logo SPU SPU Nitra
Katedra krmovinárstva, SPU Nitra

KαTen Agro, s.r.o.
Vysoká n/ Kysucou


 


Ekologický celoročný chov dobytka bez ustajnenia na horských pasienkoch

V podhorských a horských oblastiach Slovenska sa nachádza 695 000 ha trvalých trávnych porastov (83% celkovej výmery), z toho je podstatná časť pasienkov (viac ako 450 000 ha). Krm z trávnych porastov nepatrí k finálnym produktom rastlinnej výroby, nie je speňažovaný a preto sa mu venuje menšia pozornosť. Pasienky však predstavujú pre živočíšnu výrobu významný kapitál na ktorom je potrebné stavať chov dobytka. Pastva je optimálnym, živinovo najvyrovnanejším a najlacnejším plnohodnotným zdrojom živín pre zvieratá. V pasienkovom kŕmnom období v podhorských a horských oblastiach s menej priaznivými podmienkami tvoria základ kŕmnej dávky a celkovej výživy. Dobytok, ako konzument nadzemnej biomasy trávnych porastov v ekosystéme má charakter ekologického (environmentálneho) opatrenia. Podľa doterajších poznatkov krm z pasienkov poskytuje všetky základné živiny potrebné na produkciu. Základom kvality krmu pestrých trávobylinných spoločenstiev rastlín je ich optimálne floristické zloženie, ktoré pozostáva z krmovinársky hodnotných druhov tráv, leguminóz (ďatelinovín), ale aj ostatných bylín. Podstatnú časť tvorí trávna zložka (50 až 70%), dôležitou súčasťou sú leguminózy s 15 až 25%-ami a doplnkom sú ostatné byliny.

Valašský spôsob pasenia dobytka v podhorských a horských oblastiach Karpát, ako tradičný spôsob pasenia na Slovensku je z hľadiska dnešných ekologických kritérií neúnosný, pretože zaťažuje krajinu. Najmarkantnejšie sa to prejavuje pri pasení mladého chovného dobytka a jalovíc. Zvieratá selektívne vyberajú iba to čo im momentálne chutí. Pri preháňaní z plochy na plochu je nadzemná biomasa pošliapaná a pošpinená. Po pasení v priebehu pasienkovej sezóny zanecháva značnú časť rôzne vysokých, ohryzených časti rastlín, ktoré zostávajú vo forme nedopaskov (5 až 50%, niekedy aj viac). Pasienkový porast nemá dostatok času na regeneráciu a navyše dobytok pri pasení je pastiermi a psami stresovaný. Prehreškom je zhromažďovať zvieratá na noc do ohradených priestorov a obmedzovať ich v ich prirodzenom životnom rytme. Na zhromaždiskách (nocľažiská, stádliská), kde dobytok nocuje často aj niekoľko rokov po sebe počas pasienkového obdobia sa nadmerne hromadia výkaly a spôsobujú lokálnu eutrofizáciu pôdy - extrémne prehnojenie dusíkom a draslíkom (v hĺbke pôdy do 300 mm je od 2000 do 5000 mg.kg-1 dusíka a od 500 do 800 mg.kg-1 draslíka). Za daždivého počasia sa rozbahňuje a mení sa na bahnisko, ktoré je ohniskom rôznych chorôb. Takéto plochy sa zaburiňujú (ruderalizujú), výsledkom je vysoký podiel ruderálnych druhov, napr. štiavec tupolistý, pŕhľava dvojdomá, lopúch plstnatý (väčší), pichliač roľný, trebuľka lesná, kozonoha hostcová, ruman roľný, mrlík dobrý a iné. Málohodnotné, bezcenné, niekedy aj jedovaté rastlinné druhy, ktoré tvoria burinovú zložku porastu znehodnocujú krm a radikálne znižujú jeho kŕmnu hodnotu. Rozsah degradácie je závislý od veľkosti pridelených plôch a stád. Dokonca aj v Národných parkoch Malá Fatra a Veľká Fatra sa stretávame s týmto spôsobom pasenia.

