logo SPU
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Mechanizačná fakulta
Katedra strojov a výrobných systémov

Tr. A. Hlinku 2

949 76 Nitra
tel:037/6511 751-4 , 037/6512 251-4
fax:037/6511 560
 


Čo nového v pestovaní cukrovej repy

Cukrová repa je v pôdno-klimatických podmienkach Slovenska už prakticky viac ako storočie významnou plodinou osevného postupu, čomu nasvedčuje aj vyše 100 - ročná tradícia cukrovarníctva na Slovensku. Za toto obdobie došlo k výrazným zmenám v pestovaní tejto plodiny nielen z hľadiska biologických materiálov, ale aj z hľadiska technológii pestovania, vrátane významných zmien v technike od základného obrábania pôdy až po zber. Aj napriek tomu nemôžeme byť so súčasným stavom vo výrobe repy spokojní, pretože ešte stále značne zaostávame za výsledkami popredných európskych pestovateľov cukrovej repy, čo negatívne ovplyvňuje ekonomiku výroby tejto plodiny.

K bežným problémom súčasného pestovania cukrovej repy môžeme zaradiť problémy v oblasti prípravy pôdy, sejby, ochrany repy proti chorobám a škodcom, ale aj v oblasti zberu, uskladnenia a spracovania repy.

V súčasnosti poznáme v závislosti na spôsobe obrábania pôdy tri technológie pestovania repy:

Konvenčná technológia, u nás najviac používaná, založená na systéme troch orieb (podmietka, stredná orba spojená so zaorávkou maštaľného hnoja, hlboká orba). Ak je veľmi zhutnené podorničie, môže byť prídavnou operáciou kyprenie, buď dlátovým kypričom alebo pri hlbokej orbe používaním podrývákov. Do jarného bloku prác v rámci konvenčnej technológie patrí kompletná jarná príprava pôdy. Od konvenčnej technológie sa vzhľadom na veľké množstvo prejazdov a následnú ekonomiku výroby postupne upúšťa.

Minimalizačná technológia, základom tejto technológie je minimalizovanie počtu mechanických zásahov, prípadne intenzity obrábania pôdy. Napríklad rozbíjanie slamy, hnojenie, podmietka (+ sejba medziplodiny), hlboká orba (s drobiacim zariadením), predsejbové kyprenie (kompaktor), sejba. Dosiahneme to spájaním pracovných operácii alebo vylúčením niektorých operácii.

Pôdoochranná technológia, je moderný technologický postup s minimom agrotechnických zásahov a s maximálnym využitím prírodných mechanizmov v prospech cukrovej repy a pôdnej úrodnosti. Táto technológia je založená na výseve vymŕzajúcej medziplodiny, najčastejšie horčice. Na jar sejeme buď do zimou vymrznutej medziplodiny alebo do medziplodiny, ktorú na jeseň rozdrvíme a vytvoríme na pôdnom povrchu mulč. Mulč zabraňuje pôdnej erózii a na jeseň potláča rozvoj burín.

Na Slovensku dochádza v súčasnosti k prechodu od konvenčnej k minimalizačnej technológii, preto v ďalšej časti článku sa budeme zaoberať problematikou týchto dvoch technológii.

Cukrová repa je plodina, ktorá kladie vysoké nároky na pestovateľa z hľadiska jesennej a jarnej prípravy pôdy. Úlohou prípravy pôdy je vytvoriť vhodnú pôdnu štruktúru s požadovanou vlhkosťou a tým vytvoriť ideálne podmienky pre sejbu. Nekvalitne prevedená orba, orba pri nesprávnej vlhkosti spôsobujú hrebeňovitosť, hrudovitosť, nerovnaký povrch po orbe. Pre pestovanie cukrovej repy je významné aj obdobie vykonania hlbokej orby (mala by byť ukončená do polovice novembra).

Odporúča sa použitie otočných pluhov so záberom orbových telies min. 350 mm, kde dochádza pri orbe nielen k lepšiemu urovnaniu povrchu, ale aj k zvýšenej výkonnosti asi o 10 %. Hrubé urovnanie povrchu na jeseň, minimalizuje počet prejazdov na jar. Z hľadiska zlepšovania štruktúry pôdy na dne brázdy sa začína využívať i jazda traktora pri orbe mimo brázdy tzv. ON-LAND systém (obr.1).

V súvislosti s jarnou prípravou pôdy pod cukrovú repu si treba uvedomiť, že každý prejazd techniky po poli je nadbytočný, preto sa snažíme minimalizovať počet prejazdov a zoskupovať viac pracovných operácií dohromady. Za optimum sa považuje 2-3 prejazdy (súčasné moderné stroje sú schopné spracovať pôdu 1 prejazdom), každý zásah nad optimum znižuje vzchádzavosť cca o 5-8 %.Pri jarnej príprave pôdy je kladená požiadavka dodržania rovnomernej hĺbky kyprenia, bez intenzívneho miešania. Vplyv nerovnakej hĺbky predsejbového kyprenia má vplyv na vodný režim v pôde a následné vzchádzanie obzvlášť v období sucha, preto pri predsejbovej príprave kypríme pôdu a súčasne utláčame tak, aby sa dosiahlo požadované napojenie osiva s vodou.

