Výskumný ústav rastlinnej výroby

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 


Stav ozimnej repky po prezimovaní r. 2004

Výsledky jarnej inventarizácie porastov ozimnej repky

Podľa údajov dispečingu MP SR bola na jeseň  r. 2003 ozimná repka zasiata na ploche 104 tis. Ha. Oproti odporúčaným plochám pre túto plodinu (100 tis. ha) to napriek problémom s touto plodinou v r. 2003 bolo o niečo viac, čo  svedčí o stálom záujme tak pestovateľov ako aj odberateľov o túto plodinu. Odporúčané plochy boli výraznejšie prekročené predovšetkým v regiónoch N. Zámky a Poprad, naopak menej ako boli odporúčané plochy zasiali v regiónoch Senica a  D. Streda. Odporúčané plochy však majú iba orientačný charakter.

Za optimálny termín sejby repky sa v podmienkach Slovenska považuje doba od 10. do 30. 8., pričom skorší termín je platný pre vyššie položené oblasti, s poklesom nadmorskej výšky sa oneskoruje a prekročenie o 1 týždeň v južných teplých oblastiach sa toleruje. K 8. 9. 2003, čo je prvý termín, ku ktorému má MP SR k dispozícii údaje, bolo zasiatych 59 337 ha oz. repky (tento údaj však nemusí byť hodnoverný, lebo nie všetky RO MP SR poslali údaje). K 16. 9. už bolo zasiatych 102 tis. ha, čiže sejba repky bola oneskorená, ale menej ako po ostatné roky.

Za optimálnych vlahových a teplotných podmienok repkový porast vzchádza o 7 dní po sejbe. V septembri a októbri, čo je obdobie jesennej vegetatívnej fázy, vzídené rastliny intenzívne rastú, zakoreňujú a do koreňového krčku a koreňov ukladajú rezervné látky. Pri normálnom priebehu počasia je táto fáza ukončená do konca novembra a v tejto dobe by rastliny mali mať 6 – 10 pravých listov v prízemnej listovej ružici. Optimálna hrúbka koreňového krčka by pred nástupom zimy mala byť 8 mm, s nepredĺženým základom listového srdiečka (vegetačného vrcholu) a s dĺžkou listov do 250 mm. K dokončeniu jesennej vegetatívnej fázy potrebujú rastliny 60 – 80 dní, počas ktorých by priemerná denná teplota nemala klesnúť pod 5 oC. V prípade teplej zimy, kedy teplota pôdy neklesá pod 2 oC, zakoreňovanie rastlín naďalej pokračuje.

Priebeh počasia, najmä atmosferických zrážok v auguste až novembri 2003, bol na Slovensku charakteristický územnými rozdielmi. Zatiaľ čo regióny N. Zámky, Nitra, Trnava, Topoľčany, D. Streda, Senica, ale aj Trenčín, Levice a Prievidza sa vyznačovali predovšetkým v auguste (s lokálnymi minimami 5 – 16 mm), ale aj v septembri (6 – 22 mm) nedostatkom zrážok, v ostatných regiónoch boli vlahové pomery priaznivé, ovplyvnené predovšetkým lokálnou búrkovou činnosťou na začiatku augusta a septembra. Dostatočné zrážky boli predovšetkým v oblasti východného Slovenska (lokálne minimá za oba mesiace od 72 mm – Trebišov po 106 mm – Michalovce). Stredné Slovensko bolo zrážkovými hodnotami medzi západným a východným. V októbri a novembri už boli rozdiely medzi regiónmi menšie a najmä v novembri prevládalo na celom území daždivé, vlhké a relatívne teplé počasie.

Tam, kde prevládalo pred a po sejbe suché a teplé počasie repky vzchádzali pomaly a nekompletne, resp. nevzišli vôbec. V ostatných regiónoch, predovšetkým v stredoslovenskom a východoslovenskom regióne, kde bolo v období vzchádzania dostatok (lokálne až nadbytok) zrážok porasty vzchádzali naraz a  kompletne. Súčasne sa však negatívne uplatňovali obilniny z výdrvu a buriny.

Vo  vyššie uvedených suchých regiónoch v dôsledku pribúdajúcich zrážok nastala od druhej polovice októbra druhá etapa vzchádzania repky, čo vytváralo značne nevyrovnaný charakter porastov, síce s dostatkom rastlín, ale vo výrazne odlišných rastových fázach.

