Výskumný ústav veterinárskej medicíny

Univerzita veterinárskeho lekárstva

Hlinkova 1/A, 040 01 Košice
Tel.: 055/63-318-52
E-mail: vuvm@vuvm.sk
 

Zdravotno-produkčný význam mastitíd a protimastitídny program

Sekrečné poruchy mliečnej žľazy dojníc sú širokým pojmom, zahrňujúcim viacero stavov zápalového i nezápalového charakteru , ktoré narúšajú základnú funkciu mliečnej žľazy. Najvýznamnejšie z nich sú infekčné mastitídy. Infekčné mastitídy samotné nie je možné označiť za klasickú nákazu, hoci podľa medzinárodne platnej konvencie OIE v Paríži bola od r. l948 infekčná katarálna nastitída vyvolaná Streptococcus agalactiae zaradená medzi nákaz. U nás sú zápaly mliečnej žľazy dojníc bez bližšieho určenia etiológie zaradené do skupiny “iných hromadných ochorení zvierat”.

Mastitída –zápal vemena je ochorením, ktoré je podmienené celým radom činiteľov. Od klasického infekčného ochorenia sa líšia predovšetkým tým, že vlastnému zápalovému procesu spravidla predchádza poškodenie tkaniva mliečnej žľazy, ktoré môže mať traumatický, mechanický, mikrobiálny alebo toxický charakter.

Negatívne dopady mastitíd sú mnohostranné a nazeráme na ne s viacerých hľadísk.

Ekonomické hľadisko predstavujú:

    zníženie produkcie a kvality mlieka. Dojivosť mastitídnych dojníc sa v priemere znižuje o l0-20%. Pri subklinických mastitídach chronického charakteru dojivosť klesá asi o 15,6 % a naviac sa skracuje obdobie laktácie asi o 37-49 dní.

    nepriame straty - predčasné vyradenie dojnice, ošetrovanie a manipulácia s mastitídnymi dojnicami, náklady na liečiva, dezinfekčné prípravky, veterinárne zákroky.

Zdravotnícke a hygienické hľadisko:

- mlieko je prirodzená živná pôda pre celý rad patogénnych mikroorganizmov

- stafylokoky, streptokoky a klebsiely sú častými pôvodcami infekčných ochorení ľudí

- možnosť alergizácie ľudí antibiotiokami (hlavne penicilínmi) prítomnými po celkovej liečbe.

Epizootologické hľadisko výskytu mastitíd

je dané hlavne možným šírením sa patogénnych baktérií, pričom najväčší význam majú streptokoky, stafylokoky, korynebaktérie, koliformné mikroorganizmy, Pseudomonas aeruginosa, ale aj mykoplazmy. Tieto baktérie sú patogénne aj pre iné druhý zvierat a niektoré aj pre človeka.

Technologická závažnosť výskytu mastitíd je daná :

- znížením biologickej hodnoty mlieka,

- výskytom inhibičných látok, hlavne antibiotík.

Mastitídy sú polyfaktoriálne ochorenie.

Polyfaktorovosť mastitíd vyplýva z nižšie prezentovaného obrázkuk a je daná antagonizmom a synergizmom vzťahov medzi troma biosystémami : dojnicou, infekčným činiteľom (mikroorganizmami) a vonkajším prostredím.

Každý z biosystémov má veľkú variabilitu jednotlivých faktorov, ktoré nemožno posudzovať oddelene, ale iba vo vzťahu k ostatným, pričom vo vzťahu k vzniku infekcie majú podporujúci resp. inhibujúci vplyv a vládnu medzi nimi antagonistické resp synergické väzby.

Medzi predispozičné faktory vzniku mastitídy na strane dojnice paria:

    • anatomické, morfologické, funkčne a biochemické faktory podporujúce vnímavosť voči infekcii
    • zakončenie ceckov a dĺžka ceckov (má byť 5-8 cm a ich priemer 2,5-3 cm),
    • koeficient dedivosti plemana (h2 =0,06-0,36, nízke až stredné hodnoty heritability)
    • vek, štádium laktácie, dojivosť
    • štádium reprodukčného cyklu (ruja, laktácia, zasušenie, pôrod, popôrodne obdobie).

Na strane infekčného činiteľa sú významné tieto faktory:

  • počet baktérií exponujúcich mliečnu žľazu, ich patogenita, virulencia a antigenicita jednotlivých baktérií patogénnych pre mliečnu žľazu dojníc.

