Logo Biomin
Biomin Slovensko spol. s r.o.
Hlavná 56
927 01 Šaľa
e-mail: jaroslav.langer@biomin.net
 
 


Zvyšovanie príjmu sušiny dojnicami - kľúčový faktor znižovania výrobnej ceny mlieka

Pri súčasnej kritickej výkupnej cene surového mlieka je našou existenčnou povinnosťou hľadať riešenia na znižovanie nákladov pri výrobe mlieka. Nechcem svoj článok oprieť o vedecké zvyšovanie stráviteľnosti NDV v krmivách, alebo niečo podobné. Chcem normálnemu človeku zrozumiteľnou rečou poukázať na niekoľko reálnych a uskutočniteľných spôsobov zvyšovania príjmu sušiny našimi dojnicami.

Je dokázané, že holsteinské kravy dokážu každým naviac prijatým kilogramom sušiny vyprodukovať o 2,0- 2,5 kg mlieka viac denne. Príjem sušiny dojnicami má zásadný vplyv na výšku produkcie. Zabezpečuje dostatočný príjem živín a hlavne príjem energie. Ako dobre vieme, príjem energie je prvým a limitujúcim faktorom kŕmnych dávok dojníc. Na farme môžeme zvýšiť príjem živín aj zvýšením koncentrácie živín v sušine kŕmnej dávky napr. pridaním tukov, zvýšením podielu sóje,... Tieto ale musíme opäť len nakúpiť a tým zvyšovať výdavky farmy. Ja by som chcel hovoriť o zvyšovaní príjmu sušiny a tým aj živín praktickými a nič nestojacimi opatreniami, len zvýšenou profesionalitou prístupu k našej každodennej práci v celej vertikále poľnohospodárskeho podniku.

Zvládnutie manažmentu kŕmenia dojníc je jednou zo základných praktík na zvyšovanie príjmu živín. Hneď na úvod chcem poznamenať, že zvyšovanie dávok krmív s vysokou koncentráciou živín má svoje fyziologické hranice. Nie je možné v kŕmnej dávke dojníc použiť viac ako 50 % sušiny z jadrových krmív. Podmienkou pre zvýšenie príjmu množstva sušiny dojnicami je zabezpečenie dostatku vlákniny v kŕmnej dávke a tým pádom aj zabezpečenie jej vyhovujúcej štruktúry. Optimálna štruktúra kŕmnej dávky je podmienkou pre zachovanie zdravého bachorového prostredia a tým pádom aj pre optimálny priebeh fermentácie v bachore.

K správnemu určeniu optimálneho množstva vlákniny v kŕmnej dávke, správnych pomerov jednotlivých živín a správneho pomeru jadrového krmiva k objemovému je potrebné mať kvalitný optimalizačný software, spolu so skúseným výživárom. Tieto vedomosti a zručnosti začínajú mať v súčasnosti vysokú cenu. Všeobecne platí, že denný konzum sušiny dojnicou predstavuje 3 % jej živej hmotnosti. Pohybuje sa od 1,5- 3,5 % v závislosti od produkčného a reprodukčného cyklu. Neustálym šľachtením sa výrazne zvýšil aj rámec dojníc a tým aj kapacita ich tráviaceho traktu. Genetická selekcia na príjem krmiva umožnila zvýšiť príjem sušiny dojnicami nad 4 % ich živej hmotnosti. Týmto sa zvýšil denný príjem o 2- 5 kg sušiny denne. Všetky tieto skutočnosti napovedajú, že optimálne zostavenie kŕmnych dávok pre vysoko úžitkové stáda a ich realizácia v maštali je veľké umenie. Dnes už vieme, že množstvo nadojeného mlieka má vyšší vplyv na potrebu príjmu sušiny ako hmotnosť dojnice. Existuje totiž priama závislosť- čím vyššia dojivosť, tým vyšší príjem sušiny. Na 1 kilogram mlieka pritom predpokladáme 0,5 kg sušiny kŕmnej dávky. Musíme vedieť aj to, že na začiatku laktácie je príjem sušiny o 10 % nižší oproti potrebe. K dosiahnutiu vrcholu príjmu sušiny dochádza o 5- 10 týždňov neskôr ako k dosiahnutiu vrcholu laktácie. Dĺžka tohto obdobia je ovplyvnená úrovňou výživy počas "tranzitnej fázy". Podávanie špeciálnej kŕmnej zmesi v období prípravy na pôrod, podporí zväčšenie absorpčného povrchu bachorových papíl a tým sa fyzicky zvyšuje aj bachorová kapacita. Zvýšená bachorová kapacita nám umožňuje zvýšenú absorpciu unikavých mastných kyselín vzniknutých z krmiva počas fermentácie v bachore. Toto nám zároveň aj znižuje riziko vzniku ketóz po pôrode. Z tohto logicky vyplýva, že keď má dojnica lepší príjem sušiny pred pôrodom, potom má lepší príjem sušiny aj po pôrode. Ak dojnica lepšie žerie, potom ju vieme lacnejšie nakŕmiť, hlavne lacnejším objemovým krmivom.

