Logo UVL Výskumný ústav veterinárskej medicíny

Univerzita veterinárskeho lekárstva

Hlinkova 1/A, 040 01 Košice
Tel.: 055/63-318-52
E-mail: vuvm@vuvm.sk
 

Hygienický program dojenia má kľúčové postavenie v prevencii vzniku mastitíd dojníc

Hygiena prostredia a prvky hygienického programu

Mastitídy sú zápalové ochorenia mliečnej žľazy, ba ktorých vzniku sa podieľajú rôzne druhy mikroorganizmov, rôzne narušenia fyziologických procesov organizmu a mliečnej žľazy, ale aj rôzne fyzikálne a chemické traumy. Ekonomicky najvýznamnejšie sú mastitídy vyvolané mikrobiálnou infekciou, ktorá sa do mliečnej žľazy dostáva cez ceckový kanálik a to v prípade, že v dôsledku pôsobenia nepriaznivých faktorov vonkajšieho prostredia sa naruší rovnováha medzi prirodzenými obrannými mechanizmami mliečnej žľazy, počtom a patogenitou mikroorganizmov (KLASTRUP a kol., 1987). Mastitídy sú teda výsledkom kumulatívne pôsobenia rôznych stresov, z ktorých je možné uviesť:

- nízku hygienu ustajnenia (vlhké a znečistené stojiská; poškodenia podláh stojiska, v ktorý sa hromadí moč a voda; úzke, krátke ale príliš dlhé stojiská; zlý odtok močovky, nepravidelné odstraňovanie výkalov, prievan v kravíne a podobne),

- nízku úroveň hygieny a techniky dojenia ( znečistené ceckové násadce dojacieho stroja, nasadenie násadcov na znečistené a mokré vemeno, nedostatočná stimulácia mliečnej žľazy pred dojením, nedodojovanie, predojovanie, odoberanie ceckových násadcov pred vypnutím vákua, nevykonávanie dezinfekcie ceckov po každom dojení a pod.),

- zlá funkcia dojacieho stroja (vysoké kolísanie vákua, príliš rýchla alebo príliš pomalá pulzácia, príliš vysoký podtlak, pomalý odtok mlieka z rozdeľovača spôsobujúci “zatopenie cecku” mlieko, zlý odtok mlieka, zlá dimenzia a kvalita ceckových násadcov a pod.),

- nízka úroveň výživy a techniky kŕmenia (nedostatočná lebo nevyhovujúca krmná dávka, skrmovanie dieteticky chybných krmív alebo krmív vyvolávajúcich hnačkové ochorenia a pod.).,

- nízka úroveň chovateľskej práce (nákup a zaraďovanie do stáda dojníc s mastitídou, ponechanie v stáde dojníc s chronickou mastitídou, resp. dojníc s často sa vyskytujúcou klinickou mastitídou, ponechanie klinicky chorých dojníc bez liečby, zlá technika zosušovania a to bez neselektívneho ošetrovania antibiotikami pri poslednom dojení, ignorovanie metabolických chorôb a chorôb reprodukčného aparátu dojníc a pod.). (ŠKARDA a ŠKARDOVÁ, 1996).

Z uvedeného je jasné, že úspešnosť tlmenia mastitíd musí byť v prvom rade založená na dodržiavaní celého radu opatrení, ktorých cieľom je zníženie pôsobenia nepriaznivých vonkajších faktorov na dojnicu. Pretože vonkajšie prostredie pre dojnicu vytvára človek je celý úspech prevencie a tlmenia mastitíd v rukách dojičov, ošetrovateľov a zootechnikov. Veterinárny lekár má pritom hlavne funkciu koordinačnú (odhaľuje príčiny vysokého výskytu mastitíd v stáde a navrhuje zodpovedným pracovníkom opatrenia vedúce k zníženiu výskytu mastitíd v stáde).

Ako už bolo opísane vyššie základom prevencie mastitíd je dôkladná hygiena prostredia a dojenia. Z hľadiska hygieny dojenia je dôležité dôsledné uplatnenie hygienického programu dojenia a venovanie pozornosti stimulácii ejekčného reflexu.

