Logo VUZV Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA


Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122
E-mail: vuzv@vuzv.sk
 

Uplatnenie kontrolného mastitídneho programu v praxi

Mlieko patrí k najdôležitejším potravinám pre obsah bielkovín, tuku, mliečneho cukru, minerálnych látok, stopových prvkov, vitamínov, enzýmov a ďalších látok. Vo výžive pôsobí mlieko priaznivo fyziologicky a má vysokú biologickú hodnotu. Takéto vplyvy a pôsobenia môžeme však očakávať len u mlieka získaného hygienickou cestou a od zdravých dojníc.

Po likvidácii brucelózy a tuberkulózy dojníc v 70. a 80.rokoch sa musí intenzívne riešiť ďalší zdravotne ekonomický problém v chovoch dojníc, a to je zníženie zamorenosti dojníc zápalmi mliečnej žľazy – mastitídami.

Zaujímavé je pozorovať vývoj požiadaviek na zdravotný stav mliečnych žliaz v hodnotách PSB v SR a EÚ:

Požiadavky na počet somatických buniek (tis./ml), porovnanie SR

Platnosť od roku PSB v tis./ml Poznámka
1994 EÚ do 400 tis. max. príp. hodnota*
do 500 tis. max. príp. hodnota**
Smernica 46/92 EWG
1995 SR do 300 tis. výber. akosť
do 400 tis. max. príp. hodnota
STN 57 0529
1998 EÚ do 400 tis. max. príp. hodnota Smernica 46/92EWG

Poznámka:

* surové mlieko na výrobu tepelne ošetreného konzumného mlieka, fermentovaného mlieka, mlieka s prídavkom syridiel, mliečnych koagulátov, aromatizovaných mliek a smotany

** surové mlieko na výrobu iných mliekarenských výrobkov na mliečnej báze

Príspevok je návod pre hygienické získavanie mlieka, liečbu dojníc a pod. a pracovné postupy, ktoré sú hlavne v prvovýrobe hrubo zanedbávané.

Je potrebné si uvedomiť, že tieto postupy prác nie sú samoúčelné, sú stanovované nielen našimi predpismi, ale aj predpismi EÚ. Napomáhajú nielen k získavaniu akostného mlieka, ale pomáhajú aj zabraňovať prenosom mastitíd a chránia tak výrobcom značné finančné prostriedky.

Nedajte sa uniesť tým, že momentálne dodávate mlieko požadovanej akosti, ale dôslednou prevenciou chráňte svoje stádo a svoj kapitál, ale aj spotrebiteľov.

Chceme trocha netradičnou formou, ktorá je podložená výsledkami výskumných prác a dlhodobou prácou v poradenstve v prvovýrobe mlieka, dať chovateľom a prvovýrobcom mlieka návod, ktorý prispeje do diskusie eliminácie mastitíd a praktickými radami usmerní postupy na zabezpečenie zdravej mliečnej žľazy v chovoch dojníc a navrhnúť kontrolný mastitídny program za účelom zlepšenia hygienickej kvality mlieka v prvovýrobe.

Príčiny vzniku mastitíd

Príčiny vzniku mastitíd môžeme zásadne rozdeliť na dve skupiny:

  1. Ochorenie mliečnej žľazy a vývodných ciest, pri ktorých sa uplatňujú mikrobiálni pôvodcovia.
  2. Ochorenie mliečnej žľazy a vývodných ciest, kde príčiny sú hlavne z nesprávnych postupov pri dojení.

Či už vychádzajú mastitídy z oblasti mikrobiálnej alebo nemikrobiálnej, sú sprevádzané zvýšeným počtom somatických buniek (PSB), ktorý je indikátorom obranných reakcií dojnice. Zvýšený PSB je nielen kritériom zdravotného stavu mliečnej žľazy, ale aj celého organizmu dojnice, a tiež nepriamym ukazovateľom paralelných zmien v zložení a fyzikálno-chemických vlastnostiach mlieka.

Mastitídy sú najčastejšie výsledkom pôsobenia patogénnych mikroorganizmov, ktoré prenikajú ceckovým kanálikom do vnútra mliečnej žľazy a vzájomného pôsobenia medzi infekčným pôvodcom a obrannými silami dojnice a vplyvom vonkajšieho prostredia. Rozmanitosť príčin, ktoré vedú k tomuto ochoreniu, je veľmi zložitá práve v množstve kombinácií. Preto sa mastitídy označujú ako polyfaktoriálne ochorenia.

Ako sme už uviedli, mastitídy nie sú jednotné ochorenia. Pri vzniku sa uplatňujú mikrobiálny pôvodcovia a množstvo faktorov inej povahy. Preto aj prejavy mastitíd sú pestré.

Pri vzniku mastitíd sa uplatňujú tri biosystémy, ktoré pôsobia súčasne, rôzne sa ovplyvňujú a ich výsledkom je rozmanitosť priebehu a prejavu mastitíd.

Sú to:

    a) makroorganizmus – dojnica (hostiteľ)
    b) mikroorganizmus – infekčný činiteľ (patogén)
    c) vonkajšie prostredie – spolupôsobiace faktory

Každý z uvedených systémov v spolupôsobení zvyšuje resp. znižuje riziko vzniku mastitídy. Práve nerešpektovanie týchto základných princípov je príčinou neúspechu pri potlačení mastitíd.