Priebeh zimných poveternostných faktorov možno charakterizovať nasledovne:

Teplota

December r. 2003 nebol na západnom Slovensku mrazivý, priemerné teploty sa pohybovali od +0,6 oC (Prievidza) po +1,1 oC (Nitra). Na strednom Slovensku bol jeho priebeh chladnejší, priemerné teploty sa pohybovali od –0,9 oC (Turčianske Teplice) po –1,6 oC (Liptovský Hrádok). Na východnom Slovensku bol december o niečo teplejší, s teplotami od –0,3 oC (Michalovce) po –1,0 oC (Prešov). Nástup mrazivých dní koncom roka 2003 nebol náhly, porasty mali v prevažnej väčšine možnosť postupnej aklimatizácie (na rozdiel od r. 2002) a ani intenzita mrazu nebola tak vysoká ako minulú zimu. Dlhšie trvajúce holomrazy sa vyskytovali sporadicky. Január bol vo všetkých regiónoch mrazivý, čo však vzhľadom na postupnú aklimatizáciu a na väčšine územia ležiacu snehovú prikrývku, nemalo na repkové porasty negatívny vplyv. Na západnom Slovenku sa teploty pohybovali od –2,8 oC (Žihárec) po –3,8 oC (Prievidza). Na strednom Slovensku bolo chladnejšie s teplotami od –4,4 oC (Turčianske Teplice) po –5,7 oC (Liptovský Hrádok). Na východnom Slovensku sa priemerné teploty pohybovali od –3,3 oC (Michalovce) po –4,8 oC (Prešov).

Február bol na celom území teplotne normálny, na západe teplejší (s priemerom od -0,4 po +2,9 oC ) ako na strednom Slovensku (od -1,1 po – 0,9 oC)  a na východnom (od -0,1 po 2,3 oC). Celé územie zasiahol koncom I. dekády príliv teplého vzduchu, v ktorom stúpli maxima až na 19 oC (Bratislava), čo malo za následok zmenšenie resp. stratu do tejto doby súvislej snehovej pokrývky. V II. dekáde teploty opäť poklesli a vyskytli sa aj holomrazy.

Údaje za mesiac marec neboli SHMÚ zatiaľ zverejnené, v oblasti Piešťan* predstavovala priemerná teplota +4,9 oC, čo je v rámci dlhodobého normálu. Repky minimálne od polovice mesiaca začali vegetovať a do konca mesiaca bola väčšina porastov hnojená dusíkom.

Zrážky

Snehová pokrývka pôsobí predovšetkým ako izolačná vrstva, znižujúca pôsobenie mrazu. Túto úlohu si plnila na väčšine územia SR. Skôr možno očakávať vo vyšších polohách, kde bola (resp. bude) vyššia snehová pokrývka dlhšie ako tri mesiace vyležanie rastlín. Výrazné poškodenia porastov z tohto dôvodu sa však zatiaľ neočakávajú.

Február bol na západnom Slovensku zrážkovo nadnormálny (24 – 89 mm), obdobne ako niektoré regióny východoslovenského regiónu (Medzilaborce). Stredné Slovensko bolo zrážkovo normálne so snehovou pokrývkou trvajúcou 10 – 28 dní.

Vlani vo februári a v marci boli porasty najviac poškodzované extrémnymi výkyvmi teplôt v krátkych časových úsekoch (deň – noc), ktoré dosahovali amplitúdu 20 – 25 oC. Zatiaľ (posledný marcový týždeň) sa tento fenomén prejavil len v malom rozsahu, teplotná amplitúda dosahovala približne 10 oC. Preto na dobre zakorenených porastoch sa výraznejšie neprejavuje ani sprievodný jav týchto výkyvov, čo je mechanické poškodzovanie rastlín v dôsledku vertikálneho pohybu pôdy.

V marci dosiahli v okolí Piešťan* zrážky (k 31.3.) hodnotu 47 mm, čo je slabo nadnormálne.