Výber najdôležitejších pracovných úkonov v najkritickejšom období, t.j. v období dojenia sa zvykne označovať ako hygienický program dojenia. Základnou podmienkou vykonania hygienického programu dojenia je príprava na dojenie, a to tak dojiča, prostredia, dojacieho a chladiaceho zaradenia, ako aj dojnice samotnej.

Dojič sa pred započatím dojenia musí pripraviť, má mať čistý odev a pokrývku hlavy, umyté a dezinfikované ruky (tieto v prípade potreby umýva a dezinfikuje aj v priebehu procesu dojenia), vhodné je, aby používal rukavice a v samotnom procese dojenia pri dojení do potrubia by nemal obsluhovať viac ako 2-3 dojacie stroje.

Maštaľ pred započatím dojenia, v prípade, že sa dojí na stojisku do potrubia, ma byť pripravená tak, že hnoj má byť odstránený, rovnako aj ďalšie nečistoty, pritom je dôležité maštaľ dôkladne vyvetrať.

Pred dojením zvláštnu pozornosť venujeme príprave dojacieho stroja, kde dbáme, aby boli odstránené všetky zvyšky používaného dezinfekčného roztoku a dojací stroj bol prepláchnutý zdravotne neškodnou vodou.

V prípade, že v danom chove sa dojí v dojárni, je nutné, aby boli rešpektované všetky požiadavky kladené výrobcom a dodávateľom dojacieho a chladiaceho zariadenia v oblasti prípravy zariadenia pre samotné dojenie, ako aj postupy čistenia a dezinfekcie po ukončení procesu dojenia včítane použitia prostriedkov doporučovaných pre tento cieľ.

Vo svete sa pri prevencii vzniku sekrečných porúch mliečnej žľazy uplatňuje úplný a čiastočný hygienický program dojenia. Úplný hygienický program dojenia obsahuje nasledujúce prvky: dojiči musia pri dojení používať rukavice a tieto medzi jednotlivými pracovnými úkonmi dezinfikovať, cecky a vemená dojníc sa majú pred dojením dezinfikovať dezinfekčným roztokom, na umývanie a osúšanie mliečnej žľazy sa majú používať jednorázovo papierové utierky, po dojení sa majú konce ceckov dezinfikovať do jednej minúty od vydojenia ponorením do účinného dezinfekčného roztoku, ceckové násadce sa majú medzi dojením jednotlivých dojníc pred ich nasadením (a to pri každej dojnici) dezinfikovať, pričom najlepší spôsobom je ich ponorenie do horúcej vody s teplotou 85 oC počas 5 sekúnd. Čiastočný hygienický program sa od úplného líši tým, že neobsahuje postup dezinfekcie ceckových násadcov dojacieho stroja medzi dojením jednotlivých dojníc.

Vo všeobecnosti platí, že pre dezinfekciu používame len prípravky učené pre prvovýrobu mlieka a to v účinných koncentráciách odporúčaných výrobcom prípravkov.

Dôležité je dodržať stanovené postupy pri uplatňovaní hygienického programu dojenia. Pri praktickej aplikácii hygienického programu dojenia na seba naväzujú tieto pracovné postupy:

Umývanie vemena

Pri umývaní sa zameriavame najmä na cecky a priľahlé, hlavne ventrálne časti vemena. Umývanie vemena je nevyhnuté z dôvodu navodenia fyziologického reflexu spúšťania mlieka dojnicou, zbavenia povrchu mliečnej žľazy nečistoty a predchádzania mikrobiologickému znečisteniu mlieka. Vemeno umývame vodou s teplotou 45–50 oC. Na umytie vemena jednej dojnice potrebujeme minimálne 2,5 l vody, ktorú musíme vymeniť v prípade, že jej teplota klesne pod 45 oC, resp. keď spozorujeme náznaky jej znečistenia. Pre umývanie vemena je najvhodnejšie používať jednorázové papierové utierky, v prípade používania textilných utierok tieto meníme po každej piatej dojnici.