  1. Makroorganizmus – dojnica je vybavená 2 súbormi činiteľov, ktoré obmedzujú možnosť vzniku mastitídy. Sú to:
    1. Činitele vrodenej odolnosti potlačujúci vznik mastitíd
      • fyziologické funkcie kože a sliznice
      • osídlenie ceckového kanálika antagonistickou mikroflórou
      • vhodne anatomické usporiadanie cecku
      • ochranný proteín (laktoferin)
      • laktoperoxidázo-thiokyanát-hydrogen peroxidový systém, ktorý potlačuje rozmnožovanie baktérií
      • lysozym – ničí grampozitívne mirkoorganizmy
      • fagocytóza – prejav leukocytov, ktoré viažu cudzie častice
    1. Činitelia získanej odolnosti sú:
      • opsonizácia, kedy lymfocyty produkujú imunoglobulíny
      • imunita sprostredkovaná v mliečnej žľaze
      • lokálna imunita
    Súhrnne sa považujú ochranné mechanizmy dojnice za dostatočné.
  1. Mikroorganizmus – infekčný činiteľ, bola preukázaná súvislosť s viac ako 80 druhmi mikroorganizmov.
  2. Infekčný činiteľ ovplyvňuje vznik a priebeh mastitídy svojou prítomnosťou a počtom baktérií.

  3. Vonkajšie prostredie - prejavuje sa spolupôsobením činiteľov, ktoré uľahčujú prienik mikroorganizmov do mliečnej žľazy. Sú to:
    • nesprávny postup dojenia
    • dojací stroj
    • hygiena a technika dojenia
    • ustajnenie
    • výživa

Detekcia pôvodcov mastitíd

Informácie o tom, ktorý mikroorganizmus je v stáde prítomný je možné získať dvoma spôsobmi. Obidva prístupy majú svoje výhody aj nevýhody.

  1. Bakteriologické vyšetrenie jednotlivých dojníc v stáde

  2. Výhody
    • detailný prehľad o infekcii jednotlivých dojníc
    • možnosť detekcie patogénov mliečnej žľazy
    • možnosť stanovenia citlivosti k antibiotikám
    Nevýhody
    • veľmi nákladné a pracné.

    Použitie – cielené ozdravenie stáda aj v priebehu laktácie.

  3. Vyšetrenie bazénovej vzorky na prítomnosť mikroorganizmov


  4. Výhody
    • veľmi lacné vyšetrenie pre prvovýrobcu.
    Nevýhody
    • teoretická aj praktická možnosť detekcie len niekoľkých patogénov, prehľad len o celkovej situácii.

    Použitie – plošný screening, kontrola mastitídneho programu.

Využitie bazénových vzoriek mlieka pre detekciu problémových stád je nový pohľad a prínos tohto prístupu spočíva v možnosti odhadu prevalencie daného mikroorganizmu v maštali. Tak ako bazénový PSB s určitými výhradami odráža celkový zdravotný stav mliečnych žliaz dojníc, počty hlavných patogénov umožňujú tak relatívne dobrý odhad prevalencie.

Veľmi sa osvedčuje použitie bazénových vyšetrení v poradenskom servise pri problémoch so zvýšeným PSB. Typický spôsob použitia uvádzame na schéme:

Uvedená schéma si pochopiteľne nerobí nároky na úplnosť, modifikácie sa líšia prípad od prípadu a najdôležitejšia je odbornosť poradenského pracovníka.

Zameranie na využitie bazénových vzoriek pre detekciu problémových stád je našim cieľom pre poradenský servis. Naša úvaha je založená na kvantitatívnom hodnotení výskytu Staphylococcus aureus a Streptococcus agalactiae v bazénových vzorkách. Tento prístup spočíva v možnosti odhadu výskytu daného mirkoorganizmu v maštali na základe výsledkov bazénovej vzorky. Tak ako bazénový PSB odráža celkový zdravotný stav mliečnych žliaz, tak počty hlavných patogénov umožňujú odhad prevalencie. Na základe stanovených počtov hlavných patogénov sme vypracovali tabuľku k zisteniu prevalencie v stáde:

Staphylococcus aureus Streptococcus agalactiae
zistený počet
(CFU/ml)
% výskytu v stáde zistený počet
(CFU/ml)
% výskytu v stáde
0   0  
10 1,5 10 1
50 7,5 50 5
100 12,5 100 8
200 20,0 200 13
300 28,0 300 18
500 36,0 500 25
700 44,0 700 30
1000 52,0 1000 37
1500 64 1500 44

Pre úplnosť uvedieme niektoré dielčie výsledky získané na cca 300 analýzach bazénových vzoriek:

  • zhruba 70 % maštalí vykazuje periodicky prítomnosť Staphylococcus aureus v bazénoch pre Streptococcus agalactiae platí pre cca 40 % maštalí.

Ekonomicky najvýznamnejšie mastitídy sú vyvolané mikrobiálnou infekciou a dôsledkom pôsobenia nepriaznivých faktorov vonkajšieho prostredia sa naruší rovnováha medzi prirodzenými obrannými mechanizmami mliečnej žľazy.

