Logo VUZV Výskumný ústav živočíšnej výroby NITRA


Hlohovská 2, 949 92 Nitra
Tel.: +421/037/6546122 E-mail: vuzv@vuzv.sk
 

Abnormálne správanie teliat možno tlmiť aj vhodným kŕmením

U teliat sa ako abnormálne správanie najčastejšie vyskytujú nežiadúce spôsoby cicania. Je to buď cicanie iných teliat (vzájomné cicanie), cicanie seba samých (samocicanie), ale aj ocuciavanie častí maštaľného zariadenia. Pre vysvetlenie čitateľom, cicanie sa v odbornej literatúre rozdeľuje aj na nutrtívne (cicanie mlieka či mliečnej náhradky) a na nenutrívne cicanie (vzájomné cicanie, samocicanie alebo ocuciavanie zariadenia).

Intenzívnejšie sa tento zlozvyk nenutritívneho cicania prejavuje u mladších zvierat. K najvýraznejšom prejavom dochádza okamžite po nakŕmení teliat mliekom v období mliečnej výživy. S najväčšou pravdepodobnosťou je to znakom toho, že teľa je síce nasýtené, avšak apetencia (túžba po uspokojení pudových potrieb) príjmu mlieka ešte nie je ukončená a teľa ocuciava náhradný objekt. Tento názor sa potvrdil v pokusoch so skupinovým chovom teliat, ale aj tým, že teľa pri klamlivom cicaní (podobne ako pri cicaní matky) vylučuje veľa slín, vrtí chvostom a hlavou udiera proti objektu cicania.

Vzájomné cicanie teliat je teda vyvolané príjmom mlieka. Zistilo sa tiež, že táto aktivita sa zintenzívňuje zahusťovaním podávanej mliečnej zmesi. Na otázku, ktoré zložky mlieka sú za tento vplyv zodpovedné, sa pokúsili odpovedať kanadskí vedci. Býčky napojili malými množstvami mliečnej náhradky, v ktorej menili koncentrácie jednotlivých zložiek. Potom im dali cicať umelý cumeľ bez mlieka. Zvýšené cicanie a udieranie hlavou vyvolalo len zvýšenie koncentrácie laktózy. Zvýšené koncentrácie kazeínu, bielkovín a mliečneho tuku nemali na správanie pri cicaní vplyv. V ďalšej časti pokusov skúmali cicanie, pri odstránení jednotlivých komponentov. Odstránenie kazeínu, bielkovín a mliečneho tuku opäť nemalo na správanie významnejší vplyv. Odstránenie nedusíkatých zložiek mliečneho séra (laktóza, minerálne látky a nebielkovinná sušina) však v porovnaní s normálnou koncentráciou prejavy cicania znižovalo. Z výsledkov vyplynulo, že obsah laktózy v mliečnom nápoji je jedným z faktorov ovplyvňujúcich nenutritívne cicanie teliat.

Poradie ocuciavania jednotlivých častí tela býčkov v skupinovom ustajnení počas mliečnej výživy nasledovné: miešok (52,6 %), uši (15,1 %), predkožka (10,5 %), krčný obojok (9,2 %), chvost (3,3 %) a mulec (3,2 %). Okrem týchto častí tela sú pozorované aj časté cicania pupka. Teľatá si navzájom cicajú chlpy na pupku alebo v oblasti vemena, niekedy aj chumáče chlpov na hlave alebo na krku. Je zrejmé, že teľatá uprednostňujú tie oblasti tela, ktoré novonarodené teľatá vyhľadávajú na krave a kde sa nakoniec aj ich hlad môže ukojiť, teda medzi zadnými končatinami. Mulec a jazyk sú ocuciavané len tesne po napití, keď sú na nich ešte zvyšky mliečnej náhradky. Ďalšou zaujímavou aktivitou je olizovanie. Teľatá si najčastejšie navzájom olizujú srsť na hlave, ale aj na chrbte alebo pod bruchom. Niektoré teľatá si samé olizujú mulec, je možné, že ide o skoré štádium hry s jazykom. To je tiež jeden z prejavov abnormálneho správania.