Pri súčasnej minimalizácii nákladov nastalo v štátoch EÚ výrazné zvyšovanie početných stavov zvierat v systémoch bez trhovej produkcie mlieka, ktoré sú zdrojom finančných príjmov. Ide o získanie najlacnejšieho krmu, zabezpečenie lacného mäsa na domácom trhu a jeho efektívny vývoz, udržanie kultúrneho rázu krajinu bez jej zbytočného ekologického zaťaženia a je jednou z možností ako obstáť v tržnom prostredí a tvrdej konkurencii zjednocujúcej sa Európy. Je jedným zo spôsobov poľnohospodárskeho využívania krajiny a obhospodarovania trávnych porastov v marginálnych horských oblastiach.

Chov dobytka na pasienkoch počas celého roka netreba u nás chápať ako módnu záležitosť, má svoje korene hlboko v minulosti. Je to blízky prírode, už od čias nomádov známy spôsob chovu, ku ktorému sa znova vraciame. Vzájomný vzťah matky a potomka znižuje stres a pomáha zdravému vývoju. Ak majú zvieratá voľnosť pasú sa vtedy keď im to najviac vyhovuje, dokonca aj neskoro večer alebo skoro ráno. Pohybu v prírode sú prispôsobené, nevadí im dážď, ani chlad. Je ich prirodzeným reflexom, že pri zmene teplôt sa zhromažďujú a vyhľadávajú miesta, ktoré im poskytujú ochranu pred zmenenými podmienkami. Preto je potrebné ponechať na pasienkoch väčšie stromy a remízky na ochranu proti silným, najmä severným vetrom v zime. Ak je stádo zvyknuté na trvalý pobyt na pasienku, človek je pre zvieratá rušivým činiteľom. Dobrý chovateľ rešpektuje potreby zvierat, musí byť trpezlivý a dôsledný, ak chce dosiahnuť dobre výsledky.

Podľa Hochberga (1998) sa javí celoročný odchov dobytka v prírode prijateľný i z ekonomického hľadiska. Bauer a kol. (1998) uvádzajú v celoročnom odchove kráv s teľatami úsporu približne 150 euro na zviera v porovnaní s odchovom v maštali. Podobne ako v Poľsku, Maďarsku a Českej republike, ani na Slovensku sa nevyhneme tomuto trendu. Na medzinárodnej konferencii Pastvina a zvíře v Brne v roku 2001 vystúpili s referátmi Opitz von Boberfeld a Hochberg k tejto problematike s odporúčaním uvedeného spôsobu chovu. U nás je veľa názorov proti, najmä kvôli drsným vnútrozemským podmienkam v zime a vysokej snehovej prikrývke. Je potrebné využiť skúsenosti chovateľov dobytka v podobných podmienkach v zahraničí a u nás.

Celoročný chov dobytka bez trhovej produkcie mlieka je možný aj v drsných horských marginálnych oblastiach Slovenska, ako ukazujú. osemročné skúsenosti v nadmorskej výške 930 m na Dieli neďaleko Kokavy nad Rimavicou. Agropodnikateľka Mária Laššáková s manželom Danielom príkladnou starostlivosťou o zvieratá plemena charolais dokážu na pestrých horských, kvalitatívne chudobných psinčekových trávnych porastoch s množstvom bylín, bez prídavku jadrových krmív získať prírastok 1200 gramov na kus a deň. Chované zvieratá sú celý rok bez ustajnenia v oplôtkoch na pasienkoch, netrpia na vlhko, príp. čpavok ako v maštali a sú vo veľmi dobrom zdravotnom stave a kondícii. Aj pri celoročnom pobyte zvierat na plochách pasienkov je potrebný cit a vzťah k zvieratám. Patrí k tomu aj zvýšená pozornosť pri telení, presune do nového oplôtka v správnom čase, využívaní trávnych porastov tak, aby sa neporušila mačina, pri ošetrovaní v priebehu vegetácie, kŕmení zvierat na snehu v zime, atď. V pasienkovom období od jari do jesene sa porasty pri pasení nezaburiňujú, zvieratá okrem prestarnutého pichliača roľného, lopúcha plstnatého a pŕhľavy dvojdomej spásajú v mladej rastovej fáze všetky buriny, ktoré sa objavia. V zimnom období snehová prikrývka, ktorá pokrýva plochy prakticky od konca novembra do polovice marca pomáha chrániť mačinu trávneho porastu pred poškodením.