Predispozičné faktory pri vzniku mastitídy na straner vonkajšieho prostredia sú:

  • kvalita a typ ustajnenia
  • spôsob zabezpečenia obratu stáda
  • kvalita výživy
  • uplatňovanie hygienického programu dojenie
  • čistenie a dezinfekcia dojacieho zariadenia (denná, týždenná a meseačná)

PREVENCIA MASTITÍD

Mliečna žľaza svojim umiestnením na ventrálnej časti tela je neustále vystavená možnosti znečistenia hlavne z podstielky a hnoja ( ktoré vždy obsahujú vysoký počet choroboplodných zárodkov), čo vytvára vhodné podmienky pre neustálu expozíciu mliečnej žľazy patogénnymi mikroorganizmami hlavne v oblasti ceckového otvoru.

V protimastitídnych programoch je účinnejšie boj so zápalmi vemena orientovať na prevenciu, čo znamená zabezpečiť pre dojnice vysoký zoohygienický štandard, normami požadované podmienky pre získavanie a ošetrovanie mlieka pri požadovanej funkčnosti a hygiene dojacej techniky.

Základom účinnej prevencie pri zápaloch mliečnej žľazy je komplex opatrení, ktorý odstraňuje predovšetkým príčiny a dispozičné vplyvy potrebné pre vznik a šírenie sa mastitíd v jednotlivých chovoch dojníc.

Protimastitídny program zahŕňa dve skupiny opatrení:

- preventívne

- tlmiace

K preventívnym opatrenia patria metódy, ktoré obmedzujú možnosť šírenia infekcie na zdravé dojnice :

  1. biotechnická kontrola, zameraná na odstránenie všetkých nepriaznivých faktorov vonkajšieho prostredia
  2. hygienický program dojenia zahrňujúci ponáranie ceckov bezprostredne po vydojení do účinného dezinfekčného roztoku
  3. podpora nešpecifických a špecifických obranných mechanizmov mliečnej žľazy voči intramammárnej infekcii.

Tieto opatrenia pôsobia hlavne na podmienky vzniku intramammárnej infekcie a to na úrovniach zahrňujúcich :

  • redukcie expozície mliečnej žľazy patogénmi,
  • prevenciu penetrácie patogénov ceckovým kanálikom s následnou redukciou možnosti kolonizácie mliečnej žľazy týmito patogénmi.

Biotechnická kontrola

Biotechnická kontrola v súvislosti s realizáciou programu prevencie a tlmenia mastitíd sa zameriava na faktory vonkajšieho prostredia prevažne technického charakteru. Biotechnická kontrola v najširšom slova zmysle podľa Bendu zahrňuje :

  • kontrolu maštaľného prostredia a stavebného riešenia,
  • kontrolu organizácie chovu s ohľadom na vytváranie skupín zvierat,
  • kontrolu výživy dojníc z hľadiska riešenia kŕmnej linky,
  • kontrolu pripravenosti k obnove a dopĺňaniu stáda dojníc,
  • kontrolu dezinfekcie prostredia a dezinfekcie pri dojení ,
  • kontrolu technologickej disciplíny dojenia a
  • kontrolu funkčného stavu dojacieho zariadenia.

BIOTECHNICKÁ KONTROLA A JEJ ZAMERANIE NA ODSTRÁNENIE NEPRIAZNIVÝCH FAKTOROV PROSTREDIA V NAJŠIRŠOM SLOVA ZMYSLE

ZAMERANIE KONTROLY NA KONTROLOVANE PARAMETRE

MAŠTAĽNÉ PROSTREDIE A STAVEBNÉ RIEŠENIE

tepelno-izolačné vlastnosti stavby, typ a spôsob vetranie, spôsob odstraňovanie hnoja , podlahy, zdroj pitnej vody. podmienky ustajnenia, stojiská, podstielka, osvetlenie ..

