Logo VUZV Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA


Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122
E-mail: vuzv@vuzv.sk
 

Chov dojníc v krajinách EÚ v číslach, šance Slovenska

Slovensko finišuje v príprave na vstup do Európskej únie, medzi poľnohospodármi ani v médiách neutíchajú polemiky o výške kvót a priamych platieb. Trochu menej sa hovorí o parametroch, ktoré dosahujú prvovýrobcovia v štátoch európskej pätnástky pri jednotlivých komoditách a ich vývoji v ostatných rokoch v konkurenčnom prostredí spoločného trhu. Keďže jeho súčasťou sa o niekoľko mesiacov má stať i Slovensko, považujeme za vhodné informovať našich čitateľov o vývoji vybraných ukazovateľov v chove hovädzieho dobytka so zameraním na parametre, súvisiace s výrobou mlieka.

Vplyv kvotácie na výrobu

Jedným z významných opatrení pri komodite mlieko a mliečne výrobky v EÚ je regulácia produkcie prostredníctvom mliečnych kvót. Režim mliečnych kvót v EÚ bol zavedený s cieľom zníženia narastajúcej nadprodukcie mlieka. Kým napr. v roku 1970 dosiahli dodávky mlieka v EÚ 74 mil. ton, v roku 1981 to už bolo 104 mil. ton (zvýšenie o 40%). Zatiaľ, čo sa dodávky mlieka zvyšovali priemerne o 2,5% ročne, spotreba mlieka narastala pomalšie, v priemere len o 0,5%. Stupeň sebestačnosti sa tým zvýšil na 124% v roku 1983. Zaistenie odbytu nadvýroby neúmerne zvyšovalo náklady spoločenstva. Mliečne kvóty pre jednotlivé krajiny boli stanovené a platia od roku 1984, pričom pri výpočte ich výšky sa vychádzalo z objemu dodávok mlieka v jednotlivých štátoch v roku 1981, ktorý bol znížený o 1 percento (v prípade Slovenska získaná kvóta pre roky 2004 - 2005 predstavuje navýšenie o 2% oproti dodávkam mlieka v roku 1998, pre rok 2006 a ďalšie predstavuje navýšenie oproti roku 1998 o 4,7%). Zavedenie mliečnych kvót zastavilo stúpajúcu nadprodukciu v EÚ, pričom s narastajúcou úžitkovosťou takmer priamoúmerne klesali početné stavy dojníc. Zmeny početných stavov, celkovej produkcie a úžitkovosti v jednotlivých členských krajinách EÚ uvádzame v tab. 1 a 2. Najväčší pokles stavov dojníc v poslednom analyzovanom desaťročí zaznamenalo Rakúsko, kde bol súčasne zaznamenaný najvyšší nárast úžitkovosti, čím sa celková produkcia mlieka iba mierne znížila. Zaujímavosťou Rakúska, ktoré do EÚ vstúpilo v roku 1995 spolu s Fínskom a Švédskom, je prudké zníženie nákupných cien mlieka po vstupe do EÚ o 35 % (z 563 šilingov v roku 1994 na 364 šilingov v roku 1995 za 100 kg). Reakciou na túto skutočnosť bol výrazný nárast úžitkovosti.

 

Porovnanie Slovenska s EÚ

Čo sa týka Slovenska vidíme, že početné stavy dojníc sú nižšie len v Grécku a Luxembursku s rádove nižšou výmerou lúk a pasienkov v porovnaní so SR. Napriek najvyššiemu indexu nárastu mliekovej úžitkovosti -165,9 % (v štátoch EÚ 125,8%) počas posledných 10 rokov, Slovensko v tomto ekonomicky dôležitom parametri stále zaostáva za členmi EÚ (s výnimkou Grécka a Írska). V prípade Írska ide o špeciálny pohľad, nakoľko tu sa mlieko napriek nízkej úžitkovosti vyrába veľmi efektívne, vďaka vysokej produkčnej účinnosti pastevného porastu a ostatných objemových krmív (optimálne klimatické podmienky) pri minimálnych nákladoch. Ešte efektívnejšia je výroba mlieka na Novom Zélande, kde pri priemernej ročnej úžitkovosti 3 700 kg produkujú mlieko najlacnejšie na svete – nákupná cena mlieka je okolo 19 EUR za 100 kg, kým v štátoch EÚ sa táto cena pohybuje okolo 29 EUR.

Odlišnosť produkčných podmienok a prevažujúceho systému chovu v SR (celoročný chov v maštali, resp. výbehoch, vysoké koncentrácie dojníc na farmách, moderné a finančne náročné technológie ustajnenia, kŕmenia a získavania mlieka), ktoré významne zvyšujú náklady na výrobu mlieka, musia byť kompenzované znižovaním jednotkových nákladov rastom úžitkovosti. Preto z hľadiska konkurencieschopnosti musíme našu úžitkovosť porovnávať s krajinami s podobným systémom chovu, ako Dánsko (priemerná koncentrácia dojníc na farmách okolo 70), niektoré spolkové krajiny Nemecka (priemerná koncentrácia dojníc v krajinách bývalej východnej časti 134 ks, spolkové krajiny na severe okolo 60 ks), resp. Holandsko (52 ks). Pomerne vysoká koncentrácia zvierat je ešte vo V. Británii (85 dojníc). Za týmito krajinami zaostávame v úžitkovosti o cca 1500 – 2500 kg na dojnicu ročne.

