Zväz chovateľov mäsového dobytka na Slovensku - družstvo

Pri Parku 2
911 06 Trenčín - Záblatie

Tel.: 032 / 744 62 19
E-mail:
zchmd@zchmd.sk

 

 

 

Systém chovu kráv bez TPM

Pochopenie tohoto spôsobu chovu si úvodom vyžaduje zadefinovať niektoré skutočnosti, od pochopenia ktorých závisí úspešnosť tohto systému chovu mäsových stád. Netreba sa dopúšťať chýb, ktoré už urobili iní. Dnes nie je doba na experimenty . Experimentovať môžu výskumníci , ktorí sú za to platení. V obrate stáda pracujeme s týmito veličinami:
kŕmny deň (KD - život zvieraťa počas 24 hod.), 365 dní – 1 rok, priemerná dĺžka teľnosti 285 dní ( + - 14 dní ), mesiac – 30 dní, ruja sa opakuje za 21 dní , samotná ruja trvá 3 dni, zimné kŕmne obdobie 180 dní, letné kŕmne obdobie 185 dní, laktácia 210 dní, 1 VDJ – 500 kg1 VDJ produkuje ročne 10 t maštaľného hnoja. Hlavným produktom okrem maštaľného hnoja a močovky, je odchované teľa. Všetky opatrenia je nutné sústrediť tak, aby odstav teliat na 100 ks kráv nebol menší ako 85 -90 ks.

Telenie je potrebné načasovať tak, aby bol zabezpečený čo najväčší prírastok hmotnosti teliat. Väčšina našich stád vzniká vyčlenením kráv z dojného programu, jeho ukončením, alebo vyčleňovaním kráv z dojného programu podľa stanovenej selekčnej úžitkovosti. Do programu vstupujú kravy z mliekových plemien a plemien s kombinovanou úžitkovosťou.
Pripárovaním býkmi mäsových plemien sa nám narodí jedinec s 50 % podielom krvi mäsových plemien. Mäsová úžitkovosť F1 generácie je zvýšená o heterózny efekt vznikajúci krížením. Korelačný koeficient mäsovej úžitkovosti je 0,6 – 0,7, čo je v porovnaní s mliekovou úžitkovosťou o 100 % viac. Teliatko pred narodením vplyvom spomínaných genetických daností je schopné pri dobrej výžive prerásť už v tele matky, čím sa zníži pravdepodobnosť ľahkých pôrodov. Pre pochopenie tejto skutočnosti sa v prvom rade musíme zaujímať o to, ako naštartovať tento spôsob chovu.

Obdobie telenia je zhruba od 20. novembra do 10 apríla, čo zodpovedá šiestim mesiacom. Najlepšie je teliť v januári až marci. V novembri by sa mali teliť prvôstky, ktoré vyžadujú väčšiu starostlivosť. Obdobie pripúšťania začína vo februári a končí sa v polovici júla (pri zúžení telenia na Jozefa začneme a na Antona končíme). Je potrebné stanoviť techniku pripúšťania a podľa toho prispôsobiť jednotlivé opatrenia, ktoré vykonáme v stáde vzhľadom na početnosť, tvorbu skupín a pod. Môžeme použiť insemináciu aj prirodzenú plemenitbu.
Kravy, ktoré sa vrátia na zimovisko z pasienkov, sú teľné. Podľa teľnosti a kondície zvierat môžeme v závislosti na ustajnení vytvoriť skupiny. Kŕmenie kráv dva mesiace pred otelením, keď plod zvyšuje svoju hmotnosť o 50 %, musí byť reštrikčné, avšak zabezpečujúce pocit sýtosti kravy. Zvlášť dbáme na podávanie minerálnych doplnkov a lizov. Celoročne plánujeme na kravu spotrebu 60 – 90 kg. Nezabúdame podávať kamennú soľ. Takáto výživa má za následok neprerastanie plodu, spontánny pôrod a prípravu vemena na produkciu 6 - 8 l mledziva po otelení. Pri mäsových plemenách je potrebné pripomenúť 10 – 15 % pôrodov pravidelnou zadnou polohou, pri ktorých príde ľahko k uduseniu teliat plodovými vodami (mŕtvo uliahnuté). Každé uhynuté teliatko navodzuje problém čo s matkou. Pri väčšom výskyte vzniká v stáde nervozita.