Stav porastov ozimnej repky pred zimným obdobím bol na Slovensku monitorovaný pracovníkmi VÚRV Piešťany začiatkom decembra 2003. Bolo konštatované, že pred zimnou kryptovegetáciou sú na Slovensku repkové porasty :

  • s relatívne nízkym, ale zatiaľ vyhovujúcim počtom rastlín na jednotke plochy a bez väčších problémov z hľadiska zdravotného stavu
  • s  rozdielmi medzi regiónmi z hľadiska vyrovnanosti, kompletnosti a zakorenenia porastov, čo vychádza z vlahových podmienok po sejbe. Úroveň porastov oz. repky stúpa zo západu na východ, pričom prevažne kompletné, vyrovnané, zdravé a dobre zapojené porasty, v optimálnom štádiu vývoja sa vyskytujú na juhu Stredoslovenského regiónu, o niečo slabšie, ale vyhovujúce porasty prevládajú v nížinných oblastiach Východoslovenského regiónu a vo východnej časti Levicka. Vyrovnané a kompletné, ale menej vyvinuté a viac napadnuté fómovou hnilobou sú porasty v podhorských oblastiach Slovenska. Naopak často nevyrovnané a nekompletné, v dôsledku sucha po sejbe a až neskorších dažďov etapovite povzchádzané sú porasty v západoslovenskom regióne, pričom prekvapujúco aj na Topoľčiansku, Trnavsku, Prievidzku a Bánovecku.
  • približne 15 % z celkového počtu porastov je v stave, ktorý nedáva predpoklad dobrej úrody.

Pri jarnej inventarizácii repkových porastov sa zisťoval:

    1. počet rastlín na m2 (ks)
    2. priemer koreňového krčka (mm)
    3. počet listov na rastline (ks)
    4. výška vegetačného vrcholu od zeme (mm)
    5. zdravotný stav ( % napadnutia)
    6. celkový stav porastu (body 1 – 4)
    1. porast nekompletný, nevyrovnaný, vykazujúci väčšie prázdne miesta, zaburinenie, s malými, slabo zakorenenými rastlinami, predpoklad veľmi nízkej úrody, porast pri ktorom možno predpokladať natoľko nízku úrodu, že jeho ďalšie pestovanie je neefektívne
    2. porast vzídený etapovito, nevyrovnaný, medzerovitý, aj keď s dostatočným počtom rastlín, ale s prevahou malých, slabšie zakorenených rastlín, pri ktorom je aj pri priaznivom vývoji počasia predpoklad nižšej úrody, ale zaoranie by už bolo neekonomické
    3. porast kompletne vzídený, primerane vyrovnaný, v dobrom zdravotnom stave, primerane zakorenený, ale s menšími rastlinami, s predpokladom dobrej úrody
    4. optimálny porast, kompletný, dobre zakorenený, vyrovnaný, nezaburinený, v dobrom zdravotnom stave, s predpokladom veľmi dobrej úrody.


Výsledky jarnej inventarizácie:

Pri bodovom hodnotení vykazovali porasty priemernú hodnotu 3,2 bodov. Je to menej ako v r. 2002, ale rozhodne viac ako v r. 2003 a s priaznivým rozložením v jednotlivých kategóriách.

Najviac porastov – 49,5 % bolo zaradených do 4. kategórie. Ide o porasty v optimálnom stave, včas, rovnomerne a kompletne vzídené, dobre zakorenené v dobrom zdravotnom stave, s optimálnym počtom rastlín, ktoré pri správnom ďalšom ošetrovaní a hnojení dávajú predpoklad veľmi dobrej úrody. Porastov s bodovým hodnotením 3 bolo 33,0 %. V tomto prípade ide o porasty kompletne a rovnomerne vzídené, s vyhovujúcim počtom rastlín, ale prevažne slabších, menej zakorenených, no pri ďalšej vhodnej starostlivosti dávajú predpoklad dobrej úrody.

Porasty, ktoré podľa súčasného stavu nedávajú predpoklad ani priemernej úrody (kat. 2) v dôsledku nekompletnosti, nevyrovnanosti, väčšinou etapovite vzídené, boli zastúpené na 11,7 %. 5,8 % porastov sa už v súčasnej dobe ukazuje neekonomické pestovať ďalej. Keďže pri jesennom hodnotení bola táto kategória (1) zastúpená v menšom rozsahu o 2 % a druhá kategória o 2 % väčšom, je možné sa domnievať, že tento rozdiel predstavuje rozsah vyzimovania repkových porastov slabších kategórií. Ďalej je pravdepodobné, že v regiónoch Nitra, D. Streda, Galanta, Topoľčany a čiastočne N. Zámky a Komárno už došlo k zaoraniu takýchto porastov pred zimou (tab. 1).

