logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby
Odbor rastlinných komodít

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 
 

Výsledky jarnej inventarizácie porastov ozimnej repky

Podľa dostupných údajov bolo v r. 2004 zasiatych 103 875 ha oz. repky. Oficiálne údaje o priebehu sejby z hľadiska regiónov a agrotechnického termínu v r. 2004 neexistujú. Ak dochádzalo k oneskorenej sejbe, príčinou vo vyššie položených oblastiach bola neskorá žatva, ktorá v prípade obilniny, ako predplodiny, posúvala termín sejby a v nížinných oblastiach to bolo čakanie na dážď. Podľa pozorovaní autorov však k výraznému oneskoreniu sejby repkových porastov dochádzalo iba ojedinele a možno konštatovať, že porasty boli siate v agrotechnickom termíne. Tým bol splnený dôležitý predpoklad pre ich ďalší optimálny vývoj.

Za optimálnych vlahových a teplotných podmienok repkový porast vzchádza o 7 dní po sejbe. V septembri a októbri, čo je rozhodujúce obdobie jesennej vegetatívnej fázy, vzídené rastliny intenzívne rastú, zakoreňujú a do koreňového krčku a koreňov ukladajú rezervné látky. Pri normálnom priebehu počasia je táto fáza ukončená do konca novembra a v tejto dobe by rastliny mali mať 6–10 pravých listov v prízemnej listovej ružici. Optimálna hrúbka koreňového krčka by pred nástupom zimy mala byť 8 mm, s nepredĺženým základom listového srdiečka a s dĺžkou listov do 250 mm. K dokončeniu jesennej vegetatívnej fázy potrebujú rastliny 60–80 dní, počas ktorých by priemerná denná teplota nemala klesnúť pod 5 oC. V prípade teplej zimy, kedy teplota pôdy neklesá pod 2 oC, zakoreňovanie rastlín naďalej pokračuje.

Podľa výsledkov inventarizácie repkových porastov na jeseň r. 2004 boli na Slovensku, podľa inventarizácie vykonanej VÚRV Piešťany, v poslednej dekáde novembra repkové porasty:

  • s relatívne nízkym počtom rastlín na jednotke plochy, v priemere 39 ks.m-2
  • slabšie zakorenené ako po predchádzajúce roky, s priemerom koreňového krčka 5,1 mm, so 6,2 listami na rastlinu, dlhými v priemere 161 mm
  • výraznejšie zaburinené obilninami z výdrvu, ktoré sa nedarilo účinne likvidovať
  • v relatívne dobrom zdravotnom stave z hľadiska chorôb a najmä škodcov
  • s  rozdielmi medzi regiónmi z hľadiska vyrovnanosti a kompletnosti porastov, čo vychádza z vlahových podmienok po sejbe
  • približne 10 % porastov bolo v stave, ktorý nedával predpoklad dobrej úrody
  • najlepšie zakorenené porasty boli v repárskej oblasti a ďalej v kukuričnej, aj keď v bodovom hodnotení sú na rovnakej úrovni. Najslabšie porasty boli v zemiakarskej oblasti, tak z hľadiska zakorenenia, bodového hodnotenia, ale aj zaburinenia obilninami.
  • priemerná bodová hodnota repkových porastov bola 2,9.

Vývoj počasia, najmä atmosferických zrážok, od augusta r. 2004 nebol priaznivý pre zakladanie repkových porastov. Najmä na západnom Slovensku bol august zrážkovo podnormálny, iba v niektorých izolovaných lokalitách boli zrážky nadnormálne (najmä v Podunajskej nížine). Sucho bolo v oblasti Trnavy, Topoľčian, Nitry, Galanty a N. Zámkov. Na strednom a východnom Slovensku boli v dôsledku prehánok zrážky nerovnomerné, pričom na východe a severovýchode boli dostatočné.

September bol na väčšine územia zrážkovo normálny, v niektorých regiónoch, opäť hlavne na západe (Dunajská Streda, Nitra, Topoľčany, Trnava) podnormálny. Na strednom Slovensku boli zrážkovo podnormálne Zvolenská, Juhoslovenská a Turčianska kotlina, pričom väčšina zrážok padla až koncom septembra. Na východnom Slovensku bola najsuchšia oblasť Bardejovsko.

