Negatívne účinky mobilnej techniky na pôdu sú známe
prakticky už od začiatku mechanizácie poľnohospodárstva. Avšak konkrétne
dôsledky zapríčinené vysokým stupňom zhutnenia pôdy so všetkými
sprievodnými znakmi sa v plnom rozsahu prejavili až po nie-koľkých
desaťročiach intenzívneho používania mechanizačných prostriedkov,
pri vzájomnom spolupôsobení ďalších negatívnych faktorov.
V tejto súvislosti je treba predovšetkým uviesť nedostatočné
hnojenie organickými hnojivami, obrábanie pôdy pri vysokej vlhkosti,
nevhodné osevné postupy a pod. Znižovanie organickej hmoty v pôde
je aj dôsledkom rapídneho zníženia stavov hospodárskych zvierat,
najmä hovädzieho dobytka a tým zníženia produkcie maštaľného hnoja.
Do určitej miery je a možno v budúcnosti bude vyššie uvedený stav
pokračovať, ktorý je spôsobený aj značne propagovaným využitím biomasy
na energetické účely a to zvlášť spaľovaním slamy. V tejto súvislosti
je potrebné zdôrazniť, že vývoj situácie v oblasti zachovania prirodzenej
úrodnosti pôdy nie je vôbec lichotivý a nejaký radikálny obrat v
tomto smere ťažko možno v dohľadnej budúcnosti očakávať.
Nástup traktorov vyšších výkonových tried
Je úplne prirodzené a zákonité, že vyššie uvedené skutočnosti našli odozvu v zainteresovaných vedeckých a odborných kruhoch a následne aj v poľnohospodárskej praxi. Snáď stojí za zmienku spomenúť, že už po roku 1970 bývalý Výzkumný ústav zemědělské techniky v Prahe - Řepy vyvíjal aktivity zamerané na utláčanie pôdy mobilnou technikou. Dosiahnuté výsledky a prognózy v tom čase vonkoncom neboli optimistické, avšak vzhľadom na napredujúcu intenzifikáciu a komplexnú mechanizáciu rastlinnej výroby boli navrhnuté opatrenia iba čiastočne realizované. Totižto po roku 1970 dochádza pomerne k rýchlemu
nasadeniu výkonných a ťažkých kolesových traktorov do poľnohospodárskej výroby na úkor znižovania počtu pásových traktorov typu DT - 54 a DT -75. Jednalo sa predovšetkým
o traktory so štvorkolesovým pohonom typu KIROVEC a jeho odvodené modifikácie a traktor ŠKODA - 180. Okrem toho sa začalo s dovozom na tú dobu pomerne výkonných kolesových traktorov ZT - 300 a ZT - 303 so štvorkolesovým pohonom z bývalej NDR. Taktiež, takmer súčasne s dovozom vyššie uvedených typov traktorov bola zahájená tuzemská výroby kolesových traktorov tzv. ťažkého radu ZETOR UR II. v príslušných modifikáciách a výkonových triedach od 80 do 160 koní. Samozrejme, že aj rozsiahle používanie samojazdných zberových strojov a to okrem obilných kombajnov hlavne zberacích rezačiek, orezávačov a vyorávačov cukrovej repy, má však svoj podiel na súčasnom stave zhutnenia pôdy. Avšak vonkoncom nemožno zabudnúť na to, že pri zberových prácach, ale aj pri hnojení organickými hnojivami sa takmer výlučne používali nákladné automobily vybavené rôznymi adaptérmi, resp. nadstavbami. Tieto automobily vybavené štandardnými cestnými pneumatikami tiež do určitej miery prispeli k nežiaducemu zhutňovaniu pôdy a to najmä v ťažkých terénnych a klimatických podmienkach.
Použitie dvojmontáže pneumatík
Pre ilustráciu a názornosť je určite zaujímavé uviesť,
že výskumom bolo zistené, že pri komplexnej mechanizácii pestovania
a zberu cukrovej repy sa od podmietky počnúc až do skončenia zberu
na jednom hektári najazdí 400 km koľají pokiaľ sa počíta prejazd
každého kolesa samostatne. Zdá sa to priamo neuveriteľné , ale keď
spočítame všetky technologické operácie a počet kolies použitej
mobilnej techniky potom vyššie uvedený číselný údaj možno považovať
za reálny. V dôsledku pokračujúcej devastácie pôdy sa začali realizovať
určité opatrenia, ktoré sa začali v poľnohospodárskej praxi realizovať,
najmä pri predsejbovej príprave pôdy a to prostredníctvom dvojmontáže
zadných a následne aj predných traktorových pneumatík. Nebolo a
nie je ani v súčasnosti vzácnosťou, že niektorí výrobcovia traktorov
ponúkajú dokonca trojmontáž traktorových pneumatík. Vzhľadom na
určitú neochotu zo strany užívateľov traktorov používať dvojmontáž
pneumatík, začali sa na traktoroch vyšších výkonových tried používať
tzv. široko profilové pneumatiky, ktoré napokon vyústili až do výroby
flotačných pneumatík.
