Logo VUTPHP Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva

Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Tel.: 048/4132541-3
Fax: 048/4132544
e-mail: polak@vutphp.sk
 

OPTIMALIZÁCIA VÝŽIVY DOJNÍC V PODHORSKÝCH A HORSKÝCH OBLASTIACH SLOVENSKA

Rozsah ekonomickej efektívnosti výroby mlieka je podmienený viacerými faktormi, jedným zo základných vstupných predpokladov bezprostredne ovplyvňujúcich úspešnosť chovu je vyrovnaná výživa dojníc. V súčasných podmienkach neustále stúpajú požiadavky najmä na kvalitu základných objemových krmív, čo je s prihliadnutím na stupeň zatrávnenia pôdy v severných oblastiach Slovenska predpokladom riešenia problematiky využitia produkcie trávnych porastov. V súčasnosti dochádza ku znižovaniu ich produkčnej schopnosti znížením intenzity ich obhospodarovania. Najmä vzdialenejšie lúky a pasienky sú znehodnocované drevitým náletom a kultúrne druhy tráv ustupujú krmovinársky menej hodnotným, avšak priebojnejším druhom vegetácie. Obhospodarovanie plôch sa postupne sústreďuje na intenzívnejšie využívanie plôch priľahlých k hospodárskym strediskám a narastá stupeň extenzity obhospodarovania okrajových oblastí.

Pôdno-klimatické podmienky podhorských a horských oblastí predurčujú trávne plochy na efektívne využitie predovšetkým pasienkovým spôsobom. Súčasný rozsah zatrávnenia pôdy v týchto regiónoch je však svojou produkciou potenciálne vyšší, než je stav pasených zvierat, čo súvisí s pomerne rozsiahlym odlesňovaním a zatrávnením územia v minulosti. Časť plôch je využívaná čisto kosným spôsobom, obdobne je to i s prebytkami produkcie pasienkov najmä v prvých pasienkových cykloch. Produkčný efekt vyrobených krmív je bezprostredne závislý od úrovne uchovania výživnej hodnoty zozberaného trávneho porastu, preto je podstatná taká forma konzervovania produkcie, aby bola výsledná produkčná účinnosť základnej kŕmnej dávky čo najvyššia. Hlavnými prednosťami výroby konzervovaných krmív je:

  • ich zber v optimálnom štádiu zrelosti, keď obsahujú najviac využiteľných živín a energie
  • relatívna stálosť biologickej hodnoty krmiva
  • skrmovanie nezávisí od ročného obdobia a počasia, možno pri ňom uplatniť značný stupeň mechanizácie
  • konzervovanie umožňuje vytvorenie rezervy krmív

Dostatočné množstvo kvalitných konzervovaných krmív umožňuje celoročne vyrovnané normované kŕmenie pri vysokej produkčnej účinnosti kŕmnej dávky. Na rozdiel od zeleného pásu, pri ktorom je obsah sušiny a vlákniny často značne rozdielny, môžeme týmto spôsobom nielen presne zostaviť kŕmnu dávku, ale ju aj zabezpečiť. Všeobecne sa odstupuje od výroby sena v prospech siláží, nakoľko jeho výroba je komplikovaná a energeticky náročná, vo väčšej miere závislá od počasia a zaznamenávame pri nej vyššie straty živín.

Optimálny obsah sušiny pre konzervovanie trávnej hmoty silážovaním je 35 – 40 % a zväčša ho dosahujeme zavädaním hmoty na pokose. Na zber je vhodné použiť žacie stroje kombinované s kondicionérom. Ich výhoda spočíva v skrátení doby zavädania narušením štruktúry stebiel a načechraním hmoty na riadku, čím sa zabezpečí minimalizácia strát živín a energie. Tým zabezpečíme nielen uchovanie výživnej hodnoty zberanej biomasy (tab. 1), ale uvoľnenie bunkových štiav zároveň urýchli rozvoj fylosférovej mikroflóry, čo má významný vplyv pre úspešný priebeh fermentačného procesu v počiatočných štádiách po zasilážovaní hmoty. Pri mechanických upravovačoch pokosu MD – 5K a FC – 301G sme zaznamenali intenzívnejší úbytok vlhkosti, ako aj vyššiu výživnú hodnotu ošetrenej biomasy v porovnaní s neupravenou hmotou. Priečny profil riadku upravenej hmoty pri nich umožňuje intenzívnejší prestup vzduchu a zavädanie biomasy, spojenie pracovných operácií zároveň prispieva k ochrane porastu a pôdnej štruktúry znížením počtu prejazdov mechanizácie po pozemku.