Bodové hodnotenie porastov oz. repky

tab. 1

Kategória

Jar 2002

Jar 2003

Jar 2003

%

%

%

1

0,7

21,8

5,8

2

8,0

32,4

11,7

3

35,8

33,1

33,0

4

53,3

12,7

49,5

priemer

3,50

2,33

3,2

Hustota porastu

V priemere vykazovali porasty repky 41,7 rastlín na m2, čo je v rozpätí optimálneho počtu a viac ako po predchádzajúce roky. Prehustené porasty v kategórii nad 80 rastlín boli v hodnotenom súbore zastúpené 1 %. 6,8 % porastov bolo v rozmedzí 61 – 80 rastlín a porasty s optimálnym zastúpením 41 – 60 rastlín na m2 boli zastúpené 41,7 percentami. To isté zastúpenie vykazovala aj kategória redších porastov s  21 – 40 rastlinami a porasty s menej ako 20 rastlinami sa vyskytovali pri 8,7 % sledovaných porastov. Ide o priaznivé rozloženie hustoty porastov a pri porovnaní s údajmi z jesene r. 2003 vidieť, že pri hustých porastoch došlo pri neskorom jesennom vzchádzaní aj k nepatrnému prírastku rastlín, zatiaľ čo pri ostatných porastoch k ich miernej redukcii (tab. 2). Keďže časť porastov v dôsledku etapovitého vzchádzania vykazovala značné rozdiely v rastových fázach jednotlivých rastlín, boli na týchto porastoch osobitne hodnotené malé rastliny z neskorého vzchádzania a veľké rastliny, vzídené bezprostredne po sejbe. Zo 103 sledovaných porastov malo 9 % takýto charakter, pričom pomer malých ku veľkým bol v priemere 82 : 18, pri priemernom počte rastlín 26,8. Bodová hodnota týchto porastov bola 2,3.

Ďalších 10 % sledovaných porastov vykazovalo iba malé rastliny, pochádzajúce z neskorého vzchádzania. Priemerný počet rastlín pri týchto porastoch bol síce 46,9 ks.m-2, ale ďalšie znaky, najmä priemer koreňového kŕčka (3,3 mm) dával takýmto porastom nízke bodové hodnotenie (2,1 bodov).

Ostatných 80 % hodnotených porastov vykazovalo iba veľké rastliny z prvého a jediného vzchádzania, s priemerným počtom 42,5 ks.m-2, priemerným bodovým hodnotení 3,5 bodov .

Počet rastlín oz. repky na m2

tab. 2

rozpätie

Jar 2002

Jar 2003

Jar 2004

%

%

%

80

3,0

17,4

1,0

61 – 80

57,6

69,9

6,8

41 – 60

33,3

13,0

41,7

21 – 40

6,1

0,0

41,7

10 - 20

0,0

0,0

8,7

priemer

38

30,2

41,7


Zakorenenie rastlín

Hrúbka koreňového krčka, ktorá je z hľadiska ďalšieho vývoja porastov rozhodujúcim kritériom, dosiahla v sledovanom súbore priemernú hodnotu 7,9 mm. Táto hodnota je tesne pod hranicou optima, pričom je ale výrazne  vyššia ako v r. 2003. Táto hodnota je však ovplyvnená tým, že 7,8 % porastov malo nižšiu hodnotu tohto znaku ako 5 mm. Rozhodujúce je, že  prevažná časť porastov – 85 % malo hrúbku koreňového kŕčku v rozmedzí od 5 do 11 mm, čo dáva nádej na ich ďalší uspokojivý vývoj (tab. 3 ).

Takmer na každom poraste bolo možné stanoviť, či bol vhodne použitý niektorý z regulátorov rastu. Takýchto porastov bolo 60 - 70 %, pričom okrem hrubšieho koreňového krčku boli porasty charakteristické aj rozložitým tvarom listovej ružice.

Nevyrovnané porasty s rastlinami v rozdielnej rastovej fáze mali pri malých rastlinách priemer koreňa 2,3 mm a veľké 9,2 mm.

Porasty s malými, neskoro vzídenými rastlinami mali priemer koreňového krčka 3,6 mm a porasty s iba veľkými rastlinami vykázali priemernú hodnotu tohto znaku 8,1 mm.

