Výskumný ústav rastlinnej výroby

Bratislavská cesta 122
921 68 Piešťany
tel.: 033/ 77 223 11, 12
fax: 033/ 77 263 06
 


Stav porastov ozimnej pšenice a ozimného jačmeňa po prezimovaní

Na základe terénnej inventarizácie stavu porastov ozimných obilnín, najmä z aspektu zdravotného stavu, budú navrhnuté opatrenia pre zabezpečenie optimálnej produkcie ozimných obilnín.

Vlastná inventarizácia: zisťovanie počtu odnoží, vývojového štádia a zdravotného stavu.


Minuloročný priebeh počasia na jeseň nebol v mnohých oblastiach Slovenska veľmi priaznivý hlavne v dôsledku sucha (úhrn zrážok je v tomto období obyčajne dôležitejší ako teplota vzduchu) a aj preto dovolil založiť v agrotechnickom termíne napr. pšenice ozimnej len necelú polovicu z jej celkovej zasiatej výmery.

Podľa dispečingu MP SR k 1.12. 2003 bolo na Slovensku zasiatych takmer 333 tis. ha pšenice ozimnej, 16,4 tis. ha jačmeňa ozimného, 27,8 tis. ha raži a 16,6 tis. ha tritikale. Z hľadiska agronomického sú tieto čísla nie veľmi zaujímavé. Čo je však zaujímavé je podiel osiatej plochy vo vzťahu k agrotechnickému termínu sejby ozimných obilnín. K 15.10. čo je koniec termínu sejby aj v najteplejších oblastiach pestovania pšenice(KVO, RVO) bolo zasiatych iba 44 % jej výmery, pri jačmeni ozimnom, raži a tritikale, kde môžeme za hraničný termín sejby považovať 5.10. bolo zasiatych 74,4 % jačmeňa, 72 % raži a 64,5 % tritikale.

Sústava agrotechnických opatrení najmä pri ozimných obilninách však musí byť vedená tak, aby v prvom rade čo najviac eliminovala možné riziká nepriaznivého vplyvu počasia, ktoré inak prakticky nemôžeme ovplyvniť. Je pravdou že vždy určitú časť porastov (najmä ak je nepriaznivé počasie) zasejeme aj po agrotechnickom termíne, ale sejba 56 % plôch pšeníc po agrotechnickom termíne a z toho ešte viac ako 100 tis. ha po 20.10. ( po 20.10. bolo zasiatych ešte približne aj 1200 ha (!) repky ozimnej)však nedávala veľa optimizmu pred príchodom zimy. V tomto roku však bola príroda zatiaľ aj k týmto neskoro siatym porastom nadmieru milosrdná. Jeseň bola dostatočne teplá a prakticky až do prvej dekády decembra nemrzlo takže pri hodnotení porastov v prvej dekáde decembra aj neskoro siate porasty boli vzídené a dostatočne zakorenené. Keďže mrznúť začalo až v decembri a pôda zamrzla dostatočne,  následné zrážky v podobe snehu vytvorili predpoklad na dobré prezimovanie aj pre menej vyvinuté rastliny. Nepriaznivo však na rastliny pôsobilo striedanie teplôt v januári a februári( najmä plytšie siate oziminy). Dlhé vegetačné obdobie na jeseň však podporilo aj vzchádzanie a rozvoj burín aj v porastoch neskoršie siatych obilnín. Výskyt chorôb na jeseň bol minimálny najmä na neskoro siatych porastoch a prakticky nebola potrebná, ale ani väčšinou možná chemická ochrana proti nim.

Na zhodnotenie stavu porastov ozimných obilnín v rámci celého Slovenska, sme vykonali ich monitoring v čase od 19.3. – 30.3. Porasty ozimných obilnín sme hodnotili na základe odberov vzoriek rastlinného materiálu (40 vzoriek z oblasti západného Slovenska, 20 vzoriek z oblasti stredného a 20 z východného Slovenska) a vizuálneho hodnotenia s týmito výsledkami.

V rámci monitoringu sme zisťovali nasledovné údaje: predplodinu, kvalitu predsejbovej prípravy pôdy, hĺbku sejby, prezimovanie, hustotu porastu, zdravotný stav (choroby a škodcovia), výskyt burín, vývojová fáza plodiny (počet odnoží)  s následným všeobecným návrhom opatrení.

Zo sledovaných plôch najväčšie zastúpenie ako predplodina pre ozimné obilniny mali hustosiate obilniny(40%), kukurica (25%), olejniny (25%), viacročné krmoviny (5%) a iné (5%).

Predsejbová príprava pôdy svojou kvalitou v mnohých prípadoch zaostávala a zodpovedala suchej jeseni. V porastoch sa vyskytujú kôpky pôdy po rozpadnutých hrudách, miestami aj veľkosti menších krtincov. Drvivá väčšina porastov nebola po sejbe povalcovaná.

Hĺbka sejby je rozdielna a pohybuje sa od hĺbky 10mm – 50mm v závislosti od predsejbovej prípravy pôdy. Viac plytko zasiatych porastov je na juhu a severe stredného Slovenska a severovýchode východného Slovenska.

Prezimovanie obilnín však v rámci celého Slovenska aj napriek suchej jeseni, ale aj neskorým a plytkým sejbám možno označiť za veľmi dobré, keď dobre prezimovali aj rastliny, ktoré pred príchodom zimy vzchádzali, alebo mali iba jeden list. Jar je zatiaľ vlhká a dosť porastov najmä na Východoslovenskej nížine a juhu stredného Slovenska je podmočená, jednak atmosferickými zrážkami, ale aj spodnou vodou.

