logo SPU
Katedra strojov a výrobných systémov
Mechanizačná fakulta SPU v Nitre

Tr. A.Hlinku 2
949 76 Nitra

 

Čo umožňuje súčasná technika z hľadiska kvality podmietky

Poľnohospodárstvo má na Slovensku dlhú históriu, pričom za obdobie posledných 150 rokov došlo k výrazným zmenám v oblasti obrábania pôdy a používanej techniky.


obr. 1

Jednou z operácii základnej prípravy pôdy po predplodinách zanechávajúcich strnisko je podmietka (obr.1). Pri podmietke sa pôda plytko spracuje, pričom sa vytvárajú priaznivé podmienky pre klíčenie semien burín a zvyškov semien zberaných plodín, ktoré sa nasledujúcou operáciou najčastejšie orbou zapravia do pôdy a zničia. Podmietka však plní aj iné funkcie predovšetkým šetrí pôdnu vlahu prerušením kapilárneho vzostupu vody. Uvedené šetrenie pôdnou vlahou má význam predovšetkým v suchom letnom období, kde sa každý deň odparí z nepodmietnutého pozemku cca 30 m3 vody jedného hektára. Nedostatok vlahy môže mať vplyv na následné nerovnomerné vzchádzanie vysievaných medziplodín a ozimín. Zároveň vysušená pôda, ktorá vzniká pri neskoro podmietnutých prípadne nepod-
mietnutých pôdach spôsobuje zvýšenú hrudovitosť pri nasledujúcej operácii, ktorou je orba. Prevzdušnením pôdy pri plytkom obrábaní pôdy sa podporuje i rozvoj aeróbnej mikroflóry.

Voľba hĺbky podmietky závisí od pôdnych podmienok. Na ľahších pôdach a za vlhkých, chladných podmienok volíme plytšie obrábanie pôdy (6-12 cm). Hlbšie obrábanie pôdy podmietkou si vyžadujú pôdy ťažšie, prípadne teplejšie a suchšie (12-15 cm).Okrem pôdnych podmienok má na hĺbku podmietky vplyv aj voľba technológie obrábania pôdy, kde rozoznávame:

  • konvenčné obrábanie pôdy -požadujeme dôkladné zapracovanie rastlinných zvyškov do pôdy, pričom hĺbka zapravenia závisí od množstva rastlinných zvyškov,
  • pôdoochranné obrábanie pôdy –na pôdnom povrchu ostáva min. 30 % rastlinných zvyškov, teda zapracovanie rastlinných zvyškov do pôdy nie je až také intenzívne. Rastlinné zvyšky na povrchu pôdy ju chránia a zabraňujú pôdnej erózii.

Pri podmietke u konvenčného obrábania pôdy platia pri zapracovaní slamy nasledujúce požiadavky:

  • rovnomerné premiešanie slamy pri podmietke vo vrstve 0-10 cm tak, aby na povrchu nebolo viac ako 20 % slamy,
  • rovnomerné zapracovanie slamy pri následnej strednej orbe v oblasti hĺbky 10-20 cm maximálna koncentrácia slamy by podľa podmienok nemala presahovať 6 kg.m-3 spracovanej pôdy. Táto koncentrácia sa dosiahne pri 6 t.ha-1 slamy pri premiešaní vo vrstve 10 cm, pri 9 t.ha-1 vo vrstve 15 cm a pri 12 t.ha-1 vo vrstve 20 cm.

Pri správnom zapravení slamy dochádza už do jesene k 30-50 % rozkladu slamy v pôde.