Priemerná hrúbka koreňového krčka v mm

tab. 3

rozpätie

Jar 2002

Jar 2003

Jar 2004

%

%

 

5

6,1

30,4

7,8

5,1 – 8,0

42,4

52,2

59,2

8,1 – 11,0

36,4

13,0

26,2

11,1 – 14,0

9,1

0,0

3,9

14,1

6,1

4,3

2,9

priemer

8,4

6,7

7,9


Výška porastu

Ďalším kritériom stavu repkových porastov je ich výška, resp. vzdialenosť špičky vegetačného vrcholu od úrovne pôdy. Pri tomto znaku však nejde o čo najvyššie hodnoty, lebo od určitej výškovej hranice je vhodný nižší, rozložitý habitus rastlín, čo je možné podporiť aplikáciou rastových regulátorov. Len v ojedinelých prípadoch bol zistený náznak začiatku predlžovacieho rastu ( DC 30). Priemerná výška rastlín v sledovanom súbore bola 139 mm, pričom v kategórii nad 161 mm sa už nenachádzal žiadny porast, čo svedčí o regulácii prevažnej väčšiny porastov (tab. 4).

Priemerná výška porastu v kategórii malých rastlín (neskoro vzídených) bola 87 mm, pričom rastliny týchto porastov nemali charakter prízemnej listovej ružice, na rozdiel od porastov v kategórii veľkých rastlín, kde pri takomto habitusu bola priemerná výška 141 mm.

Nevyrovnané porasty vykázali v priemere výšku pri malých rastlinách 50 mm, pričom listy boli často vyššie ako vegetačný vrchol. Výška veľkých rastlín bola 125 mm.

Výška vegetačného vrcholu ( mm)

tab.4.

rozpätie

Jar 2002

Jar 2003

Jar 2004

%

%

%

100

12,1

26,1

23,3

101 – 130

57,6

52,2

73,8

131 – 160

27,3

13,0

2,9

161 – 200

3,0

807

0,0

200

0,0

0,0

0,0

priemer

168,3

67,7

139,0

Počet listov

S výškou rastliny súvisí počet listov. Priemerný počet listov na jednej rastline v sledovanom súbore porastov bol 8,35. Prevažná časť porastov mala viac ako 7,6 listov. Podiel porastov s rastlinami s menej ako 5,5 lista bol iba 4,8 % , čo je výrazne menej ako predchádzajúce roky (tab. 5).

V kategórii porastov s malými rastlinami bol priemerný počet listov 5,5, pri porastoch s veľkými rastlinami 8,,0 v nevyrovnaných porastoch mali malé rastliny 5,0 a veľké 9,9 listov na rastline.

Počet listov na rastline

tab. 5

rozpätie

Jar 2002

Jar 2003

Jar 2004

%

%

%

4,5

6,1

87,0

2,9

4,6 – 5,5

36,4

13,0

1,9

5,6 – 6,5

39,4

0,0

13,6

6,6– 7,5

15,2

0,0

24,3

7,6

3,0

0,0

57,3

priemer

9,64

3,7

8,35


Zdravotný stav porastov

Porasty ozimnej repky sú pomerne zdravé, zatiaľ sa vyskytuje iba napadnutie fomovou hnilobou na listoch, čo ale nepredstavuje zatiaľ vážne ohrozenie, snáď s výnimkou Popradského a Prešovského regiónu, kde sa nachádza väčšina porastov napadnutých viac ako 30 % (% napadnutých rastlín v poraste). Ostatné porasty sú napadnuté menej, pričom ide predovšetkým o porasty, ktoré vegetovali celú jeseň, teda tie, ktoré vzišli bezprostredne po sejbe, čo v oboch prípadoch súvisí aj s humídnejším prostredím. Zatiaľ nebol zistený prienik tejto choroby do koreňového systému, čo ale nie je možné vylúčiť v nasledujúcich dňoch.

Nebolo zistené žiadne napadnutie krytonosom kapustovým a zatiaľ sa neobjavili stonkoví krytonosy.

Z lokálneho hľadiska možno konštatovať, že súčasný stav porastov zodpovedá stavu porastov na jeseň. Aj keď v každom regióne sa vyskytujú rôzne porasty, ich prevažujúci charakter je nasledovný:

Západoslovenský región: Porasty vyrovnané, ale neskoro vzídene repkové porasty, aj keď s dostačujúcim počtom malých rastlín (47 ks.m-2), ale slabo zakorenené a s  nevyhovujúcim priemerom koreňového krčka 2 – 4 mm. Porasty málo napadnuté chorobami (regióny Topoľčany, Trnava, Nitra, Trenčín, Nové Zámky, Senica, čiastočne D. Streda, Komárno a Levice a Bratislava).

Ďalej nevyrovnané porasty s etapovite vzídenými rastlinami, prevažne v nevyhovujúcom  pomere malých a veľkých rastlín (80 : 20 %) ( regióny Nitra, Topoľčany a N. Zámky).