Okrem dobrého prezimovania, ďalšou veľmi dôležitou skutočnosťou, ktorá podstatne ovplyvňuje ďalšie pestovateľské úspechy je úplnosť porastu. Medzerovitosť porastov možno vo väčšine prípadov a oblastí hodnotiť ako nepatrnú(5%).

Ani v jednom prípade sme nezistili nižší počet rastlín na m2 ako 250 pri všetkých oziminách.

Vývojová fáza rastlín je však v rámci Slovenska značne odlišná. V najprodukčnejších oblastiach Slovenska obilniny zo skorších výsevov už ukončujú odnožovanie. Porasty ozimín založené v septembri a v prvej dekáde októbra sú väčšinou dobre odnožené (pšenica 2-5 odnoží, jačmeň 3-7, raž 6 – 8). Oziminy založené v druhej a tretej dekáde októbra sú dobre vzídené a vyrovnané, avšak v štádiu 1-3 listov, prípadne začali odnožovať. V severnejších oblastiach vzchádzajú prípadne majú jeden list.

Zdravotný stav ozimín zatiaľ možno považovať za veľmi priaznivý, keď múčnatka sa zatiaľ prakticky nevyskytuje a len v obmedzenej miere je možné sledovať výskyt plesne snežnej a paluškovej hniloby hlavne na jačmeni a raži najme vo vyšších polohách. Pozitívnym je aj zistenie, že na všetkých monitorovaných plochách a pri všetkých oziminách bolo použité morenie osiva.

Predpokladáme že na jeseň bolo proti burinám ošetrených minimum porastov ozimín, aj to väčšinou proti metličke. V oblasti západného Slovenska je možné pozorovať stredný výskyt burín najmä pri skoršie siatych porastoch, pri neskoršie siatych je zatiaľ slabý. Výskyt burín v oblasti juhu stredného a východného Slovenska možno hodnotiť ako silný a buriny začínajú prerastať. Problémom budú najmä zatiaľ silne podmočené porasty. Ako najčastejšie sa vyskytujúce druhy burín sme zistili parumanček prímorský, peniažtek roľný, lipkavec obyčajný (zatiaľ v nízkej rastovej fáze), mak vlčí, metlička obyčajná, ale aj v posledných rokoch sa intenzívnejšie rozširujúce buriny tkz. najnižšieho poschodia (hluchavky, hviezdica prostredná, veroniky a pod.)

Návrh opatrení.

Porasty siate v agrotechnickom termíne:

V prípade silnejšieho výskytu burín, ak hrozí ich prerastenie v prvom rade aplikovať herbicídy najmä s ohľadom na najdôležitejšie druhy(pichliač roľný, lipkavec obyčajný, metlička obyčajná, parumanček prímorský, ovos hluchý, pýr plazivý a pod.).

Aplikácia fungicídov a regulátora rastu na podporenie odnožovania nie je potrebná.

Regeneračné hnojenie pri porastoch pšenice môžeme urobiť naraz dávkou 60 kg.ha-1vo forme LAV, prípadne DAM 390. Prednosť majú porasty jačmeňa ozimného, ktorých listový aparát je nepriaznivými podmienkami viac poškodený. Rozhodujúcu úlohu vo výžive ozimného jačmeňa zohráva regeneračné hnojenie N (30-60 kg.ha-1). Porasty je však potrebné hnojiť diferencovane podľa ich stavu. V teplejších a suchších kukuričných a repárskych oblastiach na zdravé a odnožené porasty jačmeňa môžeme aplikovať celú dávku N jednorazovo. Vhodnejšou formou N v tomto prípade je liadok. Pri raži odporúčame regeneračnú dávku N aplikovať jednorazovo(40 kg.ha-1) vo forme liadku.

Pri ozimnom jačmeni a raži je počet odnoží dostatočný a preto väčšinou nebude potrebná jarná aplikácia morforegulátora na podporu odnožovania. V neskorších štádiách vývoja ak budú vytvorené podmienky na poľahnutie je možné podľa potreby (DC 37-45 )aplikovať v jačmeni a tritikale napr. Cerone 480 v dávke 0,75-1,0 l.ha-1raži Ethephon Stefes v dávke1,0-1,5 l.ha-1.

Porasty je potrebné povalcovať, najmä plytko zasiate.

Porasty siate po agrotechnickom termíne:

Tieto porasty sú väčšinou vo fáze do začiatku odnožovania a s nízkym výskytom burín.

Pri slabo odnožených, alebo neodnožených porastoch a pri porastoch hlavne pšenice, prípadne kde listový aparát bol viac poškodený mrazmi bude vhodné regeneračnú dávku N rozdeliť na dve časti. Ako náhle sa obnoví rast koreňov a asimilácia a stav pôdy to dovolí, ihneď začať s regeneračným prihnojovaním(30 kg N.ha-1 vo forme liadku). Druhú dávku odporúčame 2 – 3 týždne po prvej vo forme kvapalného hnojiva DAM 390 spolu s morforegulátorom Retacel Extra R 68 (30 kg N. ha-1 + 1,5 l.ha-1), vtedy akonáhle denná teplota vzduchu stúpne na 8 - 10 oC. Túto aplikáciu morforegulátora vykonávame bez ohľadu na odrodu. Aplikácia fungicídov zatiaľ nie je potrebná. Rovnako, ako v predošlom prípade porasty je potrebné povalcovať.

Keďže počasie na jar býva veľmi premenlivé je potrebné vyberať pesticídy menej závislé na poveternostných podmienkach (teplota) a miešateľné medzi sebou prípadne s kvapalnými hnojivami.

Na základe uskutočneného monitoringu predbežne možno porasty ozimných obilnín v rámci celého Slovenska hodnotiť ako veľmi nádejné s predpokladom nadpriemerných úrod.

Vystavené 21. 4. 2004

Autor textu: Ing. Jozef Surovčík, CSc.