REALIZAČNÉ VÝSTUPY  
Organizácia Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Adresa Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Kontakt Ing. Zuzana Čunderlíková
e- mail: zuzicun@vutphp.sk , tel. (048) 4132541
Vedecko-technický projekt Výskum agro-enviromentálnych systémov so zreteľom na biodiverzitu a trvalo udržateľný rozvoj
Signatúra RVT 27-10
Názov Pasienkové využívanie extenzívnych plôch TTP volkami
Odovzdanie 2002
Anotácia Cieľmi riešenia bolo overiť pôsobenie organizovaného pasenia jahniat a volov na ekologicky vyvážený ráz krajiny v podhorských a horských regiónoch. Následne posúdiť možnosť minimalizácie vstupov pri obhospodarovaní poloprírodných pasienkov pri súčasnom zabezpečení ich požadovanej produkčnej účinnosti, upresniť pozitívne a negatívne vplyvy pasenia na trávny porast, pôdu, dreviny a kvalitu povrchových vôd. Využiť produkčný potenciál trávnej hmoty pri výrobe mäsa vysokej dietetickej a nutričnej hodnoty.
Trvalé trávne porasty poskytovali za sledované obdobie priemernú úrodu 3,04 t.ha-1 zelenej hmoty (1,09 t.ha-1 sušiny), pričom ako najvýraznejšie vplyvy pôsobiace na obsah živín v biomase a jej výživnú hodnotu porastu sme zistili termín využitia v závislosti od fenologickej fázy porastu a pôsobenie počasia. Intenzitu zaťaženia pasienkových plôch sme regulovali v závislosti od nerovnomernosti produkcie trávnej hmoty v priebehu sezóny.
Dosiahli sme priemerný denný prírastok za sezónu 0,70 kg.ks-1 u volkov a 93 g.ks-1 u jahniat v prvej a 0,62 kg.ks-1 u volkov a 100 g.ks-1 u jahniat v druhej pasienkovej sezóne. Po odporazení boli volky zaradené do tried U2 R3, pričom sme zistili priemernú jatočnú výťažnosť 48,3% (bez chrbtíc) 53,9 % a hmotnosť vnútorného loja 9,32 kg (1,70 % ž. h.). Mäso malo tmavšiu farbu a tuhšiu konzistenciu, na základe hodnotenia vývaru a senzorických vlastností bolo ohodnotené na mäso s veľmi dobrou kvalitou. Pozitívny vplyv pastvy sa odzrkadlil na chuti a šťavnatosti mäsa, ako aj na priaznivom ohodnotení kvality mäsového vývaru.
Pri pasení zvierat sme nepozorovali celoplošné poškodenie mačiny trávneho porastu, nebol zistený ani výraznejší rozsah odplavenia živín povrchovou vodou a pluviálnym zmyvom. K výraznejším devastáciám pôdy dochádzalo najmä na miestach častejšieho zdržovania alebo prechodu zvierat, kde sa pridružil aj efekt eutrofizácie pôdy. Tieto miesta zarastali rôznymi druhmi nitrofilných bylín a tráv. Pôsobenie zvierat na rast a utváranie drevín sme zaznamenali hlavne počas fázy odpočinku, keď boli obmedzované v horizontálnom raste následkom prejavov komfortného a trofického správania sa zvierat.

Užívateľ Poľnohospodárske subjekty
Súkromne hospodáriaci roľníci
Poľnohospodárska prvovýroba
Uplatnenie Realizácia výsledkov riešenia úlohy v praxi bude zabezpečená:
- publikačnou činnosťou s využitím zozbieraného materiálu (vedecké konferencie, odborné semináre, časopisy a pod.),
- priamym kontaktom s poľnohospodárskou prvovýrobou formou poradenskej činnosti,
- využitím poznatkov pri projektovaní výstavby lúčno-pasienkových hospodárstiev.