Mastitídy sú teda výsledkom kumulatívneho pôsobenia rôznych stresorov, z ktorých je možné uviesť:

  • nízka hygiena ustajnenia,
  • nízka úroveň hygieny a techniky dojenia,
  • zlá funkcia dojacieho stroja,
  • nízka úroveň výživy a techniky kŕmenia
  • nízka úroveň chovateľskej práce

Pretože vonkajšie prostredie pre dojnice vytvára človek, celý úspech prevencie a tlmenia mastitíd je v rukách dojičov, ošetrovateľov a zootechnikov. Veterinárny lekár má pritom hlavne funkciu koordinačnú.

Pri úvahách o mastitídach musíme rátať s nasledujúcimi zákonitosťami:

  1. Mastitídy sa nedajú zlikvidovať, pretože nie je možné dosiahnuť ani kompletnú prevenciu vzniku nových infekcií, ani kompletnú elimináciu existujúcich mastitíd.
  2. Všetky ekonomicky významné mastitídy sú spôsobené mikrobiálnou infekciou.
  3. I keď bola preukázaná účasť veľkého počtu druhov mikroorganizmov na vznik mastitíd, viac ako 90 % mastitíd je vyvolaných S.agalactiae, S.disgalctiae, S.uberis.
  4. S.agalactiae, Staph.aureus sú baktérie, ktoré sa nedajú likvidovať, môžeme ich len eliminovať ako pôvodcov mastitíd, len v danom stáde a na určitú dobu.
  5. K infekcii mliečnej žľazy a k vzniku mastitídy dochádza až sekundárne po oslabení prirodzených obraných mechanizmov.
  6. K infekcii mliečnej žľazy dochádza cez ceckový kanálik. Na tejto zákonitosti je založená prevencia vzniku nových infekcií znižovaním počtu baktérií na povrchu cecku – hygiena dojení, dezinfekcia ceckov.
  7. Výskyt nových infekcií je vyšší v období státia na sucho. U dojníc, kde neboli podané antibiotiká po zasušení, sa výskyt nových infekcií zvyšuje.
  8. Štvrte, ktoré sú nechané infikované, v dobe státia na sucho, produkujú menej mlieka.
  9. Dezinfekcia ceckov pred dojením znižuje výskyt mastitíd spôsobených mikrobiálnymi pôvodcami (hlavne S.uberis, Coli baktéria).
  10. Dezinfekcia ceckov po dojení znižuje výskyt nových infekcií vyvolaných S.agulactiae, S.dysgalactiae.
  11. Ceckový kanálik má svoju mikroflóru, preto pri odbere vzorky mlieka dojením sa mlieko infikuje.
  12. V hornej časti ceckového kanálika neustále dochádza k potlačovaniu prieniku mikróbov do ceckovej cisterny bakteriostatickými a bakteriozidnými účinkami.
  13. Výskyt mastitíd v stáde je funkciou doby trvania mastitíd a počtom nových infekcií.
  14. Spontánne eliminovaných infekcií je zhruba 40 % streptokokových a stafylokokových a až 60 % koliformných infekcií. Antigénna nejednotnosť pôvodcov mastitíd a zvláštností imunitnej reakcie mliečnej žľazy zatiaľ vylučujú úspech imunizácie pri tlmení mastitíd.
  15. Liečbu môžeme eliminovať 80 – 90 % streptokokových infekcií, ale len 20 – 40 % infekcií staphylococcus aureus a 20 – 50 % infekcií koliformných.
  16. Antibiotiká aplikované do vemena pri zasušení zabránia novým infekciám pred pôrodom.
  17. Liečba infekcií mliečnej žľazy je účinnejšia počas zasušenia ako v priebehu laktácie.
  18. Účinnosť terapie mastitíd u laktujúcich dojníc je závislá na štádiu laktácie. V priebehu prvých 100 dní laktácie býva liečbou eliminovaných 85 % subklinických infekcií, do 200 dní laktácie len 60 % a po 200 dňoch len 40 %.
  19. Aj v najlepších stádach starších dojníc neklesá výskyt subklinických mastitíd pod 30 %. Len 1 z 30 subklinických mastitíd prechádza do klinickej formy.
  20. Výskyt klinicky chorých dojníc obvykle neklesne pod 2 %.
  21. Zlej funkcii dojacieho stroja sa pripisuje okolo 10 % mastitíd.
  22. Výskyt mastitíd v stádach dojníc sa zatiaľ z nezistených príčin cyklicky zvyšuje a znižuje.

Na základe takto popísaných vzťahov medzi mikroorganizmami, infekciou a zápalom mliečnej žľazy vidíme, že tlmenie mastitíd nezabezpečí žiadne jednotlivé opatrenia, ale len komplexný prístup, ktorý zaistí každodenné znižovanie pôsobenia nepriaznivých faktorov vonkajšieho prostredia na obranné mechanizmy mliečnej žľazy.

Ciele a stratégie tlmenia mastitíd

Cieľom tlmenia mastitíd nie je úplná eradikácia mastitíd, pretože tá je pri dnešnej technológii chovu dojníc nemožná. Cieľom tlmenia mastitíd je zvýšenie ekonomickej efektívnosti chovu dojníc a zvýšenie kvality mlieka. Účinný program tlmenia mastitíd musí preto spĺňať nasledovné požiadavky:

  1. Náklady na tlmenie mastitíd nemôžu byť vyššie ako zisk, ktorý je zo zníženia výskytu mastitíd v stáde.
  2. Výber opatrení musí dať možnosť zaviesť program tlmenia mastitíd v celom stáde.
  3. Opatrenia programu musia byť účinné proti všetkým pôvodcom mastitíd.