ORGANIZÁCIU CHOVU

štruktúra farmy (v súčasnosti sa vraciame k typom fariem, kde sú zastúpené všetky kategórie ), obrat stáda (otvorený alebo uzavretý)…

VÝŽIVU DOJNÍC

krmná dávka , kondičný stav, výskyt ketóz, resp. acidóz…

MIKROKLIMATICKÉ FAKTORY

mikroklimatický stres

1

Teplota

normálne rozpätie :8-18 oC, pri teplotách 5 -21 OC klesá množstvo nadojeného mlieka …

2

Relatívna vlhkosť vzduchu

pri 5 °C je horná hranica 85,0 %, pri 10 °C - 80,0 %, pri 15 °C - 70,0 %

3

Prúdenie vzduchu

pri 15 °C je prúdenie vzduchu 0,3 m.s1, pri vyšších teplotách až 0,5 m.s1

4

Koncentrácie plynov

Horné limity: CO2 - 0,25%, NH3 - 0,0025 % a H2S - 0,001%

5

Prašnosť

- minimálna

6

Osvetlenie

Pracovne osvetlenie: 160 luxov, normálne minimálne osvetlenie 60 luxov…

7

Hlučnosť

bežný hluk 50 - 60 dB, výveva maximálne 75 dB, traktor v blízkosti maštale 85dB a viac …

ČISTENIE A DEZINFEKCIU

Zabezpečenie vysokého hygienického štandardu

1

maštaľného prostredia

Najmenej 2 x ročne vyčistenie a dezinfekcia priestorov, oddájanie prvých strekov mlieka pri dojení na stojisku, plán deratizácie a dezinsekcie, dodržiavanie čierno - bieleho systému, výrobná zóna, zóna skladov krmív, zóna odpadov, administratívna zóna…

2

dojacieho zariadenia

denná, hlavná (týždenná) a generálna (mesačná)

3

dojárne a mliečnice

Používanie 50 °C teplá voda, dezinfekčný roztok (minimálna koncentrácia aktívneho Cl 300 ppm)…

4

pri samotnom dojení

Teplá voda 45-50 oC, 2 litre vody na dojnicu, 5 utierok na umývanie a 5 utierok na osúšanie, koncentrácie dezinfekčných roztokov: pre dojacie zariadenie ( 3-5% Jodonal M, 0,5% Chloramín B) a pre teat dip (25-30% Jodonal M, 2,5% Chloramín B, 0,5 % Nolvasan TD)

TECHNOLOGICKÚ DISCIPLÍNU

Dodržanie parametrov súvisiacich s technológiou

FUNKČNOSŤ DOJACIEHO ZARIADENIA

Firemný servis, servisné centrá


HYGIENICKÝ PROGRAM DOJENIA

Výber najdôležitejších pracovných úkonov v najkritickejšom období - v období dojenia sa zvykne označovať ako hygienický program dojenia. Základnou podmienkou vykonania hygienického programu dojenia je príprava na dojenie a to tak dojiča, prostredia, dojacieho a chladiaceho zaradenia, ako aj dojnice samotnej.

Úplný hygienický program dojenia obsahuje nasledujúce prvky: dojiči musia pri dojení používať rukavice a tieto medzi jednotlivými pracovnými úkonmi dezinfikovať, cecky a vemená dojníc sa majú pred dojením dezinfikovať dezinfekčným roztokom, na umývanie a osúšanie mliečnej žľazy sa majú používať jednorazove papierové utierky, po dojení sa majú konce ceckov dezinfikovať do jednej minúty od vydojenia ponorením do účinného dezinfekčného roztoku, ceckové násadce dojacieho stroja sa majú medzi dojením jednotlivých dojníc pred ich nasadením (a to pri každej dojnici) dezinfikovať, pričom najlepší spôsobom je ich ponorenie do horúcej vody o teplote 85 oC na dobu 5 sekúnd.

Čiastočný hygienický program sa od úplného líši tým, že neobsahuje postup dezinfekcie ceckových násadcov dojacieho stroja medzi dojením jednotlivých dojníc.

Postup hygienického programu dojenia

Pri praktickej aplikácii hygienického programu dojenia na seba naväzujú tieto pracovné postupy:

1. Umývanie vemena.
Pri umývaní sa zameriavame najmä na

  1. hlavne cecky a priľahlé, hlavne ventrálne časti vemena.
  2. fyziologického reflexu spúšťania mlieka dojnicou,
  3. voda má mať teplotu 45 – 50 oC a potrebujeme minimálne 2,5 litra vody,
  4. v prípade používania textilných utierok tieto meníme po každej piatej dojnici.

2. Osúšanie vemena.
Vemeno osúšame utierkou, ktorá bola predtým namočená do účinného dezinfekčného roztoku a pred použitím dokonale vyžmýkaná. Textilne utierky meníme ako pri umývaní vemena. Dezinfekčné roztoky na báze aktívneho chlóru musia obsahovať 200 - 300 mg aktívneho Cl / liter a  dezinfekčné roztoky na báze aktívneho jódu minimálne 570 - 950 ppm aktívneho J2.