Tieto spôsoby správania, podmienené neexistujúcou možnosťou cicania mlieka, majú negatívne následky. U teliat môžu vzniknúť zranenia a zápaly kože alebo sa môžu preniesť infekčné ochorenia. Ocuciavanie na pupku môže viesť k zápalom pupka. Ocuciavanie predkožky môže neskoršie vyvolať u býkov zlozvyk vyciciavania moču. K vzájomnému cicaniu dochádza najčastejšie bezprostredne po príjme mliečnej náhradky, keď teľatá nie sú fixované. Vtedy trvá cicanie najdlhšie. Po 5-minútovom fixovaní teliat po vypití nápoja sa počet a trvanie cicania výrazne zníži. Po 10-minútovom fixovaní klesne celková dĺžka cicania na zviera a deň na šestinu času v porovnaní s nefixovanými teľatami. Pri ďalšom predlžovaní fixácie sa cicanie znižuje už len mierne. Celkovo teda potreba cicania trvá po aktivácii približne 10 minút. Je zaujímavé, že sa tento čas takmer kryje s  dĺžkou cicania mlieka teliat odchovávaných pod kravou. Čím dlhšie trvá pitie, tým kratšie je nenutritívne cicanie. Táto hypotéza sa overila aj experimentálne. Teľatá 12 týždňov denne prijímali päť litrov mlieka z umelého cumľa rýchlosťou od 0,14 litrov za minútu do 1,33 litrov za minútu. Pri najnižšej rýchlosti trvalo cicanie mlieka najdlhšie (14,4 min.) a vzájomné cicanie najkratšie (2 minúty).

Vplyv ochudobneného prostredia

Niekedy môže mať vzájomné cicanie iný dôvod. Dochádza k nemu napríklad po odstránení podstielky a pri chove výkrmových teliat len na pevnej podlahe či roštoch. Ide o vplyv takzvaného ochudobneného prostredia. Tým rozumieme jednotvárne nudné prostredie, v ktorom sa nemajú zvieratá s čím zaoberať a hľadajú si tak náhradné rozptýlenie. V takýchto podmienkach sa zisťuje vysoká tendencia k ohlodávaniu drevených ohrád, stavebných častí boxov, k olizovaniu oceľových trubiek a k vzájomnému ocuciavaniu a olizovaniu a olizovaniu seba. Chov teliat na podstielke je vhodnejší ako chov na celoroštovej podlahe, umožňuje totiž vyššie komfortné správanie (olizovanie vlastného tela), zdravie a pohodu a znižuje frekvenciu vzájomného cicania. Umožňuje aj skorý a trvalý príjem objemového krmiva.

Uvedomme si, že teľatá kŕmené mliečnou náhradkou dostávajú tekutú potravu dvakrát denne. Podávané dávky sú skonzumované veľmi rýchlo (najmä keď teľatá pijú priamo z vedra), ale obsahujú veľké množstvo živín. Ďalšie množstvo živín v koncentrovanej forme prijímajú zo štartérovej zmesi. Ak tieto teľatá nemajú prístup k senu, nutnému pre rozvoj bachora, nemajú uspokojenie z prijímania potravy a nudia sa. Vzniká u nich abnormálne správanie.

Nesmieme zabúdať, že prostredie, v ktorom sa zvieratá odchovávajú, je dôležité pre ich pohodu. Teľatá dojných plemien sú v mnohých prípadoch odstavované od matky do troch dní po narodení. Sú ustajnené v individuálnych búdach rôznych tvarov, aby sa redukovalo vzájomné cicanie a prenos chorôb. Dobytok je však spoločenské zviera a odchov v skupinových kotercoch mu prospieva. Cieľom amerických vedcov bolo hodnotenie správania a produkcie odstavených teliat ustajnených individuálne a v skupinových kotercoch s alebo bez obohacujúceho zariadenia. Týmto zariadením bola fľaša s cumľom, naplnená granulovanou štartovacou zmesou. Fľaše boli umiestnené priamo na čelnej strane výbehu, nad vedrami na krmivo a vodu. Teľatá zo skupinových kotercov mali vyššie prírastky hmotnosti než teľatá z individuálnych kotercov a strávili viac času orálnymi aktivitami včítane cicania fľaše a druhých teliat. Z výsledkoch vyplýva, že skupinové ustajnenie obohatené vhodnými pomôckami na presmerovanie a uspokojenie cicania je užitočné pre pohodu a rast teliat.

