

Kapacita príjmu sušiny v kg
Živá hmotnosť
Produkcia mlieka na ks a deň
20 kg 30 kg
600 17 20
650 17,5 20,5
700 18 21

Tabuľka č. 2: Predpokladaný príjem krmív v MKD v pôvodnej hmote (v kg) pri rôznej sušine a rôznej priemernej živej hmotnosti

Živá hmotnosť Sušina MKD v %
40 50 60
600 40-50 32-40 27-33
650 44-54 35-43 29-33
700 47-58 38-46 32-39

Pri znížení kvality silážovaných krmív o jednu akostnú triedu, príjem sa znižuje približne o 10 %, a keď sa zníži kvalita o 2 akostné triedy, príjem sa znižuje o 20-25 %. Pri MKD nemusíme zohľadňovať vytláčací efekt objemových krmív s jadrovými ako pri osobitnom skrmovaní jadrových krmív.

Podiel jadrových krmív v sušine MKD pri dennej produkcii mlieka 20 kg bude približne 20 %, pri 30 kg mlieka 40 % a pri 40 l až 55 %.

MKD a produkcia mlieka

Pri kŕmení MKD oproti kontrolnému kŕmeniu sa všeobecne zisťuje vyššia produkcia mlieka na ks a deň o 1-4 kg, v priemere o 2,5 kg pri nezmenenej kvalite mlieka. Tento efekt bol zistený v prvej tretine laktácie. V druhej polovici laktácie je potrebné rátať s nižším efektom.

Výživná hodnota MKD a ich produkčný mliekový potenciál

Na Katedre výživy zvierat sme v roku 2002 analyzovali 14 vzoriek MKD a tri vzorky miešaniny zo základnej kŕmnej dávky. V priemere sme zaznamenali výsledky v obsahu energie a živín, ktoré sú prezentované v tabuľke 3.

Tabuľka č. 3: Výsledky analýz obsahu energie a živín

Ukazovateľ Merná jednotka MKD ZKD
NEL MJ/1 kg sušiny 5,76 5,54
PDIN g/1 kg sušiny 100 99
N-látky g/1 kg sušiny 151 150
Vláknina g/1 kg sušiny 183 220
Vápnik g/1 kg sušiny 4,7 4,6
Fosfor g/1 kg sušiny 4,8 4,4

Uvedený obsah energie a živín svedčí o tom, že MKD pri adlibitnom kŕmení v stáde s priemernou živou hmotnosťou 650 kg mali produkčný mliekový potenciál, ktorý je prezentovaný v tabuľke 4.

Tabuľka č. 4: Produkčný mliekový potenciál pri adlibitnom kŕmení v stáde s priemernou živou hmotnosťou 650 kg

Denná produkcia
mlieka v kg
PMP podľa obsahu
Energie rozdiel PDIN Rozdiel
10 13,5 +3,5 20,6 +10,6
15 16,3 +1,3 23,6 +8,6
20 18,9 -1,1 26,6 +6,6
25 21,8 -3,2 29,6 +4,6
30 24,5 -5,5 32,6 +2,6

PMP – produkčný mliekový potenciál

Z uvedeného vyplýva, že vo všeobecnosti pri nízkej dennej produkcii mlieka do 20 l a adlibitnom kŕmení dochádza k prekrmovaniu, avšak pri produkcii mlieka nad 20 l už dochádza k deficitu energie. Dusíkaté látky postačujú aj na dennú produkciu mlieka 35 l. V danom prípade, pokiaľ ide o energiu, môžeme riešiť situáciu tak, že budeme regulovať adlibitné kŕmenie znížením podávaného množstva, a to namiesto 14,5 kg sušiny z MKD budeme skrmovať v skupine 10-15 l kráv iba 13,2 kg sušiny s MKD. Na druhej strane pri vyššej produkcii mlieka na ks a deň je potrebné zvýšiť KE, pretože príjem krmív je obmedzený. Tak napríklad pri skupine kráv s produkciou mlieka 20-25 l, je potrebné zvýšiť koncentráciu energie zo zistených 5,76 MJ NEL na 6,15 MJ NEL a v skupine s produkciou mlieka 25-30 kg na 6,45 MJ NEL.

V analyzovaných vzorkách MKD sme zistili príjem vápnika a fosforu s prihliadnutím na rozdielnu produkciu mlieka, ktorý je prezentovaný v tabuľke 5.