Na čo sa musíme pripraviť

Aj keď konkurenčný boj v komodite mlieko nebude až taký tvrdý ako pri neregulovaných komoditách (napr. bravčové mäso a produkty chovu hydiny), je potrebné si uvedomiť, že aj pri existencii kvotácie je vo väčšine krajín EÚ nadvýroba mlieka (viď tab. 3) ktorou budú konkurovať našim producentom. Ide dovedna o 10 760 tis. ton, čo je 13 násobok spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v prepočte na mlieko u nás. Len napr. 2 percentá nadvýroby v Nemecku predstavujú produkciu 564 tis. ton, čo je takmer 70 % spotreby na Slovensku. Na dôvažok je potrebné počítať s okolitými štátmi, hlavne Českou republikou a Maďarskom, kde priemerná úžitkovosť prevyšuje Slovensko o približne 1000 kg. V súvislosti s tab. 3 je potrebné poukázať na existujúcu nadvýrobu mlieka aj na Slovensku, ktorá je vyššia než priemer krajín EÚ a spôsobuje ju nízka spotreba mlieka, necelých 165 kg na obyvateľa ročne. Nadvýroba v roku 2001 predstavovala 155 tis. ton mlieka. Ak sa nezvýši domáca spotreba a nákup mlieka v roku 2004 dosiahne kvótou EÚ stanovenú hodnotu, bude nadprodukcia predstavovať 188 tis. ton, t.j. okolo 35 kg na obyvateľa. Kvótou EÚ stanovená produkcia v roku 2004 umožňuje dodávky mlieka 188 kg na obyvateľa a v roku 2006 to činí 193 kg na obyvateľa. Ak k tejto hodnote pripočítame dovoz mliečnych výrobkov, ktorý v posledných rokoch osciluje okolo 93 tis. ton ročne v prepočte na mlieko, prídeme k hodnote 205 kg na obyvateľa v roku 2004 a 210 kg v roku 2006. Keďže spotreba mlieka mimo potravinového koša ľudí je minimálna (na výrobu mliečnych kŕmnych zmesí ide len niekoľko tis. ton ročne), môže pri zvýšení nákupných cien mlieka po vstupe do EÚ o cca 3 Sk a následnom zvýšení spotrebiteľských cien, ktorého výšku je zložité odhadnúť (čo zrejme spôsobí spomalenie očakávaného rastu spotreby mlieka a mliečnych výrobkov v prvých rokoch po vstupe do EÚ), dôjsť k zvýšeniu nadvýroby oproti súčasnosti s následnými problémami spracovateľských podnikov.

Úžitkovosť musíme naďalej zvyšovať

Napriek týmto skutočnostiam je z hľadiska konkurencieschopnosti nutné naďalej zvyšovať úžitkovosť dojníc. Platí to pre všetky u nás chované plemená, o čom svedčia parametre uvedené v tabuľkách 4 – 6. Hoci holštajnské plemeno, ktoré bude našim najpočetnejším (v súčasnosti sa spermou holštajnských býkov pripúšťa cca 67% dojníc) zaznamenalo v ostatných rokoch výrazný nárast úžitkovosti, stále oproti holštajnským populáciám štátov EÚ zaostáva (s výnimkou Grécka, čo nás však, vzhľadom na tamojšie produkčné podmienky, nesmie uspokojovať). Podobný stav je pri ostatných plemenách, ako aj pri pinzgauskom, ktoré v tabuľke neuvádzame, lebo relevantne veľká populácia sa chová iba v Rakúsku, kde dosahuje o vyše 1500 kg vyššiu úžitkovosť oproti našej (4900, resp. 3400 kg za laktáciu v roku 2002). Okrem mliekovej úžitkovosti je z hľadiska konkurencieschopnosti potrebné výrazne zlepšiť i reprodukčné ukazovatele. Napr. dĺžka medziobdobia prekračuje hodnoty v uvedených štátoch EÚ o vyše 20 dní, čo má signifikantný vplyv na ekonomickú efektívnosť výroby mlieka. Rovnako rezervy nachádzame v produkčnej dlhovekosti, ktorá v našich podmienkach len o málo prekračuje 2 laktácie, v zdravotnom stave, ako aj v mäsovej úžitkovosti, ktorá s produkciou mlieka súvisí len okrajovo.

