logo VURV
Výskumný ústav rastlinnej výroby
Odbor rastlinných komodít

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 
 

Stav porastov ozimnej pšenice a ozimného jačmeňa po prezimovaní

Na zhodnotenie stavu porastov ozimných obilnín v rámci celého Slovenska, sme vykonali ich monitoring v čase od 4.4. – 5.4. V rámci monitoringu sme zisťovali nasledovné údaje: prezimovanie obilnín, hustotu porastu, zdravotný stav (choroby a škodcovia), výskyt burín, vývojová fáza obilnín (počet odnoží) s následným všeobecným návrhom opatrení.

Porasty ozimných obilnín sme hodnotili na základe odberov vzoriek rastlinného materiálu a vizuálneho hodnotenia s týmito výsledkami:

Keďže jeseň bola dostatočne vlhká, teplá a dlhá a prakticky až do konca januára 2005 sa mrazy vyskytovali len sporadicky a boli slabé, dokonca aj vo vyšších polohách, (obilniny sa siali aj v neskorších termínoch) boli vytvorené dobré predpoklady pre dostatočné zakorenenie aj tých ozimín ktoré boli siate neskoršie.

Keďže vo väčšine produkčných oblastí mrznúť začalo až začiatkom februára a pôda zamrzla dostatočne,  následné zrážky v podobe snehu vytvorili predpoklad na dobré prezimovanie aj pre menej vyvinuté rastliny. Nepriaznivo však na rastliny pôsobilo striedanie teplôt v januári a februári (najmä plytšie siate oziminy). Dlhé vegetačné obdobie na jeseň však podporilo aj vzchádzanie a rozvoj burín aj v porastoch neskoršie siatych obilnín. Výskyt chorôb na jeseň bol minimálny najmä na neskoro siatych porastoch a prakticky nebola potrebná, ale ani väčšinou možná chemická ochrana proti nim. Drvivá väčšina porastov nebola po sejbe povalcovaná.

Prezimovanie obilnín v rámci celého Slovenska aj napriek hrozbe prerastenia skorosiatych porastov ozimín, ale aj neskorým a plytkým sejbám možno označiť za veľmi dobré, keď dobre prezimovali aj rastliny, ktoré sa už na jeseň dostali do fázy konca odnožovania, ale aj tie ktoré pred príchodom zimy vzchádzali, alebo mali iba jeden list. Dobré prezimovanie bolo spôsobené dostatočným zamrznutím pôdy a následnou snehovou pokrývkou, ktorá chránila rastliny počas najsilnejších mrazov.

Úplnosť a hustota porastu Okrem dobrého prezimovania, ďalšou veľmi dôležitou skutočnosťou, ktorá podstatne ovplyvňuje ďalšie pestovateľské úspechy je úplnosť a hustota porastu obilnín. Medzerovitosť porastov možno vo väčšine prípadov a oblastí hodnotiť ako nepatrnú(5%) a aj tá ktorú sme zistili je skôr spôsobená nedostatočnou kvalitou práce pri sejbe, ako nedostatočnou klíčivosťou, vzchádzavosťou a vyzimovaním.

Ani v jednom prípade sme nezistili nižší počet rastlín na m2 ako 250 pri všetkých oziminách.

Zdravotný stav ozimín zatiaľ možno považovať za veľmi priaznivý, keď múčnatka sa zatiaľ prakticky nevyskytuje na neskoršie siatych porastoch a len v obmedzenej miere je možné sledovať výskyt plesne snežnej a paluškovej hniloby hlavne na jačmeni a raži najme vo vyšších polohách. Na skoršie siatych porastoch sme zaznamenali mierny výskyt múčnatky a miestami fuzariózami spôsobené výpadky rastlín. Pri jačmeni ozimnom sme vo veľmi malej miere zistili aj rastliny so symptómami podobnými tým, ktoré sa objavujú po napadnutí vírusom žltej zakrpatenosti jačmeňa. Porasty jačmeňa sú aj mierne zožltnuté z rôznych dôvodov (mrazmi, fyziologické príčiny a pod.). Celkovo však hodnotíme porasty ozimín z hľadiska zdravotného stavu zatiaľ ako veľmi dobré, aj keď skorosiate obilniny v niektorých prípadoch stratili aj 1/3 listovej plochy najmä pôsobením mrazov.

Predpokladáme že na jeseň bolo proti burinám ošetrených minimum porastov ozimín, aj to väčšinou proti metličke. V oblasti západného Slovenska je možné pozorovať stredný až silný výskyt burín najmä pri skoršie siatych porastoch a buriny sú už v mnohých prípadoch prerastené. Pri neskoršie siatych je zatiaľ slabý. Ako najčastejšie sa vyskytujúce druhy burín sme zistili parumanček prímorský, peniažtek roľný, lipkavec obyčajný, mak vlčí, metlička obyčajná, ale aj v posledných rokoch sa intenzívnejšie rozširujúce buriny tzv. najnižšieho poschodia (hluchavky, hviezdica prostredná, veroniky a pod.). Na niektorých miestach sme zaznamenali silnejší výskyt hrabošov a krtov.

Vývojová fáza obilnín je však v rámci Slovenska značne odlišná. V najprodukčnejších oblastiach Slovenska, najmä južných oblastiach, obilniny zo skorších výsevov majú už ukončené odnožovanie a sú kompletné. Porasty ozimín založené v septembri a v prvej dekáde októbra sú väčšinou dobre odnožené (pšenica 2-4 odnoží, jačmeň 3-6, raž 4 – 6). Oziminy založené v druhej a tretej dekáde októbra sú dobre vzídené a vyrovnané, avšak v štádiu 1-3 listov, prípadne začali odnožovať. V severnejších oblastiach majú jeden list.