Fulltext 1. Golecký, J.- Sedliak, V.- Čunderlíková, Z.: Vplyv pasenia oviec a volkov na tvorbu krajiny a životné prostredie. In.: Zborník referátov z odborného seminára: Využívanie trávnych porastov v podhorských a horských oblastiach, tvorba krajiny a ochrana životného prostredia, Banská Bystrica: VÚTPHP, 14.3.2001, s. 58 69
2. Golecký, J.- Sedliak, V.- Čunderlíková, Z.: The effects of lambs and steers grazing on landscape and the environment, In.: 4th International Scientific Conference: Ecological issues of mountain agriculture, Bulgaria: RIMSA Troyan 6-8. Júna 2001
3. Čunderlíková, Z.: Výkrm volkov na trvalých trávnych porastoch. In.: Zborník z odborného seminára: Produkcia mlieka a mäsa v horských a podhorských oblastiach Slovenska, Banská Bystrica: VÚTPHP, 14.3.2002, s. 28 34
4. Gonda, Ľ. - Šúr, D.- Golecký, J.- Čunderlíková, Z.: Príručka pasienkára, Banská Bystrica: VÚTPHP, máj 2002, 194 s.
5. Golecký, J. - Čunderlíková, Z.- Sedliak,V.: Pasenie efektívna forma zberu krmovín. In.: odborný seminár, Očová : Deň poľa, 31.5.2000
6. Čunderlíková, Z. - Golecký, J. - Lagín, L.- Kyselica, J.: Využitie extenzívnych plôch TTP výkrmom volkov. In.: Medzinárodné sympózium: Chov zvierat v trvalo udržateľnom poľnohospodárstve , Nitra, 2. 3. Október 2002
7. Lagin, L.- Benczová, E.- Čunderlíková, Z.- Golecký, J.: Kvalita mäsa volkov vykrmovaných v rozličných technologických systémoch. In.: Maso (odborný zahraničný časopis), 2002
8. Golecký, J. Čunderlíková, Z.: Využitie produkčného potenciálu trávnych porastov pasením zvierat. In.: Medzinárodná vedecká konferencia Ekológia trávneho porastu VI.. Banská Bystrica: VÚTPHP, december 2002, s.385 - 391
9. Čunderlíková, Z. - Polák, M. - Čunderlíková, M. Golecký, J.: Vplyv systému pasenia na poškodzovanie trávnej mačiny a kvality povrchových vôd. In.: 12. Medzinárodná konferencia: Aktuální problémy šlechtení, chovu, zdraví a produkce skotu, České Budějovice, 18. -19. február 2003, s. 152, ISBN 80-85645-47-5
10. Golecký, J. - Čunderlíková, Z. Kunský, M.: Systém chovu hovädzieho dobytka vo väzbe na efektívne využívanie trávnych porastov. In.: Odborný seminár venovaný aktuálnym otázkam chovu prežúvavcov a využitia trávnych porastov v podmienkach Oravy, 13.3.2003
11. Čunderlíková Z., Golecký, J.: Pasienkové využitie trávnych porastov v chove polygastrických zvierat pri súčasnom udržiavaní kultúrneho rázu krajiny.
In: Zborník prednášok z odborného seminára Ošetrenie a obnova trávnych porastov dôležitá súčasť krajinotvorby Štrba 1.10. 2003, ISBN, vydal VÚTPHP Banská Bystrica, s. 28 37, ISBN

Zovšeobecnením exaktne získaných výsledkov v predloženej záverečnej správe možno pre praktickú realizáciu danej problematiky uviesť tieto odporúčania:
1. Na pasienok zaraďovať mladý HD ( volky ), ktorého hmotnosť by mala byť pri vyháňaní na pasienok od 150 200 kg. Pri nižšej živej hmotnosti vyháňaných zvierat, sú prírastky živej hmotnosti počas pasienkovej sezóny nízke a najmenšie zvieratá môžu zaostať v raste, čo má obyčajne trvalý charakter.