Vplyv ustajnenia

Najvyššia frekvencia ocuciavania teliat sa zaznamenáva v skupinovom ustajnení, pričom tento zlozvyk sa prenáša aj do neskoršieho obdobia. Najčastejšie sa zaznamenáva v objektoch, v ktorých sú najnižšie prírastky živej hmotnosti. V Švajčiarsku zistili, že teľatá s vysokou aktivitou cicania neprestanú s týmto správaním ani po odstave od mliečnej výživy. To znamená, že technika kŕmenia musí byť zameraná na čo najdlhší príjem objemových krmív s odpovedajúcimi zdrojmi energie, aby sa cicanie obmedzilo.

Chov teliat v samostatných boxoch umožňuje individuálnu starostlivosť a zabraňuje škodlivým následkom vzájomného ocuciavania. Avšak extrémna izolácia teliat a následné intenzívne olizovanie vlastnej srsti môže zvýšiť výskyt bezoárov (zhluk chlpov) v bachore a vedie k ohlodávaniu častí koterca, preto sa neodporúča. Samostatne stojace teľatá sa olizujú viac, ako teľatá žijúce v skupine olizujú seba a spoločníkov. Samozrejme, pokiaľ potreba cicania nie je uspokojená, aj teľatá v individuálnych boxoch ocuciavajú a olizujú okraj vedra, uši suseda, prečnievajúcu časť boxov alebo vlastnú kožu. Z toho vyplýva, že len samotné individuálne ustajnenie ocuciavanie neobmedzí.

Pri individuálnom chove teliat sa tiež pozorujú hry s jazykom. Je to jeden z ďalších problémov, o ktorých sa diskutuje. V súčasnosti prevláda názor, že skrátenie času cicania mlieka vyvolá hranie s jazykom a pôsobí teľatám stres. V pokuse japonských vedcov sa teľatá kŕmili mliečnou náhradkou z vedra opatreného cumľom od druhého dňa života až do odstavu vo veku 42 dní. Dĺžka cicania bola regulovaná veľkosťou otvoru v gumovom cecku. Jedna skupina cicala nápoj 9 minút (dlhý čas cicania), druhá 1,5 minúty (krátky čas cicania). Hranie s jazykom a cicanie náhradných objektov sa častejšie objavovalo u teliat s krátkym časom cicania. Autori si na základe týchto etologických parametrov, ale aj zmien frekvencie tepu a hladín kortizolu myslia, že skrátenie cicania mlieka zapríčiňuje psychické sklamanie teliat, ktorého vonkajším prejavom je ocuciavanie predmetov a hranie sa s jazykom.

Vplyv napájania

Stále nie je jednoznačne dokázaný vplyv spôsobu napájania počas mledzivovej a mliečnej výživy na výskyt aktívneho (jedinec cicia druhých jedincov) a pasívneho (jedinec je vyciciavaný) prejavu cicania počas rastlinnej výživy. Je to pravdepodobne tým, že na túto aktivitu môže pôsobiť aj interakcia ďalších, zdanlivo nedôležitých faktorov. U teliat, ktoré pili mlieko z misiek, má cicanie výrazne vyšší výskyt ako u teliat, ktoré cicali mlieko z vedra. Teľatá, ktoré cicali mlieko matky a potom dojčiacej kravy až do odstavu, teda odchovávané najprirodzenejším spôsobom, mali v období rastlinnej výživy približne rovnaký výskyt vzájomného cicania ako teľatá zo skupinového ustajnenia s použitím napájacích automatov.

