|
Kukurica (Zea mays L.) je plodinou s veľmi významnými hospodárskymi
vlastnosťami na základe ktorých možno kukuricu použiť vo výrobe
širokého spektra krmív. V podmienkach Slovenska pestovateľská
výmera tejto plodiny pestovanej na zrno, by sa mala dostať na úroveň
134 000 ha. Za týchto predpokladov pri priemernej úrode zrna 6,0
až 6,3 t.ha-1 môže slovenské poľnohospodárstvo vyprodukovať
ročne 804 000 – 844 200 ton zrna. Takéto množstvo dopestovaného
zrna by malo stačiť na výrobu potrebného množstva jadrových krmív
a celého sortimentu potravinárskych produktov.
V pestovateľských systémoch výroby kukurice boli v posledných
rokoch zaznamenané výrazné zmeny. Zásluhou využívania systémových
a účinných herbicídov, ako aj racionálnym využívaním techniky
pre redukované spracovanie pôdy a sejbu, bolo možné zvýšiť
efektívnosť a rentabilitu výroby zrna kukurice. Bez ohľadu
na používané pestovateľské technológie finálnou operáciou technologického
postupu je zber. V súčasnej dobe môžeme diferencovať
Napriek tomu, že kukurica na zrno je jednoznačne zaraďovaná do
kategórie obilnín a pre samotnú pracovnú operáciu priameho
zberu sa využíva obilný kombajn, predsa len technické a technologické
zabezpečenie zberu sa vyznačuje špecifickými odlišnosťami.
Zber kukurice na zrno sa uskutočňuje v štádiu žltej (úplnej)
fyziologickej zrelosti pri obsahu sušiny v zrne 60-62 %. Povrch
zrna by mal byť lesklý a tvrdý, pričom samotné zrno by malo
mať v spodnej časti stmavnutú vrstvu vyjadrujúcu ukončenie
procesu ukladanie živín.
Z hľadiska obmedzenia strát zrna pri zbere je dôležitý termín začiatku
zberu. Tento termín sa odporúča posunúť tak, by sa zabezpečilo úplne
dozretie zrna a zníženie jeho vlhkosti na hodnotu 18-20 %,
čo však v mnohých prípadoch je spojené s rizikom zhoršenia
poveternostných podmienok. Kukurica pestovaná a zberaná na zrno
vyžaduje dôslednú prípravu zberových prác. Výkonnosť zberovej linky
vrátane plynulej dopravy pozberaného zrna musí byť zladená s disponibilnou
kapacitou pozberového spracovania. Za optimálny agrotechnický termín
zberu možno považovať obdobie od 10. septembra do 30. októbra. V rámci
určitých pestovateľských podmienok by sa zber mal ukončiť za 25
až 30 dní.
Zber kukurice na zrno by sa mal začať pri vlhkosti zrna vhodnej
pre daný spôsob a technológiu zberu, prípadne pozberovú úpravu.
Pri zbere s výmlatom zrna (a jeho následným sušením) sa požaduje
vlhkosť zrna do 30%, maximálne 35%; pre uskladňovanie v hermetických
vežiach nemá zberová vlhkosť zrna prevyšovať 30 %; pri delenom
zbere kukurice (CCM) môže byť vlhkosť zrna 35 až 45 %. Pri zbere
treba ďalej zohľadňovať morfologické zvláštnosti hybridov.
Výhodou neskoršieho zberu sú spravidla nižšie náklady na dosušovanie
vlhkého zrna kukurice. Konkrétny termín zberu kukurice na zrno preto
závisí od aktuálnych poveternostných podmienok, od rizika zhoršenia
počasia ako aj od disponibilných sušiarenských a skladovacích
kapacít.
Zber kukurice na zrno sa v našich podmienkach vykonáva pomocou
obilných kombajnov. Tieto stroje sú určené pôvodne pre zber hustosiatych
obilnín a sú konštrukčne riešené tak, aby jednotlivé pracovné
mechanizmy zabezpečili kosenie porastu, výmlat a separáciu
obilnej hmoty. Porast kukurice na zrno sa svojimi charakterom líši
od porastu hustosiatych obilnín a preto je potrebná určitá
úprava obilného kombajnu pre zber kukurice na zrno.