Tab. 1 Výživná hodnota zelenej a zavädnutej hmoty

VARIANT

HMOTA

PDIE

PDIN

PDI

NEL

NEV

ME

g.kg-1 suš.

MJ.kg-1 suš.

Kontrola

MD – 5

MD – 5K

FC – 301G

zelená

zaväd.

zaväd.

zaväd.

87,04

80,60

85,92

81,00

104,60

93,86

100,12

96,36

87,04

80,60

85,92

81,00

5,68

5,26

5,66

5,27

5,53

5,01

5,51

5,02

9,64

9,05

9,62

9,06

Tukey (P<0,05)

Variant

Hmota

++

++

++

++

++

++

++

++

++

++

++

++

Nedostatky v zložení krmovín z hľadiska silážovateľnosti možno do istej miery kompenzovať pomocou konzervačných prípravkov, ich použitie za účelom usmernenia fermentačného procesu však nemôže nahradiť technologický postup pri silážovaní. Dodržanie podmienok pre úspešné zakonzervovanie hmoty je základným predpokladom vyrobenia kvalitnej siláže pri nízkom podiele strát. Zosúladenie požiadaviek dojníc na krmivá s možnosťami ich výroby vyžaduje produkciu dieteticky hodnotných siláží s vysokým obsahom energie a živín. V podhorských oblastiach Slovenska je vhodné uplatňovať systém kŕmnych dávok založených na prednostnom využití trávnych a ďatelinotrávnych siláží, pestovanie silážnej kukurice v týchto oblastiach naráža na krátke vegetačné obdobie a nedostatočné využitie ich úrodovej schopnosti, preto by mala byť v týchto lokalitách silážna kukurica len okrajovou plodinou. V našich pokusoch s dojnicami sme dosiahli produkčnú účinnosť základnej kŕmnej dávky 11,2 – 12,0 kg mlieka pri zavädnutej trávnej a 11,2 – 14,6 kg mlieka pri zavädnutej ďatelinotrávnej siláži. Tieto siláže sme podávali ako jediné objemové krmivo v kŕmnej dávke. Pri skrmovaní trávnej siláže sa obsah tuku v mlieku pohyboval v hodnotách 3,7 – 4,2 % a obsah bielkovín 2,9 – 3,2 %, pri ďatelinotrávnej siláži malo mlieko 3,8 – 4,2 % podiel tuku a 3,0 % bielkovín. Sledovania sme vykonali poloprevádzkovým spôsobom na štandardných poľnohospodárskych podnikoch, čo svedčí o možnosti dosiahnutia vysokej produkčnej účinnosti základných krmív nielen v pokusných, ale i praktických podmienkach. Pri realizácii systému výživy dojníc prostredníctvom využitia trávnych a ďatelinotrávnych siláží v širšom meradle dochádza v praxi ku organizačným a technologickým komplikáciám, ktoré ovplyvňujú kvalitu vyrobených krmív. Siláže majú zníženú výživnú hodnotu následkom nízkeho obsahu energie a dusíkatých látok pri vysokom obsahu vlákniny zapríčinenom neskorým zberom porastov v nevhodnom fenologickom štádiu. Nedostatky v technologickom postupe ich výroby sa zvyknú prejaviť na ich dietetických vlastnostiach, narušený priebeh konzervačných procesov spôsobuje nevhodný obsah a pomer nižších mastných kyselín, čo znižuje chutnosť siláže a jej príjem zvieratami. Pri výskyte plesní v siláži sa naviac pridružuje obsah toxických látok, ktoré nepriaznivo vplývajú na zdravotný stav a reprodukciu dojníc.

V prípade skrmovania siláží so zníženou kvalitou je potrebné skladbou kŕmnej dávky nielen kompenzovať produkciu mlieka, ale pri výbere krmív zohľadňovať aj ich pôsobenie na zdravotný stav zvierat. Tvorba mlieka je pre dojnice pomerne náročný fyziologický proces so silným dedičným základom. Nevyrovnaná výživa sa preto negatívne prejavuje hlavne u vysokoúžitkových jedincov, ale na začiatku laktácie dochádza ku prudkému zvýšeniu nárokov na prívod energie a živín aj u nízkoúžitkových dojníc. Pri nedostatočnom prívode živín a energie do organizmu vznikajú rôzne metabolické poruchy súvisiace s nevybilancovanosťou kŕmnej dávky a odčerpávaním potrebných látok z telových rezerv. Dojnice sú vystavené metabolickej záťaži a nevyrovnaná výživa u nich len urýchľuje prejavy ketoacidóznych syndrómov. Pri pretrvávaní tohto stavu často dochádza ku poškodeniu činnosti pečene, čo sa prejaví na úžitkovosti, reprodukcii a dlhovekosti dojníc.