Najvhodnejší termín na spásanie je pasienková zrelosť v období odnožovania a steblovania, pri výške 100 až 250 mm. Hovädzí dobytok pri pasení rastliny neohrýza, pretože mu chýbajú rezáky na hornej čeľusti. Jazykom si vtiahne chumáč do pysku, pritláča ho na plochu ďasna na hornej čeľustí, rozmliaždi a odšklbne. Každé spásanie je pre rastliny stresom, preto si v prírode vytvorili rastlinné druhy obranné mechanizmy. Niektoré sú spásané menej, iné častejšie. Nemajú rovnakú morfologickú stavbu, formu rastu a obdobie ukladania asimilátov. Po každom využívaní dochádza k prudkému poklesu rezervných látok. Stav oslabenia pasienkového porastu trvá rôzne dlho, závisí od jednotlivých druhov a ekologických podmienok, niekedy prekročí aj 10 dní. Tento proces trvá dovtedy, kým vyrastené listy nezačnú dodávať potrebné asimiláty do koreňov. Rastlinné druhy v pasienkových porastoch rôzne reagujú na pasenie. Tie, ktoré sú citlivé na zásahy pasením postupne ustupujú, rezistentné voči paseniu sa naopak rozširujú. Väčšinou práve vysokohodnotné druhy majú tendenciu ustupovať. Pasením sa podporuje odnožovanie a tým aj tvorba hustejších porastov.

Je chybné sa domnievať, že všetko čo je zelené, je zároveň aj vhodné na kŕmenie. Pri pasení zvieratá uplatňujú selektivitu, jednoznačne dávajú prednosť mladým, šťavnatým a chutným rastlinám s bohatým olistením Chutnosť pastvy určujú druhy, ktoré sú pre zvieratá príťažlivými. Plnohodnotné a chutné rastliny pre zvieratá sú tie, ktoré obsahujú vysoký podiel bielkovín a rozpustných cukrov. Majú príjemnú arómu, sú chutné a ich výskyt v pasienkových porastoch je žiadúci. K ním zaraďujeme z tráv mätonoh trváci, kostravu lúčnu, timotejku lúčnu, lipnicu lúčnu, ale aj reznačku laločnatú a kostravu červenú, z leguminóz najmä ďatelinu plazivú, doplnkovými druhmi sú ďatelina lúčna, ľadenec rožkatý a iné. Z ostatných bylín, ktoré by ha pasienku nemali byť vo vysokom podiele dobytok vyhľadáva najmú hodnotné a jemné druhy, z ktorých mnohé sú liečivými rastlinami a svojimi účinkami pomáhajú pri rôznych neduhoch, napr. skorocel kopijovitý, púpavu lekársku, rebríček obyčajný, rascu lúčnu, alchemilku obyčajnú a iné. Tvrdšie trávy a ostatné druhy pre ich morfologické vlastnosti (tŕne, pichliače, ochlpenie, kožovitá pokožka) alebo chemické vlastnosti (zápach, obsah éterických olejov, sekundárnych metabolitov, škodlivých a jedovatých alkaloidov, glykozidov, saponínov a horkých látok) sú menej spásané alebo ich obchádza a ostávajú v poraste ako nedopasky.

