logo MP SR
Ministerstvo pôdohospodárstva SR
Dobrovičova 12
812 66 Bratislava
e-mail: martina.fikselova@land.gov.sk

 


Veda a výskum v rezorte Ministerstva pôdohospodárstva SR - nový model a priority

Základným cieľom tzv. "Nového modelu vedy a výskumu v rezorte Ministerstva pôdohospodárstva SR", pripraveného v zmysle záverov vedenia ministerstva je nastavenie rovnakých podmienok podpory výskumu a vývoja v rezortnej vedecko-výskumnej základni a tým jej zrovnoprávnenie s inštitúciami, ktorým sa poskytuje inštitucionálna forma podpory v rámci iných rezortov. Navrhuje sa, aby inštitucionálne financovanie bolo maximálne do určitej výšky (50 %) z celkového objemu finančných prostriedkov. Zvyšná časť finančných prostriedkov bude rozdeľovaná na projekty výskumu a vývoja predkladané v spolupráci s praxou s určitou mierou spolufinancovania. Nová forma financovania zefektívni vynakladanie verejných prostriedkov a podnieti organizácie k využívaniu všetkých možností na získanie ďalších zdrojov na financovanie aktuálnych úloh výskumu a vývoja pri dodržaní všetkých legislatívnych noriem. Zároveň umožní MP SR ľahšie financovať prioritné úlohy, z ktorých jednou je napríklad aj podpora biotechnológií.

MP SR je zriaďovateľom 6 - tich výskumných inštitúcií, ktoré sú vedené ako štátne príspevkové organizácie- Centrum výskumu rastlinnej výroby (Piešťany), Centrum výskumu živočíšnej výroby (Nitra), Národné lesnícke centrum (Zvolen), Výskumný ústav potravinársky (Bratislava), Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy (Bratislava), Výskumný ústav ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (Bratislava), ktoré sa môžu o príspevok uchádzať.

Inštitucionálna forma podpory výskumu a vývoja

Podstatou inštitucionálneho financovania organizácií je zabezpečenie finančných prostriedkov na krytie nákladov na prevádzku organizácie v rámci výskumu a vývoja, pričom pokrýva časť nákladov na mzdy a odvody kmeňových pracovníkov a nevyhnutného obslužného personálu, náklady na energie, prevádzku a údržbu a spravovanie majetku štátu spravovaného danou príspevkovou organizáciou. Zároveň organizácie podávaním projektov na APVV, rámcové programy EÚ, Operačný program "výskum a vývoj", iné grantové programy respektíve výskumom pre súkromný sektor získajú finančné prostriedky na úhradu zvyšných nákladov súvisiacich s daným výskumom. Táto forma môže zlepšiť postavenie v konkurenčnom prostredí, zvýšiť tlak na kvalitu výstupov a podporiť kvalitných výskumných pracovníkov.

Účelová forma podpory výskumu a vývoja

Podstatou má byť prepojenie vedecko-výskumnej základne Ministerstva pôdohospodárstva SR s praxou. Projekty výskumu a vývoja budú vychádzať priamo z požiadaviek praxe a musia byť aj pre prax použiteľné. Návrhy výskumných projektov budú musieť obsahovať prehlásenia predpokladaných odberateľov o záujme využiť (realizovať) výsledky výskumu. Zameranie projektov musí vychádzať zo schválených výskumných zámerov.

Projekt sa vypracováva na obdobie maximálne 3 rokov. Maximálna výška finančných prostriedkov na riešenie jedného projektu zo štátneho rozpočtu je 300 000 EUR na jeden rok. Každý projekt musí mať podiel rozpočtovaných nákladov na riešení projektu (min. 5 % z celkových prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu) od spoluriešiteľa, resp. odberateľa výsledkov výskumu, resp. z iných, alebo vlastných zdrojov (najmä v prípade ak odberateľom výsledkov výskumu je vlastná organizačná zložka). Návrhy projektov podá výskumná organizácia sekcii Ministerstva pôdohospodárstva SR do ktorej pôsobnosti patrí prvýkrát najneskoršie do 30. 11. 2009 a potom vždy v roku predchádzajúcom prvému roku obdobia, na ktoré sa účelové prostriedky pridelia.