Mledzivo obsahuje obranné látky, ktoré zabezpečujú imunitu teliatka. Teľa musí vemeno vysať zo všetkých strukov. Chovateľ by mal zabezpečiť prvý kontakt teľaťa s matkou. Nie je dôležité oddeľovať kravu pred otelením od skupiny. V danej sociálnej štruktúre stáda alebo skupiny jej oddelením tesne pred otelením môžeme navodiť stres. Krave doprajeme kľud po otelení. Teliatko dáme krave zavoňať, pretože pachový vnem je silnejší ako zrakový a pretrváva počas celého obdobia až do odstavu. Môžeme teliatko odtiahnuť do samostatného koterca, kde ho matka vysuší a pomôže mu vstať. Podľa výskumníkov asi 30% jalovíc nemá dostatočne vyvinutý materský pud. Je dôležité sledovať, aby sa krava vyčistila a teliatko sa napilo mlieka. Ak nenastane kontakt s matkou, teliatko začne hľadať mlieko u iných kráv, ktoré ho často dokopú a teľa uhynie. Je dôležité poznať kravy, ktoré sú schopné prijať aj cudzie teľa. Od vysokoprodukčných kráv môžeme časť mledziva oddojiť a zamraziť. Mledzivo vo flaške nezabudnime označiť / deň pôdoja, číslo kravy, dátum jej otelenia/. U prvôstok, ktoré majú málo mlieka, môžeme teľa napojiť z rezervy zamrazeného mledziva. Mledzivo skladujeme najviac 1 rok. Po narodení posledného teľaťa v stáde sa stále udržuje imunitná bariéra vlastná stádu. Chovatelia, ktorí prikupujú do stáda teľatá z iných chovov, narušia imunitnú bariéru . Spravidla do 14 dní po prísune iných teliat do stáda sa vyskytnú prvé príznaky ochorení.

Na zimovisku nie je potrebné zvyšovať mliečnoť kráv. Zhruba 1 kg prírastku zodpovedá 8 l mlieka. Pri narodení má teliatko 40 kg a vo veku 60 dní po otelení váži cca 100 kg. Obdobie telenia sa končí a stádo je pripravené na letnú pasienkovú sezónu. Teľatá mladšie ako 60 dní po otelení nie sú schopné sa aktívne pásť. V stáde je evidovaný stabilný počet teliat – býčkov a jalovičiek. Takto je chovateľ pripravený na elimináciu býčkov zo stáda, aby zabránil pripusteniu jalovičiek na pasienku v jesennom období. Je možné si pripravovať zmluvy na predaj teliat po odstave.

Pasienkové hospodárstvo si rozdelíme podľa počtu kráv alebo živej hmotnosti na
1 ha. Krava cca 600 kg , teľa 100 kg = 700 kg ž.h. Pri žírnej paši, môžeme uvažovať so 7 ks / 1 ha (cca 5000 kg ž.h.). Takto pasieme 1,5 mesiaca . V tomto období je robená kosba za účelom výroby senáže a sena. Tieto plochy je potrebné rýchlo uvolniť, aby sa porast obnovoval, spravidla do príchodu Medarda . Po uvolnení plochy zberom krmiva a jej podrastení rozprestierame stádo. Zaťaženosť ž.h./ha , sa zníži o 50%. Na prvej pasienkovej ploche skosíme nedopasky. V období júla až augusta kosíme vymetané trávy, ktoré používame na reštrinkčnú výživu kráv pred otelením. Takéto prestarnuté seno môžeme podať aj v množstve 20 kg / KD. V auguste pasieme už na celej ploche. Po odstave teliat pri dobrých pastevných podmienkach môžeme na celej ploche podľa podmienok organizovať kravskú pašu. V tomto období je nutné upozorniť na zdutie zvierat a následné straty.

Tým, že otelené kravy sa na jar dostanú na pasienok s mladým porastom, kde výška porastu je 10-12 cm, kravy dostanú hnačku. Lajno je riedke, ale nemá z neho vystupovať voda. Nastane pomnoženie nálevníkov, ktoré vlastne túto hmotu rozkladajú a po odumretí sú trávené. Kravy počas zimného obdobia, v ktorom prebieha telenie, schudnú. Preto majú tendenciu pásť sa minimálne 12-15 hod denne. Prirodzene, zvyšujú aj mliečnosť a teliatká sú schopné všetko mlieko vysať bez zdravotných komplikácii, čo im zabezpečí prírastok 1.000 g / KD. Koncom júla a v auguste, pri dobre zabehnutom systéme, majú teliatka -býčky hmotnosť 200 až 250 kg. Zvýšime sledovanie stáda a býčkov s vyššími hmotnosťami, spravidla skôr narodených, odstavujeme, aby nám nepripustili jalovičky, ktoré už v 8 mesiacoch sú oplodnenia schopné. Tento úkon môžeme robiť aj opačne a odstavíme jalovičky a býčkov ponecháme dlhšie pri matkách.

V septembri až v novembri odstavujeme teliatka od kráv. Chovatelia, ktorý majú vybudované naháňacie uličky, môžu odstav spojiť s vážením. Týmto získame údaje o prírastku teliat, z ktorého môžeme odvodiť aj mliečnosť kravy. Na základe získaných údajov môžeme kravy aj brakovať / obtiažnosť pôrodov, zadržanie lôžka, zlozvyk cecania, počet laktácií, prírastok teliat a pod/. Odstav teliat je stres, ktorý čím skôr eliminujeme, znížime úbytok na váhe.