Vo väčšej alebo menšej miere sú schopné tieto požiadavky plniť moderné kombinátorové kypriče (obr.2).

Uvedené stroje zabezpečujú riadenú hĺbku kyprenia pôdy pomocou dvojice oporných valcov. Pre dosiahnutie vysokého rovnacieho účinku zohráva významnú úlohu predovšetkým prvý valec, ktorého priemer sa pohybuje cca od 270 – 550 mm. Zároveň tieto valce zabezpečujú podpovrchové utuženie ornice, pričom pôdny povrch ostáva nakyprený. Urovnaný povrch pôdy zároveň vytvára predpoklady pre kvalitné vykonávanie ďalších operácií týkajúcich sa sejby a ošetrovania počas vegetácie.

Momentálne sa na slovenskom trhu nachádza 23 základných typov sejačiek pre výsev cukrovej repy využívajúcich ako pneumatický (napr. Becker SE 4-049, Pneumasem, Planter II)tak aj mechanický princíp náberu osiva (napr. Monopill S, Selekta 585, Meca 2000). K nedostatkom výsevných ústrojenstiev pracujúcich na mechanickom princípe patrili vyššie požiadavky na kvalitu osív, nižšia frekvencia sejby a vyššie poškodzovanie osív, preto v minulosti prevládalo skôr využitie pneumatických systémov náberu.

Ani jeden z týchto nedostatkov však už v súčasnej dobe nemá opodstatnenie. Kvalita osiva sa neustále zvyšuje, úpravy výsevných kotúčov umožňujú pri výseve repy dosahovať dostatočnú frekvenciu sejby (f = 12 s-1) a tým aj vyššie pracovné rýchlosti. Zároveň menšia hmotnosť a nižšia cena sejačiek s mechanickým náberom osiva dáva do budúcna perspektívu ich rozšírenia i na našom trhu.

Na kvalitu sejby, ktorá je daná požadovaným rozmiestnením semien v riadku a rovnomernou hĺbkou sejby bude vplývať okrem iného i samotná výbava výsevnej jednotky.

Výsevná jednotka býva s rámom sejačky spojená najčastejšie pomocou štvorkĺbového mechanizmu (paralelogramu). Ďalšie vedenie výsevnej jednotky je zabezpečené buď tandemovým usporiadaním oporných kolies alebo vpredu umiestneným oporným kolesom. Na ľahkých a nakyprených pôdach vykazuje nežiadúci väčší rozptyl hĺbky sejby tandem, naopak na utlačených a ťažkých pôdach systém s oporným kolesom.

Na vytvorenie výsevnej brázdičky sa používa radličková výsevná pätka s tupým uhlom vnikania do pôdy. Dôležité je nepodceniť opotrebovanie radličkovej výsevnej pätky, ktoré negatívne vplýva na pravidelné vzdialenosti semien vo vytváranej brázdičke.

Na úpravu štruktúry pôdy v blízkosti vysiateho semena nám slúži brázdičkové utláčacie koleso (obr.3).

Pohybuje sa po dne vytvorenej brázdičky a vďaka štruktúre, ktorú vytvára zabezpečuje rýchly prestup vlhkosti z pôdy do osiva. Zadné prítlačné koleso zabezpečuje utlačenie pôdy nahrnutej nad riadok zahrňovačom a zároveň vytvára strieškovitý profil riadku nad osivom. Uvedený tvar je obzvlášť výhodný pri vytvorení pôdneho prísušku, kde na jeho vrchole dochádza k praskaniu a tým následne i ľahšiemu vzchádzaniu rastlín. V závislosti na pôdnych podmienkach môže mať rôzny tvar.

Všeobecnej požiadavke zväčšovania záberov strojov sa prispôsobili i výrobcovia sejačiek, pričom ponúkajú nielen 12 ale i 18 riadkové prevedenia. Z hľadiska lepšieho prispôsobenia sa povrchu poľa je pri sejačkách s väčšími zábermi výhodnejšie používanie delených rámov. Takéto rámy sa pri prestavbe do prepravnej polohy môžu sklápať buď paralelne alebo vertikálne. Paralelné sklápanie je drahšie ale umožňuje prácu sejačky i so zmenšeným záberom a pri prejazdoch nie je potrebné vyprázdňovať zásobníky od osiva. Vertikálne sklápanie rámu je síce lacnejšie a má menšiu hmotnosť, ale spôsobuje zvýšenie transportnej výšky.

Použitím osiva s požadovanou kalibráciou a kvalitnej sejačky sa zvyšuje predpoklad požadovaného rozmiestnenia osiva v pôde, ktoré bude mať vplyv nielen na klíčenie a vzchádzanie, ale i použitie vhodnej techniky v následnom ošetrovaní repy v priebehu vegetácie.