Po použití napájacieho vedra s cumľom je “cicanie na prázdno” značne kratšie a menej frekventované ako pri pití z vedra. Pri prvej metóde je zrejme potreba cicania počas príjmu mlieka lepšie uspokojená. Pri umelom odchove teliat mliečnou náhradkou sa odporúča použitie cumľa s  malým otvorom, čím sa príjem mlieka spomalí.

Tiež výkrmové teľatá prejavujú veľa orálnych aktivít - cicanie, olizovanie a ohryzovanie, ktoré môžu zaberať polovicu z aktívneho času. Niektorí autori tvrdia, že vzájomné cicanie, olizovanie a ohryzovanie je riadené rovnakým nervovým systémom ako žranie pevných krmív. Najdôležitejšie je zistiť, či zlozvyk vzájomného cicania môže byť kompenzovaný inými orálnymi aktivitami.

Je známe, že cicanie mlieka má utišujúci vplyv na deti i mláďatá laboratórnych zvierat a preto francúzskych autorov zaujímalo, či sa tento utišujúci efekt dá merať srdcovou frekvenciou a všeobecnou aktivitou. V pokuse teľatá kŕmili z vedra a umelým cumľom. Všetky boli v individuálnych kotercoch bez možnosti vzájomného cicania, mohli sa však olizovať cez medzery v postraniciach. Cmúľanie hradenia kŕmneho frontu pozorovali len po príjme mlieka u teliat kŕmených z vedra (14 % času medzi 5. až 10. minútou po napájaní) v porovnaní s teľatami napájanými cumľom. Aj olizovanie susedných teliat a častí koterca zaznamenali po kŕmení, a to častejšie u teliat kŕmených z vedra. Celkove teľatá kŕmené z vedra boli po napájaní aktívnejšie a potrebovali dlhší čas na uľahnutie (51 oproti 42 minútam). Aj frekvenciu srdca počas napájania mali vyššiu (177 oproti 157 úderov za minútu u teliat kŕmených cumľom). Výsledky ukázali, že teľatá kŕmené z vedra kompenzujú nedostatok cicania mlieka cucaním ohrady a olizovaním ďalších teliat alebo objektov. Na základe porovnávania orálnych aktivít u teliat napájaných z vedra a cumľom sa zdá, že cicanie cumľa má na ne naozaj utišujúci vplyv.

Aj systém kŕmenia môže napomôcť riešeniu problémov vzájomného cicania výkrmových teliat v skupinovom ustajnení. Nemeckí autori skúmali vplyv troch rozdielnych kŕmnych metód - elektronicky riadený napájací automat, vedro opatrené pevným cumľom a vedro s plávajúcim cumľom na vzájomné cicanie. Teľatá boli ustajnené na roštovej podlahe a kŕmené komerčnými zmesami a senom (100 g na kus a deň). Vodu mali stále k dispozícii v napájačkách a okrem toho každých osem teliat malo k dispozícii jedno vedro s vodou opatrené cumľom. Teľatá strávili v priemere 21,0 % zo sledovaného času orálnymi aktivitami, z toho 11,8 % predstavovalo vzájomné cicanie. Pri porovnaní skupín zistili, že napájanie automatom významne znižovalo vzájomné cicanie. Početnosť aktivít vzťahujúcich sa najviac k zdravotnému stavu (cicanie predkožky, pupka alebo mieška) by sa dala ešte viac znížiť lepšou ochranou pijúcich teliat v napájacom boxe automatu.