Základnou stratégiou tlmenia mastitíd je eliminácia existujúcich mastitíd a prevencia vzniku nových infekcií:

-Eliminácia existujúcich mastitíd znižuje výskyt mastitíd v stáde rýchlo. Robí sa liečbou klinických mastitíd v priebehu laktácie aplikáciou liečiv do vemena, pri zasušení, liečbou klinických mastitíd v priebehu státia na sucho a brakovaním nevyliečiteľných dojníc.

-Prevencia vzniku nových infekcií znižuje výskyt mastitíd v stáde pomaly.. U dojníc je prevencia vzniku nových infekcií založená na aplikácii liečiv do vemena pri zasušení, pravidelnej kontrole funkcií dojacieho zariadenia, riadnom čistení a dezinfekcii dojacieho stroja, správnej technike a hygiene dojenia a dodržiavania správneho postupu dojenia.

Kravy s klinickou mastitídou dojíme až po vydojení dojníc zdravých, alebo zvláštnymi ceckovými násadcami, alebo po opláchnutí ceckových násadcov po dojení krvi s klinickou mastitídou. Dôležitá je dezinfekcia ceckov po každom dojení, údržba ustajňovacích priestorov, dezinsekcia chvostov a predchádzanie hnačiek u dojníc.

Diagnostika mastitíd

I keď slovo diagnostika zaváňa medicínou, je potrebné zdôrazniť, že najväčšiu zásluhu na rýchlom odhalení vznikajúcich zápalov musí mať dojič.

Kontrola zdravotného stavu sa robí metódami:

  1. Klinická diagnostika (podľa stavu vemena – otok, sčervenanie, bolestivosť) a kontrola prvých strekov (posúdenie mlieka v oddojovacom hrnčeku)
  2. Maštaľné testy (NK-test) - rýchla metóda na nepriame stanovenie PSB v mlieku. Kedy robiť NK-test? Odporúčame:
    • pravidelnú kontrolu každé 4 týždne,
    • vždy po vysokom výskyte PSB v bazénovej vzorke,
    • 10- 14 dní pred zasušením,
    • 5 dní po otelení pred zaradením dojnice do produkčnej skupiny,
    • pri nákupe dojníc.
  3. Stanovenie vodivosti mlieka
  4. Už takmer 50 rokov je známe, že pri zápale mliečnej žľazy sa zvyšuje merná elektrická vodivosť (MEV) mlieka, často tiež skrátene označovaná iba ako konduktivita. Odvtedy sa mnohí vedci pokúšali tento jav využiť na indikáciu mastitíd.

    Úroveň súčasnej techniky dáva reálnu nádej, že bude možné proces merania MEV značne zjednodušiť. Meranie by malo byť natoľko jednoduché a časovo nenáročné, aby ho mohol vykonávať i samotný dojič pred dojením. Meranie by sa robilo súčasne s oddájaním prývch strekov mlieka pred dojením, ktoré je nutné robiť kvôli uvoľneniu bakteriálnej zátky z ceckového kanálika a kvôli zmyslovému posúdeniu mlieka.

    Pri zápale mliečnej žľazy sa zvyšuje merná elektrická vodivosť (MEV) mlieka.

    Na VÚŽV v Nitre sa zaoberáme s problematikou detekcie mastitíd pomocou merania konduktivity mlieka už niekoľko rokov. Pri experimentoch využívame REM test (Rýchly elektronický mastitis test). Je to prístroj, ktorý umožňuje meranie konduktivity mliek a z jednotlivých štvrtiek vemena.

    Ak porovnávame hodnoty konduktivity a PSB zistíme, že sme pomocou merania konduktivity zhodne s PSB indikovali 93 % štvrtiek.

    V porovnaní s NK testom je REM test citlivejší a z hľadiska prácnosti jednoduchší. REM test sa robí podobne ako NK test. Odoberú sa vzorky mlieka do jednotlivých komôrok a vyhodnotenie urobí mikroprocesor, ktorý je zabudovaný v prístroji. Výsledok vyhodnotenia prístroj oznámi dojičovi blikajúcou kontrolkou, ktorá označí mastitídnu štvrtku.

  5. Laboratórna diagnostika – vyšetrenie mlieka na PSB pomocou prístrojovej techniky.
  6. Vyšetrenie infekčných pôvodcov mastitíd – vedľa stanovenia pôvodcov je možné zároveň stanoviť ich citlivosť na určitý druh antibiotík.

Všetky ekonomicky významné mastitídy sú spôsobené mikrobiálnou infekciou. Bakteriologickým vyšetrením vzoriek mlieka sa však môže zistiť arteficiálne viac infekcií v dôsledku kontaminácie mlieka mikroorganizmami prítomnými v ceckovom kanáliku alebo naopak, v dôsledku prítomnosti leukocytov a rôznych bakteriostatických látok v mlieku sa môže záchyt mikroorganizmov arteficiálne znížiť.