Podmienky financovania v prípade aplikovania štátnej pomoci na projekty výskumu a vývoja

V súčasnosti možnosti poskytnutia štátnej pomoci na projekty výskumu a vývoja upravuje Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (Všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách). V tejto súvislosti bude Komisia požiadaná o stanovisko či je nutné aplikovať toto nariadenie aj v tom prípade, že systém financovania vedecko-výskumnej základne sa navrhuje ponechať otvorený len pre štátne príspevkové organizácie minimálne do roku 2012. V prípade, že Komisia rozhodne, že treba postupovať v súlade s nariadením z podmienok financovania vyberáme:

Z podmienok financovania v oblasti poľnohospodárstva - financovanie sa bude realizovať s článkom 34 nariadenia "Pomoc na výskum a vývoj v odvetviach poľnohospodárstva a rybného hospodárstva". Každý projekt musí mať podiel rozpočtovaných nákladov na riešení projektu, minimálne vo výške 5 % z celkových prostriedkov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, od spoluriešiteľa, resp. odberateľa výsledkov výskumu, resp. z iných, alebo vlastných zdrojov (najmä v prípade ak odberateľom výsledkov výskumu je vlastná organizačná zložka).

Z podmienok financovania v oblasti potravinárstva a lesníctva - Financovanie sa bude realizovať s článkom 31 nariadenia "Pomoc na výskumné a vývojové projekty" . Výška podielu rozpočtovaných nákladov na riešení projektu od spoluriešiteľa resp. odberateľa výsledkov výskumu je stanovená v článku 31 ods. 3. nariadenia podľa ktorého intenzita pomoci nepresahuje:

  • 100 % oprávnených nákladov v prípade základného výskumu;
  • 50 % oprávnených nákladov v prípade aplikovaného výskumu;
  • 25 % oprávnených nákladov v prípade experimentálneho vývoja.

Biotechnológie - jedna z priorít

Jednou z priorít MP SR (odborov rastlinná a živočíšna výroba) je aj podpora rozvoja biotechnológií. Existencia genetických modifikácií, konvenčného a ekologického poľnohospodárstva, využitie genetickej informácie a inovácií vo forme nanotechnológií a farmakogenetiky sú v Európe neustále diskutované a vysoko aktuálne.

" Keď sa dostaneme do nasledujúceho tisícročia, biotechnológie budú rovnako dôležité ako počítače." Naisbitt, Aburdene (2000).

Zástancovia moderných biotechnológií upriamujú pozornosť na možnosti a výhody z aplikácie GMO, ktoré umožnia riešiť mnohé súčasné problémy, ako sú napr. zvyšovanie rezistencie proti živočíšnym škodcom, výskum náhrady hormónov pri intenzifikácii rastu a mäsovej úžitkovosti zvierat, úprava nutričnej hodnoty a kvality produktov pre výživu, odstraňovanie alergénnych alebo toxických látok z potravín, znižovanie znečisťovania životného prostredia, genetické a biotechnologické metódy zlepšovania biologického a úžitkového potenciálu zvierat, ochrana a využitie biodiverzity úžitkových zvierat, selekcia a tvorba rezistentných línií zvierat proti produkčným chorobám a mnoho ďalších.

Na druhej strane stoja aj obavy a riziká. Medzi významný fenomén súčasného života však patrí pojem "bezpečnosť". Potravinová bezpečnosť, environmentálna bezpečnosť, biologická bezpečnosť. Súvisia s rozširovaním moderných biotechnológií. Európania sú stále optimistickejší v súvislosti s príspevkom technológií ku kvalite ich života. Hoci vedci, ktorí úspešne zdolávajú mechanizmy genetických modifikácií si občas jednotlivé riziká neuvedomujú.

Do vlaku s modernými biotechnológiami máme stále možnosť naskočiť, oprávňuje nás k tomu dobrý vedecký potenciál a vzdelanosť našich ľudí ako aj tradícia, napr. vo fermentačnom priemysle.

Aktuálnej problematike o biotechnológiách a GMO sa intenzívne venuje aj Európska komisia, ktorá si uvedomuje potrebnosť rozvoja týchto technológií a tým aj celej ekonomiky. Svedčí o tom napríklad fakt, že k 30.7.2009 bola zverejnená výzva 7. rámcového programu s témou poľnohospodárstvo, potraviny a biotechnológie a predpokladaným rozpočtom 190 miliónov EUR.

Záver

Nový systém financovania má, ako aj všetko v živote, svoje výhody, nevýhody, príležitosti, riziká. Predstavuje určitý kompromis medzi požiadavkami a záujmami a možnosťami a prioritami MP SR. Zároveň umožňuje väčšie prepojenie s praxou pri definovaní smerov výskumu a jeho využití.

Vystavené 23.10.2009

Autori textu: Ing. Martina Fikselová, PhD.; Ing. Mgr. Martin Mellen, PhD.