3. Hmatová kontrola vemena, oddájanie prvých strekov mlieka a ich posúdenie.
Oddájanie prvých strekov mlieka sa vykonáva do hrnčeka s tmavým dnom (zistí sa prítomnosť vločiek kazeínu, hnisu apod.). Posúdenie prvých strekov mlieka a prehmatanie mliečnej žľazy má diagnostický význam a slúži pre odhalenie dojníc postihnutých mastitídou. Oddájaním prvých strekov mlieka z ceckového kanálika zároveň odstraňujeme nečistoty, prítomné mikroorganizmy, zbytky dezinfekčného roztoku používaného pre dezinfekciu koncov ceckov po dojení.

4. Dojenie.
Po ukončení prípravy dojnice na dojenie nasadíme na cecky vemena ceckové násadce dojacieho stroja a vydojíme obsah vemena.

5. Dezinfekcia koncov ceckov po dojení.
Dezinfekciu koncov ceckov po dojení vykonávame najneskôr do jednej minúty po odobratí dojacej súpravy a to tak, že ventrálne časti koncov ceckov (aspoň na 2,5 cm) ponoríme na dobu 1 – 2 sekúnd do účinného dezinfekčného roztoku (vhodné je používať rovnaký dezinfekčný prípravok ako pre dezinfekciu vemena pred dojením).

Účelom ponárania koncov ceckov bezprostredne po vydojení je minimalizovať počet mikroorganizmov v oblasti ceckového kanálika, tj. vstupnej brány infekcie do vemena a to v čase, keď tento nie je ešte plne uzavretý (k úplnému uzavretiu ceckového kanálika dochádza do 2 hodín po ukončení dojenia).

NAJČASTEJŠIE CHYBY PRI REALIZÁCII HYGIENICKÉHO PROGRAMU DOJENIA

  • málo teplá voda, ktorou sa nevyvolá plnohodnotný reflex spúšťania mlieka
  • ťažkosti s úplným vydojením dojníc, po odznení spúšťacieho reflexu.
  • často sa používa znečistená voda
  • nedostatočné osúšanie vemien.
  • podchladzovanie mliečnej žľazy je častou príčinou vzniku klinických mastitíd.
  • chyby spojené s oddojovaním prvých strekov mlieka
  • nesprávne nasadzovanie dojacej súpravy (nasávaniu znečisteného vzduchu, k zaškrcovaniu bázy cecka a zamedzeniu prítoku mlieka z  cisterny vemena)
  • dojenie so zaťaženou dojacou súpravou
  • nasadenie znečistených ceckových násadcov na vemeno je hrubým hygienickým nedostatkom
  • časté je zasahovanie do výkonnosti vývevy zaťažovaním prisávacieho ventilu
  • nesprávne je odkladanie dojacej súpravy na podlahu chodby maštale namiesto jej uloženia do priestoru manipulačného vozíka.
  • chyby súvisiace s dezinfekciou koncov ceckov po vydojení sú zaznamenávame snáď najviac. Najčastejšie sú používane nesprávne koncentrácie dezinfekčného roztoku. Takmer rovnako často zaznamenávame používanie silných koncentrácií, spôsobujúcich podráždenie kože ceckov a následne výskyt ragád, ako aj slabých koncentrácii, ktoré sú neúčinne a napomáhajú prenosu infekcie. Často sa používa starý neaktívny roztok, ktorý bol nádobky naliaty pred týždňom. Zásobný roztok dezinfekčného roztoku je často pripravovaný na 2 – 3 týždne a nesprávne uskladňovaný v odkrytých nádobách v teplých a svetlých miestnostiach. Najčastejšou chybou je neskoré ponáranie. Sfinkter ceckového kanálika sa uzatvára do l minúty po odobratí dojacej súpravy (úplne sa uzatvorí do 2 hodín), Pri ponorenie koncov ceckov po 60 sekundách nedôjde vplyvom malého podtlaku vo vemene k nasatiu dezinfekčného roztoku do ceckového kanálika a nevytvorí sa požadovaná ochrana proti možnému vstupu mikroorganizmov do vemena, čím sa táto operácia stáva zbytočná.

Základný cieľ ponárania koncov ceckov po dojení je zabrániť vzniku novej infekcií, resp. niektorej z foriem mastitídy.