Pre zber kukurice na zrno sa používajú obilné kombajny vybavené
zberovými riadkovými adaptérmi. Takáto zostava obilného kombajnu
umožňuje zabezpečiť dve technológie zberu odlišujúce sa výsledným
získaným produktom:
- zber neodlistených šúlkov kukurice s ich následným výmlatom
v mláťacom mechanizme obilného kombajnu. Výsledným produktom
v zásobníku obilného kombajnu je čisté a nepoškodené zrno
kukurice.
- zber neodlistených šúlkov kukurice s ich následným podrvením
v mláťacom mechanizme obilného kombajnu. Výsledným produktom
v zásobníku obilného kombajnu je zmes častíc zrna a vretien
kukurice s obsahom hrubej vlákniny 4-8 %(CCM Corn Cob Mix).
Zber kukurice na zrno obilnými kombajnmi
Adaptér na zber kukurice je pripojovaný ku na čelnú stranu skrine
šikmého dopravníka obilného kombajnu po demontovaní žacieho
stola. Umožňuje zberať porast kukurice pestovaný s medziriadkovou
vzdialenosti 0,7 - 0,8 m. V súčasnej dobe sortiment adaptérov
nie je veľmi široký - dominujú 4-, 6- a 8- riadkové adaptéry
nesklopnej konštrukcie. Výnimočne sa používajú až 12-riadkové adaptéry
sklopnej konštrukcie.
Princíp práce adaptéra obilného kombajnu pre zber kukurice na zrno
spočíva vo vťahovaní stebla medzi odlamovacie valce resp. lišty,
v oddelení šúlka od stebla s následnou dopravou kukuričných
šúľkov do priestoru priebežnej závitovky. Steblá rastlín kukurice
podrvené drvičom stebiel umiestneným v zadnej časti pod adaptérom.
Podrvená hmota stebiel je pritom voľne rozmetaná po povrchu poľa.
Iba zriedkavo sa podrvená hmota ukladá do riadku vhodného na zber.
Optimálna pracovná rýchlosť obilného kombajnu vybaveného adaptérom
pre zber kukurice je v rozmedzí 6 - 10 km.h -1,
pričom straty zrna u nových kombajnov nepresahujú 2 %.
Úprava obilného kombajnu pre zber pozostáva z viacerých krokov
a má nasledovný obsah:
1. výmena žacieho stola – adaptér na odlamovanie šúľkov sa namontuje
na obilný kombajn na miesto žacieho stola.
Samotný adaptér obilného kombajnu pre zber šúľkov
kukurice pozostáva spravidla z nasledovných komponentov (obr.1):
delič, unášacie reťaze, usmerňovací kužeľ, odlamovacie valce, protiostrie,
kryt, priebežná závitovka, spodný predlohový hriadeľ adaptéra, šikmý
dopravník
Súčasťou prispôsobenia obilného kombajnu pre zber kukurice musí
byť aj nastavenie výšky odlamovacích valcov nad povrchom poľa.
Nastaviť treba aj vzdialenosť medzi odtrhávacími lištami a to
v závislosti od priemeru stebla a šúlka. Moderné adaptéry
pre zber kukurice umožňujú nastavovať túto vzdialenosť priamo
z kabíny obilného kombajnu. Odlamovacie valce môžu byť riešené
s unášacou reťazou, s odlamovacími a preťahovacími
valcami, s kombináciou odlamovacích a preťahovacích
valcov prípadne s odlamovacími lištami.
Riešenie talianského výrobcu OLIMAC uplatnené na adaptéroch Drago
dostalo prívlastok “inteligentné” – umožňuje totiž automatické
a priebežné nastavovanie vzdialenosti medzi odlamovacími
valcami v závislosti od hrúbky stebla a to nezávisle
pre každý zberaný riadok. Takýto systém perfektne stláča každé
steblo v ľubovolných pracovných (vlhkostných)podmienkach
a spoľahlivo odlamuje šúlok. Automatické regulovanie vzdialenosti
tak prispieva k nižším zberovým stratám, ale aj k úsporám
pracovného času, k vyššej produktivite a k menšej
záťaži obsluhy.
