logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Tr. A. Hlinku 2
949 76 Nitra
e-mail: pavel.stastny@uniag.sk
 
 


Bovinná vírusová diarhoe (BVD) kráv a teliat

Bovinná vírusová diarrhoea (BVD, BVDV) je endemickou infekciou vo väčšine štátov s chovom hovädzieho dobytka (HD), ktorá spôsobuje značné ekonomické straty. Pretože je väčšina z doteraz izolovaných serotypov dobre adaptovaná na HD vírus spôsobuje aj latentné infekcie, a tak mnohé akútne infekcie prebiehajú nepozorovane za predpokladu, že virulencia kmeňa je nízka a že sa nepridružia komplikujúce problémy. Pretože BVD virulencia môže byť variabilná a keďže je odprevádzaná prechodnou imunosupresiou vyskytuje sa komplex infekcií symptomaticky podobných akútnej BVD od respiračných a enterických až po fatálne hemoragické ochorenie. Najväčšie straty pri výskyte BVD vznikajú na reprodukcii zvierat.

V závislosti od času infekcie môže ísť o zníženie % teľnosti a zvýšenie výskytu embryonálnej mortality a potratov-zmetaní, výskytu znetvorených plodov, predčasných pôrodov, alebo pôrodov keď sa narodia teľatá s perzistentnou infekciou (PI). Tieto teľatá sú imunotolerantné k perzistujúcemu vírusu a stále vylučujú veľké množstvá vírusu do prostredia. PI zvieratá sú kľúčovým momentom z hľadiska šírenia BVD ako aj z aspektu programu eliminácie BVD z chovu. Mnohé PI zvieratá uhynú na slizničnú chorobu, ale mnohé prežívajú dlho a šíria infekciu. Pre endemickú formu BVD je typickým, že prežívajúce PI zvieratá môžu cez reprodukciu v skorom štádiu gravidity šíriť infekciu na ďalšie potomstvo a tak "držať pri živote" BVD v chove, ale v prípade predaja zvierat aj rozširovať do ďalších chovov. V menších chovoch sa často infekcia stratí tzv. samo vyliečením, pretože nedochádza k reitrodukcii vírusu, ale v mnohých chovoch trvá eliminácia BVD dlhú dobu ak sa nepátra po PI jedincoch.

BVD spôsobuje vírus z čeľade vírusov Togaviridae, rod Pestivírusov. Okrem hovädzieho dobytka bolo ochorenie pozorované aj pri divo žijúcich prežúvavcoch. Ochorenie sa mimo horizontálneho prenosu priamym kontaktom môže prenášať ako sme spomenulii vyššie aj vertikálne počas intra uterinného vývoja. Infekcia sa môže rozšíriť tiež cestou inseminácie. Existujú dva biotypy - cytopatogenny a necytopatogénny.

Najcitlivejšie sú mladé zvieratá

Na infekciu sú vnímavé všetky vekové kategórie, ale najčastejšie sa vyskytuje vo veku 6 - 24 mesiacov. Zdrojom necytopatogenného vírusu a vlastne aj infekcie je perzistentne infikovaný dobytok. Počas gravidity môže vírus prechádzať transplacentárne v prvých 100 - 120. dňoch na plod, ktorý sa stáva k danému kmeňu tolerantný, a zviera sa rodí už infikované s celoživotným pretrvávaním infekcie. Embryo je v štádiu existencie zona pellucida rezistentné. Po jej zániku, najmä v čase implantácie, však dochádza k infekcii a následnej embryonálnej mortalite s rezorpciou embrya. Perzistentná infekcia sa vyskytuje pri infekcii plodu medzi 1. a 4. mesiacom prenatálneho vývoja necytopatickým typom vírusu.

Narodené séronegatívne ale viremické zvieratá predstavujú vždy riziko prepuknutia fatálne prebiehajúcej infekcie v akútnej forme, označovanej ako akútna slizničná choroba. Infikované zvieratá primárne rozširujú vírus nosovou a ústnou sekréciou, výkalmi a močom. Pravdepodobne rovnaká, ako najdôležitejšia je aj vstupná brána vírusu, ústnou a nosovou dutinou. Šíriť sa môže tiež semenom, cicajúcim hmyzom a kontaminovanými predmetmi. Predilekčným miestom pre replikáciu vírusu sú mandle, z ktorých sa krvou vo voľnej forme v sére a vo väzbe na leukocyty rozširuje vírus v organizme.

Vzniknutá akútna infekcia je charakteristická výskytom strednej horúčky, hnačky a leukopénie. Pri niektorých kmeňoch sa však môže vyskytnúť aj fatálna hemoragická hnačka a fatálna trombocytopénia. Často sa pripájajúca sekundárna infekcia môže spestriť a rozšíriť paletu symptómov.

Tabuľka č. 1: Klinické formy a príznaky BVD

Akútna forma
Hemoragický syndróm
Intra uterinná infekcia
Slizničná choroba
Depresia
Horúčka
Embryonálna mortalita
Akútna
Anorexia
Krvavá hnačka
Aborty
Chronická
Horúčka
Trombocytopenia
Predčasné pôrody
Pokles produkcie
Petechiálne hemoragie slizníc
Teratogenita
Hnačka
Krvácanie z nosa
Avitálne teľatá
Erózie
-
Perzistentné teľatá(PI)
Imunosupresia
-
-
Leukopenia
Leukopenia
-

Ospalosť, nechutenstvo...