Zvýšený PSB v štvrťových vzorkách mlieka je najspoľahlivejší ukazovateľ poškodenia mliečnej žľazy. Z metód, ktoré stanovujú somatické bunky sú najspoľahlivejšie priama mikroskopia a stanovenie PSB na prístroji Fossomatic.

Interpretácia výsledkov bakteriologického vyšetrenia vzoriek mlieka dojnice nie je jednoduchá záležitosť, obzvlášť, keď zoberieme do úvahy vysokú dynamiku zápalov mliečnej žľazy. V každom stáde neustále vznikajú nové infekcie a iné odznievajú. To vysvetľuje, prečo žiadna diagnostická metóda jednorázovo neidentifikuje všetky dojnice so zápalom mliečnej žľazy, ani všetky stáda s vysokým výskytom mastitíd. Keď potrebujeme získať čo najpresnejší obraz o výskyte mastitíd v stáde, musíme ich diagnostiku robiť len takými metódami, ktoré sú presné a lacné, aby sme ich mohli používať častejšie. Všetky vyšetrenia majú zmysel len vtedy, keď sú evidované, správne interpretované a keď sú z nich robené konkrétne závery pre prevenciu a tlmenie mastitíd v danom chove.

V praxi je nutné v prvom rade identifikovať príčiny vysokého výskytu mastitíd na úrovni celého stáda a nie na úrovni jednotlivých dojníc. Detekciu problémových stád robíme na základe vysokého PSB v bazénovej vzorke a na základe vysokého výskytu klinických mastitíd v stáde.

Diagnostiku klinických mastitíd u laktujúcich dojníc musia robiť dojiči pred každým dojením posúdením prvých strekov mlieka a zistením zmien na mliečnej žľaze. Dojič zaznačí číslo dojnice a dátum zistenia zápalu. Dojnicu označí. Každodenná diagnostika je základným predpokladom zavedenia rýchlej liečby.

Diagnostiku klinických mastitíd zasušených dojníc zaisťujú ošetrovatelia hlavne v prvých dňoch zasušenia a pred pôrodom.

Diagnostiku subklinických mastitíd na úrovni celého stáda zaisťuje pravidelné stanovovanie PSB v bazénovej vzorke mlieka stáda (tu zdôrazňujeme - za predpokladu, že mlieko dojníc s klinickou mastitídou je vylúčené z dodávky).

Diagnostiku subklinických mastitíd v stáde u jednotlivých dojníc (NK-test, Fossomatic) robíme len výnimočne:

  1. v rámci rozboru vysokého výskytu mastitíd v stáde,
  2. k počiatočnému rozdeleniu stáda,
  3. k vyšetreniu dojníc u tých stád, kde je i cez dodržovanie opatrení prevencie vysoký PSB v bazénovej vzorke.

V praxi nemá význam robiť často diagnostiku subklinických mastitíd u jednotlivých dojníc, pretože je ekonomicky náročná pre liečenie, alebo vyraďovanie subklinicky chorých dojníc v priebehu laktácie. Diagnostiku subklinických mastitíd u jednotlivých dojníc plne nahradzuje pravidelné stanovovanie PSB v bazénovej vzorke stáda a liečbu subklinických mastitíd v priebehu laktácie nahradzuje liečba všetkých dojníc v období státia na sucho.

Základné opatrenia programu prevencie

Program prevencie a tlmenia mastitíd musí byť založený na nasledovných opatreniach:

Dezinfekcia ceckov po každom dojení

Je jedným z najúčinnejších prostriedkov na predchádzanie infekcie mliečnej žľazy. Zničí až 85 % baktérií, ktoré sa dostanú na kožu ceckov. Po ukončení dojenia sa ceckový kanálik uzatvára veľmi pomaly (až 2 hodiny). Kvapky mlieka, ktoré zostali na hrote cecku sa vzlínaním vtiahnu do ceckového kanálika a zoberú so sebou aj baktérie z povrchu hrotu cecku. Práve dezinfekcia ceckov po dojení až o 90 % zníži tento prienik baktérií do ceckového kanálika. Jedinou cestou ako obmedziť znečistenie ceckov je zníženie množstva baktérií v okolí dojnice. Dezinfekcia po dojení je dôležitá zložka hygienického režimu. Aby bola dezinfekcia účinná, musia sa používať len dezinfekčné prostriedky k tomu určené a v predpísanej koncentrácii.

Liečba všetkých dojníc pri zasušení

Účelom liečby v dobe státia na sucho je eliminácia existujúcej infekcie (subklinických mastitíd) a vytvorenie ochrannej clony antibiotík vo vemene v priebehu prvých 2 – 3 týždňov státia na sucho. Liečba pri zasušení má nasledovné prednosti:

  1. Liečba v dobe zasušenia je účinnejšia ako liečba v dobe laktácie.
  2. Vylieči subklinické infekcie bez identifikácie, odpadá nákladné bakteriologické vyšetrenie.
  3. Nedochádza ku konfiškácii mlieka kontaminovaného antibiotikami.
  4. Aplikáciou liečiva do vemena po poslednom dojení sa zníži výskyt nových infekcií.
  5. Tkanivo mliečnej žľazy sa pri ochrannej clone antibiotík dobre reparuje.
  6. Výskyt klinických mastitíd sa po pôrode znižuje.