Značne progresívnym riešením odlamovania šúlkov
sa vyznačuje 3-valcová konštrukcia systému Rota Disc popredného
nemeckého výrobcu GERINGHOFF (obr.2). Kombinácia dvoch lopatkových
a jedného profilovaného valca umožňuje pri relatívne nízkej
vstupnej rýchlosti šúľok opatrne odlomiť a zabrániť tak stratám
zrna a poškodeniu šúľka. Na takéto poškodenie sú obzvlášť citlivé
nové výkonné hybridy. Rýchlootáčajúce sa drviace nože s dlhou
reznou hranou sú schopné dokonale porezať kukuričné steblá. Väčšina
častíc stebiel je pritom porezaná v pozdĺžnom smere, čo priaznivo
napomáha ich rozkladu v pôde.
2. úprava mláťacieho ústrojenstva:
- zníženie frekvencie otáčania mláťacieho bubna na 350 až 600
ot.min-1 čo zodpovedá obvodovej rýchlosť mláťacieho
bubna 11 až 18 m.s-1. takáto frekvencia otáčania vy
odporúča pri výmlate kukurice s vlhkosťou zrna do 30 %. Pri
vyššej vlhkosti je mimoriadne dôležité znížiť pojazdovú rýchlosť,
tak, aby došlo k odlahčeniu mláťacieho mechanizmu. Obvodovú
rýchlosť mláťacieho mechanizmu možno pritom nepatrne zvýšiť, avšak
pri sústavnom sledovaní stupňa poškodzovania zrna.
- demontáž resp. zakrytie lapača kameňov,
- vyplnenie medzimlátkového priestoru mláťacieho bubna plechovými
vložkami zamedzujúcimi možnosť vstupu šúlkov do mláťacieho bubna,
- nastavenie vstupnej a výstupnej medzery medzi košom a bubnom.
3. úprava čistidla:
- montáž prídavných stupňov na stupňovitú dosku čistidla,
- výmena sít v čistiacom mechanizme (žaluziové sito sa nahradí
Graeplovým sitom, spodné sito sa vymení za sito s otvormi
o priemere 16 mm),
- frekvencia otáčania rotora ventilátora sa nastaví na hornú
hranicu regulovateľného rozsahu.
Delený zber kukurice obilnými kombajnmi (metóda CCM – zmes
zrna a vretien)
V prípade, že obilný kombajn bude použitý pre zber kukurice
metódou CCM je nevyhnutné uskutočniť také úpravy výsledkom ktorých
bude získanie odlišného produktu – drvenice. Pre tento účel je nevyhnutné
zvýšiť frekvenciu otáčania mláťacieho bubna na hodnotu 950-1300
min-1, výmena mláťacieho bubna s mlatkami za bubom
s mláťacími tyčami, úprava vstupnej a výstupnej medzery
(vstup/výstup: 45/20 mm), výmena sít za sitá s väčšími otvormi,
špeciálnymi pre technológiu CCM, zníženie otáčok ventilátora na
¼ maximálnych otáčok.
Na obr. 3 je znázornená technologická schéma zberu kukurice metódou
CCM. V tejto schéme zaujíma dôležité miesto zariadenie na šrotovanie
drvenice. S progresívnym riešením šrotovania drvenice prišla
česká firma Daňhel z Týna nad Vltavou, ktorá vyvinula traktorový
prívesný šrotovník s veľkoobjemovou násypkou. Násypka s objemom
9 m3 zodpovedá zásobe zrna zo zásobníka aj tých najvýkonnejších
obilných kombajnov. Obilný kombajn môže celý obsah svojho zásobníka
vyprázdniť do násypky šrotovníka priamo na poli. Vynášacia závitovka
vynáša drvenicu zo spodnej časti násypky v šikmom smere do
samotného šrotovníka, kde dochádza k zošrotovaniu drvenice.
Šrotovník s výkonnosťou 30t.h-1 je schopný zošrotovať
plný objem svojho zásobníka asi za 12-13 min a naplniť pripravený
dopravný prostriedok určený pre odvoz šrotu na miesto konzervovania.
Systém troch výmenných sít použitý na šrotovníku CCM Grinder umožňuje
regulovať jemnosť šrotovania podľa požiadaviek na určenie šrotu.
Zmena intenzity dávkovania drvenice do šrotovníka sa zabezpečuje
reguláciou otáčok hydromotora. Súčasťou šrotovníka je aplikátor
pre dávkovanie konzervačného prípravku do cyklónu, kde dochádza
k zmiešavaniu prípravku so šrotom.