Tabuľka č. 1: Príjem sušiny počas laktácie výrazne kolíše

Reprodukčná fáza
% živej hmotnosti
Suchostojné
2
Pred pôrodom
1,7 - 2
Rozdojovanie
3 - 3,5
Vrchol laktácie
4 - 4,5
Stred laktácie
3,5
Záver laktácie
2,5 - 3

Základným predpokladom vysokého príjmu sušiny je kvalita krmív. Objemové krmivá by mali mať obsah energie minimálne 5,6 MJ NEL v kilograme sušiny. Samozrejmou podmienkou je bezchybná fermentácia siláží a senáží. Na kvalitu objemových krmív má vplyv hlavne podiel vlákniny v nich. Dôležitý je podiel neutrálne detergentnej vlákniny- NDV (celulóza, hemicelulóza, lignín). Podiel NDV z celkovej sušiny by mal byť 28 - 33 %. Minimálne 70 - 75 % NDV by malo pochádzať z objemových krmív. Pri skrmovaní nekvalitného krmiva sa príjem sušiny jednoznačne znižuje. K zníženiu príjmu sušiny môžu prispieť aj vysoké dávky jadrových krmív. Ako sa už spomínalo, v kŕmnej dávke by podiel sušiny z jadrového krmiva nemal prekročiť 50 %. Pri vyšších dávkach jadra dochádza k tvorbe veľkého množstva unikavých mastných kyselín, ktoré znižujú pH v bachore (zvýšia kyslosť) a dochádza k bachorovej acidóze. Acidóza je najčastejšia príčina zníženia príjmu sušiny, lebo vysoká kyslosť bachora zlikviduje bachorovú mikroflóru a potom nemá čo fermentovať krmivo. Na zníženie príjmu sušiny dojnicami má vplyv aj vysoký obsah tukov v kŕmnych dávkach po otelení. V tomto období dojnice v snahe pokryť zvýšenú potrebu energie začnú mobilizovať tuk z telesných rezerv. Tento proces je riadený hormonálne. Takto uvoľnený tuk sa vo forme neesterifikovaných mastných kyselín (NEFA), dostáva krvou do buniek. Pokiaľ dostáva dojnica v kŕmnej dávke vysoké dávky tuku, môže dôjsť k neželanému nárastu NEFA v krvi. Pre organizmus dojnice je to signál na zníženie príjmu sušiny krmiva. Zastúpenie tukov a olejov v kŕmnych dávkach dojníc treba obmedziť na začiatku laktácie na 4,5 % zo sušiny kŕmnej dávky a v ďalších fázach laktácie, maximálne na 6%. Podobne pôsobí aj vysoká koncentrácia množstva iných metabolitov v krvi:

  • močovina
  • produkty spôsobujúce acidózu
  • unikavé mastné kyseliny,...

