Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Ako zlepšiť poľnú vzchádzavosť osív zeleniny

V pestovateľskej praxi je to jeden z dôležitých parametrov osiva pre výsev do podmienok chránených priestorov (parenisko, fóliovník alebo skleník) alebo pre uskutočnenie priameho výsevu do volnej pôdy.

Z vysokou pravdepodobnosťou možno povedať, že poľná vzchádzavosť (meriame ju v % ) je vždy nižšia ako zhotoviteľom (výrobcom) osiva alebo kontrolným a certifikačným orgánom deklarovaná laboratórna klíčivosť (v %) hodnoteného biologického materiálu určeného pre výsev. V určitej vrstve pôdy, kam sa osivo dostáva na tzv. osivové lôžko, môže táto vrstva obsahovať množstvo pôdnych patogénov najrozličnejšieho charakteru, ktoré zabraňujú zdravému vývinu tvorby koreňovej sústavy a rastu hypokotylu.

Tu je možné poznamenať, že v ostatnom období sa viackrát písalo o stanovení kvality osiva, vyjadrenej hranicou najnižšej laboratórnej klíčivosti ako jedného z parametrov pre výpočet potreby osiva na jednotku plochy a preto tu nebudeme teraz uvádzať tieto čísla.

Rozhodujúci môže byť ľudský faktor vo forme akceptácie a zlepšovania osobných poznatkov, schopností, rešpektovania technologickej disciplíny a tvorčieho prístupu k problémom súvisiacich s produkciou alebo ošetrením osiva.

Prirodzene, že na poľnú vzchádzavosť môže vplývať aj stanovená laboratórna klíčivosť osiva a tiež hmotnosť 1000 semien.

Hladina pre vyjadrenie poľnej vzchádzavosti daného osiva má svoj základ už pri produkcii osiva zo semenárskeho porastu pestovaného v minulom roku (alebo rokoch). Je to správna pestovateľská prax t.j. technológia výroby osiva vrátane rešpektovania zásad pestovania, kultivácie, ošetrenia semenárskeho porastu a zberu plodov alebo priamo osiva.

O zlepšenej poľnej vzchádzavosti rozhoduje tiež pozberová úprava osiva určenej zeleniny. Ide o procesy fyziologického a botanického dozrievania plodov pri ukončení vegetačného obdobia plodiny, ale tiež rešpektovanie zásad dosúšania získaného osiva na hranicu 13% vlhkosti.

Pre zlepšenie poľnej vzchádzavosti osiva môže prispieť i proces čistenia a triedenia na správnom technologickom zariadení (sitá, prúd vzduchu) a skladovacie pomery počas uchovania osiva pred uplatnením ako výsevného materiálu.

Cielené práce s osivom v predvýsevovej fáze formou určitej úpravy napr. výberom frakcie s určitou deklarovanou hmotnosťou 1000 semien alebo veľkosti môžu tiež viesť k zlepšeniu alebo zvýšeniu poľnej vzchádzavosti a zabezpečeniu požadovaného počtu jedincov na ploche.

Pri prácach smerujúcich k zlepšeniu parametru poľnej vzchádzavosti nemôžem vynechať technologické procesy úpravy osiva morením a inkrustáciou. Pri nástreku jemnej farebnej vrstvy inkrustu táto je zmiešaná s dávkou povoleného moridla (väčšinou 3g.kg-1) na ten ktorý druh osiva zeleniny. Používanie určitého moridla je istý stupeň prevencie proti chorobám alebo škodcom vo vrstve koreňovej sústavy rastliny. Merania dokazujú možné zlepšenie poľnej vzchádzavosti o 3-7%. Inou úpravou osiva je špeciálnou technológiou vykonané obaľovanie zmesou moridla, farebnej obaľovacej hmoty a prípadne i mikrodávky priemyselného, vodou dobre rozpustného, hnojiva. Nanesením tejto masy v hrúbke 1 až 3 mm v závislosti na veľkosti a tvare osiva zeleniny a výsevom do optimálnych podmienok vzchádzania sa môže zlepšiť poľná vzchádzavosť pôvodného osiva podobne ako pri inkrustovanom osive. Častým nezdarom pri použití obalovaného osiva zeleniny na výsev je ten poznatok, že nevieme dostatočne zabezpečiť požadovanú vlhkosť pôdy v priebehu bobtnania a vzchádzavosti osiva práve takým množstvom vody, ktorá súčasne rozpúšťa aj vrstvu obalu na osive. Problematika má väzbu na prirodzený vlhkostný režim pôdy, na jej štruktúru, skelet a technické zázemie závlahového zariadenia.

Pre stimuláciu urýchlenia doby vzchádzania vybraných druhov osiva zeleniny sa využíva napr. namáčanie osiva v tenkej vrstve na site sa vykoná opakovaným vlhčením vodou počas dvoch až štyroch dní pri izbovej teplote, keď osivo postupne nabobtnáva (mrkva, petržlen, hrach záhradný, uhorky nakladačky a šalátovky). Osivo papriky, rajčiakov, baklažanu a hlávkového šalátu rýchlejšie nabobtnáva ako napr. cibuľa a zeler. Osivo v priebehu namáčania premiešavame a necháme osušiť. Naklíčovanie osiva je proces s predĺžením doby namáčania vo vlhkom piesku., v preparených pilinách alebo zakryté vlhkou vrecovinou spočiatku pri izbovej teplote ktorú zvyšujeme postupne na 25-28o C. Proces nakličovania ukončíme ak približne 1/3 z množstva osiva začína vzchádzať. Pre výsevom osivo osušíme. Takto upravené osivo vysievame do vlhkej pôdy a mierne zavlažujeme.

Osivo napr. uhoriek môžeme predhrievať na dobu 2 hodiny pri stabilnej teplote 60o C.

V celom procese výsledkov hodnotenia poľnej vzchádzavosti sa spolupodielajú aj iné vplyvy vo forme nekontrolovaných faktorov na uvedený výsledný parameter počtu jedincov vyjadrený poľnou vzchádzavosťou. Množstvo vzídených jedincov bude tvoriť základ pre počet zberaných jedincov a zúčastňuje sa očakávaneho účinku ako úrodotvorný faktor.

Zlepšenie poľnej vzchádzavosti znamená tiež menšiu potrebu osiva v hmotnostnom vyjadrení až o 10% - 15% i so zápočtom nezdaru pri zakladaní porastu vplyvom nerovnakej hĺbky výsevu, kolísaním vlhkosti pôdy vo výsevovej hĺbke a iné tu neuvedené podmienky pestovania.

Vystavené: 23.3. 2005

Autor textu: Tibor Tóth, Ing., PhD.