Tabuľka č. 5: Príjem vápnika a fosforu s prihliadnutím na rozdielnu produkciu

Denná produkcia
mlieka v kg
Potreba minerálnych látok v g
Ca rozdiel Fosfor rozdiel
10 57 +11 48 +22
15 77 -2 61 +16
20 97 -15 74 +10
25 117 -28 88 +3
30 137 -41 101 -3

Podľa vykonaných rozborov môžeme konštatovať, že v realizovaných MKD v roku 2002 nie je krytá potreba vápnika, pričom so stúpajúcou produkciou mlieka na kus a deň sa deficit zvyšuje. Fosforu je v MKD dostatok a kryje aj potrebu skupiny kráv, ktoré denne produkujú 25-30 l mlieka.

Z vykonaných analýz miešaniny zo základných kŕmnych dávok vyplýva, že tieto zabezpečujú okrem záchovnej potrebe 12,4 kg mlieka.

Výhody skrmovania MKD:

    • MKD zabezpečuje vyšší príjem sušiny, a tým aj produkciu mlieka,
    • zabraňuje kravám uprednostňovať jednotlivých komponentov kŕmnej dávky, a tým umožňuje presnejšie skrmovanie zostavených vybilancovaných kŕmnych dávok,
    • vytláčací efekt objemových krmív jadrovými krmivami sa znižuje,
    • je možné dobre riešiť skrmovanie energetických, bielkovinových a minerálnych koncentrátov,
    • umožňuje lepšiu organizáciu kŕmenia kráv vo voľnom ustajnení,
    • krmivo je kravám neustále k dispozícii. Tým sa zabezpečuje vyššia frekvencia kŕmenia, čo umožňuje stabilnejšie pH v bachore (6,2-6,4) a tak priaznivejšie podmienky pre celulytické baktérie,
    • zvyšujú sa nároky na výrobu kvalitných objemových krmív,
    • kravy dokážu vhodne nakŕmiť aj neodborníci,
    • o dávke jednotlivých komponentov nerozhoduje krmič,
    • zvieratá môžu prijať väčšie množstvo jadrových krmív a jednoduchšie využívať vedľajšie produkty rastlinnej výroby po ich rôznom technologickom spracovaní,
    • znižuje sa pracnosť pri kŕmení,
    • traktory prechádzajú cez maštaľ menejkrát.

Nevýhody skrmovania MKD:

    • pri zmiešavaní kŕmnych zmesí, resp. iných jadrových krmív s menej kvalitnými objemovými krmivami vzniká nebezpečenstvo vyšších strát na živinách,
    • pri necitlivom prístupe dochádza pri kravách s nižšou produkciou mlieka k ich prekrmovaniu,
    • pri dennej produkcii nad 25 kg (bez zmeny v koncentrácii energie v MKD) dochádza k nevyužitiu potenciálnej schopnosti kráv, pričom vznikajú takto aj problémy s reprodukciou,
    • skupiny sa nemôžu vytvárať s prihliadnutím na reprodukčný cyklus, alebo je potrebné mať k dispozícii početnejšie stádo,
    • sú vyššie nároky pri organizovaní jednotlivých skupín,
    • problémom je aj kŕmenie 2-3 týždne pred otelením a na začiatku laktácie,
    • zvyšujú sa zriaďovacie náklady na vybudovanie prekladiska a nákup kŕmneho miešacieho voza,
    • realizácia kŕmenia prostredníctvom ZKD si vyžaduje zabezpečiť ďalšiu pomerne náročnú technológiu, ktorá nám umožní individuálne skrmovanie produkčných kŕmnych zmesí.

Záver

Použitie miešaninových kŕmnych dávok pri kravách sa odporúča, predovšetkým v maštaľnom chove vo voľnom ustajnení. Pri uplatňovaní systému MKD je potrebné vytvoriť minimálne 4 skupiny kráv, ktoré v kŕmnej dávke budú mať vždy inú koncentráciu živín. V opačnom prípade hrozí pri kravách s nižšou produkciou prekrmovanie a pri kravách s vyššou produkciou nevyužívanie potenciálnych schopností. Širšie uplatnenie MKD v poľnohospodárskej praxi bude závisieť od vhodných miešacích kŕmnych vozov a ich cenovej dostupnosti.

Vystavené dňa: 22. 9. 2003

Autor textu: prof. Ing. Milan Pajtáš, CSc.