Pri chybnom spôsobe pasenia, ak sa nestrieda pasenie s kosením a pri vyššom zaťažení ako 0,80 VDJ.ha-1 sa v poraste môžu hromadiť burinové druhy, príp. vytvárať ohniská burín, preto je potrebné venovať neustálu pozornosť floristickému zloženiu spásaných plôch. Zaburinenosť narušuje kontinuitu v ekosystéme, môže vyvolať vážne krajinotvorné problémy, ktoré sa v prvej fáze prejavujú zmenou floristického zloženia v prospech menej až málo hodnotných, prípadne krmovinársky bezcenných druhov tráv a bylín, neskôr burinových druhov a v druhej fáze náletom drevín. Náklady spojené s jeho odstránením sú potom podstatne vyššie než riadne poľnohospodárske využívanie, ktoré sa ukazuje z dlhodobého hľadiska ekonomickejšou a efektívnejšou formou obhospodarovania.

Na pasienkový porast pôsobí aj ušľapávanie zvierat, pri ktorom dochádza k mechanickému porušeniu pletív rastlín a zmenám v štruktúre povrchu pôdy. Sú však druhy, ktoré ušľapávanie potrebujú, napr. mätonoh trváci. Najviac zaťažované na pasienkoch sú plochy pri napájadlách, válovoch na kŕmenie, okolo ohradených plôch, príp. na ležoviskách, ktorým je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť. Pri pasení je významný aj vplyv hnojenia výkalmi pasúcich sa zvierat, ktoré pomáhajú pri zásobovaní pôdy živinami po ich odbere pastvou. Exkrementy je potrebné smykom roztiahnuť, aby sa živiny rovnomerne rozdelili po ploche. Nahromadené nedopasky kosíme pred kvitnutím, aby sa semená burín po vysemenení nerozširovali a nevznikali nové ohniská zaburinenosti.

Každé zhromažďovanie zvierat so sebou nesie určitý stupeň devastácie. Na trvalé udržanie kultúrnej krajiny je potrebné poznať dôsledky takéhoto spôsobu chovu. Na základe biológie jednotlivých druhov je možné posúdiť kvalitu pastvy, optimalizovať spôsob využívania trávneho porastu - voľba správnych pratotechnických zásahov (ošetrovanie na jar smykovaním, hnojenie, vápnenie, striedanie pasenia s kosením, regulácia zaburinenosti, odstránenie náletov kríkov a stromov, rozotieranie výkalov dobytka po spasení plochy, kosenie nedopaskov, vyrovnanie nerovnosti mikroreliéfu, prísev chýbajúcich hodnotných druhov a iné).

Je potrebné venovať pozornosť výskumu vplyvu odchovu dobytka na zmeny pôdnych pomerov a z pestovateľského hľadiska najmä zaistenie dostatku kvalitných druhov na pasienkoch. Pochopenie pre túto prácu je na Kysuciach v poľnohospodárskeho podniku KαTen Agro, s.r.o. Vysoká nad Kysucou, ktorý sa v roku 2002 podujal na tento spôsob využívania trvalých trávnych porastov. Na výskume sa bude podieľať Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre - katedra trávnych ekosystémov a kŕmnych plodín na Fakulte agrobiológie a potravinových zdrojov v spolupráci s Justus-Liebig Universität Giessen v Nemecku, konkrétne s profesorom Dr..h. c. W. Opitz von Boberfeldom, svetovo uznávaným odborníkom s dlhoročnými skúsenosťami v oblasti celoročného odchovu dobytka. Na extenzívny chov je určených 150 kráv s teľatami plemena Simental a ostatného HD, väčšinou jalovíc. V marginálnej oblasti podniku boli vyčlenené plochy poloprírodných trvalých trávnych porastov na farme Makov, v blízkosti hraníc s Českou republikou, na výmere 200 hektárov (10 plôch s veľkosťou od 6 do 42 ha), v nadmorskej výške 670 až 800 m. Cieľom výskumu bude sledovať abiotické faktory, najmä vhodnosť stanovištných podmienok (typ, druh pôdy a jej vlhkostné pomery, nadmorská výška, svahovitosť, expozícia), akumuláciu dusíka (NH4-N), draslíka a fosforu v pôde na miestach, kde sa dobytok najčastejšie zdržiava, zaťaženie pôdy pasienkov a životného prostredia, floristické zloženie, poškodenie mačiny trávneho porastu a revitalizačné opatrenia (regulácia burín, prísev vhodných druhov tráv a leguminóz).

