REALIZAČNÉ VÝSTUPY  
Organizácia Výskumný ústav trávnych porastov a horského poľnohospodárstva
Adresa Mládežnícka 36, 974 21 Banská Bystrica
Kontakt Ing. Mariana Čunderlíková e-mail: mariacun@vutphp.sk, tel. 048/4132541
Vedecko-technický projekt Environmentálne prijateľné sústavy obhospodarovania podhorských a horských regiónov
Signatúra VTP 27-12
Názov Biologická konzervácia tráv, ďatelinovín, ich miešaniek a ich vplyv na kvalitu živočíšnej produkcie so zameraním na sledovanie produkčnej účinnosti, ukazovatele reprodukcie a zdravotného stavu polygastrov
Odovzdanie 2002
Anotácia Čiastková úloha VTP 27-12-04 Biologická konzervácia tráv, ďatelinovín, ich miešaniek a ich vplyv na kvalitu živočíšnej produkcie so zameraním na sledovanie produkčnej účinnosti, ukazovatele reprodukcie a zdravotného stavu polygastrov.
Etapa VTP 27-12-04-01 Výskum biotechnologických problémov konzervácie krmovín
Subetapové úlohy: VTP 27-12-04-01-01 Silážovateľnosť nových druhov a odrôd tráv, ďatelinovín a ich jednoduchých miešaniek
VTP 27-12-04-01-02 Overovanie nových biologických prípravkov pri konzervácii trávnej a ďatelinotrávnej biomasy s rôznym obsahom sušiny
VTP 27-12-04-01-03 Zhodnotenie konzervácie trávnej a ďatelinotrávnej biomasy s rôznym obsahom sušiny balíkovaním
VTP 27-12-04-01-04 Vplyv mechanickej úpravy pokosu na priebeh zavädania a kvalitatívny priebeh fermentačného procesu
Etapa VTP 27-12-04-02 Využitie zakonzervovanej trávnej a ďatelinotrávnej biomasy vo výžive polygastrov
Subetapové úlohy: VTP 27-12-04-02-01 Kŕmne dávky dojníc na báze zakonzervovanej trávnej hmoty a ich vplyv na spotrebu krmiva, stráviteľnosť živín, produkčnú účinnosť a technologické vlastnosti mlieka
VTP 27-12-04-02-02 Kŕmne dávky volkov na báze zakonzervovanej trávnej hmoty a ich vplyv na stráviteľnosť živín, produkčnú účinnosť a technologické vlastnosti mäsa pri úspornej spotrebe jadrových krmív