Na VÚŽV Nitra sme porovnávali teľatá odchované v individuálnych väzných boxoch, ustajnené skupinovo v koterci, obe skupiny pili mlieko z vedra, a teľatá chované v skupinovom ustajnení s napájaním pomocou automatu KA-81. Zvieratá prvej a druhej skupiny boli odstavené od mliečnej výživy vo veku 50 dní, tretia skupina vo veku 70 dní. Teľatá si cicali najčastejšie chlpy na pupku alebo v oblasti vemena, ale aj uši alebo chumáče chlpov na hlave alebo na krku. Najčastejšie sa vzájomné cicanie zaznamenalo v druhej skupine z kotercového ustajnenia s napájaním z vedier (71,1 %), najzriedkavejšie v prvej skupine z individuálnych klietok (11 %). V druhej skupine sa najviac prípadov cicania vyskytlo hneď prvý deň po zaradení do skupiny a potom pred ukončením mliečnej výživy. Vtedy sa dosť vysoká frekvencia cicania zaznamenala aj v tretej skupine (napájanie automatu). Po odstave sa cicanie v tejto skupine už nevyskytlo, zatiaľ čo v oboch skupinách napájaných mliekom z vedier sa niekoľko prípadov vyskytlo.

Záver

Vzájomné cicanie teliat súvisí s neuspokojeným reflexom cicania. Preto sa odporúča pitie z mliečneho nápoja z cuml'ov a nie z vedra. Pre zabránenie vzájomného ocuciavania, nesmú mať teľatá v skupinovom ustajnení k sebe volný prístup, dokiaľ neodznie aktívna potreba cicania. To sa dosiahne fixáciou  kŕmnou zábranou po dobu minimálne 10 min. Uspokojenie potreby cicania môže byť zabezpečené aj zmenšením otvoru v umelom cumli, aby teľatá k príjmu určeného množstva mliečnej náhradky potrebovali najmenej 10 min.

Aby sa čas cicania mlieka čo najviac predĺžil a tak uspokojil reflex cicania, je treba používať cumle s čo najmenším výtokovým otvorom. Ďalšou príčinou je porušovanie rytmu kŕmenia teliat, nedostatok vody, boj o sociálne poradie a ďalšie javy spôsobujúce podráždenie nervovej sústavy. Je potrebné dopriať teľatám dostatok času k rozvinutiu plnohodnotného prežúvacieho reflexu, ktorý má postupne nahradzovať reflex cicania.

Zdôrazňujeme, že najmenej vhodný spôsob napájania teliat je pitie z vedra. Je nevyhovujúci pre rýchly príjem mlieka, nefyziologický postoj teľaťa a vysoký deficit potreby cicania. Výhodou, ale len z pohľadu pracovného procesu, je jednoduchá manipulácia, rýchle vypitie, ľahké čistenie a tým úspora času na ošetrovanie. Vedro s cumľom, alebo napájacia fľaša sú pre teľatá úžitočnejšie z fyziologického hľadiska, majú nevýhodu v horšom čistení. Optimálne napájanie je okrem cicania matky a dojčiacej kravy aj pomocou automatu riadeného počítačom. Príjem mlieka je cicaním z umelého cumľa fyziologický, je možné určiť individuálnu kŕmnu dávku v rôzne veľkých porciách a časových intervaloch. Reflex cicania je uspokojený a ocuciavanie sa vyskytuje len minimálne. Nevýhodou je vyššia cena zariadenia a nútnosť častej kontroly zdravotného stavu pre možnosť prenosu chorôb slinami.

K zníženiu ocuciavania sa odporúča podanie jadrového krmiva priamo po napájaní. Od prvého týždňa veku musia dostávať teľce kvalitné seno. Jednu hodinu po napojení mliekom alebo mliečnou náhradkou sa musí podať pitná voda a musí byť k dispozícii po celý zostávajúci čas.

Samozrejmým predpokladom obmedzenia zlozvyku cicania a úspešného chovu teliat je dodržiavanie potrebnej plochy na ustajnený kus, rozdelenie teliat podľa pohlavia a veku, zaistenie vhodnej dĺžky kŕmneho žľabu a dodržanie pomeru počtu teliat na kŕmne miesto 1:1.

Príjem mlieka cicaním z vemena matky alebo dojčiacej kravy je najprirodzenejší. Potreba cicania je uspokojená, a preto sa minimalizuje nenutritívne cicanie. Najmenej vhodný spôsob napájania teliat mliekom je pitie z vedra
Autor textu: Ing. Jan Brouček, DrSc., Ing. Peter Kišac