Pôdoochranné technológie
Avšak za účelom zníženia škodlivých účinkov mobilnej techniky na pôdu začali
sa v poľnohospodárskej praxi postupne realizovať tzv. minimalizačné a pôdoochranné technológie. Treba ale rozlišovať, čo je hlavným cieľom minimalizačných a pôdoochranných
technológií. Hlavný cieľ minimalizačných technológií napr. bez orbovej sejby bol zameraný predovšetkým na zníženie spotreby pohonných hmôt a teda aj nákladov. Súčasne vynechaním orby a následnej predsejbovej prípravy pôdy sa znížil počet technologických operácií a v konečnom dôsledku aj počet prejazdov mobilnej techniky. Naproti tomu hlavným cieľom pôdoochranných technológií je udržať pôdnu vlahu, teda zabrániť vyparovaniu vody z pôdy a to prerušením kapilár vo vrchnej vrstve pôdy a súčasne zabezpečiť pokrytie povrchu
pôdy určitým množstvom rastlinných zbytkov. Na základe vyššie uvedeného, je z hľadiska utláčania pôdy potrebné rozlišovať v súčasnosti používané minimalizačné a pôdoochranné technológie obrábania pôdy.
Vychádzajúc zo všetkých už známych faktorov, ktoré
výrazne ovplyvňujú utláčanie pôdy mobilnou technikou je nevyhnutné
znížiť tlak pojazdového ústrojenstva na pôdu. Jeden z možných spôsobov
je znížiť hmotnosť mechanizačných prostriedkov, čo je v súčasnosti
problematické a z hľadiska požadovanej výkonnosti mobilnej techniky
nereálne. Potom nezostáva iná možnosť jedine zvýšiť kontaktnú plochu
medzi pojazdovým ústrojenstvom a pôdou. Táto možnosť je už známa
prakticky od vývoja prvých typov pásových traktorov v prvej polovici
20. storočia. Avšak obmedzená mobilita po verejných komunikáciách
so spevneným povrchom a sezónne využitie pásových traktorov s článkovým
oceľovým pásom boli hlavné dôvody ich obmedzeného využitia. Samozrejme,
že okrem týchto faktorov nemožno zanedbať ani problematické smerové
ovládanie a obmedzenú životnosť pásového podvozku a s tým súvisiace
náklady na údržbu a opravy. Okrem vyššie uvedených negatívnych faktorov
je potrebné zvlášť zdôrazniť, že pásové traktory s oceľovým pásom,
ktorého jednotlivé články boli opatrené ostrohami sa vyznačovali
okrem nižšieho tlaku na pôdu podstatne lepšími záberovými vlastnosťami
a to zvlášť na mokrej pôde. O ťahových vlastnostiach pásových traktorov
a prejazdnosťou rozbahneným terénom v porovnaní s kolesovými traktormi
vonkoncom nemožno pochybovať.
Renesancia pásových traktorov
Opodstatnenosť týchto i ďalších skutočností potvrdzuje
aj určitá snaha o renesanciu pásových traktorov, keď americká firma
CATERPILLAR koncom osemdesiatych rokov predstavila na trhu pásový
traktor s celogumovým pásom s typovým označením "Challenger". Použitie
celogumového pásu v tomto prípade predstavuje určité kompromisné
riešenie medzi kolesovým a pásovým traktorom. Je pochopiteľné, že
tento renesančný trend našiel odozvu aj u iných výrobcov traktorov
vo svete predovšetkým JOHN DEERE a CLASS. Určite bude zaujímavé
a s odstupom času možno aj atraktívne uviesť, že pod vplyvom nastupujúcej
renesancie pásových traktorov bol v roku 1990 v bývalom Výskumno-vývojovom
ústave ZTS Martin vyvinutý prototyp pásového traktora PTM - 175
a v roku 1991 poľnohospodársky pásový traktor s typovým označením
PPT - 130 (obr.1). Obidva prototypy pásových traktorov mali článkové
oceľové pásy vybavené pogumovanými pätkami, ktoré umožňovali neobmedzený
pohyb pásového traktora po verejných komunikáciách rýchlosťou až
30 kilometrov za hodinu. Poľnohospodársky pásový traktor predstavoval
vlastne pásovú modifikáciu kolesového traktora ZTS UR IV. s výkonom
motora 130 kW.