Pri ošetrovaní repy počas vegetácie došlo takmer k úplnému vytlačeniu mechanického ošetrovania (predovšetkým plečkovania) v prospech chemického ošetrenia. Treba si uvedomiť, že plečkovanie porastov nemá hlavný cieľ iba ničenie burín v jarnom období, tak ako to bolo v minulosti. Túto úlohu v plnej miere pri dostatku vlahy v jarnom období preberá chemické ošetrenie. Hlavným cieľom sa stalo ošetrovanie pôdy. Platí to hlavne vtedy, ak pri používaní herbicídov opustíme cestu štandardného a nastúpime cestu cieleného používania herbicídov. V tab. 1 je zobrazená úroda buliev a cukru pri rôznych kombináciách mechanického a chemického ošetrovania.

Od plečkovania sa už nepožaduje minimalizovanie šírky ochranných pásov, ale zvýrazňuje sa požiadavka nepoškodzovania rastlín a ich koreňového systému pri dosahovaní vyšších pracovných rýchlostí. Nové generácie plečiek sú schopné dosahovať pracovné rýchlosti 5 – 8 km.h-1 a to bez ručného smerového navádzania, ktoré nahradilo automatické smerové navádzanie, pričom je zachovaná požiadavka nepoškodzovania koreňového systému.

Technológia Počet rastlín Úroda buliev Cukornatosť Úroda rafinády
1000.ha-1 t.ha-1 % % t.ha-1 %
Technológia I 3xplošný postrek 85 53,9 100* 17,27 8,1 100*
Technológia II 2xpostrek + 1xplečkovanie 88 57,8 107,2 17,5 8,8 108,6
Technológia III 2xpostrek + 2xplečkovanie 85 56,3 104,5 17,43 8,5 104,9

V oblasti zberu repy nachádzajú v našich podmienkach opodstatnenosť 6 - riadkové zberové stroje, čo je dané pomerne vysokou koncentráciou pestovateľských plôch na jedného pestovateľa. Treba si uvedomiť, že v podnikoch kde sezónna výkonnosť je menšia ako 400 ha je z hľadiska ekonomických dôvodov potrebné zberový stroj využívať nadpodnikovo. Konštrukčne môžu byť tieto stroje využívané ako:

  • zberové nakladače – cenovo sú najprístupnejšie, ich práca je však podmienená potrebou dopravných prostriedkov, čím klesá produktivita práce obzvlášť pri vlhkých podmienkach a zvyšuje sa utláčanie pôdy,
  • zberové stroje s medzizásobníkom – objem zásobníka u týchto strojov je cca do 17 m3, spôsobujú menšie utláčanie pôdy ako 6 - riadkové zásobníkové zberače, vyžadujú však zvýšené použitie dopravných prostriedkov,
  • šesťriadkové zásobníkové zberače – vykazujú oproti iným technológiám až 30 % úsporu paliva, pri súčasnom poklese pracovných nákladov na jednotku produkcie.

Upustením od zberu listovej časti cukrovej repy dochádza k prechodu od jednofázového k dvojfázovému orezávaniu buliev. V prvej fáze sa zbavujeme listovej časti cepovými orezávačmi buď s horizontálnou alebo vertikálnou osou rotácie. Listová hmota je buď rozhadzovaná po povrchu poľa s možnosťou riadenia šírky rozhadzovania, alebo je ukladaná medzi riadky (obr. 4).

Doskrojkovacie ústrojenstvo ako druhá fáza orezávania buliev je riešená tak, aby sa minimalizovala výška skrojkov, pričom sa umožňuje základné nastavenie výšky skrojkov z miesta obsluhy.

Ak v nedávnej minulosti bolo hlavným problémom mechanizovaného zberu cukrovej repy kvalita orezávania buliev a vysoké zastúpenie rastlinných prímesí, v súčasnosti je to hlavne otázka zastúpenia zeminy v zberanom produkte. Riešenie tohoto problému je možné :

  • voľbou technických prostriedkov – kde sa snažíme minimalizovať prierezovú plochu pôdy spracovávanú vyorávacími telesami použitím vhodných vyorávacích telies. Medzi ne radíme vibračné vyorávacie telesá (pár vibrujúcich radlíc (obr. 5 A), ktoré sa v pohybe fázovo striedajú) alebo pri prijateľnej vlhkosti kotúčové vyorávacie telesá (obr. 5 B),

  • použitím vhodnej zberovej technológie – platí, že aj malé oschnutie buliev uvoľnených z pôdy priľnavosť zeminy k buľve uvoľňuje. Túto skutočnosť možno využiť pri viacfázovej technológii zberu použitím zberového nakladača z riadku alebo vytvorením skládky s následným použitím čistiaceho nakladača. Hodinová výkonnosť čistiaceho nakladača je až 300 t.h-1, pri kampaňovej výkonnosti až 100 000 t buliev. I keď čistiaci nakladač môže byť posledným článkom technologickej linky podniku, za vhodnejšie riešenie pokladáme jeho exploatáciu cukrovarom s jeho maximálnym využitím.

Vystavené 3. 3. 2003

Autor textu: Ing. Pavol FINDURA