Dezinfekcia koncov ceckov po každom dojení má nasledujúce výhody:

  • ničí až 85% baktérií, ktoré sa dostali na kožu cecku v priebehu prípravy na dojenie a v priebehu dojenia. Po skončení dojenia sa ceckový kanálik uzavrie veľmi pomaly (až 2 hod.). Kvapky mlieka, ktoré zostali na hrote cecku, sa vtiahnú kapilárnym vzlínaním do ceckového kanálika a strhnú so sebou i baktérie z povrchu hrotu cecku,
  • zníži prienik baktérii do ceckového kanálika až o 90%,
  • dojnica po skončení dojenia by si nemala 2 hodiny ľahnúť,
  • je dôležitá zložka hygienického režimu používaná pre prevenciu a tlmenie stafylokokových infekcii, infekcií S. agalactiae a S. dysgalactiae,
  • výskyt nových infekcií týmito pôvodcami sa znižuje až o 50%.

Aby bola dezinfekcia koncov ceckov po dojení účinná, musia sa používať len dezinfekčné prostriedky k tomu určené a v predpísanej koncentrácii.

Základne požiadavky kladené na dezinfekčný prípravok sú:

  • Chrániť mliečnu žľazu proti prenikaniu baktérií cez ceckový kanálik do ceckovej cisterny a tým zabrániť vzniku sekrečnej poruchy, resp. mastitídneho procesu.
  • Nemá dráždiť pokožku cecku, ba naopak, mal by zlepšovať jej stav.
  • Chemicky by sa mal vyznačovať stabilitou.
  • Z hľadiska zdravotnej bezpečnosti mlieka ako suroviny sa jeho rezíduá nesmú dostavať do mlieka a nesmú byť nebezpečné ani inak.
Pre dezinfekciu ceckov používajú dezinfekčné prípravky:
  • na báze chlóru a jeho solí (a to ako jednozložkové alebo dvojzložkové), chlorhexidínu, tosylchloramidu,
  • prípravky na báze alkoholov
  • kvartérnych amóniových solí
  • jódu (jodofórov, resp. jódové komplexy),
  • emulzií obsahujúcich viacero dezinfekčne pôsobiacich látok..

Chlór

pôsobí oxidačne na bunkovú stenu baktérií. Nie je selektívny (je účinný voči všetkým baktériám, kvasinkám, hubám a germicídne pôsobí aj na niektoré z vírusov).

Chlórové dezinfekčné prípravky sú:

  • dvojzložkové a po zmiešní komponentov sa uvoľní aktívny chlór ( raz pripravený dezinfekčný roztok nevydrží do ďalšieho dojenia a musí sa po skončení dojenia vyliať).
  • jednozložkové prípravky pre dezinfekciu ceckov po dojení sú na báze chlórhexidínu. Chlórhexidín pôsobí vzájomnou interakciou so stenou buniek mikroorganizmov. Jeho germicídne vlastností sú zhodné s chlórom Aditívami a glycerínom zabraňujú vysušovanie a majú priaznivé kozmetické účinky na kožu vemena ako je to u prípravku Nolvasanu TD®.

Prípravky na báze alkoholov:

  • Propan – 2 – ol 12% + baktericídne látky účinkuje po 30 sekundách (Anti-Germ Galox Tayor)
  • Propan – 2 – ol 12% + baktericídne látky + potravinové látky (Anti-Germ Extréme plus) zabezpečujúci ochranný film
  • Propan – 2 – ol 5% + baktericídne látky (Anti-germ Galox Pratic)

Jód

sa používa vo forme jódového komplexu a je obsiahnutý v dezinfekčnom prípravku Jodonal M, ktorý sa riedi v pomere 1: 4 s vodou na konečnú koncentráciu 20%. Slabšie roztoky sú neúčinné a silnejšie spôsobujú vysychanie a popraskanie kože ceckov. V léziach sa pomnožia baktérie, ktoré sú zdrojom infekcie mliečnej žľazy.

Kvartérné amóniové solí

určené pre dezinfekciu ceckov po dojení sú obsiahnuté prípravku Benzitrin.

Iné dezinfekčné prípravky

k dezinfekcii ceckov po dojení - Ajatín, Septonex niesu najvhodnejšie, nakoľko veľmi vysušujú kožu ceckov.

Dezinfekcia ceckov po dojení by sa nemala vykonávať pri mrazoch (teplotách nižších ako -120C) a pri hladnom a veternom počasí.