Október a november možno považovať, z hľadiska požiadaviek repky na vlahu, za priaznivé mesiace na celom území Slovenska.

Z hľadiska teplotného bol august na západnom a južnom Slovensku nadnormálny, vo vyšších oblastiach normálny, obdobne ako ďalšie mesiace. Znamená to, že repka vegetovala až do zníženia denných teplôt pod úroveň 5 oC a nočných pod bod mrazu. Toto obdobie definitívne nastalo až v januári.

Vzchádzanie repkových porastov bolo závislé na dostatku zrážok v období pred a po sejbe. Tam, kde táto podmienka bola splnená, resp. kde bol nedostatok zrážok eliminovaný závlahou, boli na jeseň porasty kompletné, vyrovnané a v požadovanom vývojovom štádiu, tzn. v štádiu tvorby listovej ružice.

Tam, kde prevládalo pred a po sejbe suché a teplé počasie, repka vzchádzala pomaly a nekompletne (resp. nevzišla vôbec). Takéto porasty počtom, dĺžkou listov a hrúbkou koreňového krčka zaostávali. Súčasne na ne negatívne pôsobili obilniny z výdrvu a buriny. Oproti stavu porastov na jeseň 2003 bolo však oveľa menej porastov, na ktorých by boli rastliny repky v dvoch výrazne rozdielnych rastových fázach.

Univerzálnym minuloročným problémom repkových porastov bolo ich zaburinenie obilninami z výdrvu, vyskytujúce sa vo všetkých oblastiach Slovenska, pričom nie všade bol výdrv na jeseň úspešne likvidovaný.

I ďalší, zimný vývoj počasia bol pre repku priaznivý. Približne do začiatku tretej januárovej dekády bolo relatívne teplo, s dostatkom zrážok, čo znamenalo, že repky čiastočne vegetovali, pričom stačili najmä v nížinách zlepšiť svoje zakorenenie a vytvoriť bohatšiu listovú ružicu.

Približne od 25. 1. sa na celom území Slovenska začalo ochladzovať, vo vyšších polohách so snežením. Repky sa ale stačili aklimatizovať, a preto ani po nástupe silných, najmä nočných mrazov, od začiatku februára nedošlo k priamemu poškodeniu porastov mrazom. V tej dobe už boli ale porasty aj v nížinách chránené snehovou prikrývkou. Toto počasie trvalo do začiatku druhej dekády februára, kedy sa začalo otepľovať a v nížinách sa začal topiť sneh, porasty však boli stále pod snehom. Až do začiatku druhej marcovej dekády v nočných hodinách klesali mrazy až na -10 oC, cez deň však teploty stúpali nad bod mrazu. Aj keď sa sneh cez deň topil, cez noc často snehová prikrývka pribudla, čo porasty chránilo.

Od polovice marca sa v nížinách sneh roztopil, vo vyšších polohách zostáva. Pôda ale ešte zostávala zamrznutá, čoho bolo využité k regeneračnému hnojeniu N, ktoré na väčšine územia prebehlo do koncom marca. V inundačných územiach dochádzalo ojedinele k zaplaveniu porastov, resp. k pohybu pôdy, ale v podstatne menšej miere a takmer bez nepriaznivých následkov.

Zimné počasie teda repkám priamo neuškodilo, k najvýraznejšiemu poškodeniu došlo vplyvom premnoženia hrabošov, resp. spásaním lesnou zverou. Možno však konštatovať posun nástupu jari, resp. vegetácie, v nížinách asi o týždeň, vo vyšších polohách až o dva, oproti predchádzajúcim rokom, ale vplyvom stúpajúcich teplôt, najmä nočných, porasty toto oneskorenie “doháňajú” a v súčasnej dobe (polovica apríla) prebieha intenzívny predlžovací rast, na niektorých miestach v nížinných oblastiach sa už začínajú objavovať kvetné púčiky, čo naznačuje urýchlenie rastu a vývoja. Nástup plného kvitnutia je možné v týchto oblastiach očakávať už do konca apríla.