Anotácia realizačných výstupov:
Cieľmi riešenia bolo stanoviť koeficienty silážovateľnosti druhov tráv, ich medzirodových hybridov a ich jednoduchých miešaniek, stanoviť optimálny obsah sušiny pre konzerváciu silážovaním a overiť pôsobenie prídavku biologických a chemických probiotík na kvalitu siláže a straty živín počas fermentácie. V nadväznosti na to posúdiť vplyv úpravy pokosu a technológie balíkovania zavädnutej biomasy z hľadiska obsahu sušiny, kvality siláže a jej stráviteľnosti. Zároveň v dlhodobých pokusoch u dojníc stanoviť produkčnú účinnosť zakonzervovanej trávnej a ďatelinotrávnej hmoty, stráviteľnosť živín, vplyv na ich zdravotný stav a na fyzikálno-chemické a technologické vlastnosti mlieka.
Potvrdila sa variabilita v obsahu vodorozpustných sacharidov a N-látok ako hlavných ukazovateľov silážovateľnosti v závislosti od poradia kosby a úrovne hnojenia, ako aj pozitívne ovplyvnenie priebehu fermentačného procesu vyššou koncentráciou sušiny v 2. a 3. kosbe. Pridanie probiotických preparátov pozitívne ovplyvnilo priebeh fermentácie a výslednú kvalitu siláží pri úrovni proteolýzy do 10 %, zvýšil sa obsah kyseliny mliečnej, o 4 - 5 % poklesli straty sušiny a straty N-látok o 3 % v porovnaní s neošetrenými silážami.
Využitím mechanickej úpravy pokosu sme dosiahli výrazné skrátenie času zavädania hmoty na požadovaný obsah sušiny pre silážovanie pri 4 %-nom znížení strát N-látok oproti porastom skoseným bez mechanickej úpravy. Kvalita siláží z lucernotrávnych miešaniek bola preukazne vyššia ako kvalita z poloprírodného trávneho porastu, pričom stráviteľnosť živín bola vyššia u variantov s nižším obsahom sušiny, u všetkých siláží však bola nad 65 %.
Pri skrmovaní dojnicami sme zaznamenali vysokú produkčnú účinnosť trávnych a ďatelinotrávnych siláží so zavädnutej hmoty (11,19 - 14,76 kg), pričom sme získali vo všeobecnosti mlieko s normálnym zložením a technologickými vlastnosťami, avšak pri jeho zníženej vhodnosti pre výrobu syrov. Pri výkrme volkov a býčkov sme pri týchto silážach zaznamenali denné prírastky 0,86 - 1,0 kg.ks-1, pričom sme zistili 47,4 - 50,1 % jatočnú výťažnosť.
Užívateľ poľnohospodárska prax
Uplatnenie publikačnou činnosťou s využitím zozbieraného materiálu (vedecké konferencie, odborné semináre, časopisy a pod.), priamym kontaktom s poľnohospodárskou prvovýrobou formou poradenskej činnosti, využitím poznatkov pri analýze a zostavovaní kŕmnych dávok pre konkrétne podniky, výmenou poznatkov v rámci spolupráce s inými organizáciami a inštitúciami.
Fulltext Ekonomická efektívnosť technológie výroby krmovín závisí od množstva faktorov, medzi hlavné z nich patrí možnosť využitia strojov a stavieb, ako aj klimatické podmienky. Voľba štruktúry krmovinovej základne vyplýva nielen z organizačno-technických predpokladov výroby, ale aj od možnosti uchovania dostatočnej výživnej hodnoty krmív. Skladbu krmovinovej základne je potrebné orientovať na pestovanie krmovín zabezpečujúcich v príslušných pestovateľských podmienkach maximálny výnos živín z hektára. V podhorských a horských oblastiach Slovenska je efektívne pestovanie medzirodových hybridov tráv a ich miešaniek s ďatelinovinami, ktoré zabezpečujú nielen stabilnejšie a vyššie úrody, ale aj možnosť úspešného konzervovania. Zakladanie porastov s využitím uvedených komponentov už bolo úspešne zrealizované na viacerých poľnohospodárskych podnikoch, pričom boli využité na zakladanie a prísevy do lúčnych a pasienkových miešaniek. Prehľad nákupu osív príslušných podnikov:

PODNIK

2000

2001

2002

tis. Sk

t

tis. Sk

t

tis. Sk

t

PD Hranovnica

158

19,75

206

25,75

84

10,50

PD Kluknava

89

11,125

400

50,00

400

50,00

PD Štrba

162

20,25

109

13,625

158

19,75

Agorospiš

356

44,50

115

14,375

140

17,50

PD Smolenice

150

18,75

600

75,00

89

11,125

PD Smrečany

700

87,50

600

75,00

-

-

PD Sebedín

36

4,50

23

2,875

73

9,125

PD Očová

150

18,75

190

23,75

150

18,75

PD Choňkovce

571

71,375

740

92,50

700

-

PD Východná

230

28,75

470

58,75

110

87,50

PD L. Mikuláš

80

10,00

94

11,75

47

13,75

PD Bor. Mikuláš

-

-

112

14,00

55

5,875

PD Lipt. Teplička

130

16,25

170

21,25

132

6,875

Poľnovtáčnik

-

-

89

11,25

260

16,50

PD Zaježová

158

19,75

67

8,375

-

32,50

PD Dobrá Niva

-

-

1048

131,00

760

95,00


Poznatky z pestovania a zberu trávnych porastov získané v priebehu riešenia úlohy sme nielen úspešne realizovali na viacerých poľnohospodárskych podnikoch, ale príslušní prvovýrobcovia v nadobudnutých skúsenostiach a technologických postupoch s dobrými výsledkami naďalej pokračujú (výroba balíkovanej siláže PD Mičiná, PD Očová, PD Smrečany, PD Liptovská Teplička, mechanická úprava pokosu PD Topolníky, PD Nemecká, PD Mičiná, PD Očová a PD Košeca).