Skutočnosť, že nie každý dezinfekčný prípravok určený k dezinfekcií ceckov po dojení je rovnaký vyplýva z experimentu kde sme overovali účinnosť štyroch dezinfekčných prípravkov v prevencii vzniku nových intramammárnych infekcií a ich vplyvu na vlastnosti kože ceckov. Sledovania boli vykonané v chove  s počtom 370 dojníc v priemere. Dojnice boli ustajnené v dvoch produkčných maštaliach voľne v boxoch a dojené v  dojárni – BOUMATIC 10.

Diagnostikované infekcie boli zatriedené následovne:

  • Pretrvávajúca infekcia mliečnej žľazy - stav mliečnej žľazy zo sekrétu ktorej sa pri nasledujúcom vyšetrení izolovali tie isté patogénne zárodky ako pri predošlom.
  • Nová infekcia mliečnej žľazy - stav mliečnej žľazy zo sekrétu ktorej sa pri nasledujúcom vyšetrení izolovali iné patogénne zárodky ako pri predošlom, resp. z pôvodne negatívnej mliečnej žľazy sa pri nasledujúcom vyšetrení izolovali zárodky patogénnych baktérií.
  • Frekvencia vzniku nových infekcií na jednu dojnicu – podiel súčtu nových infekcií mliečnej žľazy za sledované obdobie a priemerného počtu dojníc za sledované obdobie.
  • Redukcia frekvencie vzniku nových intramammárnych infekcií – je percentuálne vyjadrenie zníženia frekvencie vzniku nových intramammárnych infekcií na jednu dojnicu za sledované obdobie v porovnaní s kontrolnou skupinou.>

Tabuľka 2: Výskyt perzistujúcich a nových infekcií, ako aj redukcia frekvencie vzniku nových infekcií skupinách dojníc ošetrovaných dezinfekčnými prípravkami v porovnaní s kontrolou skupinou počas obdobia 28 týždňov.

Týždeň vyšetrenia

Skupina dojníc ošetrovaná dezinfekčným prípravkom

chlórhexidi-nom

aktívnym jódom

kvarterné aniónové bázy

iné dezinfekčné látky

Kontrola

P

N

P

N

P

N

P

N

P

A

Počet infekcií za 28 týždňov

23

12

35

19

35

22

36

25

69

36

Infekcie
Spolu

35

54

59

63

105

Priemerný stav dojníc

59

59

59

59

59

Nové infekcie na 1 dojnicu

0,20

0,32

0,37

0,42

0,61

Redukcia nových infekcií v %

61,2

47,5

39,3

31,1

0,00

P – počet pretrvávajúcich infekcií; N – počet nových infekcií

Tretiu skupinu preventívnych protimastitínych opatrení tvorí podpora nešpecifických (hlavne saturácia krmnej dávky vitamínom E a Se) a špecifických obranných mechanizmov mliečnej žľazy dojníc voči intramammárnej infekcii (napr. cestou vakcinácie). Je potrebné povedať, že celá skupina preventívnych protimastitídnych opatrení až na podporu obraných mechanizmov vemena voči infekcii spadá do kompetencie farmára. Základnou podmienkou účinnosti týchto preventívnych opatrení je ich nepretržité uplatňovanie. Avšak, je potrebné si uvedomiť, že výskyt mastitíd je nimi zreteľne priaznivo ovplyvnený až po dlhšom čase (mesiace, resp. roky), pričom ale tieto opatrenia sú rozhodujúcim činiteľom pri trvalom udržiavaní nízkeho výskytu mastitíd infekčného aj neinfekčného charakteru.

TLMENIE MASTITÍD DOJNÍC

Druhú skupinu protimastitídnych opatrení tvoria opatrenia skracujúce priemernú dĺžku trvania infekčného procesu u dojníc postihnutých mastitídou a sú to:

  1. Antibiotická liečba mastitíd počas laktácie a v zasušení
  2. Vyraďovanie dojníc, ktoré v stáde pôsobia ako permanentný zdroj infekcie.

Táto skupina opatrení spadá do kompetencie veterinárneho lekára. Hladina premorenia

je týmito opatreniami výrazne priaznivo ovplyvnená okamžite (napr. pri vyradení infikovaných dojníc), resp. v priebehu krátkej doby (tj. dní, alebo týždňov – hlavne pri terapii v čase laktácie. Účinnosť týchto opatrení pri dlhšom udržiavaní nízkych hladín premorenia mastitídami je len v  súčinnosti s opatreniami zameranými na obmedzenie šírenia sa nových infekcií na zdravé dojnice v chove, tj. s preventívnymi protimastitídnymi metódami.

Vystavené 12. 8 2003

Autor textu: MVDr. Milan Vasiľ, CSc.