U pôdoochranného obrábania pôdy je najdôležitejším predpokladom pre rovnomerné zapravenie slamy jej dostatočné rozdrobenie a rovnomerné rozmiestnenie po povrchu pôdy. Súčasné moderné obilné kombajny sú vybavené drvičmi slamy (obr.2), ktoré dokážu v požadovanej kvalite uvedené požiadavky splniť treba však dbať na správne nastavenie kovových clon drviča. U starších typov obilných kombajnov však často chýba dostatočná rezerva výkonu motora pre pohon drviča slamy, slama je potom nerovnomerne rozptýlená po povrchu.
V tom prípade by bolo vhodnejšie použiť traktorový drvič slamy. Tiež silný bočný vietor pri drvení slamy môže spôsobovať nerovnomernosť rozmiestnenia slamnatých častíc.


obr. 3

Pri vyššom zaburinení pozemku vrátane rastlinných zvyškov po predplodine môžeme použiť dva pracovné zásahy. Prvý hneď po zbere predplodiny, druhý v požadovanej hĺbke po 2-3 týždňoch. Pričom prvý zásah môžeme vykonať pomocou prútových brán (obr.3). Slamu čiastočne zapravia do pôdy, ale predovšetkým ju rovnomerne rozmiestnia po povrchu, uľahčí sa tak práca nasledujúceho stroja najčastejšie radličkového podmietacieho kypriča.

Pre vykonanie podmietky sú vhodné stroje, ktoré dosahujú vysokú plošnú výkonnosť pri dobrej kvalite kyprenia a premiešania rastlinných zvyškov s pôdou, čím sa dosiahne včasnosť vykonania tejto operácie. Týmto podmienkam vyhovujú vo väčšej alebo menšej miere nasledujúce stroje:

Radlicové podmietače – sú to pluhy určené pre podmietku a plytkú orbu so záberom radlice do 25 cm, má spravidla 7-14 podmietacích telies . Dosahuje nízku plošnú výkonnosť pri vysokej mernej spotrebe. Od ich použitia sa už v súčasnosti upúšťa a sú postupne nahradzované radličkovými kypričmi a tanierovými kypričmi.


obr. 4

Radličkové podmietacie kypriče – sú viacúčelové stroje. Pomocou radličkových podmietacích kypričov (obr.4) možno zapraviť nielen slamu prípadne zelené hnojenie, ale sú vhodné aj na prípravu pôdy pred sejbou obilnín po zbere kukurice, repy apod. Požadovanú kvalitu práce dosahujú na ľahších a stredne ťažkých pôdach. V ťažkých pôdach ich možno používať iba pri optimálnej vlhkosti pôdy. Pôdu dobre drobia a majú vysoký miešací efekt pri minimálnom obracaní pôdy, čo zvyšuje univerzálnosť ich použitia aj pre pôdoochranné technológie obrábania pôdy.
Radličky bývajú najčastejšie umiestnené v dvoch radoch. Radličky pôdu podrezávajú, čiastočne dvíhajú a drobia.Konštrukcia radličky je zostavená z niekoľkých dielov. Na stĺpikoch sú upevnené dláta s nastaviteľným uhlom vnikania do pôdy v závislosti od pôdnych podmienok a bočné podrezávacie krídla. V prípade poškodenia alebo opotrebovania niektorej pracovnej časti radličky nie je potrebné vymieňať celú radličku, ale iba poškodenú časť.

Pri práci v kamenistých pôdach bývajú radličky istené proti poškodeniu buď strižnými poistkami (obr.5a), pružinami (obr.5b) alebo použitím odpruženého stĺpika radličky(obr.5c). Radličkový kyprič sa používa v kombinácii s dvojicami tanierov a prútovými valcami. Dvojice tanierov zlepšujú drobiaci a miešací efekt.Majú hladké ostrie a často aj samoostriaci účinok. Prútové valce v zadnej časti kypriča drobia menšie hrudky a utužujú nakyprený povrch poľa. Dvojice tanierov spolu s prútovými valcami bývajú upevnené na paralelograme, čo umožňuje bezproblémové nastavenie pracovnej hĺbky kypriča. Optimálna pracovná rýchlosť radličkových kypričov sa pohybuje v rozmedzí 8-10 km.hod-1.


obr. 5

 



obr. 6
Tanierové kypriče – dobre drobia pôdu a sú tiež vhodné pre dobré zapracovanie slamy a pozberových zvyškov na ľahších, prípadne stredne ťažkých pôdach. V ťažkých pôdach a pri väčšom množstve rastlinných zvyškov na povrchu dochádza k nepravidelnostiam v zapravovaní rastlinných zvyškov. Uvedený nedostatok možno odstrániť doťažením stroja kde na 1 meter pracovného záberu to môže byť až 1000 kg použitím tanierového kypriča s reguláciou pracovnej hĺbky. Tanierové kypriče (obr.6)sú schopné dosahovať pracovné rýchlosti až 12 km.hod-1. Výhodou je tiež, že taniere kypriča nie je potrebné po celú dobu životnosti ostriť. Neodporúča sa však ich použitie v kamenistých pôdach.