Vývoj počtov dojníc a celkovej produkcie mlieka v jednotlivých členských štátoch EÚ

tab. č. 1

Krajina Počet dojníc (v tis. ks) Produkcia mlieka (v tis. ton)
1991 1995 2001 Index 01/91 1991 1995 2001 Index 01/91
Nemecko 5632 5229 4475 79,5 29063 28621 28193 97,0
Francúzsko 4814 4399 4195 87,1 25759 25413 23492 91,2
V. Británia 2779 2631 2203 79,3 14501 14679 13879 95,7
Taliansko 2620 2150 2169 82,8 10493 10236 11387 108,5
Holandsko 1881 1778 1551 82,5 11047 11294 11500 104,1
Írsko 1331 1298 1233 92,6 5338 5421 5675 106,3
Španielsko 1516 1292 1190 78,5 6619 6497 5950 89,9
Dánsko 784 673 628 80,1 4640 4676 4584 98,8
Belgicko 784 670 611 77,9 3543 3375 3238 91,4
Rakúsko 876 707 598 68,2 3330 3148 3206 96,3
Švédsko 528 481 425 80,4 3200 3304 3400 106,3
Fínsko 446 402 352 78,9 2551 2468 2323 91,0
Portugalsko 394 364 334 84,8 1737 1738 1804 103,9
Grécko 214 185 173 80,8 711 750 657 92,4
Luxembursko 52 48 44 84,6 265 268 273 103,0
EÚ spolu 24651 22307 20181 81,9 122797 121588 119558 97,4
Slovensko 501 355 239 47,7 1569 1183 1147 73,1

Zdroj: ADR (2002), ŠPÚ SR (2002), Kvapilík (1999), Brestenský a kol. (1999) a vlastné prepočty

Vývoj produkcie mlieka na dojnicu za rok (kg) a dĺžka medziobdobia v jednotlivých štátoch EÚ

tab. č. 2

Krajina 1991 1995 2001 Index 01/91 Dĺžka medziobdobia (dni)
Švédsko 6059 6853 8000 132,0 398
Holandsko 6224 6613 7415 119,1 400
Dánsko 6212 6728 7300 117,5 -
Fínsko 5788 6161 6600 114,0 391
Nemecko 4831 5427 6300 130,4 393
V. Británia 5293 5562 6300 119,0 389
Luxembursko 4807 5563 6200 128,9 -
Francúzsko 5093 5554 5600 110,0 397
Portugalsko 4018 4800 5400 134,4 -
Rakúsko 3848 4217 5361 139,3 -
Belgicko 4422 4800 5300 119,9 401
Taliansko 4148 4780 5250 126,6 -
Španielsko 4070 4381 5000 122,8 396
Írsko 3830 4437 4600 120,1 376
Grécko 2872 3690 3800 132,3 -
Ø krajín EÚ 4768 5304 6000 125,8 393
Slovensko 2887 3292 4790 165,9 415

Zdroj: ADR (2002), ŠPÚ SR (2002), Kvapilík (1999), Brestenský a kol. (1999) a vlastné prepočty

Miera sebestačnosti jednotlivých krajín EÚ a SR v komodite kravské mlieko (%)

tab. č 3

Krajina Rok
1997 2001
Nemecko 102 102
Francúzsko 101 101
Taliansko 72 70
Holandsko 175 174
Belgicko 100 100
Luxembursko 100 100
V. Británia 84 79
Írsko 197 195
Dánsko 161 160
Grécko 76 72
Španielsko 92 91
Portugalsko 101 108
Rakúsko 111 -
Fínsko 126 125
Švédsko 100 -
EÚ spolu 108 109
Slovensko 121 119

Zdroj: ADR (1998, 2002), VÚEPP (2003), vlastné prepočty

Mlieková úžitkovosť holštajnských dojníc v KÚ v jednotlivých krajinách EÚ (rok 2000)

tab. č. 4

Krajina Počet laktácií Produkcia mlieka za laktáciu Medziobdobie
Taliansko 640 202 8373 -
Španielsko 278 291 8117 396
Dánsko - 8075 -
Fínsko 65 837 8060 -
Švédsko 169 920 7806 401
Belgicko 92 232 7533 408
Nemecko 2 039 209 7465 395
Rakúsko 22 954 7340 -
Francúzsko 1 996 075 7026 -
Grécko 24 566 6332 401
Slovensko 15 435 (19 125*) 6091 (6790*) 424 (427*)

Zdroj: ICAR, 2002, ŠPÚ SR (2002)

* rok 2002

Mlieková úžitkovosť hnedých (braunvieh) dojníc v KÚ v krajinách EÚ (rok 2000)

tab. č. 6

Krajina Počet laktácií Produkcia mlieka za laktáciu Medziobdobie
V. Británia 1 397 6449 386
Rakúsko 57 507 6139 -
Nemecko 207 733 6080 407
Taliansko 91 569 6010 -
Francúzsko 14 904 5970 -
Slovensko 233 (203*) 5236 (5561*) 440 (467*)

Zdroj: ICAR, 2002, ŠPÚ SR (2002)

* rok 2002

Vystavené 20. 6. 2003

Autor textu: Ing. Ján Huba, PhD.