Spôsob prípravy dojníc na dojenie je veľmi významný. Príprava prúdom vody zvyšuje výskyt nových infekcií vemena environmentálnymi patogénnymi baktériami. Naopak dokonalé osušovanie ceckov jednorazovými utierkami sa uplatnilo ako významný preventívny prostriedok vzniku týchto infekcií. Pozitívny efekt bol popísaný aj pri dezinfekcii ceckov pred dojením. Preto sa odporúča pripravovať dojníc na dojenie len toaletou ceckov, utierkou namočenou v dezinfekčnom prípravku.

Osúšanie vemena

Vemeno osúšame utierkou, ktorá bola predtým namočená do účinného dezinfekčného roztoku a pred použitím dokonale vyžmýkaná. Textilné utierky meníme ako pri umývaní vemena. Na dezinfekciu používame dezinfekčne roztoky: 3–5% roztok Jodonalu M, resp. 0,5 % roztok Chloramínu B, resp. 0,25% roztok Nolvasanu Teat Dip. V každom prípade dezinfekčné roztoky na báze aktívneho chlóru musia obsahovať 200-300 mg aktívneho Cl/l a  dezinfekčné roztoky na báze aktívneho jódu minimálne 570-950 ppm aktívneho J2. V súčasnosti sa vo svete uplatňuje ponárania ceckov aj pred dojením, tvz. pre-dipping-u ponorením koncov ceckov do odporúčanej koncentrácie dezinfekčného roztoku počas 30 sekúnd. Väčšina autorov uvádza, že pre-dipping vykonávaný klasickým spôsobom pomocou aplikátora znižuje riziko vzniku nových infekcií environmentálnymi patogénmi. Na druhej strane, vykonávanie pre-dipping pomocou sprayového spôsobu zvyšuje riziko vzniku nových infekcií mliečnej žľazy environmentálnymi patogénmi.

Hmatová kontrola vemena, oddájanie prvých strekov mlieka a ich posúdenie

Prehmatanie vemena dojnice slúži na posúdenie jeho zdravotného stavu a odhaleniu prípadných zmien v zdravotnom stave vemena od predchádzajúceho dojenia. Dojič ju musí vykonať dôsledne, lebo on prichádza s dojnicou najčastejšie do kontaktu. Oddájanie prvých strekov mlieka dojič vykoná do hrnčeka s tmavým dnom. Pre tento účel sa vyrábajú hrnčeky s dvojitým dnom. Prvé dno je čierne s polkruhovým vybratím a slúži pre pohodlné posúdenie zmien v prvých strekoch (prítomnosť vločky kazeínu, hnisu a pod.) a polkruhové vybratie na okraji dna je určené pre zliatie posúdených prvých strekov mlieka z jednej štvrte do spodnej časti hrnčeka. Posúdenie prvých strekov mlieka a prehmatanie mliečnej žľazy má diagnostický význam a slúži pre odhalenie dojníc postihnutých mastitídou, preto každú zmenu musí dojič nahlásiť zootechnikovi, resp veterinárnemu lekárovi.. Oddájaním prvých strekov mlieka dojič zároveň z ceckového kanálika odstraňuje nečistoty, prítomné baktérie, zbytky dezinfekčného roztoku používaného pre dezinfekciu koncov ceckov po dojení. Oddájanie prvých strekov mlieka je neprípustné vykonávať na podstielku, podlahu dojacieho miesta v dojárni, ruky dojiča, resp. inam ako do hrnčeka s tmavým dnom a to s dôvodu možnej kontaminácie prostredia.