Stav porastov ozimnej repky po prezimovaní bol monitorovaný pracovníkmi VÚRV Piešťany v dňoch 11. – 13. 4. 2005.

Pri inventarizácii repkových porastov sa zisťoval:

  1. počet rastlín na m2 (ks)
  2. priemer koreňového krčka (mm)
  3. počet listov na rastline (ks)
  4. dĺžka listov (mm)
  5. celkový stav porastu (body 1 – 4) podľa bodovej stupnice:
    1. porast nekompletný, nevyrovnaný, vykazujúci väčšie prázdne miesta, zaburinenie, poškodený hrabošmi, s malými, slabo zakorenenými rastlinami, predpoklad veľmi nízkej úrody, porast, pri ktorom možno predpokladať natoľko nízku úrodu, že jeho ďalšie pestovanie je neefektívne
    2. porast vzídený etapovito, resp. nevyrovnaný, medzerovitý, aj keď s dostatočným priemerným počtom rastlín, ale s väčšími prázdnymi miestami a s  prevahou malých, slabšie zakorenených rastlín s hrúbkou kor. krčka pod 8 mm, alebo silne zaburinený, pri ktorom je aj pri priaznivom vývoji počasia predpoklad nižšej úrody, ale zaoranie by už bolo neekonomické
    3. porast kompletne vzídený, primerane vyrovnaný, v dobrom zdravotnom stave, primerane zakorenený s hrúbkou koreňového krčka 8–10 mm, s predpokladom dobrej úrody
    4. optimálny porast, kompletný, dobre zakorenený, s priemerom koreňového krika nad 10 mm, vyrovnaný, nezaburinený, v dobrom zdravotnom stave, s predpokladom veľmi dobrej úrody.

Výsledky jarnej inventarizácie:

Pri bodovom hodnotení vykazovali porasty priemernú hodnotu 3,0 bodov. Je to menej ako v r. 2004, ale rozhodne viac ako v r. 2003 a s priaznivým rozložením v jednotlivých kategóriách hodnotenia.

Najviac porastov – 48,5 % bolo zaradených do 3. kategórie. Ide o porasty v relatívne dobrom stave, včas, rovnomerne a kompletne vzídené, primerane zakorenené a v dobrom zdravotnom stave, s vyhovujúcim počtom rastlín, ktoré pri správnom ďalšom ošetrovaní a hnojení dávajú predpoklad dobrej úrody. Porastov s bodovým hodnotením 4 bolo 29,0 %. V tomto prípade ide o porasty kompletne a rovnomerne vzídené, s optimálnym počtom rastlín, ale optimálne zakorenené, dávajúce predpoklad veľmi dobrej úrody.

Porasty, ktoré podľa súčasného stavu nedávajú predpoklad ani priemernej úrody (kat. 2) v dôsledku nekompletnosti, nevyrovnanosti, väčšinou poškodené, boli zastúpené na 19,4 %. 2,9 % porastov sa už v súčasnej dobe ukazuje neekonomické pestovať ďalej (tab. 1).

tab. 1 Bodové hodnotenie porastov oz. repky

Kategória

Jar 2005

Jar 2003

Jar 2004

%

%

%

1

2,9

21,8

5,8

2

19,4

32,4

11,7

3

48,5

33,1

33,0

4

29,1

12,7

49,5

priemer

3,0

2,33

3,2


Hustota porastu

Porasty repky vykazovali v priemere 36,9 rastlín na m2, čo je tesne pod hranicou optimálneho počtu a  menej ako vlani, ale viac ako v r. 2003 (tab. 2). Pri porovnaní počtu rastlín zistených na jeseň r. 2004 nebol zistený takmer žiadny rozdiel. Prehustené porasty v kategórii nad 80 rastlín neboli v hodnotenom súbore zastúpené. Viac ako 40 rastlín na m2 malo iba 25 % hodnotených porastov. Prevažná časť porastov – 68 % vykazovala hustotu medzi 21–40 rastlinami na m2, 6,8 % porastov bolo riedkych, s menej ako 20 rastlinami na m2. Ide o menej priaznivé rozloženie porastov podľa optimálnej hustoty, avšak prevažná časť porastov, najmä s dobrým zakorenením, je schopná kompenzovať menší počet rastlín vyššími hodnotami ďalších úrodotvorných prvkov. Oproti predchádzajúcim rokom je podstatne menej zastúpená kategória porastov s výraznejšími rozdielmi v rastovom štádiu jednotlivých rastlín.