Preto správne vybilancovanie kŕmnej dávky môže prispieť k výraznému zlepšeniu príjmu sušiny.

Optimálna vlhkosť kŕmnej dávky by sa mala pohybovať okolo 50 %. Takéhoto krmiva dokáže prijať dojnica až 50 kg v pôvodnej hmote. Toto množstvo krmiva dokáže premeniť na 36- 40 litrov mlieka. So zvyšovaním vlhkosti kŕmnej dávky klesá príjem sušiny. Tento efekt platí pre fermentované krmivá ale neplatí pri zelených krmivách a pastve. Pri vlhkých silážach sa pridaním suchých krmív stav napraví (rezané seno, suchá kukurica,..). Na príjem sušiny TMR pozitívne vplýva aj zaradenie pufrov. Veľmi suchú TMR dojnice tiež neprijímajú dobre kvôli:

  • prašnosti
  • oddeľovanie jednotlivých zložiek

V takomto prípade pomôže použitie vlhkých krmív (cukrovarské rezky, mláto,...). Samozrejmosťou je dostatok pitnej vody. Pri jej dostatku treba zabezpečiť aj jej dosiahnutelnosť - 15 m od kŕmneho žľabu.

Príjem sušiny dojnicami nám ovplyvňujú aj viaceré nutričné faktory. Môžu ovplyvniť chuť k prijímaniu krmiva od 10- 50 %. Vysoko produkčná dojnica prijíma krmivo až v dvanástich chodoch z ktorých každý trvá 20- 25 minút. Veľmi ochotne prijíma krmivo tesne po dojení a preto by ju malo čakať po príchode z dojárne, v žľabe čerstvé krmivo. Krmivo musí byť k dispozícii pre dojnicu 20 hodín denne a dojnica by mala mať priestor pri žľabe najmenej 65- 70 cm široký. Počas horúceho leta je dobré ponúknuť dojniciam 50 % kŕmnej dávky v noci. Príjem sušiny u dojníc možno stimulovať:

  • prihrňovaním krmív bližšie ku kravám
  • podávaním komponentov stimulujúcich chuť
  • podávaním kvalitných a čerstvých krmív

Krmivo by nemalo obsahovať plesne a nemali by sme ale ani v žľabe vytvárať podmienky na ich rozvoj. Nedožerky (normálne je 10 % z KD) musia byť denne preto odstraňované. Príjem sušiny ovplyvňuje aj frekvencia kŕmenia. Ak stúpne pri ďalšom kŕmení navyše spotreba krmiva o 1 kg sušiny, potom je kŕmenie navyše oprávnené. Ak sa spotreba nezvýši alebo len málo, tak zachováme pôvodný režim. Významnú úlohu tu zohráva aj kondícia dojníc. Optimálna je 3 - 3,5 BCS. Pri tlstých zvieratách môžeme očakávať zníženie príjmu sušiny až o 1 kg denne. Tiež chuť do žrania môže byť u tlstých kráv po pôrode podstatne nižšia ako u chudších. Zmeny hmotnosti a príjem sušiny sú najlepším ukazovateľom úrovne výživy stáda. Na výpočet optimálnej spotreby sušiny je množstvo programov. Pokiaľ je optimalizačný program dobrý, mal by byť skutočný príjem sušiny vyšší ako nám ukáže výpočet.

Z uvedeného vyplýva, že príjem sušiny kŕmnej dávky je zrkadlom úspešnosti chovu a zdravotného stavu dojníc. Pri dnešných katastrofálnych nákupných cenách mlieka je stupňovanie príjmu sušiny dojnicami asi jediný bezplatný, intenzifikačný faktor.

Vystavené: 28.5.2009

Autor textu: Dr. Jaroslav Langer