Dojenie

Po ukončení prípravy dojnice na dojenie nasadíme na cecky vemena ceckové násadce dojacieho stroja a vydojíme obsah vemena. Pred nasadením ceckových násadcov dojič musí kontrolovať stav ceckových gúm ( predpokladáme, že sa používajú ceckové gumy správnych parametrov, na čo má dohliadnuť dodávateľ dojacej techniky vykonávajúci servis) a poškodené gumy ceckových násadcov vymeniť! V prípade, že dojnica má jednu alebo viac štvrtí atrofovaných, na tieto štvrte dojací stroj dojič nenasadzuje a príslušné násadce dojacieho stroja zaslepí (zaslepenie vykoná priložením platničky z umelej hmoty na voľný koniec ceckového násadca, alebo jednoducho zalomíme hadičku). Dojacu súpravu dojič nasadí na vemeno do jednej minúty a dbá nato aby sa zbytočne neprisával atmosferický vzduch a aby pritom neporanil vemeno. Kontroluje, či dojnica spúšťa mlieko a sleduje priebeh dojenia. Ak dôjde k spadnutiu dojacej súpravy počas dojenia túto dojič musí očistiť, dezinfikovať a až potom opätovne nasadí na vemeno dojnice. Moderné dojacie zariadenia ukončia dojenie automatickým dodojením štvrte a vypnú dojaciu súpravu pri poklese prietoku mlieka pod 0,2 l mlieka za minútu. Väčšina dojacích zariadení automaticky odoberú dojaciu súpravu z vemena dojnice. FOLTYS a kol. (1996) konštatujú, že okolo dodájania sa vedú nekonečné diskusie s uvádzaním stanovísk pre a proti (hlavne pri dojení na stojisku). Dôležitý je ale fakt, že v prípade predájania o viac ako 1 minútu (čo nemôžeme pri ručnom dodájaní vylúčiť) vytvárame predispozíciu k vzniku subklinickej mastitídy. Každé dojenie dojnice ukončí do jednej minúty pomerením koncov ceckov do účinného dezinfekčného roztoku (riadne registrovaného a schválneho).

Hygienický program dojenia predstavuje len časť z postupov prevencie a tlmenia mstitíd dojníc, ktoré viac alebo menej sú nezávisle na výsledku bakteriologického vyšetrenia vzoriek mlieka jednotlivých dojníc, bol vypracovaný v Anglicku a overený v mnohých štátoch (vrátane Slovenska) a je ho možné zhrnúť do nasledujúcich 5 bodov:

  1. zvedenie preventívnych opatrení, ktorých cieľom je zlepšiť úroveň ustajnenia, ošetrovania, kŕmenia, hygieny a techniky dojenia v čítane pravidelnej údržby a kontroly dojacieho stroja;
  2. dezinfekcia koncov ceckov po každom dojení;
  3. skorá liečba klinických foriem mastitíd;
  4. liečba všetkých dojníc pri zasušení;
  5. brakovanie nevyliečitelných dojníc.

ŠKARDA a ŠKARDOVÁ (1996) udávajú, že komplex uplatnenia týchto opatrení dosahuje prinajmenšom 30 % návratnosť finančných prostriedkov vložených do programu. Výskyt infekcií mliečnej žľazy všetkých typov klesá v prvom roku 0 50 % a v priebehu troch rokov o 70 %. Infekcie mliečnej žľazy vyvolaní Streptococcus agalactiae sú buď úplne eliminované, resp. znížené na veľmi nízku úroveň, infekcie Streptococcus dysgalactiae sú redukované o 80 % a infekcie vyvolané Staphylococcus sureus o 70 %. Naproti tomu infekcie vyvolané baktériami Streptococcus uberis klesajú len o 50 % a infekcie spôsobené koliformnými baktériami s znižujú len v prípade výrazného zlepšenia úrovne hygieny ustajnenia a úpravou krmnej dávky (zabránenie hnačkových ochorení a pod).

Ošetrovateľov a dojičov musíme v každom prípade priviesť k zodpovednému každodennému plneniu doporučených preventívnych ale aj im príslušných tlmiacich opatrení, pričom tieto znalosti môžu získať v špeciálnych kurzoch, ktoré je potrebné organizovať s cieľom zvýšiť ich odborné vedomosti o mastitídach a tým vytvoriť predpoklady pre držanie technologickej disciplíny, nakoľko bez zodpovedného plnenia uvedených pracovných postupov dojičmi a ošetrovateľmi nemôžme očakávať takmer žiadny úspech prevencie a tlmenia mastitíd v stáde dojníc.

Literatúra u autora

 

Vystavené 28.. 6. 2005

Autor textu: MVDr. Milan Vasiľ, CSc.