Aplikáciu antibiotika do vemena robíme bezprostredne po poslednom dojení. Pri vlastnej aplikácii postupujeme nasledovne: po stiahnutí ceckových násadcov cecky dezinfikujeme, vchod do ceckového kanálika vytrieme vatou a aplikujeme odporučenú dávku antibiotík. Po aplikácii cecky opäť dezinfikujeme. Prvý až druhý týždeň po zasušení robíme aspoň 1x denne dezinfekciu ceckov. V prípade zápalu je nutné štvrtku vydojiť a znova aplikovať antibiotiká.

Dojnice, ktoré majú pred zasušením mastitídu, musíme najskôr vyliečiť a potom zasušiť.

Rýchla liečba klinických mastitíd

Pri detekcii klinickej mastitídy dojiči zapíšu číslo dojnice a dátum zistenia, označia dojnice a nahlásia zootechnikovi. Rozlíšenie nových a dlhodobých zápalov je možné hlavne na základe každodennej diagnostiky a evidencie.

Liečbu mastitídy je nutné zahájiť okamžite po jej detekcii a po riadnom vydojení postihnutej štvrtky – ako prvá pomoc. Keď je to technicky možné, odporúčame u ľahších foriem (typ 1), časté vydojovanie, pretože inak je treba podať antibiotiká. Liečivá aplikujeme i keď nepoznáme pôvodcov. To nebýva veľký nedostatok, nakoľko už vieme, že až 80 % mastitíd je vyvolaná streptokokmi a 10 % stafylokokmi, ktorých citlivosť na antibiotiká poznáme. V žiadnom prípade liečbu neodkladáme. Mastitídy 1. typu liečime len intramamárnou aplikáciou antibiotík, mastitídy 2. – 4. typu liečime tak intramamárne, ako aj celkovým podávaním antibiotík. Intramamárne sa liečivá aplikujú vždy po vydojení, keď je cecok čistý a štvrtka vyprázdnená. Najskôr cecok dezinfikujeme, aplikujeme liečivo a opäť dezinfikujeme. Pri neúspechu liečby je nutná konzultácia s veterinárom, ktorý odporučí predĺženie doby aplikácie liečiva, alebo urobí systematickú liečbu.

Brakovanie nevyliečiteľných dojníc

Býva zvykom brakovať dojnice s nevyliečiteľnými zápalmi mliečnej žľazy alebo dojnice, u ktorých sa mastitídy opakujú v priebehu laktácie viac ako 5x. Brakovanie takýchto dojníc výrazne znižuje dobu trvania infekcie v stáde, a tým aj možnosť jej šírenia medzi dojnicami.

Správna funkcia dojacieho stroja

Správna inštalácia a funkcia dojacieho stroja, jeho prevádzková spoľahlivosť a hlavne rýchle odstraňovanie porúch sú veľmi dôležité pri predchádzaní mastitíd.

Nedostatky, ktoré vo funkcii dojacieho zariadenia sa zúčastňujú na prenikaní infekcií do mliečnej žľazy:

  1. kolísanie vákua,
  2. nesprávna pulzácia ,
  3. vysoký podtlak,
  4. zlá dimenzia a kvalita gumových ceckových návlečiek,
  5. ceckové násadce ako zdroj a vektor infekcie.

Po ukončení dojenia urobiť dôkladné čistenie a dezinfekciu dojacieho zariadenia a potrubí.

Výsledky pokusov zisťovania vplyvu dojacej techniky na zdravotný stav mliečnej žľazy a PSB sú rozpísané vo výskumnej správe za účelovú činnosť – V.Foltys a kol. – Monitoring dostatkov a porúch dojacích zariadení a ich dopad na kvalitu mlieka v prvovýrobe. VÚŽV Nitra, 1998.

Zavádzanie prevenčných opatrení

Každodennou snahou musí byť zlepšovať úroveň ustajnenia, ošetrovania, kŕmenia a hygieny dojenia, aby sa znižovali stresy, ktoré na dojnicu pôsobia. Problémom je, že z dôvodov komplexnosti stresov je ťažko určiť, ktorý z nich má pre dané stádo určujúci význam. Z celého komplexu prevenčných opatrení je možné uviesť len tie, ktorých uplatnenie prináša výrazné zníženie výskytu nových infekcií v stáde. Je to hlavne zlepšená hygiena dojenia, dodržiavanie správnej techniky dojenia a zlepšenie hygieny ustajnenia. Našou permanentnou snahou musí byť, aby si dojnice neznečisťovali vemeno, končatiny a chvost. Kvalitná práca ošetrovateľov a dojičov je zásadným prevenčným opatrením proti vzniku mastitíd v stáde.

Ďalším dôležitým prevenčným opatrením,obzvlášť u vysokoprodukčných dojníc, je plnohodnotná a vyvážená výživa a správna technika kŕmenia. Nedostatočný prísun energie znižuje obsah glykogénu v leukocytoch, čo vedie k zníženiu fagocytózy a zabíjaniu pôvodcov mastitíd prenikajúcich do mliečnej žľazy. Vysokokoncentrátová diéta neovplyvňuje výskyt mastitíd, ale môže ovplyvniť metabolizmus v bachore.