Dlátovité (nožové) rotačné kypriče – majú malé požiadavky na príkon, ktorý súvisí s malou intenzitou podmietky. Dlátovité kypriče (obr.7)sú charakteristické vysokou pracovnou rýchlosťou, nespracovávajú pôdu celoplošne. Nože spracovávajú iba malý objem pôdy a veľmi intenzívne ho drobia. Rotačné kypriče sú vhodnejšie na predsejbovú prípravu pôdy ako na podmietku, pretože pri podmietke vyžadujú porezané a rovnomerne rozhodené rastlinné zvyšky na povrchu
pôdy. Pričom sú spravidla potrebné dva prejazdy. Na ťažších a suchších pôdach nevnikajú do požadovanej hĺbky, tiež pri nekvalitnom porezaní slamy a výskyte burín dochádza k namotávaniu rastlinných zvyškov na rotačné časti.

Kypriče s pracovnými orgánmi poháňanými od vývodového hriadeľa traktora – tieto stroje sa vyznačujú vysokou intenzitou drobenia a miešania pôdy s rastlinnými zvyškami. Pre ich malú výkonnosť danú nízkou pracovnou rýchlosťou do 5 km.hod-1 (tab.1)je ich použitie pre podmietku zriedkavé. Požadujú krátko porezanú slamu, aby nedochádzalo k namotávaniu rastlinných zvyškov na pracovné ústrojenstvá. Pre zníženie opotrebovania nožov rotorov je výhodné, keď je pôda pred rotorom nakyprená pomocou kypriacich radličiek. Najväčšie uplatnenie nachádzajú kypriče s aktívne poháňanými pracovnými orgánmi pri sejbe do nespracovanej pôdy, kde sú tieto stroje schopné jedným prejazdom vytvoriť základnú a predsejbovú prípravu pôdu spolu so sejbou (obr.8).

obr. 8

Tab.1: Parametre uvedených strojov na podmietku (pre stredne ťažkú pôdu)

Stroj

optimálna
pracovná
rýchlosť
(m.s-1)

hĺbka
(cm)

potrebný výkon
(kW.m-1)

výkonnosť
na meter
záberu
(ha.hod-1)

Radlicový podmietač

1,8 – 2,2

10 - 15

20 - 40

0,6

Radličkový podm. kyprič

2,2 – 3

10 – 15

5 – 35

0,8

Tanierový kyprič

2 – 3,3

8 – 10

15 – 25

1

Dlatovitý rot. kyprič

2 – 3,3

8 – 10

10 – 20

1

Rotačné kypriče

1 – 1,5

8 – 12

25 – 30

0,4


Kypriče poháňané od podložky (systém Dyna-Drive)– pre podmietku a plytké spracovanie pôdy môžeme použiť aj stroje, ktorých pracovné orgány nie sú poháňané vývodovým hriadeľom traktora. Predný a zadný rotor (obr.9)je prepojený ozubeným, alebo reťazovým prevodom,pričom sa pracovný rotor otáča trením o pôdu.

Súčasné trendy v obrábaní pôdy sú zamerané smerom k znižovaniu hĺbky obrábania pôdy, k spájaniu pracovných operácii a ponechaniu väčšieho množstva rastlinných zvyškov na pôdnom povrchu. Uvedené trendy zvyšujú produkčné schopnosti pôdy a  znižujú negatívne vplyvy na životné prostredie ako sú utláčanie pôdy, pôdna erózia a pod.

Autor textu: Ing. Pavol Findura