MODELOVÉ POROVNANIE NÁKLADOV NA PRÍPRAVU POKOSU KOSAČKOU S MECHANICKÝM UPRAVOVAČOM POKOSU ŽTR 166

Ukazovateľ

ZTR 166

Obstará-

vacia

cena Sk

Pevné náklady

Variabilné náklady

Spolu

náklady

Sk h-1

Spolu

náklady

Sk ha-1

Odpis Sk rok-1

Spolu Sk rok-1

PHH

Sk h-1

Spolu

Sk h-1

Traktor Z - 7341

1.280 000

160 000

213 796

360,3

481,6

659,8

1.118,4

Kosačka

132 000

16 500

20 308

-

34,2

139,4

236,3

Spolu kosenie

1.412 000

176 500

234 104

360,3

515,8

799,2

1.354,7

Traktor Z- 6341

1.085 000

135 625

181 524

240,5

353,7

505,0

224,4

Obracač OZ - 454

162 000

20 250

24 991

-

42,0

171,5

76,2

Spolu obracanie

1.247 000

155 875

206 515

240,5

395,7

676,5

300,6

Traktor Z - 6341

1.085 000

135 625

181 524

240,5

353,7

505,0

255,2

Zhrňovač SB - 441

150 000

18 750

23 309

-

38,9

159,7

80,7

Spolu zhrňovanie

1.235 000

154 375

204 833

240,5

392,6

664,7

335,9

Spolu náklady na prípravu pokosu

3.894 000

486 750

645 452

841,3

1 304,1

2 140,4

1.991,2

Úspora nákladov

-

-

-

-

-

588,0

39,2



A KOSAČKOU ŽTR - 165 - BEZ UPRAVOVANIA POKOSU

Ukazovateľ

ZTR 166

Obstará-

vacia

cena Sk

Pevné náklady

Variabilné náklady

Spolu

náklady

Sk h-1

Spolu

náklady

Sk ha-1

Odpis Sk rok-1

Spolu Sk rok-1

PHH

Sk h-1

Spolu

Sk h-1

Traktor Z - 7341

1.280 000

160 000

213 796

360,3

481,6

659,8

1.118,4

Kosačka

132 000

16 500

20 308

-

34,2

139,4

236,3

Spolu kosenie

1.412 000

176 500

234 104

360,3

515,8

799,2

1.354,7

Traktor Z- 6341

1.085 000

135 625

181 524

240,5

353,7

505,0

224,4

Obracač OZ - 454

162 000

20 250

24 991

-

42,0

171,5

76,2

Spolu obracanie

1.247 000

155 875

206 515

240,5

395,7

676,5

300,6

Traktor Z - 6341

1.085 000

135 625

181 524

240,5

353,7

505,0

255,2

Zhrňovač SB - 441

150 000

18 750

23 309

-

38,9

159,7

80,7

Spolu zhrňovanie

1.235 000

154 375

204 833

240,5

392,6

664,7

335,9

Spolu náklady na

prípravu pokosu

3.894 000

486 750

645 452

841,3

1 304,1

2 140,4

1.991,2

Úspora nákladov

-

-

-

-

-

588,0

39,2



V praktických podmienkach vystupuje ako významný faktor voľby technológie výroby objemových krmív na zimné obdobie dostupnosť už vybudovaných stavieb a zariadení, čím odpadajú náklady na ich vybudovanie. Pre porovnanie efektívnosti jednotlivých technológií konzervovania produkcie trávnych porastov a ďatelinotrávnych miešaniek je potrebné uvažovať s komplexným zostavením technologickej linky, preto uvádzame modelové zhodnotenie nákladov jednotlivých základných technológií zberu vrátane nákladov na výstavbu uskladňovacích priestorov. Modelové zhodnotenie nákladov technológie zberu a skladovania krmovín lisovaných do valcových balíkov obalených do prieťažnej fólie v porovnaní s rezačkovou technológiou s uskladnením siláže v jame a výrobou sena pri množstve úrody zelenej hmoty 18,0 t.ha-1, zavädnutej siláže 11,0 t.ha-1, sena 5,3 t.ha-1, pričom uvedené hodnoty sú prepočítané na sušinu 4,5 t.ha-1 :