2. Na začiatku pasienkovej sezóny sa musí dodržať postupný prechod zo zimnej KD na pastevný porast, spojený s príkrmom zvierat kvalitným senom minimálne 2 týždne. Z hľadiska výživy počas pastevného obdobia je nevyhnutné rešpektovať potreby zvierat po kvalitatívnej aj kvantitatívnej stránke. Zvieratá počas celej pasienkovej sezóny musia mať zabezpečený prístup k pitnej vode. Pri voľbe systému chovu bez príkrmu zvierat jadrovými krmivami je nevyhnutné zabezpečiť zvieratám minerálne kŕmne lizy.
3. Potreba plochy na pasenie sa každoročne mení. Pre dosiahnutie dobrého využitia trávnej hmoty pasienkov, je dôležité zaťaženie v priebehu sezóny regulovať. Na jar musí byť zaťaženie vysoké ( mladý HD 4 5 ks. ha -1 ), aby sme porasty rýchlejšie prepásli a predišli ich vyklaseniu, pri ktorom silne klesá výživná hodnota porastu a zvyšujú sa nedopasky. Technologicky nutný pokles zaťaženia pasienkov v letnom období , keď klesá úroda paše riešiť rozšírením pasienkov o dostupné náhradné plochy.
4. Systém chovu prispôsobiť biologickým zákonitostiam zvierat a dodržiavať všetky veterinárne a zoohygienické opatrenia. Venovať pozornosť likvidácii vnútorných parazitov napádajúcich organizmus najmä pri mladých zvieratách. Prvé odčervenie je najvhodnejšie vykonať o mesiac po začatí pasenia, potom podľa invázie v 6 týždňových intervaloch. Výhodné je voliť kombináciu pasenia s kosením. Plochy, ktoré nie je možné kosiť je potrebné striedavo spásať HD a ovcami.
5. Organizované pasenie HD pri dobrej organizácii práce a dodržiavaní určitých zásad ( napr. nenapájať zvieratá priamo z vodného zdroja, na jednej ploche pásť maximálne 3 4 dni, dodržať medziobdobie narastania novej paše 3 4 týždne) udržiava a zlepšuje zdravé životné prostredie a má pozitívny vplyv na estetický vzhľad krajiny.

Ekonomický prínos organizovaného pasenia oviec a hovädzieho dobytka spočíva vo využití produkcie trávnych porastov bez nutnosti investícií na hnojenie porastov, zber a uskladnenie produkovanej trávnej hmoty, ako aj likvidáciu drevitého náletu. Celosezónny pastevný odchov zvierat bez prístrešku s využitím elektrického oplotenia zároveň minimalizuje prevádzkové náklady a potrebu pracovných síl. Vyčísliť celkový prínos je komplikované pre nehmotný charakter výsledkov riešenia.
Využitie produkčného potenciálu TTP umožňuje produkovať hovädzie mäso vysokej technologickej a senzorickej kvality. V súlade s prírodno-klimatickými podmienkami by sme preto mali orientovať výrobu na produkciu kvalitného hovädzieho mäsa do podhorských a horských regiónov Slovenska.
Usmernenie chovu hospodárskych zvierat v súvislosti s tvorbou a udržiavaním kultúrneho rázu krajiny je možné realizovať na základe ucelených poznatkov vzájomnej interakcie poľnohospodárskej výroby a cielenej krajinotvorby. Ekologická stabilizácia regiónov predpokladá vzájomne vyvážené a prepojené fungovanie jednotlivých zložiek ekosystému, výsledkom ktorého je homeostáza krajiny ako celku. Pastevný spôsob využitia produkcie trávnych porastov môže byť pri racionálnom využití pasienkov a adekvátnom zaťažení plôch zvieratami jedným z činiteľov zabezpečujúcich nielen stabilizáciu, ale aj rozvoj ekosystému v širšom slova zmysle.
Späť