tab. 2 Počet rastlín oz. repky na m2

rozpätie

Jar 2005

Jar 2003

Jar 2004

%

%

%

80

0,0

17,4

1,0

61 – 80

2,9

69,9

6,8

41 – 60

22,3

13,0

41,7

21 – 40

68,0

0,0

41,7

10 - 20

6,8

0,0

8,7

priemer

36,9

30,2

41,7

Zakorenenie rastlín

Hrúbka koreňového krčka, ktorá je z hľadiska ďalšieho vývoja porastov rozhodujúcim kritériom, dosiahla v sledovanom súbore priemernú hodnotu 8,0 mm. Táto hodnota je tesne na spodnej hranici optima, pričom je takmer zhodná s vlaňajším stavom, ale výrazne  vyššia ako v r. 2003. Pomerne vysoký podiel porastov - 20,4 % má hodnotu tohto znaku menšiu ako 5 mm, čo je charakteristické pre slabé rastliny. Hrúbku nad 8 mm však dosiahlo 42,7 % porastov, čo je dostatočný podiel a čo dáva nádej na ich ďalší uspokojivý vývoj (tab. 3 ).

Už na jeseň bolo možné takmer na každom poraste stanoviť, či bol vhodne použitý niektorý z regulátorov rastu. Takýchto porastov bolo 60-70 %, pričom okrem hrubšieho koreňového krčku boli porasty charakteristické aj rozložitým tvarom listovej ružice.

Pri nevyrovnaných porastoch s rastlinami v rozdielnej rastovej fáze mali malé rastliny priemer koreňa 2,3 mm a veľké 9,2 mm.

Porasty s malými, neskoro vzídenými rastlinami mali priemer koreňového krčka 3,6 mm a porasty s iba veľkými rastlinami vykázali priemernú hodnotu tohto znaku 8,1 mm.

tab. 3 Priemerná hrúbka koreňového kŕčika v mm

rozpätie

Jar 2005

Jar 2003

Jar 2004

%

%

%

5

20,4

30,4

7,8

5,1 – 8,0

36,9

52,2

59,2

8,1 – 11,0

31,1

13,0

26,2

11,1 – 14,0

9,7

0,0

3,9

14,1

1,9

4,3

2,9

priemer

8,0

6,7

7,9

Dĺžka listov

Ďalším kritériom stavu repkových porastov je ich výška, resp. v období listovej ružice meraná dĺžka listov. Pri tomto znaku však nejde o čo najvyššie hodnoty, lebo od určitej výškovej hranice je vhodný nižší, rozložitý habitus rastlín, čo je možné podporiť aplikáciou rastových regulátorov. Len v ojedinelých prípadoch bol zistený náznak začiatku predlžovacieho rastu (DC 30). Priemerná dĺžka listov v sledovanom súbore bola 117,3 mm, pričom táto hodnota bola o 44 mm nižšia, ako bolo zistené na jeseň, v dôsledku odumretia najväčších listov počas zimného obdobia. Preto v kategórii do 100 mm sa nachádzal najväčší podiel porastov – 47,6 % a viac ako 160 mm priemernej dĺžky listov na rastline malo iba 5,8 % porastov (tab. 4). Porovnanie priemernej dĺžky listov s r. 2004 svedčí o oneskorenej tohtoročnej vegetácii.