Obr. 1: Prototyp pásového traktora PPT - 130 |
Iste stojí za pozornosť spomenúť, že po roku 1990, za pomerne krátku dobu
bol v bývalom Výskumnom ústave strojov a mechanizmov vo Zvolene vyvinutý vinohradnícky pásový traktor s typovým označením "VINCÚR" a takmer súčasne v bývalom podniku ZŤS - Hriňová bol vyvinutý ďalší prototyp pásového vinohradníckeho traktora s typovým označením "VINOTRAC". Takže v tom čase ešte existujúce strojárske podniky na Slovensku pomerne pružne a operatívne reagovali na celosvetový vývoj a nastupujúcu renesanciu pásových traktorov. Avšak s pomerne rýchlo postupujúcou likvidáciou a degeneráciou strojárskej výroby na Slovensku, vynaložené aktivity v oblasti vývoja a konštrukcie vyššie uvedených prototypov traktorov vyšli doslova nazmar, aj keď záujem zahraničných odberateľov bol v tej dobe ešte evidentný.
Utláčanie pôdy kolesovým a pásovým traktorom
Za účelom vzájomného porovnania utláčania pôdy kolesovým
traktorom Z - 16145 a pásovým traktorom PPT - 130 bolo uskutočnené
experimentálne meranie tzv. dvojparametrovou komparačnou metódou.
Konštrukcia meracieho zariadenia je zrejmá z obr. 2. Princíp merania
spočíva v tom, že prostredníctvom dvoch nožových krájadiel sa súčasne
meria v stope traktora a mimo stopy. Hodnota odporu pôdy sa kontinuálne
zaznamenáva a potom štatisticky vyhodnocuje. Experimentálne meranie
sme uskutočňovali na stredne ťažkej černozemnej pôde pri priemernej
vlhkosti 13,16 % bezprostredne po hlbokej orbe. Utláčanie pôdy sme
sledovali v závislosti na počte prejazdov a okrem odporu pôdy sme
zisťovali aj objemovú hmotnosť pôdy a hĺbku stopy.
Obr. 2: Meracie zariadenie na traktore Z - 161 45 |
Pri hodnotení dosiahnutých výsledkov je treba zohľadňovať
predovšetkým tú skutočnosť, že kolesový traktor Z - 16145 má hmotnosť
6 300 kg a pásový traktor PPT - 130 10 000 kg. Aj napriek existujúcim
rozdielom v hmotnosti jednotlivých typov porovnávaných traktorov
možno konštatovať, že z hľadiska utláčania pôdy pásový traktor PPT
- 130 dosahuje jedno značne lepšie výsledky vo všetkých sledovaných
ukazovateľoch. Ako vyplýva z grafického znázornenia na obr.3 zvlášť
výrazné zvýšenie odporu pôdy sa u kolesového traktora dosiahne po
prvom prejazde.
Obr. 3: Závislosť merného odporu pôdy na počte prejazdov |
Zaujímavá je skutočnosť, že hodnoty objemovej hmotnosti
pôdy pásového traktora v závislosti na počte prejazdov sú pomerne
vyrovnané, avšak v každom prípade nižšie než u kolesového traktora,
čo je napokon zrejmé z obr. 4.
Obr. 4: Závislosť objemovej hmotnosti pôdy na počte prejazdov |
Z grafického znázornenia na obr. 4 tiež vyplýva,
že najvýraznejšie zvýšenie objemovej hmotnosti pôdy u kolesového
traktora sa zistilo po prvom prejazde, avšak so zvyšovaním počtu
prejazdov zvyšovanie objemovej hmotnosti pôdy je už menej výrazné.
Najpodstatnejšie rozdiely medzi kolesovým a pásovým
traktorom sú v hĺbke stopy, čo napokon výstižne znázorňuje obr.
5, pričom treba zdôrazniť, že u pásového traktora hĺbka stopy v
závislosti na počte prejazdov sa zvyšuje neporovnateľne menej, ako
u kolesového traktora.
Obr. 5: Závislosť hĺbky stopy na počte prejazdov |
Táto skutočnosť tiež vyplýva zo vzájomného porovnania
obr. 6, 7 a 8.
Obr. 6: Stopy kolesového traktora Z - 161 45 po jednotlivých prejazdoch |
Obr. 7: Stopy pásového traktora PPT - 130 po prvom prejazde |
Obr. 8: Stopy pásového traktora PPT - 130 po piatom prejazde |
Dosiahnuté výsledky teda korešpondujú s názormi odborníkov,
že z agrotechnického hľadiska, najmä čo sa týka trvalého zachovania
požadovaných fyzikálno-mechanických vlastností pôdy, majú pásové
traktory svoje opodstatnenie. Keď ešte zohľadníme nižšie hodnoty
preklzu pásového traktora oproti kolesovému traktoru, je potom snaha
o renesanciu pásových traktorov pochopiteľná aj keď v poľnohospodárskej
praxi táto snaha nenašla očakávanú odozvu.
Vystavené 22.4.2013
|