|
Na zhodnotenie stavu porastov ozimných obilnín v rámci celého
Slovenska, sme vykonali ich monitoring v čase od 4.4. – 5.4.
V rámci monitoringu sme zisťovali nasledovné údaje: prezimovanie
obilnín, hustotu porastu, zdravotný stav (choroby a škodcovia),
výskyt burín, vývojová fáza obilnín (počet odnoží) s následným
všeobecným návrhom opatrení.
Porasty ozimných obilnín sme hodnotili na základe odberov vzoriek
rastlinného materiálu a vizuálneho hodnotenia s týmito
výsledkami:
Keďže jeseň bola dostatočne vlhká, teplá a dlhá a prakticky
až do konca januára 2005 sa mrazy vyskytovali len sporadicky a boli
slabé, dokonca aj vo vyšších polohách, (obilniny sa siali aj v neskorších
termínoch) boli vytvorené dobré predpoklady pre dostatočné zakorenenie
aj tých ozimín ktoré boli siate neskoršie.
Keďže vo väčšine produkčných oblastí mrznúť začalo až začiatkom
februára a pôda zamrzla dostatočne, následné zrážky v podobe
snehu vytvorili predpoklad na dobré prezimovanie aj pre menej vyvinuté
rastliny. Nepriaznivo však na rastliny pôsobilo striedanie teplôt
v januári a februári (najmä plytšie siate oziminy). Dlhé
vegetačné obdobie na jeseň však podporilo aj vzchádzanie a rozvoj
burín aj v porastoch neskoršie siatych obilnín. Výskyt chorôb na
jeseň bol minimálny najmä na neskoro siatych porastoch a prakticky
nebola potrebná, ale ani väčšinou možná chemická ochrana proti nim.
Drvivá väčšina porastov nebola po sejbe povalcovaná.
Prezimovanie obilnín v rámci celého Slovenska aj
napriek hrozbe prerastenia skorosiatych porastov ozimín, ale aj
neskorým a plytkým sejbám možno označiť za veľmi dobré, keď
dobre prezimovali aj rastliny, ktoré sa už na jeseň dostali do fázy
konca odnožovania, ale aj tie ktoré pred príchodom zimy vzchádzali,
alebo mali iba jeden list. Dobré prezimovanie bolo spôsobené dostatočným
zamrznutím pôdy a následnou snehovou pokrývkou, ktorá chránila
rastliny počas najsilnejších mrazov.
Úplnosť a hustota porastu Okrem dobrého prezimovania,
ďalšou veľmi dôležitou skutočnosťou, ktorá podstatne ovplyvňuje
ďalšie pestovateľské úspechy je úplnosť a hustota porastu obilnín.
Medzerovitosť porastov možno vo väčšine prípadov a oblastí hodnotiť
ako nepatrnú(5%) a aj tá ktorú sme zistili je skôr spôsobená
nedostatočnou kvalitou práce pri sejbe, ako nedostatočnou klíčivosťou,
vzchádzavosťou a vyzimovaním.
Ani v jednom prípade sme nezistili nižší počet rastlín na
m2 ako 250 pri všetkých oziminách.
Zdravotný stav ozimín zatiaľ možno považovať za veľmi
priaznivý, keď múčnatka sa zatiaľ prakticky nevyskytuje na neskoršie
siatych porastoch a len v obmedzenej miere je možné sledovať
výskyt plesne snežnej a paluškovej hniloby hlavne na jačmeni
a raži najme vo vyšších polohách. Na skoršie siatych porastoch
sme zaznamenali mierny výskyt múčnatky a miestami fuzariózami
spôsobené výpadky rastlín. Pri jačmeni ozimnom sme vo veľmi malej
miere zistili aj rastliny so symptómami podobnými tým, ktoré sa
objavujú po napadnutí vírusom žltej zakrpatenosti jačmeňa. Porasty
jačmeňa sú aj mierne zožltnuté z rôznych dôvodov (mrazmi, fyziologické
príčiny a pod.). Celkovo však hodnotíme porasty ozimín z hľadiska
zdravotného stavu zatiaľ ako veľmi dobré, aj keď skorosiate obilniny
v niektorých prípadoch stratili aj 1/3 listovej plochy najmä
pôsobením mrazov.
Predpokladáme že na jeseň bolo proti burinám ošetrených minimum
porastov ozimín, aj to väčšinou proti metličke. V oblasti západného
Slovenska je možné pozorovať stredný až silný výskyt burín najmä
pri skoršie siatych porastoch a buriny sú už v mnohých
prípadoch prerastené. Pri neskoršie siatych je zatiaľ slabý. Ako
najčastejšie sa vyskytujúce druhy burín sme zistili parumanček prímorský,
peniažtek roľný, lipkavec obyčajný, mak vlčí, metlička obyčajná,
ale aj v posledných rokoch sa intenzívnejšie rozširujúce buriny
tzv. najnižšieho poschodia (hluchavky, hviezdica prostredná, veroniky
a pod.). Na niektorých miestach sme zaznamenali silnejší výskyt
hrabošov a krtov.
Vývojová fáza obilnín je však v rámci Slovenska značne
odlišná. V najprodukčnejších oblastiach Slovenska, najmä južných
oblastiach, obilniny zo skorších výsevov majú už ukončené odnožovanie
a sú kompletné. Porasty ozimín založené v septembri a
v prvej dekáde októbra sú väčšinou dobre odnožené (pšenica
2-4 odnoží, jačmeň 3-6, raž 4 – 6). Oziminy založené v druhej
a tretej dekáde októbra sú dobre vzídené a vyrovnané,
avšak v štádiu 1-3 listov, prípadne začali odnožovať. V severnejších
oblastiach majú jeden list.