Prevencia proti onemocneniam :
Nedostatok Selevitu – podávame injekčne alebo per os . Rast svaloviny na kostre je rýchly a rast svaloviny srdca zaostáva. Uhynú najkrajšie kusy teliat a pomoc nie je možná. Prejavuje sa pri zvýšenej námahe alebo strese. Pri pitve zisťujeme úplne riedku konzistenciu svaloviny srdca. Pri nízkych prírastkoch sa ochorenie neprejavuje.

Ďalším ochorením je keratokonjuktivitída. Dôvody vzniku ochorenia sú vplyv slnečného žiarenia, mechanické poškodenie pri cicaní, hmyz, vysoká tráva atď. Už 19.marca pripravujeme autovakcínu a urobíme imunizáciu stáda. Najmladšie zvieratá, ktoré sa vakcinujú, majú 21dní. Zvieratá s pigmentovaným zafarbením majú nižší výskyt tohto ochorenia.
Dôležitá je zverozdravotná príprava stáda v boji proti parazitózam. Na základe vyšetrenia je možné riešiť cielenú liečbu v spolupráci s veterinárnou službou. Pri použití fixačnej klietky je možné spojiť váženie s injekčnou aplikáciou liekov, ktoré dávkujeme podľa hmotnosti zvierat.
Dôležitým faktorom úspešnosti mäsového programu je práca s plemenným býkom a jeho príprava na pripúšťanie. Býka do chovu je najlepšie zadovážiť pred pripúšťacou sezónou. Zviera je spravidla prevezené do inej oblasti, v akej bolo odchované. Po preprave sa musí adaptovať na nové prostredie, iné kŕmenie a musí sa zoznámiť so stádom a ošetrovateľom. Treba mať na zreteli aj obdobie karantény a prispôsobenie danej bakteriálnej flóre, ktoré zohráva dôležitú úlohu v živote býka. Mladého býka zaskakujeme na menšom počte kráv (10 – 15 ks), ktoré mu na tento účel vyberieme. Kravy prebiehavky nie sú vhodné. Rannou diagnostikou gravidity môžeme potvrdiť, že býk je plodný. Sledovaním prebehnutia za 21 dní môžeme usudzovať, ako si býk svoju úlohu v stáde splní.

Pri použití viacerých býkov v stáde je dôležité býkov pred pripúšťacou sezónou umiestniť do samostatného oddelenia, kde si medzi sebou určia dominantného býka. Býci takto nepripravení sa minimálne desať dní zapodievajú vlastnými súbojmi a nie pripúšťaním kráv. Býk si v stáde vytvorí svoju skupinu kráv. Pripárovanie delíme na háremové, skupinové a individuálne. Pri pripúšťaní jalovíc môžeme použiť synchronizáciu ruje následne, insemináciu, reinsemináciu a prebiehavky dokončíme použitím býka v prirodzenej plemenitbe. Skúsení chovatelia môžu použiť aj embryotransfér.

Po ukončení pasenia kravy umiestnime na zimovisku. Podľa podmienok ustajnenia sa snažíme zvieratá usporiadať do skupín podľa teľnosti. Skupina zvierat si vytvorí svoju sociálnu štruktúru, v ktorej zotrváva aj počas telenia. V ostatných skupinách nie sú zvieratá vyrušované. Vysokoteľné jalovice sa snažíme ustajniť samostatne, čím znížime výskyt potratov. Po uplynutí štyridsať dňovej lehoty po otelení , do skupiny môžeme dávať býka. Nezabudneme napísať protokol o pripúšťaní. Individuálnym prikrmovaním býka jadrovým krmivom sa ho snažíme udržať v primeranej kondícii. Pri vyhnaní stáda na pasienok je prikrmovanie komplikovanejšie. V tomto období je býk najviac vyťažený a odkázaný na pasienkový porast. Na pasienkoch je možné prikrmovanie teliat jadrovými krmivami v kŕmitkach, do ktorých majú prístup len teľatá.

Pri spásaní väčších plôch stádovým spôsobom je dôležité poznať migráciu zvierat vzhľadom k napájadlám. V ich blízkosti umiestňujeme minerálne lizy. Prikrmovanie slamou zvlášť v jesennom období je vhodné umiestniť v blízkosti pevných prístupových ciest. Zazimovaním zvierat je ukončený pastevný režim v stáde a chovateľ sa má čas pripraviť na novú sezónu telenia.V stáde je kľudové obdobie.

 


Vystavené 11. 12. 2007

Autor textu: Ing. Ján Hranka, predseda predstavenstva ZCHMD