V menšej miere kompletné porasty, vyrovnané, so zodpovedajúcim počtom rastlín a plne vyhovujúcim zakorenením, v relatívne dobrom zdravotnom stave (časť regiónu Levice).

Stredoslovenský región: V južnej časti kompletné porasty, vyrovnané, s vyhovujúcim počtom rastlín (40 –60) a plne vyhovujúcim zakorenením (priemer koreňového krčka 10 – 12 mm), v relatívne dobrom zdravotnom stave (regióny V. Krtíš, Lučenec, R. Sobota, čiastočne Zvolen).

Nevyrovnané porasty s etapovite vzídenými rastlinami, prevažne v nevyhovujúcom  pomere malých a veľkých rastlín (80 : 20 %) (regióny Prievidza, Martin).

Porasty vyrovnané, kompletné, s dostatočným počtom rastlín (35 – 40), ale v skorších rastových fázach, s menšími rastlinami a menším počtom listov (7 – 8), s priemerom koreňového krčka 7 – 8 mm, čo zodpovedá menšiemu príkonu energie vo vyššie položených oblastiach, napadnuté fómou na listoch 10 – 20 % (regióny B. Bystrica, Považská Bystrica, L. Mikuláš).

Východoslovenský región: Na východoslovenskej nížine pomerne vyrovnané, kompletné porasty s dostatočným počtom rastlín (40 – 50), v skorších rastových fázach, primerane zakorenené (8 – 10 mm), napadnuté fomou (20 – 30 %) (regióny Michalovce, Trebišov, Vranov nad T.).

Porasty vyrovnané, kompletné, s dostatočným počtom rastlín (35 – 40), ale v skorších rastových fázach, s menšími rastlinami a menším počtom listov (7 – 8), s priemerom koreňového krčka 6 – 7 mm, čo zodpovedá menšiemu príkonu energie vo vyššie položených oblastiach, napadnuté fomou na listoch 10 – 20 %, s relatívne veľkými rozdielmi medzi regiónmi a podľa nadmorskej výšky (regióny Prešov, Bardejov, Humenné, Stará Ľubovňa, Poprad, Spišská N. Ves, Rožňava a Košice).

V nížinných oblastiach boli (sú) repkové porasty ohrozené zaplavením vodou. Málokedy však ide o kompletné porasty, zaplavenie sa prejavuje iba na ich častiach, kde pri zamrznutej pôde v terénnych depresiách nedochádza k odtoku vody. Rozsah tohto poškodenia je však minimálny.

Záver

Repkové porasty, ktoré vykazovali na jeseň dostatočné zakorenenie a primeranú rastovú fázu, prezimovali vo všetkých regiónoch bez väčších problémov.

Prevažná časť porastov ozimnej repky (70 – 80 %) je v relatívne dobrom stave, čo kopíruje stav, v ktorom sa nachádzali pred zimnou vegetáciou.

Tie repkové porasty, ktoré na jeseň r. 2003 v dôsledku sucha v období sejby vzchádzali neskoro a aj keď sú kompletné, s dostatočným počtom rastlín, pre oneskorený rast a slabé zakorenenie nedávajú predpoklad ekonomicky efektívnej úrody. Rozsah týchto porastov, nachádzajúcich sa predovšetkým v západoslovenskom regióne predstavuje 20 – 25 % z celkovej výmery oz. repky. Časť takýchto porastov už bola na jeseň alebo na jar likvidovaná, resp. k likvidácii porastov dochádza.

Tie porasty, ktoré na jeseň r. 2003 v dôsledku sucha vzchádzali etapovite a jednotlivé rastliny (resp. 2 skupiny rastlín) vykazujú značný rozdiel v rastovej fáze, sa prejaví v úrode podľa pomeru počtu rastlín reprezentujúcich jednotlivé rastové skupiny. Porast s menším pomerom veľkých a malých rastlín ako 1 : 4 nedáva predpoklad ekonomicky efektívnej úrody. Takéto porasty sa nachádzajú opäť najmä v západoslovenskom regióne, čiastočne aj v stredoslovenskom a predstavujú 15 – 20 % z celkovej výmery ozimnej repky. I časť takýchto porastov už bola likvidovaná.

Ostatné porasty zodpovedajú kritériám pre dobrý stav repkových porastov po prezimovaní a dávajú predpoklad dobrej úrody.

Vystavené 12. 5. 2004

Autor textu: Ing. Pavel Zubal, CSc., Ing. Lenka Sochorcová, Ing. Stanislav Karaba