Pred oplotením a nasadením dobytka bol na základe dôkladnej floristickej analýzy pasienkových porastov urobený výber plôch s návrhom na ich postupnú revitalizáciu prísevom a odstraňovanie náletov kríkov a drevín Skúmané pasienkové porasty sú kostravové s kostravou červenou, kostravovo-psinčekové, psinčekovo-kostravové až psinčekové s dominanciou psinčeka obyčajného, doplneného trojštetom žltkastým. Zastúpenie floristickej skupiny tráv je od 21 do 60%, podobný je podiel ostatných bylín, deficit je leguminóz a pomerne vysoký podiel prázdnych miest. Kvalita trávnych porastov je nízka, dosahuje z hľadiska bonitácie zo stobodovej stupnice hodnotu od 30 do 57. Revitalizáciou pasienkových porastov prísevom krmovinársky vysokohodnotných druhov tráv a leguminóz do mačiny predpokladáme zvýšenie kŕmnej hodnoty a kvality pastvy na hodnotu približne 70 až 80. Prísev leguminóz v miešankách, najmä ďateliny plazivej umožňuje ekonomické zníženie dávok dusíka v pôde pod trávnym porastom, ktorý je nahradený biologickou fixáciou pomocou hrčkotvorných baktérií. Bezorbovým prísevom sa dá usmerniť proces obnovy s dlhodobým efektom. Zmyslom tejto ekologicky šetrnej technológie je na preriedených a menej kvalitných plochách, okrem skvalitnenia druhového zloženia výkonnými a hodnotnými druhmi, vytvorenie podmienok na zahustenie mačiny a zamedzenie ďalšej zaburinenosti. Koly na oplotenie aj s impregnáciou, pri ktorej sa predpokladá 15-ročná trvácnosť, sú získané svojpomocne z vlastnej drevovýroby, pletivo a vodivá páska z Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrice.

Celoročným chovom dobytka bez trhovej produkcie mlieka na horských pasienkoch v marginálnych oblastiach, pri dodržaní environmentálnych opatrení, prispejeme k trvalo udržateľnému rozvoju a ochrane krajiny. Udržanie a zlepšenie kultúrneho charakteru krajiny s vysokým zastúpením trávnych porastov je do značnej miery závislá od ich využívania (pasenie, kosenie) a od zaťaženia hovädzím dobytkom. Podľa definície sformulovanej IUCN, UNEP a WWF “trvalo udržateľný rozvoj” je zlepšovanie kvality života pri súčasnej podpore prírody a  ekosystémov. Trvalé trávne porasty sú stabilizačným prvkom v krajinných ekosystémoch. Podľa Agendy 2000 v budúcnosti bude rásť význam mimiprodukčných funkcii trávnych porastov. Estetický vzhľad pasienkov v horských a podhorských oblastiach so zastúpením krmovinársky hodnotných druhov, ich začlenenie do krajiny, rozvoj krajinotvorných, ekologických a sociálnych funkcií na zachovanie osídlenia a trvalo udržateľného rozvoja vidieka je jedným zo základných a dlhodobých strategických cieľov.

Vystavené 17. 3. 2003

Autori textu: Doc. Ing. Ján Novák, PhD., Ing. Ján Kubinec