Pre pohon šrotovníka CCM Grinder je potrebné použiť traktor s výkonom
135 kW vybaveným vývodovým hriadeľom s 1000 min-1.
Šrotovník CCM Grinder možno pochopiteľne použiť
aj v stacionárnych podmienkach v blízkosti miesta konzervovania
kukuričného šrotu. V takomto prípade sa kukuričný šrot priamo
podáva do zariadenia plniaceho či už silážne vaky alebo vzduchotesné
silá.
Zber celých rastlín kukurice zberovou rezačkou (metóda LKS
– zmes zrna, vretien a listeňov)
Jedným zo spôsobov ako zabezpečiť dostatočne kvalitné krmivo
pre vysokoprodukčné dojnice je zber celých rastlín kukurice s olistenými
šúľkami pomocou zberovej samohybnej rezačky. Následné silážovanie
porezanej kukuričnej hmoty so značným podielom mechanicky narušených
kukuričných zŕn umožňuje vyrobiť veľmi kvalitnú kukuričnú siláž.
Takáto siláž obsahuje značné množstvo energie z kukuričného
zrna v podobe kukuričného škrobu. Hmota zberaného porastu kukurice
obsahuje 60 až 70 % kukuričných zŕn, podiel sušiny by mal byť asi
50 – 60 % a obsah hrubej vlákniny v sušine asi 11 %. Získaná
vláknina s obsahom pektínu má veľmi dobrú stráviteľnosť. Produkcia
NEL dosahuje hodnotu 70 000 MJ.ha-1, čo je síce o 23 % menej
ako zo siláže vyrobenej zo zelených rastlín kukurice, avšak o 40
% viac ako z čistého kukuričného zrna.
Z hľadiska organizačného zber kukurice metódou LKS sa
uskutočňuje spravidla o 14 až 21 dní skôr ako zber kukurice
na zrno. Tým sa vytvárajú predpoklady pre menej rizikové konzervovanie
pozberanej hmoty. S porovnaní so zberom kukurice na zrno metóda
LKS znižuje zberové straty až o 20 %, pretože dochádza k zberu
celých šúľkov. Pri klasickom kombajnovom zbere kukurice na zrno
zostávajú totiž na vretenách nedostatočne vyvinuté zrná v hornej
časti šúľka a tie po v podobe strát opúšťajú zberový stroj.
Z hľadiska technického, za základné predpoklady uplatnenia
zberu kukurice metódou LKS sa považujú:
- výkonná samohybná zberová rezačka vybavená mnohonožovým rezacím
bubnom s veľmi krátkymi delenými nožmi, zostavenými do štyroch
sekcií vzájomne posunutými a s ostrým rovnobežným s osou
bubna,
- rezacie ústrojenstvo rezačky je doplnené o nastaviteľné
drhlíkové dno a drviace valce (corn cracker). Tieto valce s priemerom
napr. 218 mm a uložené nad sebou zabezpečujú drvenie zŕn nachádzajúcich
sa v kukuričnej hmote. Tieto valce nemajú rovnakú frekvenciu
otáčania – spodný valec má o 21 % vyššiu frekvenciu otáčania
ako horný valec. Medzeru medzi valcami možno nastavovať z kabíny
v závislosti od stavu zberanej hmoty.
Z hľadiska agronomického je dôležitý správny výber hybridu,
porast kukurice zberaný metódou LKS nesmie byť zaburinený a napadnutými
chorobami.
Obr. 5 znázorňuje varianty zberu kukurice metódou
LKS.
Zber kukurice metódou LKS umožňuje dosiahnuť finálnu
podobu produktu (kukuričného šrotu) priamo na poli. V kombinácií
s výkonnou dopravou vytvára predpoklady pre urýchlené plnenie
priestorov v ktorých sa uskutočňuje konzervovanie. Pre konzervovanie
kukuričného šrotu sa najlepšie osvedčujú PE vaky plnené plniacim
lisom napr. typu ROTO-PRESS, AG-Bag a p. Vysoká výkonnosť plniacich
lisov, nadväzujúca na výkonnosť zberacích rezačiek, vytvára predpoklady
pre urýchlené naplnenie vakov. Tým sa vytvára vhodné anaerobného
prostredie potrebné pre procesy konzervovania. Zároveň sa minimalizujú
celkové straty na úroveň nepresahujúcu 5 %.
Vystavené 5. 8. 2003
|