Realizácia programu prevencie a tlmenia mastitíd v stáde dojníc

Mastitídy sú najrozšírenejšími a najzákladnejšími chorobami dojníc a cez to všetko, znalosti chovateľov o mastitídach sú často veľmi malé. Keď sa opýtame na výskyt mastitíd v ich stáde obvykle hovoria len o mastitídach klinických. Musíme ako poradenskí pracovníci vysvetľovať, že klinické mastitídy sú len špičkou ľadovca, a že v skutočnosti majú v stáde až 40-násobne viac mastitíd ako predpokladajú.

Chovateľov musíme preškoliť tak, aby pochopili, že “mastitídy sú choroby človeka, ktoré sa prejavujú na dojniciach”.

Účinný kontrolný mastitídny program

Dynamika počtu zdravotne postihnutých vemien v stáde dojníc, úžitkovosť dojníc, tržnosť mlieka a jeho realizačná cena sú ukazovateľom účinného kontrolného mastitídneho programu (KMP). V podaní poradenskej služby pracoviska VÚIŽV Nitra nadobúdal vo vývoji poradenstva postupne takúto formu:

  1. Management chovu dojníc a prvovýroby mlieka
  2. Kontrolu biotechniky dojenia a sanitačného režimu, dezinfekcie ceckov pred a po dojení, prípadne pred dojením.
  3. Plošné liečenie vemien v období státia na sucho pred dieteticky riadeným zasušovaním dojníc.
  4. Klasifikácia mastitíd v problémovom stáde a ich liečba pri prevádzkovej separácii postihnutých dojníc
  5. Vyraďovanie problémových dojníc s ohľadom na ekonomiku výroby.

Ani dodržiavanie všetkých uvedených zásad sa však nemusí vždy zaručovať prevádzková istota pri produkcii mlieka.

  1. Management chovu dojníc a prvovýroby mlieka

Riešenie problematiky zdravotného stavu vemien dojníc zahrňuje širokú škálu etiologických vplyvov vedúcich k označovaniu mastopatií ako polyfaktoriálneho ochorenia. Početnosť a závažnosť mastitíd je výslednicou životného prostredia dojnice, ktoré je dané:

  • zoohygienickými pomermi a tvorbou životnej pohody dojníc,
  • optimálnou výživou dojníc, štádiám reprodukčného cyklu a dosahovanou úžitkovosťou,
  • technikou a technológiou dojenia.
  1. Technika a technológie dojenia
  2. Odchýlky parametrov procesu dojenia od fyziologických požiadaviek nachádzajú odraz vo frekvencii porúch vemena. Prechod od dojenia pri väznom ustajnení k dojárňam síce umožnil automatizáciu dojenia, ale zvýšil nároky na morfológiu a funkčnosť mliečnej žľazy. Aj malé odchýlky od štandardov môžu byť príčinami tkanivových zmien, nárastom PSB prípadne vznikom infekčných mastitíd (IM).

    Dezinfekcia ceckov po dojení (post-dip) je veľmi účinným prostriedkom na ošetrenie mikrotraumatov spôsobených strojovým dojením a účinne obmedzuje kontamináciu ceckov. Nemožno ju však chápať ako všeliek, ktorý likviduje nedostatky v zoohygienických pomeroch. V prípade výskytu IM prostreďového charakteru môžeme úspešne uplatňovať dezinfekciu ceckov pred dojením (pre-dip).

  3. Liečba klinických mastitíd (KM), subklinických mastitíd (SM) a liečba v zasušení (LZ)

Po vstupnom rozbore situácie nasleduje rozhodnutie o liečbe zistených KM a SM. Samozrejmosťou v rámci prevádzkovej separácie je označenie problémovej dojnice hlavne v dojárňach a používanie vyčlenených dojacích aparátov, ošetrovaných spätným preplachom vodou po dojení každej problémovej dojnice.

Pri opakovane zistených vyšších hodnotách hlavných patogénov v bazénových vzorkách mlieka (Staphylococcus aureus nad 200 CFU/ml, Streptococcus agalactiae nad 100 CFU/ml) je indikované mikrobiologické vyšetrenie štvrťových vzoriek každej dojnice.

Liečbu okrem KM je vhodné robiť po druhovej laboratórnej identifikácii maštaľných patogénov, zistených v individuálnych vzorkách a po zistení ich citlivosti na antibiotiká. Celková účinnosť liečby mastitíd by nemala byť nižšia ako 60 – 70 %. Je vhodnejšie zisťovať účinnosť opakovaným sledovaním PSB ako používať NK-test. Zásadne odporúčame najmenej 3 x, optimálne 4 – 5x aplikáciu antibiotík intramamárne v 12 hod. intervaloch, v kombinácii s synergicky pôsobiacim celkovo podávaným antibiotikom v 24 hod. intervaloch. Tento spôsob aplikácie zaisťuje tvorbu žiaducej minimálnej inhibičnej koncentrácie (MIC) v organizme a v mliečnej žľaze a odporúčame ju bez ohľadu na odlišné návody výrobcov liečiv. V prípade neuspokojivých liečebných výsledkov do 10 dní po ukončení prvej liečebnej procedúry sa aplikuje druhá maximálne tretia alternatívna voľba liečiv. Súčasťou liečebných zákrokov je správny postup pri aplikácii liečiv, dodržiavanie ochranných lehôt so zabezpečením výluky mlieka od liečených dojníc. Hlavne pri neskorej liečbe antibiotikami v období zasušenia sa zisťuje perzistencia antibiotík ešte 14 dní po otelení až u 30 % dojníc. Dojnice so špatnou kondíciou alebo poruchami metabolizmu po liečbe KM a SM predlžujú obdobie vylučovania antibiotík mliekom.