Záver

Porasty pšenice ozimnej, jačmeňa ozimného a raže sú takmer vo všetkých prípadoch dobre vzídené, kompletné a dobre prezimované. Zdravotný stav je dobrý, výskyt burín je silnejší iba v skoršie siatych porastoch, kde sú aj prerastené. Všeobecne menej vyvinuté porasty sú najmä na Záhorí, ale aj na východnom, strednom a severnom Slovensku. Z celkového agronomického hľadiska, ako najlepšie hodnotíme porasty v oblasti Topoľčian a Trnavy. Veľmi pekné porasty sú aj v oblasti Komárna, D. Stredy, Levíc, Bratislavy, Trenčína). Na juhu stredného Slovenska (Lučenec, Rimavská Sobota), na Východoslovenskej nížine a v ďalších častiach východného Slovenska (Rožňava, Košice, Prešov) a v okolí Liptovského Mikuláša a Ružomberka sú porasty kompletné, ale väčšinou vo fáze prvého listu až začiatku odnožovania.

Ako celok možno hodnotiť stav porastov ozimných obilnín na Slovensku, ako veľmi dobrý s výhľadom na dobrú úrodu. Stav porastov ozimín na jar je porovnateľný so stavom na jar v minulom roku.

Návrh opatrení

Porasty siate v agrotechnickom termíne:

V prípade silnejšieho výskytu burín, ak sú buriny prerastené, alebo hrozí ich prerastenie v prvom rade aplikovať herbicídy najmä s ohľadom na najdôležitejšie druhy(pichliač roľný, lipkavec obyčajný, metlička obyčajná, parumanček prímorský, ovos hluchý, pýr plazivý a pod.). Všetky aplikácie pesticídov by mali nasledovať až po obnovení rastu, prípadne po vytvorení nového listového aparátu.

Aplikácia regulátora rastu na podporenie odnožovania nie je potrebná na skorosiate porasty. Na porastoch ktoré ešte len začínajú odnožovať je vhodná aplikácia morforegulátora.

Regeneračné hnojenie pšenice pri porastoch skorosiatych môžeme urobiť naraz dávkou 60 kg.ha-1vo forme LAV, prípadne DAM 390. Prednosť majú porasty jačmeňa ozimného, ktorých listový aparát je nepriaznivými podmienkami viac poškodený. Rozhodujúcu úlohu vo výžive ozimného jačmeňa zohráva regeneračné hnojenie N (30-60 kg.ha-1). Porasty je však potrebné hnojiť diferencovane podľa ich stavu. V teplejších a suchších kukuričných a repárskych oblastiach na zdravé a odnožené porasty jačmeňa môžeme aplikovať celú dávku N jednorazovo. Vhodnejšou formou N v tomto prípade je liadok. Pri raži odporúčame regeneračnú dávku N aplikovať jednorazovo(40 kg.ha-1) vo forme liadku.

Pri ozimnom jačmeni a raži je počet odnoží dostatočný a preto väčšinou nebude potrebná jarná aplikácia morforegulátora na podporu odnožovania. V neskorších štádiách vývoja ak budú vytvorené podmienky na poľahnutie je možné podľa potreby (DC 37-45) aplikovať v jačmeni a tritikale, napr. Cerone 480 v dávke 0,75-1,0 l.ha-1, v raži Ethephon Stefes v dávke1,0-1,5 l.ha-1.

Porasty je potrebné povalcovať, najmä plytko zasiate. Porasty na ktorých bola vyššia vrstva snehu, prípadne na ktorých stála voda je potrebné ošetriť ježkovými valcami.

Porasty siate po agrotechnickom termíne:

Tieto porasty sú väčšinou vo fáze do začiatku odnožovania a s nízkym výskytom burín.

Pri slabo odnožených, alebo neodnožených porastoch a pri porastoch hlavne pšenice, prípadne kde listový aparát bol viac poškodený mrazmi bude vhodné regeneračnú dávku N rozdeliť na dve časti. Ako náhle sa obnoví rast koreňov a asimilácia a stav pôdy to dovolí, ihneď začať s regeneračným prihnojovaním (30 kg N.ha-1 vo forme liadku). Druhú dávku odporúčame 2–3 týždne po prvej vo forme kvapalného hnojiva DAM 390 spolu s morforegulátorom Retacel Extra R 68 (30 kg N. ha-1 + 1,5 l.ha-1), vtedy akonáhle denná teplota vzduchu stúpne na 8 - 10 oC. Túto aplikáciu morforegulátora vykonávame bez ohľadu na odrodu. Aplikácia fungicídov zatiaľ nie je potrebná. Rovnako, ako v predošlom prípade porasty je potrebné povalcovať.

Keďže počasie na jar býva veľmi premenlivé je potrebné vyberať pesticídy menej závislé na poveternostných podmienkach (teplota) a miešateľné medzi sebou prípadne s kvapalnými hnojivami.

Na základe uskutočneného monitoringu predbežne možno porasty ozimných obilnín v rámci celého Slovenska hodnotiť ako veľmi nádejné s predpokladom nadpriemerných úrod.

Vystavené: 21.4.2005