Pracovná operácia

Rezačková technológia

Ošetrenie probiotikami

Lisovanie valcových balíkov

Výroba sena bez dosušovania

Sk.ha-1

Sk.t-1

Sk.ha-1

Sk.t-1

Sk.ha-1

Sk.t-1

Sk.balík-1

Sk.ha-1

Sk.t-1

zber

1 703

378

1 703

378

1 457

324

146

1 740

387

doprava

678

151

678

151

522

116

52

250

56

prípravok

-

-

135

30

-

-

-

-

-

tlačenie obaľovanie

818

182

818

182

1 224

272

122

-

-

zakrytie

70

16

70

16

-

-

-

-

-

žľab, senník spev.plocha

1 025

228

1 025

228

419

93

42

1 220

272

SPOLU

4294

955

4 429

985

3 694

805

362

3 218

715



Pri modelovej analýze posúdenia prínosu použitia probiotických prípravkov môžeme uvažovať s praktickým zvýšením produkčnej účinnosti ošetrených siláží o 0,5 litra mlieka denne v porovnaní so silážami bez probiotík. Pri realizačnej cene mlieka 9,30 Sk.l-1 to predstavuje za 210-dňové zimné kŕmne obdobie zisk z predaj mlieka 976,50 Sk.ks-1 od jednej dojnice. So stúpajúcou kvalitou objemových krmív sa zároveň zvyšuje ich príjem sušiny a stráviteľnosť, čím je i samotná produkcia mlieka vo zvýšenej miere pokrývaná základnou kŕmnou dávkou. Testované prípravky sú pri silážovaní úspešne využívané na poľnohospodárskych družstvách v Smrečanoch, Východnej, Liptovskom Mikuláši a Liptovskom Ondreji, Hybe, Ludrovej, Sliači, Očovej, Lieskovci, Hontianskych Nemciach a Moravciach, Bzovíku, Rátke, Senohrade, Kalinke a Vtáčniku, ako aj na Agroraciu v Liptovskom Mikuláši, Agrochove Poľana a SHR Apoleníková, SHR Beníková a SHR Lazový.
Pri kosnom využití 50 000 ha trávnych porastov v podhorských a horských regiónoch za účelom výroby trávnych siláží (predpokladáme úrodu 4,0 t.ha-1 sušiny a celkové straty na úrovni 25 %) získame pre potreby zimného kŕmneho obdobia 150 000 ton sušiny uvedených konzervovaných krmív. V praktických podmienkach môžeme u dojníc uvažovať s reálnym denným príjmom sušiny 12 kg.ks-1, takže pri 200-dňovom zimnom kŕmnom období nám vyrobené krmivá zabezpečia výživu pre 62 500 kusov dojníc. Ošetrenie silážovanej hmoty probiotickými preparátmi zvyšuje produkčnú účinnosť kŕmnej dávky približne o 0,5 kg mlieka, čo pri uvedenom počte dojníc predstavuje 6 250 000 kg mlieka za celé zimné obdobie, celkové tržby z jeho predaja by teda pri súčasnej realizačnej cene 9,30 Sk.l-1 mlieka predstavovali 58 miliónov Sk.
Pri produkcii mlieka nie je v súčasnom období využitý produkčný potenciál základných kŕmnych dávok a mlieková úžitkovosť je zabezpečovaná pri vysokom podiele jadrových krmív. Pri stúpnutí produkčnej účinnosti základnej kŕmnej dávky z 10 kg mlieka na 11 kg mlieka denne, t. j. o 1 kilogram mlieka, nám pri uvažovanej nákupnej cene produkčnej kŕmnej zmesi 6253 Sk.t-1 a jej spotrebe 0,45 kg na každý liter mlieka nadojeného nad produkčnú účinnosť základných krmív klesnú náklady na jeden kŕmny deň o 2,81 Sk.ks-1. Pri dĺžke zimného kŕmneho obdobia 210 dní tým dosiahneme pri dojniciach úsporu 590 Sk.ks-1.
Pri výkrme volkov a býčkov sme napriek vysokým prírastkom 0,86 a 1,0 kg na kus a deň a jednoduchej kŕmnej dávke zloženej zo siláže ďatelinotrávnej zavädnutej hmoty s prídavkom 2,0 kg jadrovej kŕmnej zmesi sme dosiahli náklady na 1 kg mäsa vyššie ako je nákupná cena 1 kg mäsa v živom stave. Jednoznačne nám vyplynula nutnosť dotácii na predaj 1 kg mäsa. Bez nich nemôže byť výkrm rentabilný. Keď porovnáme výkrm býčkov a volkov na maštali, nižšie náklady na 1 kg prírastku živej hmotnosti dosiahli býčky. Keďže pri speňažovaní zvierat sa neprihliada na kvalitu mäsa, výhodnejší je maštaľný výkrm býčkov. Modelovanie nákladov na 1 kg prírastku pri maštaľnom výkrme býčkov a volkov.

Ukazovateľ

Výkrm volkov

Náklady v Sk.ks-1.deň-1

Výkrm býčkov

Náklady v Sk.ks-1.deň-1

Priemerný príjem krmiva

Vlastné krmivo (ĎT siláž)

14,10 kg.ks-1.deň-1

18,63

15,30 kg.ks-1.deň-1

20,21

Doprava kŕmenie

11,40

11,40

Podstielka

2,94

2,94

Liečivá a ostatný materiál

2,40

2,40

Mzdy a odmeny

3,70

3,70

Sociálne náklady

1,15

1,15

Vyhŕňanie maštaľného hnoja

4,29

4,29

Odpis HIM

3,29

3,29

Nákup krmivá (2 kg.ks-1.deň-1)

12,00

12,00

Energia

1,02

1,02

Spolu priame náklady

59,80

62,40

Náklady na 1 kg prírastku

69,50

62,40



V kooperujúcich poľnohospodárskych podnikoch dosiahli pri výkrme býčkov v období trvania riešenia čiastkovej úlohy priemerné denné prírastky na PD Kluknava 0,78 kg.ks-1, PD Sliač 0,70 kg.ks-1, PD Trsteník 0,64 kg.ks-1, PD Hrochoť 0,87 kg.ks-1, PD Liptovská Teplička 0,72 kg.ks-1 a PD Tvrdošín 0,72 kg.ks-1.