Záver
Porasty pšenice ozimnej, jačmeňa ozimného a raže sú takmer vo
všetkých prípadoch dobre vzídené, kompletné a dobre prezimované.
Zdravotný stav je dobrý, výskyt burín je silnejší iba v skoršie
siatych porastoch, kde sú aj prerastené. Všeobecne menej vyvinuté
porasty sú najmä na Záhorí, ale aj na východnom, strednom a severnom
Slovensku. Z celkového agronomického hľadiska, ako najlepšie
hodnotíme porasty v oblasti Topoľčian a Trnavy. Veľmi
pekné porasty sú aj v oblasti Komárna, D. Stredy, Levíc, Bratislavy,
Trenčína). Na juhu stredného Slovenska (Lučenec, Rimavská Sobota),
na Východoslovenskej nížine a v ďalších častiach východného
Slovenska (Rožňava, Košice, Prešov) a v okolí Liptovského Mikuláša
a Ružomberka sú porasty kompletné, ale väčšinou vo fáze prvého
listu až začiatku odnožovania.
Ako celok možno hodnotiť stav porastov ozimných obilnín na Slovensku,
ako veľmi dobrý s výhľadom na dobrú úrodu. Stav porastov ozimín
na jar je porovnateľný so stavom na jar v minulom roku.
Návrh opatrení
Porasty siate v agrotechnickom termíne:
V prípade silnejšieho výskytu burín, ak sú buriny prerastené,
alebo hrozí ich prerastenie v prvom rade aplikovať herbicídy
najmä s ohľadom na najdôležitejšie druhy(pichliač roľný, lipkavec
obyčajný, metlička obyčajná, parumanček prímorský, ovos hluchý,
pýr plazivý a pod.). Všetky aplikácie pesticídov by mali nasledovať
až po obnovení rastu, prípadne po vytvorení nového listového aparátu.
Aplikácia regulátora rastu na podporenie odnožovania nie
je potrebná na skorosiate porasty. Na porastoch ktoré ešte len začínajú
odnožovať je vhodná aplikácia morforegulátora.
Regeneračné hnojenie pšenice pri porastoch skorosiatych
môžeme urobiť naraz dávkou 60 kg.ha-1vo forme LAV, prípadne
DAM 390. Prednosť majú porasty jačmeňa ozimného, ktorých listový
aparát je nepriaznivými podmienkami viac poškodený. Rozhodujúcu
úlohu vo výžive ozimného jačmeňa zohráva regeneračné hnojenie N
(30-60 kg.ha-1). Porasty je však potrebné hnojiť diferencovane
podľa ich stavu. V teplejších a suchších kukuričných a repárskych
oblastiach na zdravé a odnožené porasty jačmeňa môžeme aplikovať
celú dávku N jednorazovo. Vhodnejšou formou N v tomto prípade
je liadok. Pri raži odporúčame regeneračnú dávku N aplikovať jednorazovo(40
kg.ha-1) vo forme liadku.
Pri ozimnom jačmeni a raži je počet odnoží dostatočný
a preto väčšinou nebude potrebná jarná aplikácia morforegulátora
na podporu odnožovania. V neskorších štádiách vývoja ak budú
vytvorené podmienky na poľahnutie je možné podľa potreby (DC 37-45)
aplikovať v jačmeni a tritikale, napr. Cerone 480
v dávke 0,75-1,0 l.ha-1, v raži Ethephon
Stefes v dávke1,0-1,5 l.ha-1.
Porasty je potrebné povalcovať, najmä plytko zasiate. Porasty
na ktorých bola vyššia vrstva snehu, prípadne na ktorých stála voda
je potrebné ošetriť ježkovými valcami.
Porasty siate po agrotechnickom termíne:
Tieto porasty sú väčšinou vo fáze do začiatku odnožovania a s nízkym
výskytom burín.
Pri slabo odnožených, alebo neodnožených porastoch a pri
porastoch hlavne pšenice, prípadne kde listový aparát bol
viac poškodený mrazmi bude vhodné regeneračnú dávku N rozdeliť
na dve časti. Ako náhle sa obnoví rast koreňov a asimilácia a stav
pôdy to dovolí, ihneď začať s regeneračným prihnojovaním (30
kg N.ha-1 vo forme liadku). Druhú dávku odporúčame 2–3
týždne po prvej vo forme kvapalného hnojiva DAM 390 spolu s morforegulátorom
Retacel Extra R 68 (30 kg N. ha-1 + 1,5 l.ha-1),
vtedy akonáhle denná teplota vzduchu stúpne na 8 - 10 oC.
Túto aplikáciu morforegulátora vykonávame bez ohľadu na odrodu.
Aplikácia fungicídov zatiaľ nie je potrebná. Rovnako, ako v predošlom
prípade porasty je potrebné povalcovať.
Keďže počasie na jar býva veľmi premenlivé je potrebné vyberať
pesticídy menej závislé na poveternostných podmienkach (teplota)
a miešateľné medzi sebou prípadne s kvapalnými hnojivami.
Na základe uskutočneného monitoringu predbežne možno porasty
ozimných obilnín v rámci celého Slovenska hodnotiť ako veľmi
nádejné s predpokladom nadpriemerných úrod.
Vystavené: 21.4.2005 |