tab. 4 Výška vegetačného vrcholu (mm)

rozpätie

Jar 2005

Jar 2003

Jar 2004

%

%

%

100

47,6

26,1

23,3

101 – 130

21,4

52,2

73,8

131 – 160

25,2

13,0

2,9

161 – 200

1,9

807

0,0

200

3,9

0,0

0,0

priemer

117,3

67,7

139,0

Počet listov

S výškou rastliny súvisí počet listov. Priemerný počet listov na jednej rastline v sledovanom súbore porastov bol 10,2, pričom prevažná časť porastov mala viac ako 7,6 listov na rastline. Zistené hodnoty sú vyššie ako v r. 2004, ale keďže väčšie rastliny mávajú menší, resp. rovnaký počet listov ako malé, nie je možné usudzovať z tohto znaku na habitus rastliny, resp. na veľkosť asimilačnej plochy (tab. 5).

tab. 5 Počet listov na rastline

rozpätie

Jar 2005

Jar 2003

Jar 2004

%

%

%

4,5

0,0

87,0

2,9

4,6 – 5,5

5,8

13,0

1,9

5,6 – 6,5

1,0

0,0

13,6

6,6– 7,5

12,6

0,0

24,3

7,6

80,6

0,0

57,3

priemer

10,2

3,7

8,35

Zdravotný stav porastov

Porasty ozimnej repky sú pomerne zdravé. Zatiaľ nebol zistený prienik fomovej hniloby do koreňového systému, čo ale nie je možné vylúčiť v nasledujúcom období. Ani v jednom prípade nebol diagnostikovaný výskyt krytonosa kapustového.

Na viacerých porastoch (20 %) bolo podľa vpichov možné usudzovať na možné poškodenie rastlín stonkovými krytonosmi, zrejme v dôsledku neskorého postreku insekticídom. V nížinných oblastiach bolo toto napadnutie vyššie – 30 %, vo vyšších nedosahovalo 10 %.

Najväčším problémom repkových porastov na jeseň bola zaburinenosť obilninami z výdrvu. Na prevažnej časti takto poškodených porastov došlo až počas zimného obdobia k vypadnutiu týchto burinných rastlín, Poškodenie porastov však zostáva. Existujú ale aj porasty (15–20 %), kde obilniny vegetujú aj v súčasnej dobe, pričom poškodenie je v priemere väčšie ako poškodenie “klasickými” burinami.

Výrazným problémom zastáva poškodenie porastov hrabošmi, vyskytujúce sa vo všetkých regiónoch a pri rôznej intenzite takmer na všetkých porastoch.

lokálneho hľadiska možno konštatovať, že súčasný stav porastov zodpovedá stavu porastov na jeseň. Aj keď v každom regióne sa vyskytujú rôzne porasty, ich prevažujúci charakter je nasledovný:

Západoslovenský región (Trnava, Nitra, Trenčín): Porasty vyrovnané, s dostatočným počtom (38,7 rastlín na m2), dobre zakorenených rastlín (hrúbka koreňového krčka 8,7 mm) rastlín. Aj v dôsledku najpokročilejšej vegetácie ide o región s nadpriemernými hodnotami (tab. 6). Porasty zdravé, zatiaľ nenapadnuté chorobami, s relatívne vyšším poškodením stonkovými krytonosmi.

Stredoslovenský región (Žilina, B. Bystrica): V južnej časti Banskobystrického kraja porasty veľmi dobré, s dostatočnou hrúbkou koreňového krčka a hustotou, viac ale poškodené krytonosmi (tab. 6). V severnej časti (Žilinský kraj) porasty zodpovedajú podmienkam prostredia a rozvoju vegetácie. Porasty sú dostatočne husté, ale menej zakorenené a s menším počtom listov, čo zodpovedá aj dlhšie trvajúcej snehovej prikrývke. Zdravotný stav je zatiaľ dobrý.