Zabezpečením kvalitných siláží môžeme týmto stavom predchádzať a rešpektovaním fyziológie trávenia u prežúvavcov systematicky usmerňovať techniku kŕmenia smerom ku zvyšovaniu úžitkovosti bez narušovania vnútorného prostredia dojníc. K tomu významnou mierou prispieva fyzikálna forma a štruktúra kŕmnej dávky, ktorá bezprostredne ovplyvňuje procesy trávenia krmív v predžalúdkoch. Techniku kŕmenia v konkrétnych podnikoch ovplyvňujú skladovacie priestory a kŕmne linky. V južnejších oblastiach Slovenska, kde je nosnou objemovou plodinou pre konzervovanie silážna kukurica, nachádza svoje progresívne využitie technológia kŕmenia TMR systémom. Výhodou spomenutej technológie je narušenie kukuričných zŕn v silážach, čo zvyšuje ich stráviteľnosť a produkčný efekt. Narušenie štruktúry krmív však spôsobuje zníženú stimuláciu procesov trávenia v bachore a z tohto dôvodu je nevyhnutné pri tomto systéme zabezpečovať podiel efektívnej vlákniny (steblá o dĺžke 10 – 12 cm) v kŕmnej dávke zvlášť prostredníctvom podávania sena alebo kvalitnej slamy. V podhorských oblastiach dochádza ku podobnému efektu pri vyberaní trávnych a ďatelinotrávnych siláží zo silážnych žľabov pomocou frézových ústrojenstiev. Tieto pri odoberaní siláže narušujú jej štruktúru, čoho následkom je spomalenie procesov trávenia. Najmä pri konzervovaní trávnej hmoty s vyššou sušinou je potrebné dosiahnuť krátku rezanku hmoty, preto pri jej vyberaní zo žľabu nie je vhodné ďalej narušovať jej štruktúru. Z tohto dôvodu je vhodnejšie využitie blokových vyberačov siláže, ktoré zachovávajú štruktúru krmiva v pôvodnom stave.

Pre účinné predchádzanie spomenutých problémov je potrebné zavádzať do praxe viaczložkové kŕmne dávky zostavené z trávnych a ďatelinotrávnych siláží, okopanín, strukovino-obilných miešaniek a sena. Správna výživa zvierat vyžaduje nielen prísun živín v normovanej úrovni, ale aj zodpovedajúcu štruktúru kŕmnych dávok. V jednotlivých štádiách reprodukčného cyklu je potrebné diferencovať výživu dojníc s ohľadom na ich meniace sa potreby, ale aj celkový zdravotný stav a dlhodobú úžitkovosť. Počas zasušenia je efektívne znížiť zastúpenie siláží v kŕmnej dávke, aby sme organizmu dojnice vytvorili priestor pre oddych od vonkajšieho prívodu organických kyselín a alkoholov. To platí predovšetkým pri zbere a silážovaní porastov s nižším obsahom sušiny, u ktorých zväčša následne zaznamenávame vyšší obsah kyselín a alkoholov vo vyrobených silážach. Pri ich skrmovaní pôsobia tieto látky v tele dojníc ketogénne a pri ich zvýšených množstvách narušujú stabilitu vnútorného prostredia a zdravotný stav dojníc. Často sa tieto efekty prejavujú skryte a unikajú pozornosti chovateľa, čím sa môžu dostať do chronických štádií znižujúcich produkčný vek dojníc. Je preto potrebné venovať zvýšenú pozornosť nielen obsahu živín v krmivách, ale aj ich celkovej kvalite a pôsobeniu na metabolizmus zvierat.

Zavädnuté siláže tráv a ďatelinotrávnych miešaniek nám v podhorských a horských oblastiach Slovenska otvárajú možnosť pre stabilizáciu výživy dojníc využitím produkčného potenciálu krajiny a zabezpečením efektívnej produkcie mlieka optimalizáciou využitia pôdneho fondu a krmovinovej základne.

Autori textu:Ing. Miroslav Polák - Ing. Mariana Čunderlíková