Vhodnou formou kontroly účinnosti liečby IM je vyhodnocovanie návratnosti separovaných dojníc do úžitkového stáda.

Predpôrodný zvýšený výskyt IM najčastejšie spojujeme s nežiaducou predpôrodnou laktáciou chybným postupom pri zasušovaní a výžive dojníc v zasušení. Riziko zvýšeného výskytu IM v období zasušovania je dôvodom pre plošné robenie LZ. Odporúčame robiť v dvoch alternatívach:

  1. alternatíva pre bezproblémové stádo z hľadiska IM
  2. Dojnice necháme v primeranej vysokej úžitkovosti až do poslednej fázy laktačného obdobia. 6-8 týždňov pred otelením sa po opakovanej kontrole zdravia vemena po poslednom dojení aplikuje do všetkých štvrtiek zvolené antibiotikum. Odporúča sa ošetrenie ceckov dezinfekčným roztokom a kontrolu zdravotného stavu za 6 – 10 dní po zasušení.

  3. alternatíva pre problémové stádo z hľadiska IM

Okrem úpravy maštaľnej zoohygieny a výživových podmienok pre dojnice odporúčame 2 – 4 týždne pred zasušením urobiť opakované vyšetrenie vemien dojníc najmenej NK-testom. Výsledky napovedajú o prípadných nedostatkoch v účinnosti kontrol biotechniky dojenia, v toalete vemena, robení dezinfekcie ceckov po dojení a v zodpovednosti dojičov v diagnostike a hlásení KM a SM. V prípade čerstvých nálezov KM a závažných SM sa veľmi osvedčila “predliečba” pre LZ v rozsahu odporučenom pre KM. Tiež uplatňovať aplikáciu bariérového dezinfekčného prostriedku na cecky.

  1. Triedenie mastitíd v praxi

Pri klasifikácii mastitíd sa tu obmedzíme na praktické prevádzkové skúsenosti.

PSB a mastitídy

Somatické buňky predstavujú hlavne leukocyty produkované dojnicami v obrane proti mikróbom spôsobujúcich mastitídy. V mlieku sú zisťované v zvýšenej miere pri poškodení tkaniva ceckov a vemena výrazne vždy pri prieniku infekčného agens. Klasifikácia jednotlivých štvrtiek vemena dojníc podľa PSB a prítomnosti patogénov v prvých strekoch štvrťového mlieka v normálnej laktácii:

PSB v mlieku Patogénne mikroorganizmy
nepreukázateľné preukázateľné
< 200 000/ml normálna sekrécia latentná infekcia
> 200 000/ml nešpecifická mastitída mastitída

Otázka je ako zistené výsledky z jednotlivých štvrtiek vemena využiť v praxi. Pokusy o prevádzkové riešenia separácie mlieka z neštandardných štvrtiek sa ukazujú ako núdzové a nerieši príčiny. Selekcia celých nádojov pre zvýšený PSB u problémových dojníc môžu zaručiť nižšie výsledky PSB u bazénových vzoriek, ale zapríčiňuje veľké ekonomické straty v prvovýrobe.

NK-test a mastitídy

Vrátime sa ešte raz k NK-testu, ktorý slúži ako každodenná rutinná pomôcka k stanoveniu:

  • dĺžky mledzivového obdobia a nástup produkcie mlieka,
  • záverečná fáza laktácie,
  • výskytu SM, KM.

V problémovom stáde je podľa našich skúseností vhodné, okrem klinického vyšetrenia vemena, robiť v pravidelných intervaloch NK-test pred ranným dojením. Početnosť zistených KM slúži k testácii spoľahlivosti dojičov a účinnosti KMP.

U každej dojnice je vhodné viesť preverovací protokol o výsledkoch NK-testu a o hodnotách individuálnych PSB (napr. údaje z protokolu kontroly úžitkovosti) zisťovaných mesačne za posledné 3 – 4 mesiace, čo významne napomáha k objasneniu dynamiky IM. Účinnosť KMP možno vyhodnocovať aj pomocou grafického vyjadrenia individuálnych hodnôt PSB (histogramy PSB) alebo pomocou lineárneho hodnotenia PSB.

  1. Vyraďovanie dojníc z úžitkového stáda

V každom stáde sú problémové vysokoúžitkové dojnice, ktoré majú neštandardné PSB. Okrem komerčnej stránky má celá záležitosť zásadný nákazový aspekt. Keď je takáto dojnica opakovane neúspešne liečená, potom jej poslednou šancou je obdobie zasušenia. Pokiaľ sa aj cez urobenú liečbu po pôrode znovu objavia vysoké PSB je treba takúto dojnicu bez ohľadu na úžitkovosť zo stáda vylúčiť.

Vystavené 18. 6. 2003

Autori textu: Ing. V. Foltys, PhD.; Ing. K.Kirchnerová, PhD.