Zoznam publikovaných prác riešiteľského kolektívu k problematike za dobu riešenia úlohy:

1. Knotek, S. , Žiláková, J. , Čunderlíková, M. : Ensilageability Potential of Polyploid Meadov Clover and its Simple Mixtures with Intergeneric Hybrids of Grasses. 9. Medzinárodné sympozium . Konzervovanie objemových krmív - Nitra , 6.-8. September 1999 , p. 106 - 108
2. Žiláková, J. , Knotek, S. , Čunderlíková, M. : Účinnosť biologických prípravkov pri konzervácii zavädnutej trávnej hmoty. 9. Medzinárodné sympozium. Konzervovanie objemových krmív , Nitra , 6. -8. September 1999 , p. 134-136
3. Žiláková, J., Knotek, S., Čunderlíková, M.: Jakosc i wartosc pokarmowa kiszonek z runi przemiennych, podsiewanych i trwalych uzytków zielonych : nowoczesne metody produkcji pasz na uzytkach zielonych i ocena ich wartosci pokarmowej, konferencja naukowa Falenty 13 14 grudnia 1999, s. 221 - 228
4. Žiláková, J., Knotek, S. and Čunderlíková, M.: The effects of fertilizer nitrogen application and cutting frequency on ensilage capacity , quality and nutritive value of silage made from semi - natural , oversown and temporary grasslands. EGF - Dánsko 2000.
5. Knotek, S., Žiláková, J., Čunderlíková, M.: Konzervovanie objemových krmív pre ovce a kozy, Marketingový manažment chovu oviec a kôz v SR v podmienkach globalizácie svetovej ekonomiky. Zborník prednášok z medzinárodnej vedeckej konferencie, organizovanej pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva SR, Ing. Pavla Koncoša, Agroinštitút Nitra, 8. 9. Marec 2001, s. 119 127
6. Knotek, S., Čunderlíková, M.: Konzervácia trvalých trávnych porastov. Zborník referátov z odborného seminára. Obhospodarovanie trvalých trávnych porastov, Banská Bystrica 27. 3. 2001, s.11 -14
7. Čunderlíková, M., Polák, M., Knotek, S., Žiláková, J.: Ensilage capacity of intergeneric grass hybrids and their simple mixtures with red clover. 10th International symposium Forage conservation, Brno 10-12.september 2001, s. 76-78.
8. Čunderlíková, M., Polák, M., Žiláková, J., Knotek, S.: Nutritive value of silage from seminatural grassland preserved with addition of probiotics , 10th International symposium Forage conservation, Brno 10-12.september 2001, s. 178- 179.
9. Čunderlíková, M., Žiláková, J., Gonda, Ľ., Kunský, M.: Feeding value of big baled silage made from semi-natural grassland and grass/lucerne mixtures at different dry matter content, Medzinárodná konferencia Uzytki zielone zrodlem pasz dla zwierzat gospodarskich, Jedlanka Sosnowica 17-18. September 2001, In. : Zeszyty problemowe postepów nauk rolniczych, č. 479, Warszava 2001, s. 37 44
10. Knotek, S., Čunderlíková, M.: Konzervácia trávnych porastov, Zborník referátov: Extenzívnejšie poľnohospodárske systémy v podhorských a horských regiónoch Slovenska v príprave na vstup do EU. Banská Bystrica, 2001, s. 57-65.
11. Polák, M., Čunderlíková, M. : Uplatnenie zakonzervovanej trávnej hmoty vo výžive dojníc. In.: Produkcia mlieka a mäsa v horských a podhorských oblastiach Slovenska odborný seminár 14.3.2002, B.B., s. 35-38
12. Knotek, S., Čunderlíková, M., Kunský, M.: Zber TTP s ohľadom na technológie konzervovania. In.: Mimoriadna príloha odborného mesačníka pre pestovateľov rastlín. "Kvalitné objemové krmivá", Naše pole, č.6, 2002, s.30-31
13. Čunderlíková, M., Žiláková, J., Polák, M., Rataj, D., Ilavská, I.: Ensilage capacity and silage quality at a range of grasses with relation to the particular cuts, fertiliser nitrogen application and the treatment of herbage at ensiling. In.: Multi -Function Grassland, Quality Forages, Animal Products and Landscapes, Proceedings of the EGF,La Rochelle, France, 27 - 30 May 2002, s. 192-193
14. Čunderlíková, M., Polák, M.: Priebeh fermentačného procesu a kvalita siláží z trvalých trávnych porastov po pridaní probiotických preparátov. In.: Medzinárodná vedecká konferencia " Dni výživy zvierat", VÚTPHP B.B., 19 - 20 september 2002, s. 123 - 125
15. Polák, M., Čunderlíková, M.: Optimalizácia výživy dojníc v podhorských a horských oblastiach Slovenska. In.: Zborník referátov z odborného seminára Niektoré otázky zabezpečenia hovädzieho dobytka dostatkom objemových krmív v jesennom a zimnom období v podhorských a horských regiónoch. 24.9.2002, Dolný Kubín, s. 6 - 10
16. Polák, M., Čunderlíková, M., Kolenkáš, M.: Efekty skrmovania trávnych siláží prvôstkami a ich vplyv na produkciu mlieka. In.: Medzinárodné sympózium " Chov zvierat v trvale udržateľnom poľnohospodárstve", VÚŽV Nitra, 2 - 3 október 2002, s.431-435
17. Polák, M., Čunderlíková, M.: Vplyv mechanickej úpravy pokosu na výšku energetických strát pri zbere ďatelinotrávnych porastov. In.: Zborník zo IV. Medzinárodnej konferencie mladých, Račkova dolina Západné Tatry, 9 - 11 október 2002, s. 209 - 214
18. Čunderlíková M., Polák M., Žiláková J., Knotek S.: Faktory ovplyvňujúce silážovateľnosť, kvalitu a výživnú hodnotu siláží z trvalých, prisievaných a dočasných trávnych porastov. In: Ekológia trávneho porastu VI. Medzinárodná vedecká konferencia, VÚTPHP Banská Bystrica, december 2002, ISBN 80-968890-7-9, s. 341 348.