V stáde kráv s častým výskytom reprodukčných porúch - 27% koncepcia, subfertilita, aborty, avitálne mláďatá sme serologickým vyšetrením potvrdili cirkuláciu BVD vírusu v stáde pri 92 kravách z 300 členného stáda. Hodnoty titra protilátok bezprostredne po pôrode kráv sa pohybovali od 1:215 do 1:4096 pri značnej individuálnej variabilite. Neboli však determinované protilátky v sére teliat pred prijatím kolostra. V čase od 2. do 4. týždňa veku teliat sa však vyskytli hnačky. Pri 21 teľatách sa prejavili horúčkovité stavy a následne zvieratá uhynuli. Prvé hladiny titra protilátok proti BVD boli registrované s následným vývojom po prijatí kolostra (pozri tabuľku 2)

Klinické príznaky ochorenia pri zvieratách s titrom protilátok nižším ako 1:256 sa manifestovali ako hnačka, dehydratácia, horúčka, somnolencia a inapetencia s následným fatálnym koncom. Všetky takto postihnuté zvieratá, ktorých titer protilátok po prijatí kolostra a neskoršie nebol vyšší ako 1:128 do 4:mesiaca veku uhynuli rovnako ako imunotolerantné a viremické. Zdá sa, že prvé 4 mesiace veku sú z hľadiska BVD kritickým obdobím pre prenatálne infikované jedince, rovnako ako tie, ktoré sa môžu post natálne pravdepodobne infikovať aj cestou mliečnej výživy.

Tabuľka č. 2: Titer BVDV protilátok v krvi kráv a ich teliat

n
x ± s
min - max
%
Kravy
92
1:1920 ± 1384,4
1:512 - 1:4096
72,1
Teľatá 0 hod.
92
-
-
-
24 h po
92
1:1792 ± 1154,8
1:16 - 1:4096
64,4
1 mes*§
71
1:1213 ± 647,3
1:8 - 1:204
53,4
2 mes
35
1:317,2 ± 152,1
1:128 - 1:512
47,9
2 mes**
36
1:102,7 ± 88,04
0 - 1:256
85,7
3 mes**
61
1:286,3 ±117,63
0 - 1:512
41
4 mes**
57
1:337,5 ± 124,7
1:32 - 1:1024
36,9
5 mes
57
1:1177,6 ±669,9
1:512 - 1:2048
56,2

§ 21 teliat uhynulo v 2. - 4. týždni života
* klinicky manifestná forma
** bez klinických príznakov

Identifikácia a odstránenie chorých zvierat - najlepšia prevencia

Ako prevencia akútneho klinického ochorenia v stáde kráv bola dlhú dobu považovaná za rozhodujúcu vakcinácia. Avšak bez cieleného zámeru prerušiť vznik generácie nových PI prípadov nemala ani vakcinácia predpokladaný efekt. Až poznanie, že iba prevencia vnútromaternicovej infekcie zamedzí vznik PI zvierat vyjasnila situáciu okolo prevencie hoci je známe, že samotná vakcinácia nie je samospasiteľnou metódou a môže stádo od stáda iba dočasne riešiť BVD infekciu, alebo iba obmedziť jej výskyt a spravidla neprinesie očakávaný efekt. Dnes je známe, že dobrou a systematickou kontrolou a prevenciou je nutná identifikácia a odstránenie PI zvierat a vakcinácia je doplnkovou metódou. Systematický prístup spočíva v nevakcinovaných chovoch v nasledujúcich krokoch :

  • v počiatočnej charakteristike nevakcinovaného stáda z hľadiska prítomnosti BVD v stáde (môže sa uskutočniť aj vyšetrením tzv. združených krvného séra a či bazénových vzoriek mlieka)
  • nasleduje individuálny test na protilátky proti BVD predovšetkým mladých zvierat, jalovíc a prvôstok serologicky
  • ďalej pravidelný monitoring stáda na prípadný výskyt nových PI zvierat

Pri chovoch so zavedenou vakcináciou sa systematická kontrola orientuje na:

  • počiatočný test na klasifikáciu stavu stáda, identifikáciu a eradikáciu PI zvierat
  • nasleduje test na identifikáciu a eradikáciu PI teliat, ktoré sa narodili prvých 12 mesiacov po "vyčistení" infikovaného stáda
  • systematická vakcinácia s osvedčenou vakcínou, aby sa ochránili gravidné zvieratá pred fetálnou infekciou
  • pravidelný monitoring na potvrdenie bez infekčnosti
  • pravidelné serologické vyšetrenie pred každým presunom a zaradením zvierat do stáda

Záver

Využívanie týchto osvedčených postupov pomohlo mnohým chovateľsky vyspelým štátom EU( Dánsko, Fínsko, Švédsko, Holandsko, SRN atď. ) minimálne obmedziť výskyt a šírenie BVD a zabrániť ekonomickým stratám nielen na produkcii mlieka, ale aj na biologickom materiály, zvieratách, ktoré predstavujú pri potenciálne vysokej produkcii rozhodujúci zdroj príjmu chovateľa. A predpokladom toho je predovšetkým dobrý zdravotný stav.

Vystavené: 2.4.2009

Autori textu: prof. MVDr. Pavel Šťastný, PhD.; MVDr. Danka Šťastná, PhD.