Logo VUZ

Výskumný ústav zeleninársky

Andovská 6
94001 Nové Zámky

tel. 035/6400795, fax: 035/6401892
valsikovam@vuznz.sk
 


Zber, ošetrenie a uskladnenie zeleninových osív

Pri klasických (nehybridných) odrodách jednotlivých pestovaných druhov zeleniny v záhradke, popri starostlivosti o danú kultúru v priebehu vegetácie, a popri cielenom stave vypestovať zdravé plody pre konzum v technickej zrelosti, venujeme pozornosť aj tým plodom, ktoré ponechávame na rastline dozrieť do botanickej zrelosti a z týchto plodov osivo chceme využiť pre budúce výsevy pre rozmery vlastnej záhradky.

Pre zber, s cieľom využiť osivo z plodov, využívame charakteristické tvarové, veľkostné, farebné, vôňou plné plody a tiež habitusom rastliny typické pre danú odrodu. Z takejto rastliny alebo skupiny rastlín pestovanej odrody odstraňujeme ostatné, nevyhovujúce a rôzne deformované plody. Pokiaľ je kondičný stav rastliny taký, že poskytuje úmerne veľkú násadu plodov, tak sa snažíme ponechať asi dve tretiny až polovinu pôvodného množstva, to preto, aby vývin plodov zodpovedal kritériam charakteristických vlastností danej odrody. Tým je vyjadrené tiež to, že v  podmienkach záhradkárskeho pestovania venujeme takémuto porastu určitú, náležitú technologickú disciplínu (pestovanie, ošetrenie plochy, zálievka, ochrana porastu a zber botanicky zrelých plodov)

Pri tejto príležitosti bude vhodné upozorniť, že produkcia štandardného osiva ako množiteľského materiálu, kde dohliadateľom produkcie osiva je Ústredný kontrolný a skušobný ústav poľnohospodársky (ÚKSUP), potom osiva certifikovaného prvej alebo druhej generácie a tobôž základného osiva, kde ÚKSUP je kontrolórom produkcie osiva a hlavne ich dodávka do obchodnej siete nesie zo sebou určité konkrétne, zákonom 470/2002 Z.z. NR SR a Nariadením vlády SR č. 168/2004 a 169/2004 (v prípade osív zeleniny) stanovené podmienky, ktoré musí každý v zozname Ústredného kontrolného a skušobného ústavu poľnohospodárskeho uvedený producent a dodávateľ množiteľského materiálu (osiva) rešpektovať a podľa toho i konať.

Naše pôdno-ekologické podmienky umožňujú pestovať až 52 druhov zeleniny. Tento, z pohľadu semenárskeho, rôznorodý biologický osivový materiál vzniká z botanicky zrelých plodov napr. dvojnažka z okolíka, semeno umiestnené v bobuli, semeno v struku a iné. Preto postup prác pri získavaní osiva z jednotlivých skupín zeleniny je rozličný. Rozhodujúce je, že získané osivo musí byť typické pre daný druh alebo odrodu a pre cielené skladovanie musí byť dostatočne suché (vlhkosť 13%). V rozmeroch záhradkárskeho pestovania ide o malé množstvá, niekoľko gramov alebo desiatok gramov. Proces sušenia sa vykonáva na malých lieskach, použitím filtračného papiera alebo na jemnom site vo vetranej miestnosti a nie za prístupu ostrého slnečného svitu. Osivo pri cibuľovej, strukovej, listovej sa získava jednoduchšie než napr. z plodovej zeleniny. Pri dyni červenej, paprike, rajčiakoch a tekviciach je potrebné celý obsah semien najprv preprať najlepšie v tečúcej vode krátku dobu za súčasného odstraňovania ľahkých semien vyplavením a ihneď rozprestrieť na plochu a postupne nechať schnúť pri občasnom jemnom premiešaní. Osivu zabraňujeme aby sa lepilo a súčasne podporujeme rovnomerné vyparovanie nadbytočnej vlhkosti z jeho povrchu.

Pripravené suché osivo triedime ručnou prebierkou a atypické semená odstraňujeme. Pri skladovaní pre použitie v nasledujúcom roku osivo uložíme do papierových vrecúšok a uložíme v prostredí chladnejšej miestnosti. Ak je obava z výskytu skladištných škodcov, tak osivo moríme povoleným moridlom a takto uskladňované osivo použijeme pre pestovanie. Všeobecne výhodnejšie je použiť morené osivo pre výsev.

Pred využitím v pestovaní vykonáme kontrolu laboratórnej klíčivosti osiva tak, že odpočítaný počet semien necháme nabobtnať na mokrom filtračnom papieri za súčasného zakrytia iným filtračným papierom uloženého na tanieri a odpočtom naklíčených semien. po určitej dobe vieme stanoviť podiel klíčivých semien. Stanovenie laboratórnej klíčivosti a počet dní kedy čítame počet klíčivých rastlín sa riadi slovenskou technickou normou (STN).

 

Vystavené: 21.8. 2007

Autor textu: Ing. T.Tóth, PhD.