Vplyv realizácie výsledkov riešenia na životné prostredie:

Výroba krmovín ako súčasť poľnohospodárskej prvovýroby premosťujúca rastlinnú a živočíšnu výrobu je činiteľom bezprostredne vstupujúcim do celkovej krajinotvorby územia a jednotlivých regiónov. Dôsledným uplatňovaním poznatkov o možnosti konzervácie produkcie trávnych a ďatelinotrávnych porastov je možnosť efektívneho využitia produkčného potenciálu krajiny pri obmedzení negatívnych vplyvov tohto odvetvia poľnohospodárstva na životné prostredie.
Uplatňovaním správnych postupov technológie výroby siláží a silážovaním krmovín pri optimálnom obsahu sušiny je možné dosiahnuť kvalitné krmivo s vysokou produkčnou účinnosťou. Eliminuje sa tým riziko odtoku silážnych štiav, a tým kontaminácia prostredia organickými kyselinami, ako aj problematika likvidácie neúspešne vyrobených siláží, ktoré nemožno využiť na skrmovanie.
Poznanie priebehu fermentačného procesu v silážovanej hmote dáva predpoklad pre racionálny spôsob jeho usmerňovania, využitie probiotických preparátov z tohto uhla pohľadu zaťažuje životné prostredie v menšom rozsahu než chemické konzervanty. Ich výroba, uskladnenie a manipulácia je menej riziková, neohrozujú zdravotný stav obsluhujúceho personálu, nemajú negatívny vplyv na zberovú techniku, znižujú odtok silážnych štiav.
Likvidácia chemických konzervantov je naviac komplikovaná z dôvodu ich vysokej hodnoty biologickej a chemickej spotreby kyslíka, nakoľko sa zväčša jedná o organické zlúčeniny. Celkovo je teda možné výberom plodiny a technológiou jej konzervovania prispieť k stabilizácii výroby krmovín a racionálnemu systému obhospodarovania trávnych porastov.
Späť