Výskumný ústav rastlinnej výroby

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 


Prezimovanie

Ako prezimovali ozimné obilniny a repka olejka?

Naše krásne Slovensko je rozlohou malé, ale priebeh zimy bol iný na západnom, strednom a východnom Slovensku. Tieto rozdielne poveternostné podmienky sa podpísali aj na prezimovaní ozimín v jednotlivých lokalitách.

Západné Slovensko malo chudobnejšiu snehovú pokrývku v priebehu zimy s krátkym trvaním. Zato sa tu vyskytovali opakovane silné holomrazy, ktoré v spolupôsobení s ďalšími faktormi ovplyvnili vymŕzanie respektíve poškodenie ozimných obilnín a repky olejky.

Ozimná pšenica – a hlavne odrody vyšľachtené na Slovensku a v Českej republike na západnom Slovensku prezimovali relatívne dobre. Porasty, ktoré boli zasiate do 10. októbra išli do zimy už aj odnožené a dobre pripravené na prezimovanie. Veľa porastov je takých, ktoré boli následkom nepriazne počasia siate neskoro po agrotechnickom termíne. Tieto porasty išli do zimy v štádiu jedného až dvoch listov, neodnožené a pri bežnom pohľade nevyzerajú dobre. Pri ich podrobnejšej prehliadke sme zistili, že vo veľkej väčšine sa jedná o porasty so zdravým vegetačným vrcholom – teda o porasty živé. Veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou ( 10 – 15°c), spôsobili povytiahnutie slabších rastlín z pôdy.

Preto odporúčame takéto porasty povalcovať ľahkými valcami a po obnovení rastu aplikovať rastový regulátor na podporu odnožovania – Retacel Exstra R 68- 1,5 l . ha–1 a zabezpečiť rastlinám dostatočnú výživu. Na porastoch ozimných pšeníc, ktoré sme prezreli sme nezaznamenali v súčasnej dobe príznaky po napadnutí virózami.

Na strednom a východnom Slovensku (pokiaľ sa už dalo vstúpiť do poľa) vzhľadom na dlhšie trvajúcu snehovú pokrývku je pozorovaný častejší výskyt plesne snežnej . Porasty ozimnej pšenice, ktoré už bolo možné prehliadnuť sú tiež v rôznych vývojových fázach od vzchádzania až po plné odnožovanie. Stav po prezimovaní je aj v týchto oblastiach do určitej miery ovplyvnený odrodovou skladbou pšeníc . Na slabo odnožené porasty odporúčame tiež aplikovať rastový regulátor za účelom podpory zahustenia porastov.

Odporúčame sledovať zdravotný stav porastov ozimných pšeníc a po ukončení odnožovania podľa výskytu chorôb piat stebiel ( predovšetkým na dlhodobo zamokrených a ťažkých pôdach), plesni snežnej, fuzarióz, našli sa už aj prvé výskyty septoriózy a. i. aplikovať odporučené fungicídy (ako sme odporúčali v RN 20.II.2003).

Ozimný jačmeň – na západnom Slovensku prezimoval horšie a sú plochy, ktoré následkom dlhotrvajúcich holomrazov vymrzli. Porasty sú väčšinou husté a vyskytuje sa na nich pleseň snežná a palušková hniloba , ktoré zhoršujú celkový vzhľad a stav porastov.

Na strednom a východnom Slovensku sa vyskytuje častejšie pleseň snežná a palušková hniloba, ako následok dlhšie trvajúcej snehovej pokrývky .

V každom prípade, porast pred tým ako vyriekneme ortieľ čo s ním, treba prehliadnuť a zistiť či je zdravý vegetačný vrchol. V prípade, že je porast života –schopný a je hustý , treba ho prebrániť, čím sa čiastočne naruší vhodná mikroklíma pre šírenie chorôb a zabezpečí sa prevzdušnenie porastu. V prípade výskytu chorôb (hnedá škvrnitosť jačmeňa, hrdze, múčnatka) v období po ukončení odnožovania až začiatku steblovania je vhodné aplikovať fungicídnu ochranu ( odporučenú v RN 20. II. 2003).

V súčasnej vývojovej fáze ozimných jačmeňov sme nezaznamenali typické prejavy (ako vlani) po napadnutí virózami.

Po skúsenostiach z doterajších prehliadok sa nepriazeň počasia zimných mesiacov najviac prejavila na porastoch repky olejky. Najlepšie prezimovali porasty, ktoré boli na jeseň vo vývojovej fáze 4 až 6 listu ošetrené fungicídom Horizon alebo Caramba.

Na západnom Slovensku a kraji stredného tie porasty, ktoré išli do zimy s 3 -5 listami následkov holomrazov na 60 až 70 % vymrzli. Lepšie prezimovali tie, ktoré mali 8 a viac listov a neboli ošetrené fungicídom aj keď pohľad na ne je v súčasnej dobe žalostný. Majú zdravý vegetačný vrchol ale listy a často aj koreňové krčky sú napadnuté fomovou hniloboua repkovou hnilobou ( Typhula girans). Takéto porasty odporúčame v štádiu kedy repka dosiahne výšku od 20 do 30 cm ošetriť fungicídom Horizon 250 EW 1 l . ha-1, Caramba 1,2 l . ha-1. Ošetrenie je proti chorobám, ale zároveň ním podporíme aj bohatšie vetvenie.

Vyvinuté porasty s 8 a viac listami( fungicídne neošetrené) na strednom a východnom Slovensku sú následkom dlhotrvajúcejšej snehovej pokrývky viac poznačené fomovou a repkovou hnilobou. Aj keď sa na prvý pohľad zdajú byť vegetačné vrcholy zdravé, pri podrobnejšej prehliadke sa napadnuté rastliny ľahko vytiahnu zo zeme a sú v koreňovom krčku nahnité, alebo celkom odhnité. Odporúčame však pred rozhodnutím čo s poškodeným porastom urobiť odpočet zdravých rastlín na m2 a v prípade, že sa nájde viac ako 20 rastlín na m2 pomerne rovnomerne rozložených porast ponechať.

Základom pri rozhodovaní čo so zle vyzerajúcim porastom je prezrieť si stav vegetačných vrcholov a koreňov. Ak vidíme, že vegetačný vrchol je zdravý a korene sa prebúdzajú k životu (objavujú sa malé biele korienky) treba zistiť koľko zdravých jedincov je na m2 a až potom sa rozhodnúť pre alebo proti ponechaniu porastov.

Vystavené 10. 4. 2003

Autor textu: Ing. Mária Sekerková, CSc.