Východoslovenský región (Prešov, Košice): a Východoslovenskej nížine pomerne vyrovnané, kompletné porasty, s dostatočným počtom rastlín (tab. 6), už v neskorších rastových fázach primerane zakorenené. V severnej časti Prešovského kraja repkové porasty najslabšie, slabo zakorenené, počtom a dĺžkou listov zodpovedajúce výkonnosti prostredia a dlhodobejšej snehovej prikrývke.

tab. 6

Kraj

Bodové hodnotenie

Počet rastlín na m2

Hrúbka
koreň. krčka
v mm

Dĺžka listuv mm

Počet listov

Trnava

3,1

45,0

8,0

157,3

11,7

Trenčín

3,7

33,1

10,6

132,2

11,2

Nitra

3,1

38,0

7,6

136,9

10,2

Žilina

2,7

37,7

6,5

86,1

7,2

B. Bystrica

3,4

35,4

10,8

108,9

12,4

Prešov

2,5

33,4

6,2

86,5

6,2

Košice

3,0

30,6

7,5

88,7

7,5

SR

3,0

36,9

8,0

117,3

10,2

Z hľadiska výrobných oblastí klesá kvalita porastov z nížin (kukuričná a repárska oblasť) do vyššie položených (zemiakarska a horská oblasť), pričom obidve skupiny sa vnútri seba príliš neodlišujú (tab. 7). V kukuričnej oblasti sú porasty viac husté a olistené, menej zakorenené ako v repárskej, kde spĺňajú požadované kritéria najviac. Pri porovnávaní oboch skupín si treba uvedomiť aj viac ako týždňový rozdiel vo vegetácii medzi oblasťami.

tab. 7

Oblasť

Bodové hodnotenie

Počet rastlín na m2

Hrúbka
koreň. krčka
v mm

Dĺžka listu v mm

Počet listov

kukuričná

3,2

39,9

8,0

135,5

10,7

repárska

3,2

35,9

8,9

119,6

11,3

zemiakárska

2,7

32,4

7,1

96,1

8,6

horská

2,6

36,8

6,6

78,8

7,2

SR

3,0

36,9

8,0

117,3

10,2

Záver

Repkové porasty, ktoré vykazovali na jeseň dostatočné zakorenenie a primeranú rastovú fázu, prezimovali vo všetkých regiónoch bez väčších problémov. Naopak, od konca novembra do jarného hodnotenia sa z hľadiska bodového stavu porasty zlepšili o 0,1 bodov, počet rastlín sa takmer nezmenil a hrúbka koreňového krčka sa zvýšila v priemere o 4 mm. Úbytok listov počas zimného obdobia už bol kompenzovaný, resp. sa zvýšil v priemere o 5,2 listov na rastline. Zatiaľ má repka viac ako týždenné oneskorenie vo vývoji, ale treba rátať s možnosťou rýchleho ukončenia predlžovacieho rastu a so začiatkom kvitnutia do 2 týždňov.

Prevažná časť porastov ozimnej repky (70 – 80 %) je preto v relatívne dobrom stave, približujúcemu sa stavu porastov na jar r. 2004, dostatočne hustá a zakorenená.

Tie repkové porasty, ktoré na jeseň r. 2004 v dôsledku sucha v období sejby vzchádzali neskoro, mali pre priaznivé poveternostné podmienky, trvajúce až do začiatku januára, možnosť zlepšenia svojho stavu.

Preto počet porastov, ktoré nedávajú v súčasnosti predpoklad ekonomicky efektívnej úrody, neprekračuje 3 %. Pritom je možné predpokladať, že doteraz , resp. na jeseň vykonané vyorávky neprekročili 10 % zo založených porastov.

Repkové porasty zatiaľ vyhovujú aj kritériám pre dobrý zdravotný stav, tak z hľadiska chorôb ako aj poškodenia škodcami. Najviac, ale nie podstatne, sú porasty poškodené hrabošmi a čiastočne sú zaburinené rastlinami obilnín z výdrvu.

Súčasný stav porastov dáva základný predpoklad pre dosiahnutie minimálne priemerných hektárových úrod.

Odporúčania:

  • i naďalej zabezpečovať výživu repkových porastov dusíkom, pričom je treba rátať so skrátením obdobia predlžovacieho rastu. Ak bude dostatočne teplo, je možné očakávať urýchlenie vývoja, a preto sa obdobia medzi jednotlivými dávkami N hnojív budú skracovať
  • podľa potreby vykonávať ošetrenie porastov proti škodcom, so zameraním sa na plošné, resp. ohniskové ošetrenie rodenticídami.


  • Vystavené: 21.4.2005